Najvyšší súd 2 Cdo 302/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. O., bývajúceho v T., zastúpeného Mgr. R. K., advokátom v Ţiline, Advokátska kancelária, K., proti ţalovanému T. F., obchodné meno T., so sídlom v Ţ., IČO : X., zastúpeného JUDr. M. Ř. K., advokátkou v Ţ., o zaplatenie 3 319,39 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp.zn. 27 C 218/2008, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
- mája 2012 sp.zn. 8 Co 42/2012, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Ţilina rozsudkom zo
- apríla 2010 č.k. 27 C 218/2008-146 uloţil ţalovanému zaplatiť ţalobcovi 1 659,69 € s 8,5 % úrokmi z omeškania od
- júna 2008 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ţalobu vo zvyšku zamietol (ţalobca sa domáhal zaplatenia 3 319,39 € s príslušenstvom); ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané to, ţe ţalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o sprostredkovaní uzavretej
- apríla 2006 a neobstaral pre ţalobcu ako záujemcu uzavretie zmluvy o kúpe nehnuteľnosti parc. K. v katastrálnom území T., a tak ţalobcovi vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. IV. bod 6 uvedenej zmluvy. Po právnej stránke prvostupňový súd vec posúdil podľa ustanovenia § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúceho dojednanie zmluvnej pokuty, ako aj § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Posledne menované ustanovenie bolo zohľadnené pri určení výšky zmluvnej pokuty, ktorú okresný súd zníţil na polovicu (uplatňovaných bolo 100 000 Sk, t.j. 3 319,39 €), vychádzajúc z toho, ţe predmetom zmluvy o sprostredkovaní boli dve 2 2 Cdo 302/2012 nehnuteľnosti (dva pozemky), pričom medzi účastníkmi nebolo špecifikované, aký je vzťah medzi výškou zmluvnej pokuty a jednotlivými pozemkami, ktoré majú byť predmetom kúpnej zmluvy. V tomto smere nevzal do úvahy výmeru pozemkov, ktoré boli predmetom sprostredkovania, na čo opakovane poukazoval ţalovaný. Na odvolanie ţalobcu a ţalovaného Krajský súd v Ţiline rozsudkom z
- mája 2012 sp.zn. 8 Co 42/2012 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zaviazal ţalovaného zaplatiť sumu 1 659,69 € s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od
- júna 2008 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku tak, ţe ţalobu ţalobcu v tejto časti zamietol. Vo výroku, ktorým bola ţaloba vo zvyšku zamietnutá, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, vyslovil, ţe výrok, ktorým súd prvého stupňa ţalobu vo zvyšku zamietol a to pokiaľ ide o úroky z omeškania 8,5 % ročne od
- marca 2008 do
- júna 2008 zostáva nedotknutý. Ţalovanému nepriznal náhradu trov konania voči ţalobcovi. V odôvodnení uviedol, ţe článok IV. ods. 3 „sprostredkovateľskej zmluvy“ obsahoval nemoţnú podmienku, keďţe ukladal sprostredkovateľovi zabezpečiť ukončenie dedičského konania, na čo bezpochyby menovaný nemal ţiadne právne moţnosti uţ v čase podpísania zmluvy. Preto mal odvolací súd za to, ţe lehota určená k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy ohľadne pozemku parc. K. určená nebola. Pri svojom rozhodovaní sa ale nezaoberal tým, či uvedená nemoţná, podľa povahy svojej formulácie odkladacia podmienka, zakoncipovaná aj v čl. I. ods. 3, nemala vplyv na samotnú platnosť zmluvy. Podľa spomínaného článku sa totiţ záujemca „zaviazal uzavrieť kúpnu zmluvu prostredníctvom sprostredkovateľa, a to do 60 pracovných dní od podpísania tejto zmluvy v prípade, ţe do uvedeného termínu bude ukončené dedičské konanie na časť parc. č. 1546/45“. Vychádzajúc z predmetného textu zmluvy bol odvolací súd toho názoru, ţe jej účastníci podmienili uzavretie riadnej kúpnej zmluvy tým, ţe do termínu 60 pracovných dní bude ukončené dedičské konanie. Keďţe túto skutočnosť mal zabezpečiť sprostredkovateľ, jednalo sa uţ podľa skôr prijatého záveru odvolacieho súdu o nemoţnú a s ohľadom na jej povahu odkladaciu podmienku spôsobujúcu neplatnosť celého právneho úkonu. Vzhľadom k tomu, ţe odvolací súd pri svojom ďalšom rozhodovaní dospel k záveru o neplatnosti celej „sprostredkovateľskej zmluvy“, rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 1 659,69 € spolu s príslušenstvom zmenil (§ 220 O.s.p.) tak, ţe návrh ţalobcu zamietol, keďţe ţalobca si nemohol uplatňovať zmluvnú pokutu z neplatnej zmluvy. Vo výroku, ktorým prvostupňový súd návrh ţalobcu vo zvyšku zamietol, odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, avšak po vykonanom dokazovaní z iných skutkových a právnych dôvodov a síce preto, lebo právny úkon, na podklade ktorého si 3 2 Cdo 302/2012 ţalobca uplatňoval právo na zmluvnú pokutu, povaţoval za neplatný. S poukazom na vyššie uvedené konštatovania sa odvolací súd uţ ani nemal dôvod zaoberať ďalšími skutočnosťami, ktoré mu boli vytýkané dovolacím súdom (námietkou odvolateľa - dovolateľa, „ţe nemoţno zabezpečiť splnenie povinnosti, ktorá je nevynutiteľná, pri ktorej absentuje nárok“). Vo zvyšnej časti, v ktorej súd návrh vo zvyšku zamietol, a to pokiaľ ide o úroky z omeškania 8,5 % ročne odo dňa
- marca 2008 do
- júna 2008 zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, pretoţe nebol napadnutý odvolaním. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 150 O.s.p. Uviedol, ţe aj keď v prejednávanej veci mal ţalovaný plný úspech, a preto by mu podľa zásady úspechu v konaní zakotvenej v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. patrila plná náhrada všetkých účelne vynaloţených trov spojených s bránením práva, odvolací súd mu napriek uvedenému náhradu trov nepriznal. Odvolací súd mal za to, ţe v prejednávanej veci vyšli najavo také výnimočné okolnosti prípadu, pre ktoré povaţoval za nespravodlivé, aby ţalobca, inak neúspešný účastník, plnil ţalovanému náhradu trov konania. Za takéto výnimočné okolnosti povaţoval to, ţe na uzavretí spornej sprostredkovateľskej zmluvy sa podieľali obaja účastníci, podnet na jej uzavretie dal samotný ţalovaný, tento si záväzok z nej aj čiastočne splnil, z čoho je zrejmé, ţe sám konal v presvedčení o jej platnosti. Aţ v prebiehajúcom súdnom konaní sa začal brániť otázkou neplatnosti sprostredkovateľskej zmluvy, a s týmto argumentom sa napokon odvolací súd po dôkladnom oboznámení sa s textom zmluvy aj stotoţnil. Neplatnosť sprostredkovateľskej zmluvy bola podľa názoru odvolacieho súdu spôsobená tak správaním sa ţalobcu ako aj ţalovaného, nielen výlučne jedným z nich. S prihliadnutím teda na správanie sa oboch účastníkov, či uţ pred začatím sporu, resp. v jeho priebehu, odvolací súd povaţoval za nespravodlivé, v rozpore so zásadou spravodlivého usporiadania vzťahov medzi nimi, aby na zaplatenie vzniknutých trov bol zaviazaný ţalobca. Výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania napadol ţalovaný dovolaním tvrdiac, ţe v konaní mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p. s pouţitím § 241 ods. 2 písm.a/ O.s.p.). Opodstatnenosť uplatneného dovolacieho dôvodu vyvodzoval z toho, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania je zmätočné, pretoţe je nepreskúmateľné. Krajský súd svojvoľne, bez opory vo vykonanom dokazovaní opiera rozhodnutie o náhrade trov konania o svoje subjektívne dojmy a názory na prejednávanú vec, pričom bez zmeny v skutkových okolnostiach nepriznával úspešnému účastníkovi právo na náhradu trov konania napriek tomu, ţe v predchádzajúcom rozhodnutí (rozsudok Krajského súdu v Ţiline zo
- decembra 2010 sp.zn. 8 Co 194/2010, ktorý bol 4 2 Cdo 302/2012 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
- novembra 2011 sp.zn. 2 Cdo 185/2011 zrušený) v plnom rozsahu priznal ţalobcovi náhradu trov konania. Okrem nepreskúmateľnosti pre nedostatok odôvodnenia dovolateľ namietal aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom pri rozhodnutí o trovách konania v zmysle § 150 O.s.p. Vychádzajúc z uvedeného dovolateľ ţiadal, aby dovolací súd v napadnutej časti rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom, skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V danej veci ţalovaný napadol dovolaním výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania. Výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorý sa týka trov konania, má povahu uznesenia (viď § 167 ods. 1 O.s.p.), i keď je táto časť súčasťou rozsudku odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania ţalovaného v takomto prípade treba preto posudzovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu. V ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. sa uvádzajú uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie; v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p., ale ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania. To znamená, ţe procesná prípustnosť dovolania ţalovaného smerujúceho proti výroku rozhodnutia odvolacieho súdu o náhrade trov konania je v preskúmavanom prípade vylúčená ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p. Vzhľadom na to by dovolanie ţalovaného mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. So zreteľom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť 5 2 Cdo 302/2012 byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm.a/ aţ e/ a g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. So zreteľom na ţalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, ţe v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu moţnosti ţalovaného konať pred súdom malo podľa jeho názoru dôjsť tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k pouţitiu ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodnutí o trovách konania je nepreskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v napadnutej časti nezodpovedá právu účastníka konania na spravodlivý proces. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku (uznesenia) súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáha, a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie návrhy na dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé. Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva 6 2 Cdo 302/2012 (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
- decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z
- mája 2004 sp.zn. I. ÚS 226/2003), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Neodôvodnené a tým aj nepreskúmateľné súdne rozhodnutia zakladajú protiústavný stav, pretoţe podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa ukladá súdom zákonom ustanoveným postupom - teda v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. poskytovať ochranu právam, ktoré sú predmetom občianskeho súdneho konania. Vţdy však musí byť predmetom veľmi starostlivej úvahy, kedy o taký prípad pôjde; a oň by išlo napríklad vtedy, ak by sa odvolacie súdne rozhodnutie obmedzilo len na arbitrárne odôvodnenie. Dovolací súd v rámci svojej prieskumnej činnosti však nezistil, ţe by napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania trpelo vadou nedostatku riadneho odôvodnenia. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku citoval zákonné ustanovenie, poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. aj riadne odôvodnil. Poukázal na to, ţe v prejednávanej veci vyšli najavo také výnimočné okolnosti prípadu, pre ktoré povaţoval za nespravodlivé, aby ţalobca, inak úspešný účastník, platil ţalovanému náhradu trov konania. Výnimočné okolnosti odvolací súd aj špecifikoval : na uzavretí spornej sprostredkovateľskej zmluvy sa podieľali obaja účastníci, podnet k jej uzavretiu dal ţalovaný, tento si záväzok z nej aj čiastočne splnil, z čoho bolo zrejmé, ţe sám konal v presvedčení o jej platnosti. Aţ v priebehu konania sa začal brániť neplatnosťou sprostredkovateľskej zmluvy s tým, ţe táto neplatnosť bola podľa názoru odvolacieho súdu spôsobená správaním sa tak ţalobcu ako aj ţalovaného a poukázal aj na ďalšie okolnosti. 7 2 Cdo 302/2012 S poukazom na vyššie uvedené preto nedošlo v danej veci k vade konania podľa § 237 písm.f/ O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom namietané v dovolaní ţalovaného je síce prípustným dovolacím dôvodom, moţno ho však uplatniť len vtedy, ak je dovolanie prípustné. Samo osebe prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v zmysle Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie odvolacieho súdu, ale len tie, o ktorých tak zákon ustanovuje. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť preskúmavaniu po stránke vecného a právneho posúdenia. Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe v danej veci prípustnosť dovolania ţalovaného proti napadnutej časti rozsudku krajského súdu nemoţno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako neprípustné odmietol. Vzhľadom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania voči ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.), tieto ani z obsahu spisu nevyplývajú. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2013 JUDr. Martin Vladik, v.r. Za správnosť vyhotovenia : predseda senátu Jarmila Uhlířová