Obsah (4)

§ 120§ 164§ 218§ 224

Najvyšší súd 4 Obdo 12/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: R. B., s miestom podnikania: Z., IČO: X., zast. advokátom JUDr. M. K., so s

§ 120ods.

1 O. s. p. mal za preukázané, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným vznikol zmluvný vzťah z titulu uzavretej zmluvy o dielo a servisnej zmluvy. Ţalobca v konaní nepreukázal ţiadnymi dôkazmi, ţe mu vznikol nárok na zaplatenie ţalovanej sumy a nepreukázal ani splnenie svojich zmluvných povinností podľa uzavretej zmluvy, konkrétne čl. 2 zmluvy o dielo. Ţalobca v ţalobe a ani v priebehu konania nešpecifikoval výšku ţalovanej sumy a nereagoval ani na výzvu súdu zo dňa

3. Tvrdil, ţe ţalovaná suma pozostáva z ceny diela v zmysle zmluvy o dielo, z ceny vykonaných sluţieb v zmysle servisnej zmluvy a z ceny naviac prác. Nekonkretizoval, ktorá časť ţalovanej sumy je ţalovaná v zmysle zmluvy o dielo, ktorá časť z titulu naviac prác a ktorá časť z titulu uzavretej servisnej zmluvy. Súd zdôraznil, ţe bolo povinnosťou ţalobcu ako účastníka konania dostatočne svoju ţalobu konkretizovať, aby predloţené dôkazy korešpondovali so skutkovými tvrdeniami. V konaní bolo rozporované vykonanie diela, ako 3 4 Obdo/12/2013 aj vznik nároku ţalobcu na zaplatenie naviac prác. Ţalobca predloţil súdu listinné dôkazy, ktoré preukázali zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, avšak nepreukazovali splnenie zmluvných povinností. Ţalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa
5. 2010 síce označil dôkazy, ale neoznačil, na preukázanie akej skutočnosti by ich mal súd vykonať. Súd uviedol, ţe ţalobca nesie dôkazné bremeno v súvislosti s tvrdeniami, ktoré umoţňujú ţalobe vyhovieť za predpokladu, ţe budú tieto tvrdenia preukázané. Ak nebolo moţné zistiť určitú skutkovú okolnosť, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná a pre rozhodnutie dôleţitá, postihne nepriaznivý dôsledok toho účastníka, ktorý mal v súvislosti s ňou dôkaznú povinnosť. Keďţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, súd ţalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a ţalovanému ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania v celkovej výške 8 910,46 eur z titulu súdneho poplatku 2 120,50 eur za podaný odpor a trov právneho zastúpenia 6 789,96 eur. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací, prejednajúc vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., svojím rozsudkom č. k. 13 Cob/204/2011-248 zo dňa
7. 2011, rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba zamietnutá, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil s tým, ţe podľa § 222 ods. 3

§ 164O. s.

p. v úvodnej časti rozsudku opravil IČO ţalobcu, ktoré správne znie: „3.“. Napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo vzťahu k námietke ţalobcu spočívajúcej v odňatí moţnosti konať pred súdom odvolací súd skonštatoval, ţe k odňatiu moţnosti ţalobcu konať pred okresným súdom nedošlo. Poukázal na dĺţku súdneho konania, k začatiu ktorého došlo doručením ţaloby na okresný súd dňa

2. 2009 a k rozhodnutiu sporovej veci napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu došlo dňa
5. Po celú dĺţku konania mali ţalobca aj ţalovaný vytvorený dostatočný časový priestor k realizovaniu svojich nielen procesných, ale aj Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv a bolo len na účastníkoch súdneho konania, akým spôsobom ich budú napĺňať. V predmetnej veci bol nariadený termín pojednávania na deň
7. 2009, ktorého sa podľa obsahu zápisnice o pojednávaní zúčastnil ţalobca a substitučný právny zástupca ţalobcu. Druhý termín pojednávania bol nariadený na deň
9. 2010 a podľa obsahu zápisnice o pojednávaní bol opäť prítomný ţalobca a substitučný právny zástupca ţalobcu. Tretí termín bol stanovený na deň
11. 2010, štvrtý na deň
13. 2010, 4 4 Obdo/12/2013 na ktorom bol prítomný ţalobca a substitučný právny zástupca ţalobcu, piaty termín pojednávania bol určený na deň
15. 2010 a posledným termínom pojednávania bol deň
17. 2011, na ktorom bol vyhlásený odvolaním napadnutý rozsudok. Dokazovanie pred okresným súdom podľa § 122 a nasl. O. s. p. bolo vykonávané v priebehu celého trvania sporu, pričom toto dokazovanie nie je moţné zúţiť len na jeden úkon nariadeného pojednávania na deň
19. 2011, ktorého sa aj podľa názoru odvolacieho súdu nezúčastnil ţalobca a jeho právny zástupca bez váţneho dôvodu. Vo vzťahu k pojednávaniu konanému na prvostupňovom súde dňa
21. 2011 odvolací súd na základe doručeniek pripojených k č. l. 171 skonštatoval, ţe ţalobca aj právny zástupca ţalobcu mali predvolanie na termín pojednávania doručené dňa
23. 2010, a teda nielen v súlade s § 115 ods. 2 O. s. p., ale aj v značnom časovom predstihu, ktorá skutočnosť umoţňovala ţalobcovi aj jeho právnemu zástupcovi usporiadať si svoje záleţitosti spôsobom, ktorý im účasť na nariadenom pojednávaní zabezpečí. Keďţe ţalobca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, neexistoval na jeho strane dôleţitý dôvod pre odročenie pojednávania. Právny zástupca ţalobcu síce svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávaní, táto však pred prvostupňovým, ani odvolacím súdom preukázaná nebola, preto toto tvrdenie vyhodnotil odvolací súd v zhode s názorom okresného súdu tak, ţe nejde o dôleţitý dôvod pre odročenie pojednávania. Odvolací súd zdôraznil, ţe podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti ţalobcu a jeho právneho zástupcu boli splnené s ohľadom aj na dôslednú aplikáciu zásady rovnosti strán v súdnom konaní, ktorá je vyjadrená nielen v ust. § 18 O. s. p., ale aj v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02, II. ÚS 35/02 a III. ÚS 153/07 a uviedol, ţe zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces“ je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“, rovnako aj s princípom „rovnosti zbraní“ pre všetkých účastníkov konania. Súdy sú povinné aplikovať túto zásadu vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania bez ohľadu na ich procesné postavenie, v danom prípade tak voči ţalobcovi, ako vo vzťahu k ţalovanému. Obidve strany v spore pri zásade rovnosti majú právo, aby sa ich vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a práve súd dbá na to, aby sa podľa § 6 O. s. p. postupovalo v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Odvolací súd na základe uvedeného zhrnul, ţe za situácie, keď na strane ţalobcu nebol tvrdený dôvod, pre ktorý sa nezúčastnil nariadeného termínu pojednávania, pričom jeho neúčasť zostala bez ospravedlnenia, nebola kolízia pojednávaní, naviac nepreukázaná na strane právneho zástupcu ţalobcu, dôleţitým dôvodom pre odročenie 5 4 Obdo/12/2013 pojednávania. Prvostupňový súd aplikoval zásadu rovnosti, ktorá sa prejavila aj v spôsobe vedenia konania pred okresným súdom a v priebehu dokazovania, čím boli splnené procesné podmienky k prejednaniu veci pred okresným súdom dňa
26. Odvolacia námietka ţalobcu o odňatí moţnosti konať pred súdom tak nebola relevantná, a to ani v rovine výsluchu svedkyne J. K. na pojednávaní dňa
28. 2011, keďţe ţalobca a jeho právny zástupca sa vlastným postupom vzdali moţnosti klásť jej otázky, pretoţe sa bez váţneho, dôleţitého a bez ospravedlniteľného dôvodu nezúčastnili predmetného pojednávania. Vo vzťahu k uvedenej námietke odvolací súd zdôraznil, ţe túto nie je moţné s ohľadom k celému priebehu a postupu súdneho konania pred prvostupňovým súdom viazať len na jeden úkon súdneho pojednávania. Pre úplnosť dodal, ţe výsluch svedkyne J. K. navrhol vykonať ako dôkaz ţalovaný a nie ţalobca. K zhodnoteniu skutkového a právneho stavu veci súdom prvého stupňa odvolací súd poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozsudku, viaţuce sa k výrokovej časti, ktorou bola ţaloba zamietnutá. S týmto odôvodnením sa odvolací súd za aplikácie § 219 ods. 2 O. s. p. stotoţnil a v súvislosti s odvolacími dôvodmi ţalobcu k veci samej poukázal na § 213 ods. 1 O. s. p, keďţe odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa. Mal za to, ţe skutkový stav bol prvostupňovým súdom zistený dostatočne a neprihliadol na dodatočne, aţ v odvolacom konaní doloţené dôkazy zo strany ţalobcu, konkrétne zápis o prerokovaní pohľadávky zo dňa
30. 2011 a stav Knihy záväzkov v tuzemskej mene po partneroch na č. l. 217 spisu, pretoţe išlo o dôkazy, ktoré neboli produkované pred súdom prvého stupňa a nebol preukázaný ani jeden z taxatívnych dôvodov, vyplývajúcich z § 205a ods. 1 O. s. p., pre ktorý by bolo moţné prihliadnuť k týmto novo a dodatočne označeným dôkazom aţ v konaní pred odvolacím súdom. Poukázal na procesné poučenie prvostupňového súdu podľa § 120 ods. 4 O. s. p., ako aj dátum zápisu o prerokovaní pohľadávky (
32. 2007), ktorý ako dôkaz mohol ţalobca predloţiť do momentu rozhodnutia prvostupňovým súdom, pretoţe ţaloba bola súdu doručená dňa
34. 2009 a v priebehu konania bolo nariadených viacero termínov pojednávaní. S poukazom na ust. § 79 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd zdôraznil, ţe ţalobca dôkaz zápisu o prerokovaní pohľadávky spolu s Knihou záväzkov v tuzemskej mene po partneroch na č. l. 216 - 217 spisu mohol označiť a pripojiť uţ k samotnej ţalobe zo dňa
37. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo výroku, ktorým bola ţaloba zamietnutá, odvolací súd v súlade s § 219 ods. 2 O. s. p. zdôraznil správnosť postupu 6 4 Obdo/12/2013 prvostupňového súdu, ktorý v súvislosti s uplatneným nárokom ţalobcu ţiadal nielen jeho špecifikáciu, ale aj preukázanie, a to v rámci povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti ţalobcu (§ 101 ods. 1

§ 120ods.

1 a 4 O. s. p.). Poukázal na to, ţe prvostupňový súd na pojednávaní konanom dňa

2. 2010 vyzval ţalobcu , aby do ďalšieho pojednávania predloţil doklady preukazujúce splnenie povinnosti podľa uzavretej zmluvy o dielo zo dňa
4. 2003 a servisnej zmluvy zo dňa
7. V zmysle obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa
9. 2010 (č. l. 90), súd opätovne vyzval právneho zástupcu ţalobcu na splnenie povinnosti uloţenej mu na pojednávaní konanom dňa
12. Na ďalšom pojednávaní dňa
14. 2010 bolo ţalobcovi a jeho právnemu zástupcovi uloţené, aby v lehote 10 dní doručili do spisového materiálu kompletné doklady týkajúce sa ţalovaných faktúr, rekapituláciu, ktorá tvorila prílohu, súpisy vykonaných prác a materiálov, e-mailovú komunikáciu, prípadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa
16. 2010, prvostupňový súd opakovane pristúpil k výzve, aby ţalobca v lehote 15 dní špecifikoval, ku ktorej ČS PHM uvedenej v ţiadosti o zabezpečenie listinných dôkazov zo dňa
18. 2010 zabezpečoval revíziu podľa uzavretej zmluvy a ku ktorej si zabezpečoval revíziu sám ţalovaný, rovnako aby špecifikoval, akú časť ţalovanej sumy uplatňuje podľa zmluvy o dielo a akú časť z titulu servisnej zmluvy (č. l. 170). Uvedeným postupom súd prvého stupňa vytvoril ţalobcovi moţnosti k splneniu si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, ktorých bol nositeľom, a to aj v rovine preukázania uplatnenej ţalovanej pohľadávky. Bolo na ţalobcovi, aby uplatnenú pohľadávku preukázal, za súčasného rozporovania ţalovaným, ktorý namietal, ţe ţalobca neodovzdal doklady o revízii, skúškach technickej inšpekcie jednotlivých osvedčení, ako ani projekty skutočného vyhotovenia diela (č. l. 70). Ţalovaný zároveň namietal výšku faktúr, pretoţe ţalobca ako zhotoviteľ nepredloţil doklady o schválení prác, ktoré boli účtované a k čerpacím staniciam neboli dodané všetky potrebné doklady k tomu, aby podľa uzavretých zmlúv mohlo byť dielo vykonané zo strany ţalobcu povaţované za splnené. Samotná kalkulácia, ktorú predkladal ţalobca v súdnom konaní, nesvedčila splneniu jeho povinnosti ako zhotoviteľa, vyplývajúcej z uzavretej zmluvy o dielo a servisnej zmluvy. Odvolací súd zdôraznil, ţe ţalobca si musel byť vedomý svojej dôkaznej povinnosti uţ aj s ohľadom na obranu ţalovaného, ktorý na pojednávaní konanom dňa
20. 2010 (č. l. 73) okrem iného uviedol, ţe naviac práce nerozporuje len za situácie, pokiaľ budú preukázané ţalobcom, rovnako aj ich cena. Ďalej odvolací súd poukázal na to, ţe v priebehu konania ţalobca poskytol tvrdenie, ţe urobil rozpočet, v ktorom boli uvedené naviac práce a ich cena, tento zaslal e-mailovou poštou ţalovanému a p. H. alebo p. K. ich mali telefonicky odsúhlasiť, pričom išlo o naviac práce, ktoré vznikli aj v priebehu 7 4 Obdo/12/2013 budovania prevádzky čerpacej stanice (výpoveď ţalobcu na pojednávaní dňa
22. 2010 na č. l. 96 - 100). V súvislosti s takto poskytnutým tvrdením ţalobcu a označených osôb bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedka P. H., ktorý uviedol, ţe ţalobca odovzdával doklady – úradné skúšky a revízie, avšak uţ si presne nepamätal, konkrétne o aké doklady išlo. Uviedol, ţe doklady nepreberal on, ale p. K. a bola ešte ďalšia pracovníčka, ktorá to kompletovala a dávala do takého stavu, aby sa to S. mohlo odovzdať. Svedok cenu naviac prác so ţalobcom neodsúhlasoval a ani nikdy telefonicky so ţalobcom o sume nehovoril. Výpoveďou tohto svedka ţalobca nepreukázal svoje tvrdenie o rozsahu a cene prác, ktoré uplatnil podanou ţalobou v zmysle faktúr č. 26/07, 45/06, 03/07, 22/07, 25/07 a 38/
23. Odvolací súd sa zmienil aj o výpovedi svedkyne J. K. na pojednávaní konanom dňa
25. 2011, ktorá sa na podrobnosti nepamätala, resp. sa nevedela vyjadriť k niektorým otázkam, uviedla však, ţe naviac práce so ţalobcom neodsúhlasovala. Ani z jej výpovede teda nevyplynulo tvrdenie ţalobcu, ţe rozsah naviac prác a ich cena mala byť so ţalovaným odsúhlasená. Ţalobca do spisového materiálu doloţil na č. l. 119 aţ 166 listinné dôkazy, a to faktúry a súpisy, pričom z faktúr vyplývalo, ţe boli nimi účtované elektroinštalačné práce. Revízne knihy doloţené do spisu (č. l. 189a) však vykonanie prác ţalobcom nepreukázali, keďţe vzhľadom k ich obsahu nie sú v nich zahrnuté potrebné popisy naviac prác. Odvolací súd tak v zhode s názorom okresného súdu skonštatoval, ţe napriek tomu, ţe ţalobca bol povinný predloţiť stavebné denníky na preukázanie realizovania naviac prác, ani jedným z dokladov predloţených ţalobcom nebolo preukázané odsúhlasenie prác ţalovaným a ak mala byť cena prijatá dohodou, tak z nich nebolo zrejmé ani to, aká bola dohoda. Pokiaľ aj došlo k predloţeniu revíznej knihy, nevyplýval z nej rozsah ţalobcom tvrdených naviac prác a ani ním tvrdená dohoda o výške ceny. Odvolací súd ďalej poukázal na obsah zmluvy o dielo a servisnej zmluvy, v ktorých bol presne vymedzený reţim zmluvných práv a povinností, podľa ktorých ţalobca nepostupoval. V zmysle čl. 7 bod 7.
26. zmluvy o dielo bolo dohodnuté, ţe ţalovaný ako objednávateľ uhradí ţalobcovi ako zhotoviteľovi len preukázané náklady, nevyhnutne vynaloţené na prípadné, ním poţadované výkony nad rámec plnenia predmetu tejto zmluvy. Podľa celého obsahu zmluvných práv a povinností zmluvy o dielo, ako aj servisnej zmluvy, bol ţalobca povinný preukázať naviac práce, ktoré účtoval jednotlivými faktúrami, k čomu však v predmetnom sporovom konaní nedošlo. Ak aj ţalobca dokladal popisy prác a materiálov, tieto neboli podpísané ţalovaným, rovnako ani pracovný výkaz servisného technika. Faktúra č. L. na č. l. 156 spisu a ďalšie na č. l. 154, 155, 157 a 158, ktorou 8 4 Obdo/12/2013 dodávateľ T. účtovala výkon činnosti ţalobcovi, sama osebe bez ďalšieho nemohla byť dôkazom o vykonaní prác ţalobcom pre ţalovaného a o výške ich ceny. Odvolací súd sa na základe vyššie uvedených skutočností stotoţnil s názorom prvostupňového súdu, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho sa mu nepodarilo preukázať uplatnený ţalobný nárok. Za aplikácie § 222 ods. 3 O. s. p.

