Najvyšší súd 8Sžo/10/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: L. K., bytom Ţ., Z. O., zastúpeného JUDr. P. K., advokátom so sídlom M.,

§ 246cO.s.p.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe navrhovateľ sa podaním ţaloby zo dňa

1. októbra 2010 na (správny) súd 2 8Sžo/10/2012 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia obecného zastupiteľstva odporkyne zo dňa
2. decembra 2009 č. 1/2009-OcZ, ktorým mu bola vyslovená strata mandátu starostu obce podľa čl. 9 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov za nesplnenie a porušenie povinností a obmedzení uvedených v čl. 4 ods. 1, 2 písm. a/ citovaného ústavného zákona, a to aj napriek správnemu poučeniu o opravnom prostriedku, teda moţnosti domáhať sa nápravy rozhodnutia, lehote, v ktorej má podať takýto návrh i o súde, ako i mieste podania opravného prostriedku, čo navrhovateľ neakceptoval. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo, pretoţe konanie vo veci bolo zastavené (§ 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.). Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom ţiadal, aby odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ a i/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupoval v zmysle § 250ja ods. 3 O.s.p. Krajskému súdu vyčítal, ţe rozhodol bez toho, aby si zadováţil originály podkladov zo zasadnutí správneho orgánu tak, ako ich od tohto správneho orgánu poţadoval, oboznámil sa s nimi a aţ potom vydal svoje rozhodnutie. Namietal, ţe podaný návrh sa týka procesných pochybení správneho orgánu, o ktorých však krajský súd v napadnutom rozhodnutí neuvádza, ako sa s nimi vysporiadal. Ďalej uviedol, ţe krajský súd sa nezaoberal skutočnosťou, odkiaľ pochádza napr. hodnoverný dôkaz o prevzatí zásielky, t.j. právne relevantnom doručení napadnutého rozhodnutia navrhovateľovi, čoho dôsledkom je, ţe súd prvého stupňa skúmal otázky, týkajúce sa vecnej stránky sporu, hoci navrhovateľ o uvedené neţiadal. Za podstatu sporu označil skutočnosť, ţe navrhovateľovi nebolo právne relevantným spôsobom doručené uznesenie – rozhodnutie obecného zastupiteľstva, prijaté pod č. 1/2009 – OcZ dňa
3. decembra 2009, preto nemohlo dôjsť k aplikácii ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Zdôraznil, ţe s ohľadom na procesné vady spojené s rozhodovaním a doručovaním, nemal navrhovateľ moţnosť svoj prípad subsumovať pod uvedený ústavný zákon. Mal za to, ţe podaný návrh nesúvisí so závermi zachytenými v Správe vládneho auditu č.j. III/1313/2009, nakoľko tento sa vykonával samostatne a s jednoročným 3 8Sžo/10/2012 oneskorením od realizácie pochybení navrhovateľa uvádzaných v podanom návrhu. Uvedenú otázku vládneho auditu samostatne rieši Krajský súd v Bratislave, ktorý vzhľadom na skutočnosť pochybení predbeţne odloţil jeho vykonateľnosť, avšak doposiaľ právoplatne nerozhodol. V závere odvolania uviedol, ţe súd prvého stupňa rozhodoval o niečom, čo navrhovateľ v návrhu neţiadal a nevytýkal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. Predmetom konania v danej veci je návrh (označený ako ţaloba) na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce Zemianska Olča, ktorým rozhodnutím mu bola vyslovená strata mandátu starostu obce podľa čl. 9 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov za nesplnenie a porušenie povinností a obmedzení uvedených v čl. 4 ods. 1, 2 písm. a/ citovaného ústavného zákona. Uvedené rozhodnutie obsahuje správne poučenie v súlade s čl. 10 ods. 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je Ústavnému súdu Slovenskej republiky daná právomoc na preskúmanie rozhodnutí obecného zastupiteľstva, vydaných podľa čl. 9 ods. 1 písm. b/. Z uvedeného vyplýva, ţe nie je daná právomoc všeobecných súdov a tým ani právomoc správnych súdov vecne preskúmať správnosť označeného rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Takáto právomoc prislúcha podľa výslovnej úpravy čl. 10 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov výlučne a bezvýnimočne len Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Správny bol preto postup krajského súdu, ktorý podľa § 104 ods.

§ 246cO.s.p.

zastavil konanie s tým, ţe po právoplatnosti uznesenia postúpi vec Ústavnému súdu Slovenskej republiky. 4 8Sžo/10/2012 Odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a preto s poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods.

§ 246cods.

1 vety prvej O.s.p. potvrdil. Meritórne sa vecou nezaoberal vzhľadom na procesný charakter napadnutého uznesenia. O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v zmysle § 224 ods.

§ 250kods.

1 a s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. Navrhovateľovi náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, pretoţe nebol v odvolacom konaní úspešný. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 13. decembra 2012 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská