zák. č. 634/1992 Zb.

Najvyšší súd 4Sžo/9/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcu: M. C. & C. SR s.r.o., so sídlom I.D., IČO: X. v zastúpení právnym zástupcom: A. ak, s.r.o. so sídlom B., proti žalovanému: Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, P.O.BOX 29, 827 99 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. P/0700/1/2005 z 28.7.2009 vo veci odvolania žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave 3S 186/2009 – 79 zo dňa 7.12.2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave 3S/186/2009-79 zo dňa 7.12.2010 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. P/0700/1/2005 z 28.7.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/ OSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania podľa vyčíslenia v samostatnom uznesení. 2 4Sžo/9/2011 O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 OSP (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu podanú obchodnou spoločnosťou M. C. & C. Slovakia s.r.o., I.D., IČO: X., ktorá bola doručená na krajský súd 28.9.2009, ktorou sa domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. P/0700/1/2005 zo dňa 28.7.2009 podľa § 250j ods. 3 druhá veta OSP a konanie zastavil. Citovaným rozhodnutím žalovaného žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že rozhodol, že porušenie povinnosti predávajúcim zistenej pri kontrole uskutočnenej dňa 28.9.2005 na prevádzke M. C. & C. Slovakia s.r.o., I.D. a tovybaviť reklamáciu zákonom stanoveným spôsobom – reklamácia spoločnosti E. s.r.o. Bratislava uplatnená reklamačným protokolom č. 21 37388 zo dňa 24.5.2005, zameraná na kvalitu zakúpeného výrobku „ drevený slnečník deluxe 3,5 m zele“ v hodnote 1.299,- Sk, nebola vybavená v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote a predávajúci nevydal spotrebiteľovi doklad o spôsobe vybavenia tejto reklamácie, čím bol porušený § 19 ods. 4, 5 zákona 634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a pri aplikácii § 24 ods. 1 zákona č. 634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 634/1992 Zb.“) uložil obchodnej spoločnosti M. C. & C. Slovakia s.r.o.I.D., IČO: X. peňažnú pokutu vo výške 1.659 Eur. Krajský súd v rámci preskúmania zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozhodnutí poukázal na ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon 634/1992 Zb.) konštatoval, že v danom prípade bola spotrebiteľom spoločnosť E. s.r.o. Bratislava, ktorá bola oprávneným držiteľom M. karty a nakupovala u žalobcu pre vlastnú spotrebu, a to drevený slnečník deluxe, o čom svedčí faktúra zo dňa 27.7.2004, v ktorej je uvedené, že cena bola zaplatená vrátane DPH. Prvostupňový súd konštatoval, že vykonanou kontrolou pracovníkmi Slovenskej obchodnej inšpekcie bolo zistené, že žalobca porušil § 19 ods. 4, 5 zákona č. 634/92 Zb. a to, že reklamáciu spotrebiteľa zo dňa 24.5.2005 nevybavil v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote a nebol vystavený spotrebiteľovi ani doklad o spôsobe jej vybavenia. Skonštatoval, že spotrebiteľom bola aj spoločnosť E. s.r.o. Bratislava v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 634/92 Zb. nakoľko vystupovala voči žalobcovi obdobne ako fyzická osoba uvedená v ods. 1 písm. a/. zák. č. 634/92 Zb.. Prvostupňový súd nesúhlasil s právnym názorom žalobcu, že tovar v zmysle všeobecných obchodných podmienok môžu jeho zákazníci nakupovať len za účelom 3 4Sžo/9/2011 ďalšieho predaja v zmysle vlastnej podnikateľskej činnosti, tvrdil, že predmetné obmedzenie sa v predložených obchodných podmienkach žalobcu nenachádza a v prípade, že by žalobca trval na danom spôsobe predaja, bolo by logické, aby uskutočňoval predaj zákazníkom len toho tovaru, ktorý súhlasí s podnikateľskou činnosťou kupujúcich. Súd konštatoval, že nie je mu známa okolnosť (žalobca ju v konaní nepreukázal), že uskutočňuje predaj tovaru len podnikateľom, ktorí majú oprávnenie na vykonávanie maloobchodnej činnosti. Vyslovil názor, že súhlasí s názorom žalovaného v napadnutom rozhodnutí, aj vo vyjadrení k žalobe, že predajom tovaru zákazníkovi, ktorý slúži len na jeho osobnú potrebu, sú práva predmetného zákazníka – spotrebiteľa, bez ohľadu na okolnosti, či je alebo nie je podnikateľom, chránené zákonom o ochrane spotrebiteľa a pracovníci Slovenskej obchodnej inšpekcie majú oprávnenie výkonu kontroly dodržiavania zákona č. 634/92 Zb.. Poukazoval, že rozhodnutie Komisie stanovisko Protimonopolného úradu, na ktoré poukázal žalobca pre posúdenie veci nepovažuje za relevantné. O trovách konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi trovy konania nepriznal. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca včas odvolanie, žiadal napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zmeniť a rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal, že nie je možné na podnikanie žalobcu aplikovať ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a to z dôvodov, že žalobca ponúka služby výlučne podnikateľským subjektom, štátu, štátnym organizáciám alebo samosprávnym územným celkom, v prípade, že u nej boli najprv registrovaní ako subjekt s prideleným identifikačným číslom. Poukázal na rozhodnutie Európskej komisie zo dňa 22.12.2005 o postúpení časti prípadu č. COMP/M. 3905-Tesco/Carrefour príslušným orgánom Slovenskej republiky podľa článku 9 Nariadenia (ES) č. 139/2004 (ďalej len rozhodnutie „Európskej komisie č. COMP/M. 3905“) , ktoré bolo určené Slovenskej a Českej republike a tvrdil, že podľa citovaného rozhodnutia M.karta oprávňuje k vstupu do C. & C. obchodov a môže byť vydaná iba zákazníkom, ktorí môžu preukázať, že vykonávajú podnikateľskú činnosť a že všetci zákazníci M./makro môžu v týchto obchodoch nakupovať výhradne iba na svoje podnikateľské účely. Poukázal na § 2 zákona č. 634/1992 Zb. a konštatoval, že v pobočkách predajní žalobcu nemôžu právnické osoby nakupovať výrobky alebo používať služby 4 4Sžo/9/2011 pre osobnú potrebu alebo pre potrebu svojej domácnosti, nakoľko z rozhodnutia Európskej komisie č. COMP/M. 3905 jasne vyplýva, že všetci zákazníci môžu v priestoroch žalobcu nakupovať výlučne na svoje podnikateľské účely. Odvolateľ tvrdil, že nemohol svojim konaním porušiť zákon o ochrane spotrebiteľa, nakoľko nakupovanie žalobcu a na úpravu vzťahu medzi žalobcom a jeho zákazníkmi, sa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa neaplikujú, a poukázal na zásadu prednosti komunitárneho práva pred slovenským právnym poriadkom. Čo sa týka aplikácie § 2 ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. tvrdil, že toto ustanovenie upravuje dve kumulatívne podmienky, kedy sa môže právnická osoba považovať za spotrebiteľa, podľa tvrdenia odvolateľa spotrebiteľom podľa tohto zákona je aj právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre vlastnú potrebu, pričom druhou podmienkou je, že spotrebiteľom podľa tohto zákona je aj právnická osoba pokiaľ vystupuje voči predávajúcemu obdobne ako fyzická osoba uvedená v ods. 1 písm. a/. Odvolateľ poukázal na bod 2.1 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, kde novým zákazníkom korporáciám a podnikateľským subjektom prevádzkujúcim svoju podnikateľskú činnosť na základe zákona o živnostenskom podnikaní alebo na základe iného oprávnenia vydá zákaznícke oddelenie veľkoobchodného strediska neprenosnú zákaznícku kartu na základe žiadosti o registrácii a to po splnení podmienok po 1) predložení živnostenského oprávnenia 2) preukázaní aktívneho podnikania 3) vyplnení žiadosti o registrácii a súhlase s obchodnými podmienkami spoločnosti M. Až po splnení kumulatívne uvedených podmienok sa zákazníkom v zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok vydá zákaznícka M.. karta. Žalobca tvrdil, že žiadna fyzická osoba - nepodnikateľ nemohla za nijakých okolností nakupovať v priestoroch žalobcu pre seba, teda vo vlastnom mene, ani v mene a na účet podnikateľa, ktorý je držiteľom M.. karty, nakoľko by jej nebola vydaná zákaznícka karta, ktorej predloženie je podmienkou na vykonanie nákupu. Žalobca má za to, že spoločnosť E. s.r.o. ako právnická osoba nemohla vo vzťahu so žalobcom vystupovať obdobne ako fyzická osoba, pretože žiadnej fyzickej osobe by zákaznícka karta nebola za nijakých okolností vydaná. Spoločnosť E. s.r.o. nevystupovala vo vzťahu so žalobcom ako spotrebiteľ a nevzťahovali sa na ňu ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Ďalej odvolateľ tvrdil, že žalovaný nedostatočne si splnil svoju povinnosť, súvisiacu s dostatočným preukazovaním skutočnosti, ktoré sú sporné. Nesúhlasil s odôvodnením prvostupňového rozsudku, ktorý konštatoval, že spoločnosť E. s.r.o., ktorá bola oprávneným držiteľom M. karty kúpila drevený slnečník deluxe 3,5m zele pre svoju vlastnú potrebu alebo pre príslušníkov svojej domácnosti, čím sa stala táto obchodná spoločnosť spotrebiteľom v zmysle zákona o ochrane 5 4Sžo/9/2011 spotrebiteľa a tvrdil, že Slovenská obchodná inšpekcia mala skúmať, či sa naozaj stal daňový doklad za reklamovaný tovar t.j. faktúra č.211030086 súčasťou účtovnej evidencie registrovaného zákazníka, na ktorého účet bol predmetný tovar zakúpený alebo nie, pričom v konaní nebolo preukázané, že spoločnosť E. s.r.o., vyjadrila vôľu, či drevený slnečník kupuje pre svoju osobnú potrebu alebo pre potreby príslušníkov jej domácnosti, takže ani žalovaný správny orgán nevedel a nevie, či skutočne bol tovar kupovaný pre osobnú spotrebu spoločnosti E. s.r.o.. Poukázal, že spôsob zaúčtovania faktúry 2110030086 by jasne mohol preukazovať vôľu kupujúceho nakúpiť tovar na svoje podnikateľské účely a nie pre svoju osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, pričom zisťovanie skutkového stavu, či predmetná faktúra č. 211030086 je súčasťou účtovnej evidencie spoločnosti E. s.r.o musí vykonať správny orgán. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu, zotrvával na skutkových a právnych záveroch, ktoré vyjadril v preskúmavaných rozhodnutiach a v konaní pred Krajským súdom v Bratislave, tvrdil, že zákon o ochrane spotrebiteľa nerozlišuje práva spotrebiteľov podľa toho či je spotrebiteľom fyzická alebo právnická osoba, pričom postavenie spotrebiteľa zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva každému, kto nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú potrebu fyzických osôb alebo vlastnú potrebu právnickej osoby, pričom skutočnosť, či daná osoba je podnikateľom nie je smerodajné. Tvrdil, že preverenie účtovnej evidencie spoločnosti E. s.r.o. o zaúčtovaní predmetnej faktúry v správnom konaní nepožadoval ani žalobca a žalovaný má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, keďže registrovaný podnikateľský subjekt ako držiteľ zákaznícke karty si u žalobcu zakúpil predmetný výrobok pre vlastnú potrebu a preto bol podľa zákona o ochrane spotrebiteľa v pozícii spotrebiteľa. Žalovaný žiadal napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť. Po podaní odvolania žalobca, ktorý podal na Krajskom súde v Bratislave žalobu pod obchodným menom M. C. & C. Slovakia s.r.o. so sídlom I.D. IČO: X. zanikol rozdelením dňom 15.2.2001 s poukazom na notársku zápisnicu N 635/2010 zo dňa 28.12.2010 v predmetnej veci do práv pôvodného žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť M. C. & C. SR s.r.o., so sídlom I.D.IČO: X., s ktorou odvolací súd konal. Najvyšší súd slovenskej republiky (ďalej len „súd“) ako odvolací súd podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo 6 4Sžo/9/2011 a odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk (§ 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k rozhodnutiu, že odvolanie je dôvodné a podľa § 250ja ods. 3 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku z nižšie uvedených dôvodov. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom k 31.3.2006 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti pod písm. b/ zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom k 31.3.2006 predávajúcim je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby podľa § 2 ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom k 31.3.2006 spotrebiteľom podľa tohto zákona je aj právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre svoju vlastnú potrebu, pokiaľ vystupuje voči predávajúcemu obdobne ako fyzická osoba uvedená v ods. 1 písm. a/ V rozhodnutí komisie zo dňa 22.12.2005 o postúpení časti prípadu č. COMP/M. 3905- Tesco/Carrefour podľa článku 9 Nariadenia (ES) č. 139/2004 Komisia vymedzila relevantné trhy výrobkov, kde v bode 15 konštatovala, že maloobchodný predaj každodenného spotrebného tovaru predstavuje samostatný trh výrobkov, ktorý tvoria maloobchodné predajne ako sú supermarkety, hypermarkety a diskontné obchodné reťazce. Čo sa týka C. & C. obchodov Komisia vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach určila, že tieto sú súčasťou samostatného trhu výrobkov pre C. & C. predaj každodenného spotrebného tovaru. Konštatovala, že M. a Makro karta oprávňuje k vstupu do týchto C. & C. obchodov a je vydaná iba zákazníkom, ktorí môžu preukázať, že podnikajú. Všetci zákazníci obchodov M./makro môžu v týchto obchodoch nakupovať výlučne iba na svoje podnikateľské účely. Pre posúdenie veci bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či žalobca ako obchodná spoločnosť podnikateľ obchodov C. & C. má postavenie predávajúceho podnikateľa v zmysle § 2 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 2 ods. 2 zákona č. 634/92 Zb. V tejto súvislosti súd konštatuje, že subjekt vo vzťahu ktorému prvo a druhostupňové správne orgány vydali preskúmavané rozhodnutia obchodná spoločnosť M. C. & C. Slovakia 7 4Sžo/9/2011 s.r.o. so sídlom I.D., IČO: X. v predmete obchodnej činnosti okrem iného mal kúpu tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi v rozsahu voľnej živnosti (maloobchod) a kúpu tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti v rozsahu voľnej živnosti (veľkoobchod). Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca ako špecifický poskytovateľ služieb a predajca výrobkov má ako podnikateľ postavenie predávajúceho podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 634/1992 Zb.. V preskúmavanej veci bolo potrebné vyriešiť otázku, či obchodná spoločnosť E. s.r.o. mala postavenie spotrebiteľa v súlade so zák. č. 634/1992 Zb. Najvyšší súd poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 634/92 Zb., ktorý umožňuje za splnenia ďalších zákonných podmienok priznať status spotrebiteľa podľa zák. č. 634/92 Zb. aj právnickej osobe, teda aj obchodnej spoločnosti typu s.r.o. akým bola obchodná spoločnosť E. s.r.o. so sídlom v Bratislave. Táto obchodná spoločnosť ako právnická osoba musí splniť zákonnú podmienku nakupovania výrobkov pre svoju vlastnú potrebu, pokiaľ vystupuje táto obchodná spoločnosť voči predávajúcemu obdobne ako fyzická osoba uvedené v § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 634/92 Zb. To znamená, že obchodná spoločnosť E. s.r.o. vo vzťahu k žalobcovi mala postavenie spotrebiteľa, ak by bolo preukázané , že predmetný výrobok - drevený slnečník nakupuje pre vlastnú potrebu právnickej osoby a nie pre prípadný následný predaj zakúpených výrobkov ďalším kupujúcim alebo pre osobnú potrebu zamestnancov tejto obchodnej spoločnosti, ich štatutárnych zástupcov alebo iných osôb. V konaní ani nie je možné vylúčiť, že E. s.r.o. si uplatňovala reklamáciu nie za seba ako spotrebiteľa, ale za inú osobu, ktorá bola skutočným spotrebiteľom. Od zistenia v tejto skutočnosti, podľa názoru odvolacieho súdu, závisí, či je možné na preskúmavané konanie a rozhodnutia aplikovať ustanovenia zákona č. 634/92 Zb., teda závisí od posúdenia otázky to, či môže byť vzťah žalobcu a obchodnej spoločnosti E. s.r.o. so sídlom v Bratislave vo veci predaja dreveného slnečníka deluxe 3,5 m zele v hodnote 1.299,- Sk, ktorý bol reklamovaný protokolom č. 21 37388 zo dňa 24.5.2005, považovaný za vzťah predávajúceho podnikateľa a spotrebiteľa a či je daná kompetencia žalovaného konať a rozhodnúť o uložení pokuty, a či 8 4Sžo/9/2011 je možné na túto skutkovú konkrétnu situáciu aplikovať ustanovenia zákona č. 634/92 Zb. Táto skutková okolnosť je podstatná pre posúdenie celého prípadu a vyriešenie otázky kompetencie prvostupňového správneho orgánu konať podľa zákona č. 634/92 Zb. vo vzťahu k žalobcovi. Podľa názoru najvyššieho súdu pre posúdenie veci nie je podstatné na akom trhu, (ktorý definovalo rozhodnutie Komisie zo dňa 22.12.2005) žalobca poskytuje služby a vykonáva predaj výrobkov. Ako odvolací súd vyššie uviedol pre posúdenie je podstatné, či obchodná spoločnosť E. s.r.o. má status spotrebiteľa a teda či predmetný reklamovaný výrobok nakupovala pre vlastnú potrebu alebo nie. Touto skutočnosťou sa správne orgány nezaoberali a nevykonali dokazovanie v tomto smere, preto aj konštatovanie prvostupňového súdu v napadnutom rozsudku, že spoločnosť E. s.r.o. Bratislava nakupovala u žalobcu tovar pre vlastnú potrebu nevyplýva z obsahu spisu, ani z vykonaného dokazovania a tento fakt nemožno vyvodiť ani z faktúry zo dňa 27.7.2004, v ktorej je uvedené, že cena bola zaplatená vrátane DPH, na ktorú poukazoval prvostupňový súd. Uvedené je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. b/ OSP. I keď žalobca uvedenú námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu vo veci neuviedol ani v žalobe, ani v opravnom prostriedku voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu (až v odvolaní), napriek tomu podľa odvolacieho súdu bol povinný prvostupňový správny orgán riadne zistiť skutočný stav veci, s poukazom na § 32 ods. 1 zákona č. 71/67 Zb. o správnom konaní v spojení s ustanovením § 28 zákona č. 634/92 Zb., takže podľa názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou správneho orgánu túto skutkovú okolnosť (status spotrebiteľa) preskúmať, zistiť skutočný stav veci, ktorý bol potrebný pre posúdenie, či vôbec bola daná kompetencia prvostupňového správneho orgánu podľa zákona č. 634/92 Zb. vo vzťahu k žalobcovi konať a rozhodnúť a teda aj uložiť pokutu. Nakoľko rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu bolo vydané na základe nedostatočného zistenia skutočného stavu veci, potom aj konštatovanie prvostupňového súdu, že E. s.r.o. nakupovala reklamovaný výrobok pre svoju vlastnú potrebu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, preto najvyšší súd pre nedostatočne zistený skutkový stav veci § 250j ods. 2 písm. c/ OSP napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil. 9 4Sžo/9/2011 Odvolací súd dáva do pozornosti správneho orgánu prvého a druhého stupňa znenie ustanovenia § 24 ods. 8 zákona č. 634/1992 Zb. v spojení § 29, 24 ods. 7 zák. č. 250/07 Z.z. a poukazuje, že v ďalšom konaní je povinný žalovaný sa vysporiadať aj s otázkou, či v súlade so zákonnými podmienkami bola pokuta - sankcia správnymi orgánmi (žalovaným) uložená. Súd len zdôrazňuje, že vo veci rozhodol prvostupňový správny orgán dňa 22.5.2006, pričom k porušeniu povinnosti, ktoré sa kladie žalobcovi za vinu, došlo v súvislosti s vybavením reklamácie na základe reklamačného protokolu č. 21/37388 zo dňa 24.5.2005, pričom rozhodnutie žalovaného bolo vydané 28.7.2009 a je opatrené doložkou právoplatnosti, ktorá je určená dňom 3.8.2009. Teda žalovaný je v ďalšom konaní povinný preskúmať, či v čase rozhodovania druhostupňového správneho orgánu sú vôbec splnené procesné podmienky pre uloženie pokuty – sankcie žalobcovi podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Nakoľko krajský súd nedostatočne posúdil podmienky pre vydanie napadnutých rozhodnutí a nezaoberal sa porušením procesných predpisov zo strany správnych orgánov majúcich vplyv na práva žalobcu teda aj právo na riadne zistený skutočný stav veci a vydanie rozhodnutia v súlade s § 32 ods. 1, § 46 zákona č. 71/67 Zb. odvolací súd podľa § 250ja ods. 3 OSP prvostupňový rozsudok zmenil a zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. b/ a c/ OSP a pre predčasné právne posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ OSP) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Záverom súd poznamenáva, že v záhlaví rozhodnutia žalovaného je nesprávne uvedený dátum vydania prvostupňového rozhodnutia, ktoré však je v súlade s obsahom spisu identifikované na strane 2 v odôvodnení rozhodnutia žalovaného (v záhlaví je uvedený nesprávny dátum vydania prvostupňového rozhodnutia 15.12.2006 namiesto správneho dátumu 22.5.2006). Žalobcovi patrí podľa § 250k ods. 1 OSP náhrada trov konania, o ktorej súd rozhodne samostatným uznesením v prípade vyčíslenia trov konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 21.4.2011 10 4Sžo/9/2011 JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková