Najvyšší súd Slovenskej republiky 6 Cdo 158/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Banskobystrického samosprávneho kraja, so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. SNP 23, proti ţalovanej Všeobecnej nemocnici s poliklinikou Lučenec, n.o., so sídlom v Lučenci, Nám. Republiky 15, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Ivan Dlhopolec, s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP 41, o určenie, že neexistuje právny vzťah medzi sporovými stranami založený zmluvou, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 13 C 133/2008, o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- augusta 2011 sp.zn. 16 Co 219/2011 v spojení s opravným uznesením tohto súdu z
- októbra 2011, takto r o z h o d o l: Dovolanie ţalovanej o d m i e t a. Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Zvolen uznesením z
- mája 2011 č.k. 13 C 133/2008-377 zaviazal v konaní neúspešného ţalobcu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. na náhradu trov konania ţalovanej v sume 392,12 Eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Vychádzal z právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu, vysloveného v uznesení z
- novembra 2010 sp.zn. 15 Co 285/2010 (16Co), ţe pri výpočte trov konania v predmetnej veci za základ sadzby tarifnej odmeny advokáta treba povaţovať 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“), nakoľko predmetom tohto konania je určovacia ţaloba, či tu právo (právny vzťah) medzi účastníkmi konania je alebo nie je. Predmetom konania nie je súhrn spravovaného majetku, preto jeho hodnota je v danej veci irelevantná. 6 Cdo 158/2012 2 Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na odvolanie ţalovanej, namietajúcej spôsob výpočtu trov konania, ktoré jej boli prvostupňovým súdom priznané, uznesením z
- augusta 2011 sp.zn. 16 Co 219/2011 v spojení s opravným uznesením tohto súdu z
- októbra 2011 potvrdil ako vecne správne napadnuté prvostupňové uznesenie, stotoţňujúc sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalovaná, ktorá ho ţiadala zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, povaţujúc ho za zmätočné, nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené. Odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. videla predovšetkým v tom, ţe odvolací súd sa vôbec nevysporiadal s jej argumentmi obsiahnutými v podaní z
- júla
- Tento postup, podľa názoru ţalovanej, predstavuje porušenie základného práva účastníka na spravodlivý proces zaručený čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Namietala, ţe aj vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, treba pri odmene právnej sluţby vychádzať podľa § 9 ods. l vyhlášky z hodnoty veci alebo práva za predpokladu, ţe predmetom konania je vec alebo právo oceniteľné peniazmi. Mala za to, ţe v danej veci sa jedná o takýto prípad. Ţalobca sa k predmetnému dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpená (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). 6 Cdo 158/2012 3 Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Dovolateľka v prejednávanej veci napadla dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o trovách konania. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. výslovne vylučuje moţnosť podať dovolanie v prípade, ak ide o uznesenie o trovách konania, bez ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania preto podľa tohto ustanovenia neprichádza do úvahy. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Pokiaľ dovolateľka namietala nedostatky dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu a vysporiadania sa s odvolacími námietkami obsiahnutými v jej podaní 6 Cdo 158/2012 4 z
- júla 2011, dovolací súd pripomína, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O.s.p.) a vzťahuje sa aj na uznesenie (§ 167 ods. 2 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Zo spisu vyplýva, ţe súdy pri odôvodňovaní rozhodnutia vychádzali zo záväzného právneho názoru vysloveného v danej veci odvolacím súdom, ţe pri určovacej ţalobe o neexistencii právneho vzťahu medzi účastníkmi treba vychádzať pri stanovení základu sadzby tarifnej odmeny advokáta z § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Tento záver bol náleţite odôvodnený uţ v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- novembra 2010 sp.zn. 16 Co 285/2010, na ktoré súdy poukazovali. V ňom došlo k vyčerpávajúcemu a dostatočnému objasneniu spôsobu určenia trov konania, keď odvolací súd uviedol, ţe predmetnom konania nie je súhrn spravovaného majetku, neurčuje sa jeho hodnota, predmetom sporu nie je ani otázka, či niektoré veci patria alebo nepatria do masy spravovaného majetku. Hodnota majetku zvereného do správy je preto v danej veci irelevantná, nakoľko v konaní sa primárne rieši otázka, či samotná zmluva zaloţila právny vzťah medzi účastníkmi, resp. či takýto vzťah v čase rozhodovania trvá. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skutkové a právne závery súdov niţších stupňov nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a obe odôvodnenia prvostupňového aj odvolacieho súdu ako celok spĺňajú parametre zákonného odôvodnenia. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv dovolateľa. 6 Cdo 158/2012 5 Odvolací súd teda svojim vyššie uvedeným postupom neporušil právo dovolateľky na spravodlivý proces, ani jej neodňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalovanej odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe mu ţiadne nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- apríla 2013 JUDr. Ladislav Górász, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová