← Slovensko

o určenie poradia pohľadávky

Najvyšší súd 4 Obo/40/2012 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Viery Pepelovej a členiek JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely Mederovej, v právnej veci ţalobcu: P. P. A. B., IČO: X., proti ţalovanému: Mgr. I. Š., správca konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. M.R., IČO: X., o určenie poradia pohľadávky, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Cbi/1/2010-57 zo dňa

  2. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Cbi/1/2010-57 zo dňa
  3. decembra 2011 potvrdzuje. Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, ţe pohľadávka ţalobcu, uplatnené prihláškou do konkurzného konania u ţalovaného ako správcu konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. M., IČO: X., vo výške 84 656,40 eur je pohľadávkou proti podstate. Ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 60,78 Eur ako aj nahradiť trovy konania štátu vo výške 150,00 eur. 4 Obo/40/2012 2 V odôvodnení uviedol, ţe ţalovaný predmetnú pohľadávku ako pohľadávku proti podstate neuznal z dôvodu, ţe pohľadávkou proti podstate je len pohľadávka, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu na základe právneho úkonu, ktorý urobil správca konkurznej podstaty. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, ţe prihláškou zo dňa
  5. 2007 doručenou správcovi
  7. 2007 a súdu
  9. 2007 prihlásil ţalobca do konkurzného konania pohľadávku vo výške 2 550 358,80 Sk – 84 656,40 eur v zmysle § 31 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb., ktorá je splatná. Pohľadávka vznikla na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia P. P. A. č. 600/296-2-R/06 zo dňa 3.8.2007, ktorým uloţila úpadcovi povinnosť vrátiť vyrovnávajúci príspevok za znevýhodnené oblasti a penále 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za kaţdý deň porušenia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
  12. Istina a penále neboli uhradené. Ţalobca si pohľadávku vo výške 2 550 358,80 Sk uplatnil ako pohľadávku proti podstate v zmysle § 31 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní uspokojovanú v poradí podľa § 31 ods. 6 písm. 1 a ods. 7 zákona pričom poukázal na to, ţe uvedené finančné prostriedky sú verejnými prostriedkami v zmysle § 2 písm. a/ a e/ zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a boli úpadcovi poskytnuté na základe ţiadosti v zmysle nariadenia Rady /ES/ č. 1257/
  13. Celkom mu bola vyplatená suma 4 851 962,58 Sk dňa
  16. Úpadca porušil čl. 14 bod 2 uvedeného nariadenia, následkom čoho je v zmysle čl. 73 bol 1 nariadenia Komisie /ES/ 796/2004 a podľa § 31 ods. 3 zák. č. 523/2004 Z. z. povinný vrátiť nenáleţitú platbu vo výške 2 550 358,80 Sk a úroky. Správca konkurznej podstaty túto pohľadávku ţalobcu neuznal, súd ho preto výzvou zo dňa
  18. 2010, doručenou
  20. 2010 vyzval, ak s týmto neuznaním jeho prihlásenej pohľadávky nesúhlasí, aby v lehote 31 dní od obdrţania výzvy uplatnil svoje právo ţalobou na súde. Súd ďalej poukázal na ustanovenia § 29 ods. 5, § 31 ods. 1 písm. f/, § 31 ods. 3 písm. a/, ako aj § 31 ods. 6 zákona o konkurze a vyrovnaní. Ďalej konštatoval, ţe ţalobca je v zmysle § 6 zákona č. 473/2003 Z. z. orgánom štátnej správy, ktorá rozhodnutím č. 500/4235/5091/2004 zo dňa
  22. 2004 schválila na rok 2004 úpadcovi poskytnutie vyrovnávacieho príspevku na znevýhodnené oblasti vo výške 2 550 358,84 Sk na uţívanú plochu 1 185,20 ha na podporu plodín na ornej pôde 481,60 ha. Na základe tohto rozhodnutia bola ţiadateľovi vyplatená dňa
  24. 2004 prvá platba 4 Obo/40/2012 3 a zároveň mu začal plynúť 5-ročný záväzok uvedený v čl. 14 bod 2 Nariadenia Rady ES /č. 1257/
  25. Dňa
  27. 2005 si spoločnosť T., a. s., M. podala ţiadosť o vyrovnávajúci príspevok na znevýhodnené oblasti na rok 2005 pod číslom 7070001897 ako opakovanú ţiadosť. Po vykonaní kontroly bola ţiadateľovi priznaná uţívaná výmera 0,01 ha, čo vyplýva z Pracovného listu PPA-IRR-PL zo dňa
  30. Z uvedeného vyplýva, ţe ţiadateľ porušil podmienky, na základe ktorých mu bol vyplatený vyrovnávací príspevok na rok 2004, ktoré sa zaviazal plniť podpisom v ţiadosti na rok 2004 a 2005, čím podľa § 31 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z. z. porušil finančnú disciplínu. Podľa článku 14 bod 2 nariadenia Rady /ES/ č. 1257/1999 vyrovnávacie príspevky sú poskytované za hektár pôdy obrábanej poľnohospodármi, ktorí obrábajú minimálne 1 ha poľnohospodárskej pôdy zaradenej do znevýhodnených oblastí, ak sa zaviaţu vykonávať svoje poľnohospodárske činnosti v znevýhodnenej oblasti aspoň 5 rokov od prvej platby vyrovnávajúceho príspevku. Ţalobca oznámil ţalovanému listom zo dňa
  32. 2006 zistenie nezrovnalostí pri poskytnutí príspevku, vyzval ho na jeho vrátenie vo výške 2 550 358,80 Sk a penále s upozornením, ţe ak príspevok nevráti, bude voči nemu začaté správne konanie podľa § 18 bodu 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. príspevok nebol vrátený, preto ţalobca rozhodnutím č. 600/296-2-R/06 zo dňa
  34. 2007 uloţil úpadcovi povinnosť vrátiť vyrovnávajúci príspevok 2 550 358,80 Sk, z toho 2 040 287,00 Sk /prostriedky ES/ a 510 071,80 Sk a penále 0,1 % za kaţdý deň porušenia finančnej disciplíny /prostriedky SR/. Upovedomením č. 600/296-2-R-/06 zo dňa
  36. 2008 bola výroková časť rozhodnutia opravená na správne znenie: ukladá účastníkovi konania Mgr. I. Š., N., správca konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. M.R., IČO: X. povinnosť vrátiť vyrovnávajúci príspevok na zvýhodnené oblasti v sume 2 550 358,80 Sk. Ţalovanému bolo doručené
  39. Námietka ţalovaného, ţe ţalobca neprihlásil svoju pohľadávku v lehote a preto na ňu neprihliada, nie je dôvodná. Pohľadávka vznikla aţ po vyhlásení konkurzu na základe rozhodnutia ţalobcu č. 600/296-2-R/06 zo dňa
  41. 2007, po zistení, ţe neboli splnené podmienky pre poskytnutie príspevku. 4 Obo/40/2012 4 Súd prvého stupňa tieţ poukázal na skutočnosť, ţe konkurz bol vyhlásený
  43. 2005, návrh na vyhlásenie konkurzu podal dňa
  45. 2005 sám dlţník napriek tomu, ţe dňa
  47. 2004 podal opakovanú ţiadosť o poskytnutie príspevku na rok 2005 aj keď vedel, ţe podmienky uţ nesplní. Neobstojí tieţ námietka ţalovaného, ktorou poukazuje na ustanovenie § 33 ods. 3 písm. d/ zákona o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého sú z uspokojenia vylúčené sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol po vyhlásení konkurzu. Vrátenie poskytnutého príspevku pre nesplnenie podmienok, ktoré bolo uloţené rozhodnutím č. 600/296-2-R/06 nie je sankciou. Sankciou sú penále 0,1 % denne zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, táto sankcia však nebola uplatňovaná. Vyhlásením konkurzu prešla na správcu konkurznej podstaty povinnosť vrátiť vyrovnávajúci príspevok za znevýhodnené oblasti. Ţalobcom prihlásená pohľadávka v zmysle § 31 ods. 3 písm. a/ zákona o konkurze a vyrovnaní spĺňa zákonom predpísané podmienky a v zmysle § 31 ods. 6 písm. 1 uvedeného zákona má byť uspokojená ako pohľadávka proti podstate v priebehu konkurzu. Súd preto ţalobe vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Keďţe ţalobca je oslobodený od platenia súdneho poplatku, súd uloţil ţalovanému povinnosť nahradiť štátu trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 100 Eur /§ 148 ods. 1 O. s. p./. Proti rozsudku podal ţalovaný odvolanie. Uviedol, ţe ţalobcom prihlásenú pohľadávku nemoţno povaţovať za pohľadávku proti podstate, keďţe podľa jeho názoru nevznikla po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Pohľadávka vznikla na základe právneho úkonu urobeného úpadcom pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok. Skutočnosť, ţe ţalobca vydal rozhodnutie č. 600/296-2-R/06 aţ po vyhlásení konkurzu a po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok nezakladá automaticky nárok uplatňovať pohľadávku ako pohľadávku proti podstate. Keďţe bolo zrejmé, ţe úpadca nebude schopný dodrţať podmienky, za ktorých mu bola ţalobcom poskytnutá platba, mal ţalobca moţnosť vydať svoje rozhodnutie bezprostredne po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a prihlásiť tak svoju pohľadávku v zákonom stanovenej lehote. 4 Obo/40/2012 5 Konanie ţalobcu, ktorý následne vydal rozhodnutie, o ktoré opiera svoj nárok na úhradu poţadovanej sumy, je potrebné chápať ako snahu dodatočne konvalidovať svoje pochybenie spočívajúce v neprihlásení pohľadávky v riadne stanovenej lehote. Poukazuje na skutočnosť, ţe 5 ročný záväzok úpadcu vyplývajúci z čl. 14 bod 2 nariadenia Rady /ES/ pod č. 1257/1999 mal byť zo strany úpadcu splnený aţ v roku 2009, rozhodnutie bolo preto vydané predčasne. Ţalovaný tieţ namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pretoţe podľa jeho názoru súd sa stotoţnil s názorom ţalobcu bez toho, aby uviedol skutočnosti, o ktoré opiera svoje rozhodnutie a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Keďţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a súčasne rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného poukázal na skutočnosť, ţe ustanovenie § 31 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní jednoznačne stanovuje len to, ţe ide o pohľadávky vzniknuté po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu. Pri týchto pohľadávkach nie je rozhodujúca vecnoprávna povaha nároku ale časové hľadisko ich vzniku a splatnosť. Pri poţiadavke ţalobcu sa jedná o vrátenie uţ vyplatených nenáleţitých platieb podľa čl. 73 ods. 1 Nariadenia komisie /ES/ č. 2419/2001 stanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania integrovaného správneho a kontrolného systému pre určité programy pomoci spoločenstva zriadeného nariadením Rady /EHS/ č. 3508/92, v zmysle ktorých poľnohospodár splatí predmetnú čiastku plus úroky vypočítané podľa bodu 3, ak dôjde k vyplateniu nenáleţitej platby. Úroky v prihláške neboli uplatňované. Poţiadavka ţalobcu na určenie, ţe jeho pohľadávka je pohľadávkou proti podstate je preto dôvodná. Ţalobca tieţ poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach. Napadnuté rozhodnutie ako vecne správne navrhuje potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd /§ 10 ods. 2 O. s. p./ po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods.2 O. s. p. dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. Stotoţnil sa s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, podľa 4 Obo/40/2012 6 ktorého pohľadávka ţalobcu, uplatnená v konkurznom konaní, vedenom proti úpadcovi T., a. s., M., je pohľadávkou proti podstate /§ 219 ods. 2 O. s. p./. Ţalovaný v odvolaní poukazuje na existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O. s. p., t.j. ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako vyplýva z obsahu spisu, ţalovaný namietal zaradenie prihlásenej pohľadávky ţalobcu ako pohľadávky proti podstate a v tejto súvislosti nenavrhoval vykonanie ţiadnych dôkazov, ktoré by preukazovali opodstatnenosť jeho tvrdenia. Pod nesprávnym právnym posúdením veci moţno rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, ţe na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu alebo ak aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah nesprávne interpretoval. V danej veci na zistený skutkový stav súd správne aplikoval ustanovenie § 31 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu. Ţalobcom prihlásená pohľadávka spĺňala podmienky pre jej zaradenie ako pohľadávky proti podstate v zmysle uvedeného ustanovenia tak, ako aj súd prvého stupňa rozhodol. Rovnako nemoţno povaţovať za dôvodnú námietku ţalobcu, v ktorej poukazuje na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto spĺňa náleţitosti, stanovené v § 157 ods. 2 O. s. p. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil. 4 Obo/40/2012 7 O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. Úspešnému ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďţe mu ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  48. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa
  49. marca 2013 JUDr. Viera Pepelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.