Najvyšší súd 7 Cdo 122/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ľ. K. narodeného X., bytom V., zastúpeného advokátskou kanceláriou S., IČO : X., za ktorú koná konateľ advokát JUDr. M. S., proti odporcovi K., so sídlom K., IČO : X., zastúpenému advokátom JUDr. J. D., o 436,44 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5 C 144/2009, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z
- mája 2012 sp. zn. 7 Co 90/2011 takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania 47 € do rúk jeho zástupcu JUDr. M. S., do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Topoľčany rozsudkom z
- apríla 2010 č.k. 5 C 144/2009-89 zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie 436,44 € z titulu nezaplatenej mzdy a uložil mu zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 272,55 € do rúk právneho zástupcu JUDr. J. D. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol podľa ustanovenia § 54, § 118, ods. 1, 2, § 119 ods. 1, 2 a § 120 ods. 1 Zákonníka práce. Vychádzal z toho, že navrhovateľ nepreukázal odporcovu povinnosť doplatiť mu mzdu v žalovanej výške za mesiac apríl a máj roku 2009, keďže aj v tomto období mu vyplácal mzdu dohodnutú v písomnej pracovnej zmluve z
- mája 2002 a ak mu predtým vyplácal viac, umožňovali to ekonomické výsledky, ktoré sa v dôsledku krízy zmenili. Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľa uznesením z
- novembra 2010 sp. zn. 7 Co 57/2010 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. 2 7 Cdo 122/2012 a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že pre rozhodnutie bolo podstatné posúdenie otázky, či a aká bola dohodnutá výška základnej mzdy od
- mája 2007 medzi navrhovateľom a odporcom. Súd prvého stupňa sa vecou v tomto smere dostatočne ale nezaoberal. Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo
- júna 2011 č.k. 5 C 144/2009-172 opätovne návrh navrhovateľa zamietol a uložil mu zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 428,15 € do rúk právneho zástupcu JUDr. J. D., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po doplnení dokazovania v intenciách uznesenia krajského súdu mal za preukázané, že navrhovateľ sa s odporcom platne ústne dohodli na zvýšení základnej mzdy na sumu 863,04 € (26 000 Sk) od
- mája 2007, avšak podmienkou vyplatenia tejto mzdy za mesiac apríl a máj bolo splnenie mesačného objemu výroby. To sa v sporných mesiacoch nestalo, a preto navrhovateľ mal pracovnou zmluvou garantovaných 413,70 €, pri splnení plánovaných ukazovateľov 564,30 € a v skutočnosti mu bolo vyplácaných 564,30 €. Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z
- mája 2012 sp. zn. 7 Co 90/2011 rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu vyhovel a odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu 436,44 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 243,96 € od
- mája 2009 do zaplatenia a zo sumy 192,48 € od
- júla 2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku ako aj náhradu trov konania 695,58 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku právnemu zástupcovi navrhovateľa. Mal za to, že súd prvého stupňa v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, avšak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to pokiaľ išlo o posúdenie toho, či podmienkou vyplatenia mzdy za mesiac apríl a máj 2009 bolo splnenie objemu výroby alebo nie. Skonštatoval, že splnenie objemu výroby za sporné mesiace bolo podmienkou vyplatenia prémií a nie mzdy, ktorej základná výška bola účastníkmi platne dohodnutá ústne vo výške 863,04 € v hrubom a to od
- mája 2007, pričom nedostatok písomnej formy nespôsobil neplatnosť takejto dohody. Keďže odporca zaplatil navrhovateľovi za mesiac apríl a máj 2009 dohodnutú mzdu v nižšej sume ako mu patrí, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 436,44 € spolu s úrokom z omeškania. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi aj náhradu trov konania. 3 7 Cdo 122/2012 Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa § 243b ods. 2, 3 O.s.p. zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 1 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. spočívalo podľa názoru odporcu v tom, že navrhovateľovi bola vyplácaná mzda, ktorá bola stanovená v písomne vyhotovenej pracovnej zmluve a iná pracovná zmluva ani písomná ani ústna neexistovala a ak sa odporcovi vyplácalo menej ako v období „rozkvetu“, bolo to z dôvodov celosvetovej krízy. Navrhovateľ navrhol dovolanie odporcu ako neprípustné v zmysle § 238 ods. 5 O.s.p. odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie odporcu je prípustné, pretože podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa § 238 ods. 5 O.s.p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Dňa
- júla 2009, kedy bol návrh podaný na Okresnom súde Topoľčany, bola minimálna mzda podľa § 1 písm. a/ nariadenia vlády č. 422/2008 Z.z. v sume 295,50 € a jej trojnásobok teda predstavoval sumu 886,50 €. Suma 436,44 €, na zaplatenie ktorej bol odporca v konaní zaviazaný právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu, teda neprevyšuje 4 7 Cdo 122/2012 trojnásobok minimálnej mzdy v deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Dovolanie odporcu proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 436,44 € v zmysle ustanovenia § 238 ods. 5 O.s.p. teda nie je prípustné, aj keď predpoklady jeho prípustnosti uvedené v § 238 ods. 1 splnené boli. Jedná sa o objektívnu neprípustnosť dovolania, v tzv. bagateľných sporoch, keď účelom tejto právnej úpravy bolo vylúčiť dovolanie ako mimoriadny prostriedok v prípadoch vecí, ktorých predmetom je peňažné plnenie neprevyšujúce určitý násobok minimálnej mzdy. V týchto veciach dal zákon prednosť požiadavke na zjednodušenie a zrýchlenie civilného procesu pred možnosťou preskúmavať ich v dovolacom konaní. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závažných procesných vád, vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia (§ 242 ods. 1 O.s.p.), ktoré zistenie by viedlo k záveru, že dovolanie je prípustné bez ohľadu na spôsob jeho rozhodnutia a rozsah ním priznaného peňažného plnenia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 5 O.s.p., ale zaoberal sa aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, alebo súdom nesprávne obsadeným). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená. Nesprávne posúdenie veci namietané v dovolaní ako dovolací dôvod je síce relevantným dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., možno ho ale uplatniť len vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné. Nesprávne právne posúdenie veci samo osebe nezakladá prípustnosť dovolania, lebo nemá za následok vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia. Keďže ustanovenia § 237, § 238 ods. 5 O.s.p. dovolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z
- mája 2012 sp. zn. 7 Co 90/2011 nepripúšťajú, bolo potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b 5 7 Cdo 122/2012 ods. 5 O.s.p. Vzhľadom na uvedené, dovolacie konanie sa obmedzilo iba na fázu zisťovania podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. V dovolacom konaní vzniklo navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Trovy konania v danom prípade spočívajú v odmene advokáta za právnu službu, ktorú poskytol navrhovateľovi vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z
- júna 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby dovolací súd stanovil podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 31,54 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 7,63 € s 20 % DPH 7,83 € spolu predstavuje 47 €. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- apríla 2013 JUDr. Ladislav Górász, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová 6 7 Cdo 122/2012