znaleckého posudku). V prevyšujúcej časti súd prvého stupňa nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol. Na odvolanie žalovanej G. P., bytom B., Krajský súd v Bratislave uznesením z
záhlavia rozsudku. 3 2 Cdo 247/2012 Proti časti rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie (posudzujúc dovolanie
jeho obsahu), podal žalobca dovolanie. Prípustnosť dovolania odvodzoval od ustanovenia § 237 písm.e/ O.s.p.,
ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný. Dovolateľ uviedol, že on nikdy nepodal žalobu proti spoločnosti D., L., IČO : X.. Žalobu podal proti žalovanej G. P., pôvodne podnikajúcej pod obchodným menom G. P. – G.. Spoločnosť D., ktorá je označená v záhlaví a v odôvodnení prvostupňového rozsudku, ako aj v uznesení odvolacieho súdu, nikdy žalovanou nebola a nemožno ju považovať za právneho nástupcu G. P.. V prípade konania vo veci „žalovanej“ D. ide o prípad, keď bez návrhu bolo súdom začaté konanie voči osobe, ktorá žalovanou nebola (lebo ako žalovaná nebola označená žalobcom, pričom išlo o sporové konanie, ktoré možno začať len na návrh). Keďže ani odvolací súd neodstránil vadu, ktorá sa vyskytla v konaní súdu prvého stupňa, dovolateľ žiadal, aby dovolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, aby konanie v právnej veci žalobcu proti žalovanej D. o zaplatenie 14 383,10 € s príslušenstvom zastavil, zaujal autoritatívny právny názor,
ktorého nie je nijako dotknuté konanie žalobcu proti žalovanej G. P. o zaplatenie 14 383,10 € s príslušenstvom a aby vyslovil, že v uvedenej veci má príslušný súd rozhodnúť v celom rozsahu uplatneného nároku. Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ veta prvá O.s.p.).
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním napadnutá časť uznesenia odvolacieho súdu o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutých častiach a vrátení veci na ďalšie konanie nemá znaky vyššie uvedených uznesení, preto dovolanie nie je
prípustné. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom vadou uvedenou v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou v zmysle § 237 O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm.a/ až d/, f/ a g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal a tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní. Vzhľadom na obsah dovolania žalobcu dovolací súd sa osobitne zameral na posúdenie, či v konaní na odvolacom súde nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm.e/ O.s.p. K procesnej vade
došlo
dovolateľa tým, že žalobca (t.j. dovolateľ) nikdy nepodal proti spoločnosti D., L., IČO : X. žalobu. Žaloba bola podaná proti G. P., pôvodne podnikajúcej pod obchodným menom G. P. – G.. Spoločnosť D., ktorú označil prvostupňový aj druhostupňový súd v záhlaví rozhodnutí nikdy žalovanou nebola a nemožno ju považovať za právneho nástupcu žalovanej G. P.. Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa mal za to, že táto spoločnosť je 5 2 Cdo 247/2012 právnym nástupom G. P. ako fyzickej osoby, živnostníčky. Na takýto skutkový záver neexistovali žiadne dôkazy. V prípade konania vo veci „žalovanej“ D. ide o prípad, keď bez návrhu bolo súdom začaté konanie voči osobe, ktorá nikdy žalovanou nebola (voči nej nebol podaný návrh).
dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný. Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ktorej podstata spočíva v oprávnení účastníkov konania procesnými úkonmi, ktoré sú prejavmi ich vôle, disponovať jednak samotným konaním, teda ovplyvňovať i jeho začatie, jednak jeho predmetom. Pokiaľ ide o začatie konania, to spravidla začína na návrh účastníka konania (§ 79 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Výnimkou sú konania v zákone výslovne uvedené, pre ktoré platí, že môžu začať i bez návrhu, teda z podnetu súdu. Ide o konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásení za mŕtveho, konanie o dedičstve, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti či ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon (§ 81 ods. 1 O.s.p.). Ak nejde o tieto výnimky, súd konanie bez podaného návrhu začať a o veci konať nemôže. Ak k takejto situácii predsa len dôjde, konanie je postihnuté vadou
V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobca podal žalobu voči žalovanej označenej ako G. P. – G.L.G., IČO : X.. Pod uvedeným obchodným menom bola žalovaná ako fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri na Obvodnom úrade v Bratislave na odbore živnostenského podnikania. Žalovaná ukončila podnikanie vo všetkých predmetoch podnikania uvedených v živnostenskom liste
Občianskeho súdneho poriadku. Rozoznávame tri definície účastníctva : - účastník konania je navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný)
prvej časti normatívnej vety ustanovenia § 90 O.s.p. - účastníkom konania je ten, koho zákon za účastníka označuje (druhá časť normatívnej vety ustanovenia § 90 O.s.p.) - tretia definícia účastníctva je obsiahnutá v § 94 O.s.p.,
nej je účastníkom konania v konaniach, ktoré možno začať i bez návrhu, aj ten subjekt, o ktorého právach a povinnostiach sa má konať. Poukazujúc na uvedené zákonné ustanovenia neobstojí názor odvolacieho súdu, že účastníkom konania nie je ten, kto nie je označený v záhlaví rozsudku (rozhodnutia). Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu odmietol
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní procesne úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovanej v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto jej priznané neboli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. februára 2013 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu 7 2 Cdo 247/2012 Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.