§ 164O. s.

p. odvolací súd opravil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v jeho úvodnej časti uvedením správneho identifikačného čísla (IČO) ţalobcu „X.“, pretoţe len chybou v písaní súd prvého stupňa uviedol IČO nesprávne, a to aj s ohľadom k správne uvedenému identifikačnému číslu ţalobcu v podanej ţalobe zo dňa

3. Odvolací súd svojím rozhodnutím súčasne zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, pre ktoré sa táto výroková časť stala pred odvolacím súdom nepreskúmateľnou. Prvostupňovému súdu uloţil v rámci nového konania riadnym spôsobom odôvodniť rozhodnutie o trovách konania, v ktorých bude zahrnuté aj rozhodnutie o trovách odvolacieho konania, za podmienky zisťovania účelnosti uplatnených trov ţalovaným, s prihliadnutím na ust. § 14 ods. 6 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v súvislosti s uplatňovaním odmeny za porady s klientom. Odvolací súd zdôraznil, ţe je nevyhnutné, aby súd prvého stupňa v súvislosti s úkonom porád pracoval so znením citovanej vyhlášky platnej a účinnej vţdy k dátumu, kedy bola ţalovaným tvrdená porada vykonaná. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa
6. Proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie ţalobca (ďalej tieţ ako dovolateľ). Prípustnosť dovolania odôvodnil tvrdením, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 písm. f/ O. s. p., teda ţe mu ako účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá moţnosť pred ním konať. Dôvodnosť dovolania odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. (rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). 9 4 Obdo/12/2013 Ţalobca má za to, ţe jeho návrh je dôvodný, svoj nárok jednoznačne preukázal a návrh aj podrobne zdôvodnil. Poukázal na to, ţe pre ţalovaného realizoval dodávku čerpacích staníc LPG, ich servis a rôzne elektroinštalačné práce. Za tieto práce vyhotovil faktúry, ktoré boli potvrdené a odsúhlasené konateľkou spoločnosti J. K., pred ňou konateľom P. H. a niektoré boli aj uhradené. Ţalobca realizoval vykonané práce na základe zmluvy o dielo zo dňa
8. 2003, ktorú ţalovaný nerozporuje, nerozporuje ani vykonané práce, len ich cenu. V zmysle tejto zmluvy bol záväzok ţalobcu ako zhotoviteľa dodávať ţalovanému ako objednávateľovi Č. v rozsahu a za podmienok uvedených v zmluve. Zmluvné strany si dohodli cenu diela vo výške 40 000,- Sk (bez DPH) za montáţ jednej čerpacej stanice LPG. Ďalšie poplatky podľa čl. 4 bod 4.
9. zmluvy za vyjadrenia a stanoviská Technickej inšpekcie a za vydanie osvedčení v cene diela ČS LPG zahrnuté nie sú. Ţalovaná suma pozostáva z ceny za vykonané dielo v zmysle zmluvy o dielo, z ceny poskytnutých prác a sluţieb v zmysle servisnej zmluvy zo dňa
11. 2005 a z ceny za poskytnuté elektromontáţne práce. Ţalobca tvrdí, ţe všetky doklady uvádzané v čl. 2 bod 2.1.
12. odovzdal, nakoľko v opačnom prípade by sa nemohla uskutočniť kolaudácia ČS LPG. Skutočnosť, ţe ţalobca svoj záväzok podľa čl. 2 zmluvy splnil, mali preukázať „Revízne knihy ČS LPG“, ktoré označil za dôkaz písomným podaním zo dňa
14. 2010 s tým, ţe súd mal tieto dôkaz vykonať. Ţalobca súčasne poukázal na čl. 4 bod 4.
15. zmluvy, v zmysle ktorého si objednávateľ vyhradzuje právo zadrţať 10 % z hodnoty diela do termínu odstránenia prípadných vád a nedostatkov. Ţalobca uviedol, ţe súdu predloţil jednotlivé faktúry, ktoré neboli uhradené vôbec, alebo boli uhradené len čiastočne. Ide o neuhradenú faktúru č. 26/07 z
17. 2007 k úhrade 522,21 eur (15 732,- Sk), čiastočne uhradenú faktúru č. 45/06 z
19. 2006 k úhrade 13 628,63 eur (410 576,- Sk) – neuhradených ostalo 331,94 eur, čiastočne uhradenú faktúru č. 03/07 z
21. 2007 k úhrade 17 713,89 eur (533 648,50 Sk) – neuhradených ostalo 10 577,19 eur, faktúru č. 22/07 zo
23. 2007 k úhrade 6 636,13 eur (199 920,- Sk), faktúru č. 25/07 z
25. 2007 k úhrade 7 900,15 eur (238 000,- Sk) a neuhradenú faktúru č. 38/07 z
27. 2007 k úhrade 7 722,40 eur (232 654,- Sk). Ţalobca súdu vytkol, ţe dostatočne nepreskúmal skutkový a právny stav veci a nesprávne, resp. nedostatočne vyhodnotil predloţené listinné dôkazy, v dôsledku ktorej skutočnosti mu ako účastníkovi odňal moţnosť konať pred súdom. Má za to, ţe v konaní uniesol dôkazné bremeno a predloţenými zmluvami aj faktúrami súdu riadne preukázal skutkový aj právny stav veci. Súdu vytkol, ţe procesne pochybil, keď svedkyňu J. K. vypočul bez jeho prítomnosti. Takýmto postupom súd ţalobcovi odňal moţnosť klásť menovanej 10 4 Obdo/12/2013 svedkyni otázky. Z uvedených dôvodov ţalobca dovolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 13Cob/204/2011-248 zo dňa
29. 2011 (majúc na mysli výrok napadnutého rozsudku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí ţaloby), ako aj rozsudok prvostupňového súdu č. k. 20Cb 200/2009-198 zo dňa
31. 2011 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie, a to za účelom opätovného výsluchu svedkyne K. za účasti ţalobcu. K dovolaniu ţalobcu sa ţalovaný nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1, veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, preto je potrebné ho podľa § 243b ods. 5, veta prvá O. s. p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O. s. p. odmietnuť. Podľa § 243b ods. 5, veta prvá O. s. p., ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne. Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Z príslušných ustanovení O. s. p. je zrejmé, ţe dovolaním ako jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu, ale moţno ním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Vyplývajúc z obsahu dovolania, ţalobca týmto mimoriadnym opravným prostriedkom napadol rozsudok odvolacieho súdu v jeho prvom výroku, ktorým potvrdil prvostupňový rozsudok o zamietnutí ţaloby vo veci samej. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.) 11 4 Obdo/12/2013 alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci odvolací súd vo svojom prvom výroku potvrdil rozsudok Okresného súdu Ţilina ako súdu prvého stupňa vo veci samej, pričom však vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Rovnako nejde o potvrdenie takého rozsudku prvostupňového súdu, ktorým by súd prvého stupňa vo svojom výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p., vzhľadom na ktorú skutočnosť je nepochybné, ţe dovolanie ţalobcu v zmysle ustanovení § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu, uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania, smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiţ konanie postihnuté niektorou z vád, vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené. Dovolateľ vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a písm. g/ O. s. p. nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení vyvodiť nemoţno. 12 4 Obdo/12/2013 S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia ţalobcu, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Pojem „odňatie moţnosti konať pred súdom“ zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom je preto potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Citované ustanovenie odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvisu s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci vysloveným v napadnutom rozhodnutí. Z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. nie je rozhodujúce, či účastník konania konal pred súdom osobne alebo prostredníctvom zástupcu, ale len to, či bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu ukrátený na svojich procesných právach. Procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. zakladá okrem iného aj ţalobcom namietané hodnotenie dôkazov vykonané v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku ako základným predpisom upravujúcim procesný postup súdu, ako aj pojednávanie, resp. rozhodnutie v neprítomnosti účastníka, resp. jeho právneho zástupcu, opodstatnenosť ktorých tvrdení však dovolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, nezistil. Ţalobca v dovolaní namietol predovšetkým to, ţe súd prvého stupňa na poslednom pojednávaní konanom dňa

