ktorého by svoje záväzky ţalobcovi spláca. 2 1 Obdo 29/2012 V dôvodoch rozhodnutia uviedol,
1 O. s. p. súd môţe aj bez výslovnej ţiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňaţnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloţí odporcovi aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepouţije.
2 O. s. p., ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávame. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
3 O. s. p., súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a/ oneskorene, b/ bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze, c/ neoprávnenou osobou. Zo spisu mal súd preukázané, ţe platobný rozkaz Okresného súdu Senica č. k. 8 Rob/179/2010-100 zo dňa
2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania ţalovaného. V súlade s procesným predpisom súd prvého stupňa odpor ţalovaného neodmietol z dôvodu uznania záväzku voči ţalobcovi, ako sa odvolateľ zrejme domnieval, ale z dôvodu, ţe odpor neobsahuje ţiadne tvrdenia spochybňujúce existenciu platobným rozkazom priznanej pohľadávky, jej výšku alebo výšku jej príslušenstva. Takéto tvrdenia odpor skutočne neobsahuje, pričom za odôvodnenie odporu vo veci samej nemoţno povaţovať prejavenie záujmu o mimosúdne rokovanie so ţalobcom a uzatvorenie dohody o splátkach, hoci aj bez špecifikácie uznávaných záväzkov, ani označenie rozhodnutia za predčasné so ţiadosťou o poskytnutie časového priestoru na mimosúdne rokovania, či ozrejmenie dôvodov, pre ktoré záväzky doposiaľ uhradené neboli. Súd prvého stupňa preto odpor ţalovaného správne odmietol a odvolací súd jeho odvolaním napadnuté uznesenie
1 O. s. p. potvrdil, a
ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 priznal súd, v odvolacom konaní úspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške nákladov právneho zastúpenia výške 577,58 eur. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Mal za to, ţe neboli dané zákonné dôvody na odmietnutie odporu proti vydanému platobnému rozkazu pretoţe nebol odôvodnený vo veci samej. Poukázal, ţe uţ v podanom odpore uviedol, ţe mu 4 1 Obdo 29/2012 neboli doručené prílohy k návrhu navrhovateľa, preto sa k nim v odpore nemôţe vyjadriť. Napriek tejto skutočnosti ţalovanému neboli prílohy k návrh ţalobcu nikdy doručené. Z tohto dôvodu sa ţalovaný nemohol dostatočne oboznámiť s obsahom návrhu ţalobcu a preto jeho odpor voči platobnému rozkazu nemohol byť dostatočne odôvodnený. Ţalovaný v podanom odpore sa snaţil poukázať na skutočnosť, ţe nemá vedomosť o existencii všetkých pohľadávok uplatnených v návrhu a hlavne nikde neuviedol, ako sa súd prvého stupňa mylne domnieval, ţe záväzky o ktorých má vedomosť sú totoţné s tými, ktoré sú uplatnené v návrhu. Odvolací súd sa stotoţnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a nezobral do úvahy namietané skutočnosti uvedené v odvolaní.
názoru ţalovaného v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalovaný súčasne s podaním dovolania poţiadal dovolací súd o odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
1 O. s. p., dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu. Proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a ods. 2 O. s. p.
1 veta prvá O. s. p., je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska.
2 O. s. p., je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. 5 1 Obdo 29/2012 Dovolaním ţalovaného je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky rozhodnutí uvedených v § 239 ods. 1 a ods. 2 O. s. p., proti ktorým je dovolanie prípustné; prípustnosť jeho dovolania preto z § 239 O. s. p. nemoţno vyvodiť. Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesné prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p., ku ktorým je dovolací súd povinný prihliadnuť (§242 ods. 1 veta druhá O. s. p.). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov niţších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či ţalovanému bola v konaní odňatá moţnosť pred súdom konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) sa rozumie procesné nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania. Dovolací súd so zreteľom na dovolacie námietky ţalovaného zdôrazňuje, ţe ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. dáva odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti iba s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci. Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno úspešne odôvodniť procesné prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.); nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nie je ale procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nezakladá však prípustnosť dovolania v zmysle § 237 nepripúšťa, ako to vyplýva z judikatúry dovolacieho súdu. 6 1 Obdo 29/2012 Z obsahu dovolania ţalovaného vyplýva, ţe namieta vadu
f/ O. s. p. a túto vyvodzuje zo skutočnosti, ţe v podanom odpore mimo iného namietal, ţe mu neboli doručené prílohy k návrhu navrhovateľa, a preto sa k nim v podanom odpore nemôţe vyjadriť.
1, konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náleţitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodne meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi ţalobcom a ţalovaným (§ 90), nazýva sa ţalobou.
2, navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôţe pripojiť bez svojej viny.
4, návrh na začatie konania doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyţaduje ďalšie náleţitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predloţiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby kaţdý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloţí potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (42 ods. 3 O. s. p.). Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobcov návrh na vydanie platobného rozkazu vo veci ţalobcu proti ţalovanému o zaplatenie 33 985,93 eur s príslušenstvom, bol okresnému súdu doručený dňa
1 Ústavy, kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06) kaţdý má právo na to, aby sa v jeho veci konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo
relevantnej právnej normy, ktorá môţe mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má kaţdý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá pouţitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. Podstata základného práva na súdnu
čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva vtom, ţe kaţdý sa môţe domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy, v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo kaţdého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo
relevantnej právnej normy, ktorá môţe mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon. V odôvodnení uznesenia krajského súdu č. k. 21 Cob/65/2011-123 z
1 O. s. p. potvrdil. Dovolací súd dospel k záveru, ţe uvedeným uznesením krajského súdu bolo základné právo ţalovaného na súdnu ochranu
a 46 ods. 1 ústavy porušené. Vadou konania
uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
2 veta prvá, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môţe ţalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloţenej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či ţalovaným uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie (R 76/1999). V prejednávanej veci ţalovaný v podanom odpore uvádzal nielen vecné tvrdenia spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloţenej povinnosti, ale aj tvrdenie právne, spočívajúce v tom, ţe mu neboli doručené prílohy k návrhu navrhovateľa, preto sa k nim v odpore nemôţe vyjadriť. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o podanom odpore sa zaoberal len vecnými tvrdeniami ţalovaného a dospel k záveru, ţe tieto nie sú odporom s odôvodnením vo veci samej. Právne tvrdenie v odpore, ţe k prílohy k návrhu mu neboli doručené, preto sa k nim ţalovaný v odpore nemôţe vyjadriť, ponechal súd bez povšimnutia. 10 1 Obdo 29/2012 Na základe uvedeného moţno uzavrieť, ţe ak ţalovaný v podanom odpore tvrdil, ţe súd mu prílohy k návrhu na začatie konania nedoručil, preto sa k nim nemôţe vyjadriť, súd prvého stupňa pri rozhodovaní o podanom odpore bol povinný s takouto právnou námietkou ţalovaného sa zaoberať. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým odpor ţalovaného proti platobnému rozkazu odmietol z dôvodu, ţe nebol odôvodnený vo veci potvrdil ako vecne správne. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe v danej veci ide o prípad odmietnutia odporu proti platobnému rozkazu v procesnej situácii, v ktorej pre to neboli splnené zákonné predpoklady.
2 O. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), pripadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 O. s. p., ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Je nepochybné, ţe jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkové, relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 3 O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). 11 1 Obdo 29/2012 Pri rozhodovaní o podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu je povinný súd zaoberať sa účinne všetkými tvrdeniami spochybňujúcimi opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloţenej povinnosti. Ak odporca v podanom odpore tvrdí, ţe s návrhom na vydanie platobného rozkazu mu neboli doručené prílohy návrhu, takáto námietka má zásadný význam, keďţe súd je povinný doručiť návrh na začatie konania spolu s prílohami do vlastných rúk účastníka. Súd prvého stupňa sa s týmto tvrdením odporcu pri rozhodovaní o podanom odpore nezaoberal, v odôvodnení dôvody pre ktoré to nepovaţoval za potrebné ani neuviedol. Súd prvého stupňa podaný odpor uznesením odmietol s odôvodnením, ţe ţalobca ţiadnym spôsobom nespochybnil existenciu ani výšku pohľadávky ţalobcu. Odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil, pretoţe odpor neobsahuje ţiadne tvrdenia spochybňujúce existenciu platobným rozkazom priznanej pohľadávky, jej výšku alebo výšku jej príslušenstva. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, teda posúdenia obsahu odporu ţalovaného proti vydanému rozkazu v tvrdení, ţe súd prvého stupňa spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu nedoručil ţalovanému jeho prílohy.
2 O. s. p., ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Ţalovaný podaný odpor proti platobnému rozkazu odôvodnil, ako bolo uţ vyššie uvedené.
3 O. s. p., ak má aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu, zruší dovolací súd aj toto rozhodnutie. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie,
povahy veci vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, zastaví konanie, prípadne postúpi vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Z uvedených dôvodov dovolací súd povaţuje napadnuté uznesenia oboch inštančných súdov za nezákonné a preto uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 21 Cob/65/2011-123 z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.