2 Správneho poriadku preto nemala byť uplatnená. Súd vzhľadom na uvedené považoval námietky povinného za dôvodné. Krajský súd v Bratislave na odvolanie oprávnenej a povinného uznesením z
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Exekučný poriadok však neobsahuje ustanovenie,
ktorého by bolo voči takémuto uzneseniu odvolanie prípustné. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1, § 142 ods. 1 O.s.p. Proti týmto rozhodnutiam odvolacieho súdu podal povinný dovolanie. Pokiaľ ide o zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu z
2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. 4 2 Cdo 41/2013 2 Cdo 42/2013 Napadnuté uznesenia odvolacieho súdu nevykazujú znaky vyššie uvedených uznesení, preto dovolania
nie sú prípustné. Vzhľadom na obsah dovolaní ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutia neboli vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí niektorou z nich. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ vady v zmysle § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. nenamietal a tieto nezistil ani dovolací súd. Dovolací súd osobitne skúmal, či povinnému nebola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). I. Vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., pokiaľ ide o dovolanie povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. mája 2012 sp. zn. 18 CoE 612/2011, videl dovolateľ v tom, že v danej veci mu nebolo doručené odvolanie oprávnenej a teda sa k nemu nemal možnosť vyjadriť. V zmysle ustálenej judikatúry účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, ak mu nebolo doručené odvolanie smerujúce proti uzneseniu súdu prvého stupňa (porovnaj napr. ZSP 45/2011, ZSP 2/2002). Ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete O.s.p., doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili. Len čo všetkým účastníkom 5 2 Cdo 41/2013 2 Cdo 42/2013 uplynie lehota na podanie odvolania a vyjadrenia k odvolaniu, predloží súd vec bez zbytočného odkladu odvolaciemu súdu (§ 209a ods. 1 a 2 O.s.p.). V zmysle § 211 ods. 1 O.s.p. odvolací súd sám odstráni vady pri doručovaní odvolania a výzvy
1 tak, že sám vykoná doručovanie. Súdy v danom prípade
citovaných ustanovení O.s.p. nepostupovali a povinnému odvolanie oprávnenej (č.l. 35 spisu) nedoručili. Tým mu neumožnili k nemu sa vyjadriť a uviesť svoje tvrdenia v rozsahu, v akom to považoval za potrebné. Odvolací súd rozhodol len na základe podaného odvolania a tým uprel povinnému procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom. Účastník konania má právo byť oboznámený (mať vedomosť) s tým, že v jeho právnej veci bol podaný opravný prostriedok, je vedené odvolacie konanie. Súdy teda konali v rozpore s ústavným princípom rovnosti účastníkov konania a ukrátili povinného na jeho základnom práve na spravodlivý súdny proces chránenom v čl. 46 – 50 Ústavy Slovenskej republiky. Dovolací súd na základe týchto dôvodov dospel k záveru, že súdy v prejednávanej veci zaťažili konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá nielenže zakladá prípustnosť dovolania, ale je zároveň aj dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť – rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu z
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku (v danom prípade aj uznesenia s poukazom na § 167 ods. 2 O.s.p.) súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré odvolanie povinného odmietol. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. I. ÚS 188/06).
2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok
osobitného zákona. 7 2 Cdo 41/2013 2 Cdo 42/2013 Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. proti uzneseniu súdu v exekučnom konaní o pripustení zmeny účastníkov tohto konania odvolanie nie je prípustné, pretože Exekučný poriadok neuvádza, že odvolanie proti nemu prípustné je, v tomto smere bol právny záver odvolacieho súdu správny. Dovolací súd nezistil zo strany odvolacieho súdu žiadne pochybenie a teda konštatoval, že povinnému v tomto prípade nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Záverom dovolací súd k námietke dovolateľa ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 7. novembra 2012 sp. zn. 18 CoE 40/2012 nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie povinného odmietol
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.