2. 2011 rozhodol bez jeho prítomnosti, ako aj prítomnosti jeho právneho zástupcu, a to napriek tomu, ţe svoju neprítomnosť riadne a včas ospravedlnili. Tým, ţe na predmetnom pojednávaní súd v ich neprítomnosti vypočul svedkyňu - konateľku (štatutárku) ţalovaného, J. K., s ktorou ţalobca priamo jednal, procesne pochybil, pretoţe takýmto postupom ţalobcovi (resp. jeho právnemu zástupcovi) odňal moţnosť klásť jej otázky. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe riadne a včasné doručenie predvolania na termín pojednávania dňa
4. 2011 ţalobcovi a jeho právnemu zástupcovi mal súd prvého stupňa 13 4 Obdo/12/2013 za preukázané z doručeniek zaloţených na č. l. 171 spisu, z ktorých vyplýva, ţe tieto im boli doručené dňa
6. 2010, a teda skutočne v dostatočnom časovom predstihu pred konaním namietaného pojednávania, tak, ako to správne skonštatoval aj súd odvolací. Z obsahu spisu tieţ vyplýva, ţe ţalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, jeho právny zástupca dňa
8. 2011 zaslal súdu faxové podanie zo dňa
10. 2011, súdu doručené dňa
12. 2011 (č. l. 174), ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní a súčasne poţiadal o jeho odročenie na iný termín. Súčasne súdu oznámil, ţe pojednávania sa nemôţe zúčastniť ani jeho koncipient JUDr. C. T. z dôvodu jeho práceneschopnosti. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa
14. 2011 (č. l. 175 - 179) vyplýva, ţe tohto pojednávania sa zúčastnili len ţalovaný a jeho právna zástupkyňa (na základe substitučnej plnej moci zaloţenej na č. l. 180), ţalobca ani jeho právny zástupca prítomní neboli. Súd po tom, ako vyhlásil uznesenie o pojednávaní v neprítomnosti ţalobcu a jeho právneho zástupcu podľa § 101 ods. 2 O. s. p., vypočul právnu zástupkyňu ţalovaného, ţalovaného, svedkyňu J. K., následne prítomných oboznámil s obsahom spisového materiálu, uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a na záver vyhlásil rozsudok v mene Slovenskej republiky. Právo účastníka byť prítomný na pojednávaní je vyjadrené v ust. § 115 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Vyplývajúc z citovaného ustanovenia, ide o právo, nie povinnosť účastníka konania, t. z., ţe je na ňom, či svoje právo zúčastniť sa pojednávania na príslušnom súde vyuţije alebo nie. Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. v znení platnom a účinnom ku dňu konania namietaného pojednávania na súde prvého stupňa (
16. 2011), súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Všeobecne platí, ţe účastník konania sa môţe dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24 ods. 1 O. s. p.). Oprávnenie zvoliť si zástupcu je zaručené aj v ústavnej rovine (čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd); jeho zmyslom je poskytnúť 14 4 Obdo/12/2013 procesným právam a povinnostiam účastníka konania kvalifikovanú ochranu. Ak je účastník zastúpený advokátom s plným procesným plnomocenstvom (§ 25 O. s. p.), jeho procesné práva a povinnosti vykonáva v konaní jeho zástupca. Ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p. sa vzťahuje na účastníka konania i na jeho zástupcu. Ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p. určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, a to: riadne predvolanie účastníka (jeho zástupcu) a absencia ţiadosti účastníka (jeho zástupcu) o odročenie pojednávania z dôleţitého dôvodu. Z tohto predpokladu vychádza aj ust. § 119 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého pojednávanie sa môţe odročiť len z dôleţitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť (v znení platnom a účinnom k
18. 2011). Ak účastníkovi (jeho zástupcovi) bráni určitá prekáţka v účasti na pojednávaní, mal by z tohto dôvodu poţiadať o odročenie pojednávania, pričom treba súdu oznámiť dôvod tejto ţiadosti. Dôleţitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. môţe byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti váţna (svojou povahou znemoţňujúca kaţdému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumoţňujúca účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní). I keď Občiansky súdny poriadok výslovne neupravuje povinnosť účastníka (jeho zástupcu) dôleţitý dôvod, pre ktorý pojednávanie ţiada odročiť, aj preukázať, je hodnoverné preukázanie tohto dôvodu nevyhnutným predpokladom toho, aby súd pojednávanie odročil. Pokiaľ reálna existencia dôvodu odročenia pojednávania nie je v čase rozhodovania súdu o ţiadosti o odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva takáto ţiadosť len v rovine nepodloţených tvrdení. Zo skutočností vyplývajúcich zo spisu je zrejmé, ţe ţalobca a aj jeho právny zástupca boli na pojednávanie konané dňa
20. 2011 riadne predvolaní. V čase pojednávania dňa
22. 2011 o 13.00 hod. mal súd prvého stupňa k dispozícii len faxové podanie právneho 15 4 Obdo/12/2013 zástupcu ţalobcu zo dňa
24. 2011 s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní a ţiadosťou o jeho odročenie z dôvodu kolízie pojednávaní, keďţe v deň
26. 2011 sa musel o 11.00 hod. osobne zúčastniť pojednávania na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 32Cb/213/2006, na ktorom sa prejednával závaţný spor. Na preukázanie v ţiadosti uvádzaných tvrdení (kolízia pojednávaní a práceneschopnosť advokátskeho koncipienta) však nepredloţil ţiadny relevantný dôkaz a neurobil tak ani do rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto pokiaľ vo veci konajúci súd jeho ţiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel a vec prejednal v jeho neprítomnosti, ako aj neprítomnosti ţalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ani neospravedlnil a neţiadal o odročenie pojednávania, neporušil ţiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku a svojím postupom neodňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom. Na margo uvedeného sa dovolaciemu súdu ţiada dodať, ţe právny zástupca ţalobcu sa o termíne iného tvrdeného pojednávania (na Okresnom súde Bratislava I) s najväčšou pravdepodobnosťou musel dozvedieť s väčším časovým odstupom, neţ v deň odoslania faxového podania (
28. 2011 o 10.09 hod.) prvostupňovému súdu. Vo vzťahu k podmienke prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. je tieţ nevyhnutné posúdenie miery, do akej sa účastníkovi postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Podmienka prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je totiţ splnená, ak sa účastníkovi odňala moţnosť konať pred súdom len pre časť konania, resp. do takej miery, ţe účastník mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania podaním odvolania (R 39/1993). V prejednávanom prípade ţalobcovi obrana jeho práv a oprávnených záujmov v rámci odvolacieho konania bezpochyby umoţnená bola. Odňatie moţnosti konania pred súdom ţalobca vyvodzuje aj z toho, ţe súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, na základe čoho vec nesprávne právne posúdil. V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, ţe súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Procesný postoj účastníka konania nemôţe bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04). 16 4 Obdo/12/2013 Vo vzťahu k vyššie uvedenej povinnosti súdu primeraným spôsobom reagovať na všetky procesné úkony, dovolací súd dodáva, ţe odvolací súd sa k neopodstatnenosti odvolacích námietok ţalobcu podrobne vyjadril v samotnom písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré v plnej miere zodpovedá zákonnej poţiadavke riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, rešpektujúc ust. § 157 ods. 2 O. s. p. (uplatňované aj v odvolacom konaní podľa § 211 ods. 2 O. s. p.). Okrem skonštatovania správnosti prvostupňového rozhodnutia (§ 219 ods. 1 O. s. p) sa totiţ osobitne vyjadril k otázke pojednávania na prvostupňovom súde dňa
30. 2011 v neprítomnosti ţalobcu a jeho právneho zástupcu, vrátane vykonania dokazovania výsluchom svedkyne J. K., ako aj k celkovej dôkaznej povinnosti ţalobcu a následkov v prípade nesplnenia si tejto povinnosti, z dôvodu ktorého je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ústavne akceptovateľné. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Na základe vyššie uvedeného moţno skonštatovať, ţe ak za daného stavu súd prvého stupňa dňa
32. 2011 pojednával, ţalovaným navrhnutú svedkyňu J. K. vypočul, dokazovanie ukončil a rozhodol v neprítomnosti ţalobcu a jeho právneho zástupcu, neodňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p. a zároveň týmto postupom nedošlo ani k porušeniu práv na spravodlivý proces v zmysle § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vo vzťahu k ţalobcom namietanému dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. dovolací súd zdôrazňuje, ţe nesprávne právne posúdenie veci je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. V prejednávanej veci by uvedený dovolací dôvod bolo moţné úspešne pouţiť, len ak by prípustnosť dovolania vyplývala z § 238 O. s. p., v posudzovanom prípade však tomu tak nie je. 17 4 Obdo/12/2013 Keďţe v danom prípade dovolanie ţalobcu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa § 238 O. s. p. prípustné a vada uvedená v § 237 písm. f/ O. s. p. (ani ţiadna iná procesná vada v zmysle citovaného ustanovenia) zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 5, veta prvá O. s. p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O. s. p., ako neprípustné odmietol. So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť, nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa§ 243b ods. 5 veta prvá O. s. p.

§ 224ods.

1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. Ţalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto by mal právo na náhradu trov konania. Keďţe mu však trovy v dovolacom konaní nevznikli, dovolací súd mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 26. marca 2013 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková