Najvyšší súd 8Sžp/6/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Š., s.r.o., so sídlom J., K., IČO: X., zastúpeného JUDr. T. Š., advokátom so s

opravným uznesením č. k. 6S/5368/2010-55 zo dňa

1. januára 2012, v časti výroku o trovách konania pribratého účastníka konania, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/5368/2010-44 zo dňa
2. februára 2011,

opravným uznesením č. k. 6S/5368/2010-55 zo dňa

1. januára 2012, v napadnutej časti m e n í tak, ţe pribratému účastníkovi konania náhradu trov prvostupňového konania n e p r i z n á v a . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením č. k. 6S/5368/2010-44 zo dňa
2. februára 2011,

opravným uznesením č. k. 6S/5368/2010-55 zo dňa

1. januára 2012, zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2010/00123 zo dňa
2. januára 2010, ktorým bolo odvolanie ţalobcu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie Mesta Košice č. A/2009/07904-03/IV zo dňa
3. októbra 2009 o umiestnení stavby „Základňová stanica GSM a rádioreleový bod K. P.“. Zároveň krajský súd ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť pribratej osobe trovy konania v sume 611,10 €, ostatným účastníkom 2 8Sžp/6/2012 právo na náhradu trov konania nepriznal a rozhodol o vrátení súdneho poplatku ţalobcovi v sume 59,37 €. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, ţe krajský súd konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodu späťvzatia ţaloby (§ 250h ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle § 246c ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p., konštatujúc, ţe ţalobca svojím späťvzatím ţaloby zavinil, ţe sa konanie muselo zastaviť, preto je povinný nahradiť trovy konania pribratého účastníka, ktorý si ich uplatnil a vyčíslil podaním zo dňa
4. februára
5. Ďalej uviedol, ţe ţalovaný nemá právo na náhradu trov konania, pretoţe si ho v konaní neuplatnil. Súdny poplatok krajský súd vrátil podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu, v časti týkajúcej sa náhrady trov konania pribratého účastníka konania, podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/5368/2010-44 zo dňa
6. februára 2011 v napadnutej časti v zmysle § 220 O.s.p. zmenil a s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, ţe ţalobou bol sledovaný zámer, aby sa krajský súd, ako súd prvého stupňa zaoberal podmienkami, ale najmä moţnými vplyvmi zariadenia vo všetkých relevantných smeroch. Namietal, ţe lehota na podanie ţaloby je krátka, preto základná opatrnosť diktovala stavebníkovi vyčkať so začatím prác. Ďalej namietal, ţe v predvolaní na pojednávanie nebola pribratá osoba uvedená ani ako „a spol.“, hoci vedomosť o nej nepoprel, avšak z uvedeného nemohol vyvodiť, ţe sa na pojednávanie osobne jej zástupca dostaví. V takom prípade by jej rovnako ako ţalovanému späťvzatie ţaloby oznámil. Preto pokladal iba za čiastočnú pravdu, ţe ţalobca zastavenie konania zavinil. Doplnil, ţe tieto argumenty uvádza bez prihliadnutia na osobitné ustanovenia týkajúce sa trov konania a ich náhrady, pričom ani § 246c O.s.p. nemení nič na obsahu pojmu účastník súdneho konania, rovnako ani § 250 O.s.p. Zdôraznil, ţe kogentná povaha § 250h ods. 2 O.s.p. za bodkočiarkou nedovoľuje s poukazom na čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky pojem ţalovaný rozšíriť o pribratú osobu. V závere odvolania uviedol, ţe Občiansky súdny poriadok hovorí o účastníkovi správneho konania a nie o „účastníkovi v pravom slova zmysle tohto konania“. Účastník konania S. T., A. v písomnom vyjadrení k obsahu odvolania ţalobcu ţiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. 3 8Sžp/6/2012 Uviedol, ţe odôvodnenie odvolania je účelové, nesprávne a čiastočne nepravdivé, nakoľko právny zástupca účastníka konania sa ţiadneho pojednávania nezúčastnil, keďţe mu súd včas oznámil, ţe došlo k späťvzatiu ţaloby. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, ţe cestovné a náhrada za stratu času, ako aj úkon právnej sluţby bol účtovaný za deň
7. mája 2010, kedy ţiadne pojednávanie nebolo, ale právny zástupca účastníka konania bol nahliadnuť do súdneho spisu. Domnieval sa, ţe vplyv na späťvzatie ţaloby nemali dôvody uvádzané v odvolaní, ale skutočnosť, ţe ţalobca v podanej ţalobe ani len netvrdil, ţe by bol rozhodnutím ukrátený na svojich subjektívnych právach, keď neuviedol ţiadne relevantné dôkazy nasvedčujúce tomu, ţe by bol napadnutým rozhodnutím porušený nejaký právny predpis. Ďalej uviedol, ţe ak bol ţalobca názoru, ţe je dôvod na odklad zhotovenia stavby, mal moţnosť súčasne s podaním ţaloby poţiadať súd, aby podľa § 250c O.s.p. vykonateľnosť rozhodnutia ţalovaného odloţil, o čo však súd nepoţiadal. Zdôraznil, ţe ţalobca nezavinil vznik trov účastníka konania iba tým, ţe vzal ţalobu späť, ale najmä tým, ţe ţalobu podal nedôvodne, čím bol predpoklad jeho úspešnosti v konaní minimálny. Nesúhlasil s názorom ţalobcu o kogentnej povahe ustanovenia § 250h ods. 2 O.s.p., ktorá nedovoľuje rozšíriť pojem ţalovaný o pribratú osobu. V spojitosti s uvedeným poukázal na ustanovenia § 246c a § 250 ods. 1 O.s.p. a vyslovil, ţe súd pribratím účastníka do konania splnil len zákonnú povinnosť. V závere vyjadrenia uviedol, ţe ak v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku platia primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti, potom pribratý účastník, ktorému vznikli trovy má z hľadiska ich náhrady primerané postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý má v zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Preto má aj právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zavinením iného účastníka konania, v danom prípade ţalobcu. Nepriznanie náhrady trov konania povaţoval za neústavné, nakoľko ţalobca nedôvodne spochybnil správne rozhodnutie, z ktorého účastníkovi konania vyplýva právo na zhotovenie stavby. Ţalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe v danej veci je potrebné uznesenie krajského súdu v napadnutej časti, ktorá sa týka výroku o trovách konania pribratého účastníka konania, zmeniť podľa § 220 O.s.p. 4 8Sžp/6/2012 Preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov má samostatnú povahu, preto aj správne súdnictvo má samostatnú povahu (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.). Konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je špecifickým konaním. Z týchto dôvodov väčšina procesných inštitútov je v správnom súdnictve upravená osobitne a odlišne od všeobecného súdnictva. Pouţitie iných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku prichádza do úvahy len analogicky na základe ustanovenia § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p., podľa ktorého pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Primeranosť znamená obdobné pouţitie, t.j. analogickú aplikáciu všeobecných ustanovení O.s.p., ustanovení o konaní v prvom stupni a ustanovení o opravných prostriedkoch. Primeranosť pouţitia týchto ustanovení je limitovaná účelom a cieľom správneho súdnictva (§ 244 O.s.p.) a so zreteľom na tento účel ich treba aj aplikovať a vykladať. V správnom súdnictve v konaní o ţalobách rozhoduje súd o náhrade trov konania predovšetkým podľa § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal ţalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti ţalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania; môţe tieţ rozhodnúť, ţe sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje iba právo na náhradu trov konania úspešného ţalobcu a v odseku 1 v podstate vylučuje primerané pouţitie § 142 O.s.p., hoci úspech v konaní sa u ţalobcu posudzuje rovnako ako pri pouţití § 142 O.s.p. Právo na rozhodnutie o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z
8. septembra 1997) je tieţ ratione materiae obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (pozri bliţšie Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 212/09-26). Z uvedeného je zrejmé, ţe podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v konaní o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov náhradu trov konania moţno priznať len úspešnému ţalobcovi. 5 8Sžp/6/2012 Nemoţnosť priznania náhrady trov konania úspešnému ţalovanému resp. účastníkom konania, ktorých súd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p., by síce mohla byť chápaná ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane za súčasnej právnej úpravy nemoţno od ţalobcu spravodlivo ţiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. pribrať do konania, hoci ţalobca jeho pribratie do konania sám ovplyvniť nemohol. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
9. mája 2012, sp. zn. 2Sţp/25/2011, v ktorom bolo konštatované, ţe účastník konania nie je povinný byť právne zastúpený a v prípade, ak realizuje svoje právo na právne zastúpenie v tomto postavení, je povinný si náklady spojené s takýmto zastúpením znášať sám. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 56/05 z
10. júna 2005, podľa ktorého „aj úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či sa právo na súdnu ochranu naplní reálnym obsahom (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Prístup k súdnej a inej právnej ochrane totiţ závisí aj od toho, či účastník konania má alebo nemá vytvorené ekonomické predpoklady na uplatnenie tohto základného práva bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Preto procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, ţe uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu bez zreteľa na jeho postavenie v konaní, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku platenia trov konania, za predpokladu, ţe taký účastník konania bol úspešný s uplatnením svojho procesného stanoviska a dosiahol, ţe sa návrh alebo ţaloba proti nemu právoplatne zamietli alebo dosiahol procesný úspech iným zákonom dovoleným spôsobom“. Odvolací súd vzhľadom na uvedené vyššie sa v danom prípade nestotoţnil s aplikáciou právnej normy § 146 ods. 2 O.s.p.

§ 246cO.s.p.

súdom prvého stupňa, dospejúc k záveru, ţe prvostupňový súd v danej veci nesprávne právne posúdil nárok ţalobcu na náhradu trov konania, a preto podľa § 246c ods. 1 O.s.p.

§ 220O.s.p.

uznesenie krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov pribraného účastníka 6 8Sžp/6/2012 konania zmenil tak, ţe pribranému účastníkovi konania náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca si náhradu trov konania neuplatnil a ţalovanému, ako aj pribranému účastníkovi konania náhrada trov zo zákona neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 21. februára 2013 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská