8 zákona č. 511/1992 Zb. je dôkazné bremeno na ţalobcovi. Ţalobca
názoru krajského súdu neodstránil pochybnosti o vierohodnosti a pravdivosti predloţených dokladov a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov so spoločnosťami A., s.r.o. a M., s.r.o.. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, ţe rozhodnutia sú v súlade so zákonom a ţaloby ako nedôvodné
1 O.s.p. zamietol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, ktorý rozhodnutie krajského súdu povaţoval za nesprávne, pretoţe súd sa nedostatočne vysporiadal s predloţenými dôkazmi aj s tvrdeniami ţalobcu a tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 250 ods. 2 písm. f/. Ďalej uviedol, ţe objednávateľ diela rokoval len so ţalobcom a teda nemal vedomosť o tom, ţe ţalobca realizoval dielo formou subdodávateľov M., s.r.o. a A., s.r.o.; k čomu nebol potrebný súhlas objednávateľa.
jeho názoru nie je pravdou, čo tvrdí objednávateľ, ţe ţalobca práce vykonal sám. Zmluva o dielo, zmluva o subdodávke nemusí byť písomná a pre ţalobcu nebolo rozhodujúce, kto vykonal práce subdodávateľov. Správca dane nezodpovedal, kedy je nutné registrovať osoby v Sociálnej poisťovni, kto má viesť stavebný denník, právny vzťah medzi objednávateľom a zhotoviteľom a subdodávateľmi, v ktorých prípadoch je potrebné ţivnostenské oprávnenie, či moţno sankcionovať ţalobcu za nezrovnalosti v účtovníctve subdodávateľov. Tvrdenie správcu dane o tom, ţe ţalobca nepredloţil dostačujúce dôkazy, nie je
jeho názoru podloţené hodnoverným dôkazom, či ţalobca nepreukázal vykonanie prác alebo nepreukázal, ţe doklady vyhotovili subdodávatelia. Ţalobca ďalej poukázal na to, ţe Krajský súd v Trenčíne sa nezaoberal jeho konkrétnymi námietkami proti postupu správcu dane a nepreskúmal jeho hodnotenie dôkazov. Krajský súd v odôvodnení konštatuje, ţe ţalobca nesie vinu za to, akých obchodných partnerov si vyberá a ţe sám ţalobca bol povinný si zodpovedne vybrať obchodných partnerov. Ţalobca nemal moţnosť si preveriť obchodných partnerov a problémy u subdodávateľov A., s.r.o. a M., s.r.o. nemôţu ísť na jeho ťarchu. Napokon ţalobca uviedol, ţe rozsiahle dokazovanie vo veci preukázalo, ţe došlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov s dodávateľmi A., s.r.o. a M., s.r.o.. Má za to, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a preto Krajský súd v Trenčíne nemal dôvod zamietnuť ţalobu. Tvrdil, ţe konateľ spoločnosti A., s.r.o. M. M. sám vykonal potvrdenie prác pre ţalobcu, ako aj svedok F. K. potvrdil vykonanie brigádnických prác 6Sţf/25/2010 3 pre subdodávateľa M., s.r.o..
jeho názoru hoci má v daňových vzťahov prioritu aplikácia daňových zákonov, správca dane sa mal zaoberať aj príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, ktoré nie sú v týchto daňových zákonoch upravené sociálnymi zákonmi a Stavebným zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie ţalobu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, ţe ţalobca v odvolaní uvádza v podstate tie isté námietky, ktoré boli predmetom súdneho pojednávania na Krajskom súde v Trenčíne, a preto sa pridrţiava svojho stanoviska podaného k ţalobe, keď poukazuje na to, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutia ţalovaného boli vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá, § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. Výsledok hlasovania senátu bol jednomyseľný. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného zo dňa
ktorej správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkazov jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.),
ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (článok 47 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
2 zákona č. 511/1992 Zb.; správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
4 zákona č. 511/1992 Zb.; ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektami a doklady k nim.
