1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia 4 2 Cdo 29/2013 odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tiež prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolaním napadnutý rozsudok (resp. jeho napadnutá časť) nevykazuje znaky vyššie uvedených rozsudkov, preto prípustnosť dovolania z § 238 O.s.p. vyvodiť nemožno. Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka vady
a/ až e/, g/ O.s.p. nenamietala a tieto nezistil ani dovolací súd. Dovolateľka tvrdila, že postupom súdu sa jej odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). 5 2 Cdo 29/2013 Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) je treba rozumieť taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Žalovaná videla túto vadu v tom, že okresný súd 7. októbra 2011 pojednával v jej neprítomnosti (č.l. 420 a nasl.), hoci podľa názoru žalovanej doručenie predvolania nebolo vykázané. Ako vyplýva zo zápisnice z tohto pojednávania ako aj z pripojených doručeniek, predvolanie na predmetné pojednávanie bolo zaslané právnemu zástupcovi žalovanej (§ 49 ods. 1 O.s.p.), ktorý ho prevzal, pričom bola zachovaná aj zákonná lehota na prípravu pojednávania. Doručovanie predvolania žalovanej bolo nadbytočné, keďže ako súd konštatoval, žalovanú už vypočuť nepotreboval, pretože už vypočutá bola. Táto námietka bola preto nedôvodná. Žalovaná ďalej vadu
f/ O.s.p. videla v tom, že súd nevyhovel jej žiadosti o odročenie pojednávania. K tejto námietke dovolací súd uvádza nasledovné. Žiadosť o odročenie pojednávania (podaná osobne na súde jeden deň pred pojednávaním) na č.l. 416 bola odôvodnená služobnou cestou žalovanej. Svoju žiadosť o odročenie pojednávania však ničím nedoložila a v nej uvádzaný dôvod nepreukázala. Právny zástupca žalovanej sa pojednávania taktiež nezúčastnil, hoci jemu v účasti nebránila žiadna prekážka. Súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu
2 O.s.p. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení (5 Cdo 57/2011). V danom prípade dovolací súd nezistil žiadne pochybenie zo strany súdu, keď žiadosti o odročenie pojednávania žalovanej nevyhovel a pojednával v jej neprítomnosti. Navyše 6 2 Cdo 29/2013 neúčasť na pojednávaní z dôvodu konania služobnej cesty nemožno považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Ak súd za týchto okolností vec prejednal v neprítomnosti žalovanej, neodňal jej možnosť konať pred súdom (porovnaj napr. aj 5 Cdo 34/2010). Pokiaľ ide o námietku, že žalovaná nebola poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p., s týmto sa stotožniť nemožno. Žalovaná bola totiž poučená
predmetného ustanovenia, čo vyplýva z č.l. 30 spisu, keď súd prvého stupňa žalovanú písomne o jej práve/právach poučil (doručenka pripojená pri č.l. 28). Zároveň dovolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že aj predvolanie na pojednávanie na 7. októbra 2011 obsahovalo poučenie
4 O.s.p. (č.l. 411).
1 O.s.p. ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ako už bolo vyššie uvedené, táto písomnosť bola právnym zástupcom žalovanej prevzatá. Pokiaľ žalovaná v dovolaní uviedla, že súd nevykoval ňou navrhované dôkazy, dovolací súd k tomuto udáva, že dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní odnímajúci účastníkovi možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Je potrebné si ale uvedomiť, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, je vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníka konania. Nevykonaním dokazovania navrhnutého dovolateľkou preto nedošlo k odňatiu jej možnosti konať pred súdom
f/ O.s.p. (viď tiež R 37/1993 a R 125/1999). Záverom dovolací súd k námietkam dovolateľky ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale 7 2 Cdo 29/2013 prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania
a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovanej odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za jeden úkon právnej služby – vypracovanie vyjadrenia k dovolaniu zo
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.