← Slovensko

dovolanie obvineného

N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 7/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu, v trestnej veci proti obvinenému V. V. , pre trestný čin ublíţenia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do

  1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.), vedenej na Okresnom súde Ţilinapod sp. zn. 3 T 74/2007, prerokoval na neverejnom zasadnutí
  2. apríla 2013 v Bratislave dovolanie obvineného V. V. proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
  3. apríla 2012, sp. zn. 3 To 37/2012, a takto r o z h o d o l : Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného V. V. sa odmieta. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Ţilina zo
  4. októbra 2011, sp. zn. 3 T 74/2007, bol obvinený V. V. uznaný za vinného z trestného činu ublíţenia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe dňa 19.11.2005 v čase o 05.40 hod. viedol nákladné motorové vozidlo SCANIA AB, R., E.. č. T. s prívesom SCHMITZ WF 18, E.. č. T. po ceste 1/18 v smere od B. do Ţ., pričom v úseku uvedenej cesty v km 450.500 pri bývalom areáli S. z dôvodu neprispôsobenia rýchlosti jazdy povahe a stavu vozovky ako aj z dôvodu nedostatočného upevnenia nákladu na korbe prívesu SCHMIT pri vyvodení brzdných síl pri prejazde pravotočivej zákruty v miernom klesaní za vozidlom jazdiacim pred ním, došlo k bočnému šmyku prívesu do protismerného jazdného pruhu, kde bezprostredne na to došlo k stretu s protiidúcim vozidlom Škoda 105 L, E.. č. Z., ktoré viedol vodič J. K. smerom od Ţ. na 2 Tdo 7/2013 2 B., po čom následne došlo k nárazu do vozidla Škoda 105 L zozadu vozidlom VW Golf, E.. č. K., ktoré v rovnakom smere viedla vodička A. V. a súčasne v dôsledku nárazov došlo k uvoľneniu uloţeného nákladu z loţnej plochy prívesu a to vagónových nárazníkových tlmičov, ktoré popadali na vozidlá Škoda 105 L a VW Golf, čím z nedbanlivosti spôsobil vodičovi osobného motorového vozidla zn. Škoda 105 L J. K. polytraumu, t.j. mnohopočetné drvivé poranenia orgánov a mnohopočetné zlomeniny kostí skeletu, ktorým zraneniam na mieste nehody podľahol, jeho spolujazdkyni E. K. polytraumu, t.j. mnohopočetné drvivé poranenia orgánov a mnohopočetné zlomeniny kostí skeletu, ktorým zraneniam na mieste nehody podľahla, ďalšej spolujazdkyni G. T. spôsobil pomliaţdenie koţe s odreninami na viacerých častiach tváre, zlomeninu VI., VII. a IX. rebra vľavo, zakrvácame do pohrudničnej dutiny obojstranne liečené konzervatívne, roztrhnutie sleziny s krvácaním do dutiny brušnej, pomliaţdenie hrubého čreva v oblasti priečneho tračníka, zlomeninu tela ramennej kosti vľavo trieštivého charakteru s posunom úlomkov, zlomeninu tela stehennej kosti vľavo s posunom úlomkov, odlomenie priečneho výbeţku tela stavca I. hrudného, uvoľnenie zubov 11, 12, 13, 21, 22, 23, zlomeninu čeľustného ďasnového výbeţku, otras mozgu I. stupňa, zlomeninu hrudnej kosti bez posunu úlomkov, úrazový šok ťaţkého stupňa, ktoré zranenia si vyţiadali práceneschopnosť v trvaní najmenej 7 mesiacov, vodičke vozidla VW Golf A. V. spôsobil pomliaţdenie a prekrvácanie mozgu pri trieštivých zlomeninách kostí klenby a spodiny lebečnej, ktorým zraneniam na mieste nehody podľahla, jej spolujazdkyni vo vozidle VW Golf, a to B. M. spôsobil trţnú ranu v oblasti horného viečka pravého oka, čiastočnú skalpáciu v temennej oblasti hlavy vpravo, otras mozgu ľahkého stupňa, zlomeninu kosti pravého predlaktia s posunom úlomkov, trieštivú zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, zlomeninu jarmových oblúkov obojstranne s posunom úlomkov, trieštivú zlomeninu prednej a bočnej steny oboch čeľustných dutín s posunom úlomkov a zakrvácaním do čeľustných dutín, obojstrannú zlomeninu čuchových kostí so zakrvácaním, zlomeninu spodiny ľavej očnice, zlomeninu bočnej steny pravej očnice, preniknutie vzduchu do oboch očníc, trţnú ranu na dolnej pere a poranenie sliznice vo vchode do dutiny ústnej, zlomeninu priečneho výbeţku
  5. driekového stavca vľavo, pomliaţdenie tváre s odreninami a krvnými výronmi i výronmi na viacerých miestach tváre, pomliaţdenie hrudnej steny, úrazový šok ľahkého stupňa, ktoré zranenia si vyţiadali práceneschopnosť v trvaní 5 mesiacov a dobou liečenia v trvaní 6 mesiacov, 2 Tdo 7/2013 3 V. M. spôsobil pomliaţdenie s oderkou koţe na brade, podvrtnutie v oblasti krčnej chrbtice, roztrhnutie horného konca sleziny liečená konzervatívne, pomliaţdenie hrudníka, pomliaţdenie čelového laloka mozgu vľavo, s potrebnou dobou práceneschopnosti v trvaní 8 týţdňov a dobou liečenia v trvaní 12 týţdňov a S. R. spôsobil pomliaţdenie s krvným výronom v oblasti čela a brady, vykĺbenie ľavého bedrového kíbu, otras mozgu ľahkého stupňa, odreniny koţe na oboch kolenách, zlomeninu na typickom mieste v oblasti pravého zápästia, ktoré zranenia si vyţiadali dobu práceneschopnosti v trvaní 3 mesiace a dobu liečenia v trvaní 4 mesiace, pričom vodič V. V. svojim konaním porušil ustanovenia § 15 ods. 1, § 48 ods. 2 Zákona NR SR č. 315/96 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách. Za to bol odsúdený podľa § 224 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pričom pre výkon tohto trestu bol podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny a podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. mu bol uloţený aj trest zákazu činnosti vodiča na dobu 7 rokov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. účinného od
  6. januára 2006 súd poškodených G. T., S. R., B. M., V. M., M. M., J. K., J. K., Ing. M. K., E. V., P. V. a M. H. odkázal s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal V. V. prostredníctvom svojho obhajcu, odvolanie, o ktorom Krajský súd v Ţiline rozhodol
  7. septembra 2012, sp. zn. 3 To 37/2012 tak, ţe podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a podľa § 224 ods. 2 Tr. zák. účinného do
  8. januára 2006 uloţil obvinenému trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov a pre jeho výkon ho podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny. Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Ţiline podal dovolanie prostredníctvom svojho obhajcu obvinený. Tento mimoriadny opravný prostriedok oprel o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. t. j., ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení skutku, alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. 2 Tdo 7/2013 4 Uviedol v ňom, ţe jeho správanie v čase skutku nie je moţné pri objektívnom a spravodlivom hodnotení dôkazov právne posúdiť ako konanie v rozpore s trestným zákonom. Poukázal na to, ţe úlohou súdov, vzhľadom na ich skutkové závery, bolo potrebné sa zaoberať, či spôsob jazdy a technika vedenia motorového vozidla, ktoré v danom mieste a čase zvolil moţno posúdiť tak, ţe vozidlo viedol neprimeranou rýchlosťou (technickou), ale zároveň posúdiť aj z právneho hľadiska či zákon o pozemných komunikáciách mu ukladal povinnosť viesť vozidlo iným spôsobom a či teda v konečnom dôsledku svojím konaním trestný zákon skutočne porušil. V tomto smere namietal, ţe kritickým úsekom síce uviedol vozidlu vyššiu rýchlosťou neţ bola rýchlosť potrebná pre bezpečný prejazd, ale z hľadiska právneho rýchlosťou primeranou, lebo k strate smerovej stability došlo za okolnosti, ktoré nemohol objektívne predvídať a zvlášť, keď vozidlo stratilo smerovú stabilitu v prípade mierneho pribrzdenia. V takomto prípade je podľa jeho názoru vylúčené právne posúdenie podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty ţalovaného trestného činu. Nemoţno súhlasiť ani s konštatovaním súdov, ţe náklad, ktorý viezol na korbe prívesu bol nedostatočne upevnený. Napokon táto skutočnosť mu v uznesení o vznesení obvinenia ani nebola kladená za vinu. Podľa jeho názoru náklad bol uloţený správne, štandardne a neohrozoval bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Navyše, pokiaľ súd rozhodoval aj o tejto skutočnosti v konečnom dôsledku porušil zásadu totoţnosti skutku. Ţiadal preto, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj jemu predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Ţilina a tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací zistil, ţe dovolanie je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať, ale súčasne aj to, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. 2 Tdo 7/2013 5 V posudzovanej veci je prostredníctvom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia napádaná správnosť skutkových zistení. Z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku však vyplýva, ţe dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie, lebo takýto dôvod tu uvedený nie je. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ale nie k revízii skutkových zistení, ktoré urobili súdy
  9. a
  10. stupňa. Dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, a preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vţdy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy
  11. a
  12. stupňa. V posudzovanej trestnej veci to potom znamená, ţe pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie podľa ktorého obvinený V. V. spáchal skutok tak, ako je tento vymedzený v tzv. skutkovej vete rozsudku Okresného súdu Ţilina zo
  13. septembra 2011, sp. zn. 3 T 74/2011, pretoţe odvolací súd v rozsudku napadnutom dovolaním obvineného skutkové zistenia ţiadnym spôsobom nemodifikoval. Z uvedeného potom tieţ vyplýva, ţe dovolacia námietka obvineného smerujúca k tomu, ţe podľa jeho názoru náklad na prívese jeho motorového vozidla bol upevnený správne, nemôţe byť namieste. Rovnako nie je správne tvrdenie, ţe konajúce súdy tým, ţe sa zaoberali aj touto skutočnosťou porušili tak jednotu skutku. Táto je v zákone koncipovaná široko a to tak, ţe je zachovaná buď konaním, alebo spôsobeným následkom. Pre zachovanie jednoty skutku nie je preto na prekáţku ani v tomto prípade, ţe do skutkovej vety oproti vznesenému obvineniu pribudla aj iná skutočnosť týkajúca sa nesprávneho upevnenia nákladu. Pokiaľ sa týka námietky obvineného, ţe skutok, ktorý mu bol kladený za vinu bol oboma konajúcimi súdmi nesprávne právne posúdený ako trestný čin ublíţenia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona, najvyšší súd k tomu uvádza, ţe obvinený vo svojej argumentácii napáda, ţe vlastne neboli jeho konaním naplnené všetky znaky skutkovej podstaty deliktu, v tomto prípade konkrétne jeho subjektívna stránka, t. j. zavinenie z nedbanlivosti, čo vlastne potom zakladá existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. 2 Tdo 7/2013 6 K práve uvedenému najvyšší súd však povaţuje za potrebné uviesť, ţe subjektívnu stránku spáchaného trestného činu (čiţe vzťah páchateľa k spáchanému skutku) nie je moţné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak, ako sa navonok prejavuje v jeho konaní. S poukazom na subjektívnu stránku spáchaného trestného činu (zavinenie z nedbanlivosti) sa teda potom dovolateľ v rámci svojich námietok, len iným spôsobom, vlastne snaţí dosiahnuť zmenu v skutkových zisteniach a ich hodnotení súdmi
  14. a
  15. stupňa a ich nahradenie svojou vlastnou verziou skutkového stavu. V prípade takého skutkového stavu (podľa verzie obvineného) by uţ neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíţenia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do
  16. januára 2006 tak, ako to ustálili v skutkovej vete svojho rozsudku okresný, či Krajský súd v Ţiline. V rozsudku Okresného súdu popísanému skutkovému stavu, ale bez akýchkoľvek pochybností, zodpovedá právny záver vyjadrený v posúdení skutku obvineného V. V. ako trestného činu z ublíţenia na zdraví podľa § 224 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do
  17. januára 2006, pretoţe z dôvodu neprispôsobenia rýchlosti jazdy povahe a stavu vozovky, ktorá bola zľadovatelá a ktorý stav mal a mohol obvinený predvídať, porušil dôleţitú povinnosť uloţenú mu zákonom (konkrétne § 15 ods. 1 zákona číslo 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov) a spôsobil tak závaţný následok – smrť, resp. ťaţkú ujmu na zdraví viacerých osôb. Porušenie uvedeného zákonného ustanovenia bolo totiţ rozhodujúcou príčinou dopravnej nehody a nie nesprávny spôsob jazdy (brzdenie), ako sa to snaţí prezentovať obvinený. Ide totiţ o to, ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy, ţe jazdná súprava v dôsledku zľadovatelej vozovky a neprispôsobenia rýchlosti jazdy nemala dostatočnú priečnu stabilitu a prejazdom zákrutou sa táto nestabilita ešte zvýšila a súprava nebola schopná prekonať pôsobiace odstredivé sily aj bez toho, aby obvinený brzdil (čo napokon obvinený vo svojej výpovedi popiera). Aj zo znaleckého posudku napokon vyplýva, ţe na vybočenie súpravy stačil aj iný podnet, napríklad preradenie rýchlosti, ubratie plynu a pod. Z uvedeného potom vyplýva, ţe rozhodnutie napadnuté dovolaním obvineného V. V. nespočíva na nesprávnom právnom posúdení skutku, ani na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení, a preto ním uvádzaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nie je daný. 2 Tdo 7/2013 7 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, preto pre evidentné nesplnenie podmienok dovolania podľa § 371 Tr. por. odmietol dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
  18. apríla 2013 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.