8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 6Sţf/25/2010 5
1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ, výnimkou
odseku 3 a 6. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane
môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a/ na faktúru od platiteľa vyhotovenú
. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, ţe ţalobca si za tretí štvrťrok 2006 uplatnil odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr za práce od A., s.r.o. a následne bola u neho vykonaná daňová kontrola. Ţalobca ani
názoru odvolacieho súdu v konaní nepreukázal, ţe elektroinštalačné práce na faktúrach vykonávala spoločnosť A., s.r.o., pretoţe okrem faktúr a dodacích listov nepredloţil iné dôkazy ako napr. evidenciu zamestnancov, evidenciu odpracovaných hodín, zmluvy, stavebný denník (v ňom by mali byť zapísané všetky dôleţité údaje o stavebných prácach). Nebolo to preukázané ani výpoveďami konateľov, svedkov, keďţe konateľ nepoznal mená zamestnancov, nemal doklady o zamestnaneckom pomere, v Sociálnej poisťovni nie je A., s.r.o. vôbec vedený, nemal zmluvy ani so ţivnostníkmi. Na faktúrach, ktoré predloţil ţalobca sú rozdiely s podkladmi, čo zaloţilo dôvodnú pochybnosť daňových orgánov, napr. na faktúre č. 029/2006 boli fakturované práce s daňou v sume 115.430,--Sk a na dodacom liste sú práce bez DPH v tej istej sume, k faktúre č. 030/2006 nebol predloţený výdavkový pokladničný doklad podpísaný príjemcom, ani doklad o úhrade faktúry, na faktúre č. 033/2006 je miesto prác uvedené v M., ale
objednávky práce mali byť vykonané v M., z podkladov pri faktúre č. 033/2006 subdodávateľ fakturoval práce v sume 84.481,--Sk, ale ţalobca investorovi fakturoval len sumu 38.244,40 Sk. Konateľ A., s.r.o. M.M. nepredloţil doklady, hoci potvrdil vykonanie prác, predloţenie vyhlásenia podpísané M. je aj
názoru odvolacieho súdu právne irelevantné, pretoţe nemoţno predpokladať, ţe konateľ M. sa bude podpisovať ako M.. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu ďalej zistil, ţe za zdaniteľné obdobie štvrtý štvrťrok 2006 si ţalobca uplatnil odpočet DPH z dodávateľských faktúr za práce na stavbách od M., s.r.o. v sume 139.280,50 Sk, hoci uvedený 6Sţf/25/2010 6 dodávateľ si v decembri 2006 (za október a november 2006 uviedol v daňovom priznaní DPH na vstupe i výstupe 0,--SK) odpočítanie DPH na vstupe uplatnil v sume 50.000,--Sk a na výstupe deklaroval odvod DPH 53.930,--Sk.
Sociálnej poisťovne M., s.r.o. mal v evidencii len dve zamestnankyne, nemal ţiadny majetok, údajne zamestnával ţivnostníkov, ale o tom neboli predloţené ţiadne doklady a konateľka Š. si nepamätala mená pracovníkov. Svedok F. K. potvrdil vykonanie brigádnických prác pre M., s.r.o., ale odmietol podpísať zápisnicu. Ţalobca mal práce vykonať pre I. a práce kontroloval pri preberaní Ing. M. G. ako stavebný dozor, ktorý stavebný denník neviedol, nepoznal mená zamestnancov ani firmy, ktoré práce vykonávali.
výpisu z Obchodného registra M., s.r.o. nemal servis na montáţ televíznej a satelitnej techniky. Na dodávateľských faktúrach je uvedené nesprávne DIČ dodávateľa M., s.r.o., k niektorým faktúram bol predloţený dodací list nepodpísaný dodávateľom, údaje na faktúrach sa nezhodujú s dodacím listom, k faktúram nie je vôbec priloţený dodací list. Aj
názoru odvolacieho súdu, ktorý sa stotoţňuje s názorom krajského súdu v tom, ţe v danom prípade všetky faktúry od M., s.r.o. nie sú faktúrami v zmysle § 71 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, pričom doplnenie faktúr ţalobca napriek výzve správcu dane nevykonal. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladov, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry (ktorá musí spĺňať náleţitosti § 71) musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie
faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm resp. samotného vykonania týchto prác, nie sú samé o sebe predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Najvyšší súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného, ţe ţalobca v konaní nepreukázal, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami boli vykonané spoločnosťou A., s.r.o. a M., s.r.o., pričom naviac faktúry od M., s.r.o. nie sú faktúrami v zmysle § 71 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť 6Sţf/25/2010 7 na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny
3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd SR rozhodol
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave, dňa 22. júna 2011 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.