N a j v y š š í s ú d 2 Tost 15/2013 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému Ing. J. Z. a spol., pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí
- mája 2013 v Bratislave o sťaţnosti obvineného Ing. R. G. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len ŠTS) z
- mája 2013, sp. zn. BB – 3 T 4/2013 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť obvineného Ing. R. G. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Citovaným uznesením ŠTS podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol ţiadosť obvineného Ing. R. G. o prepustenie z väzby na slobodu. Proti tomuto uzneseniu obvinený zahlásil sťaţnosť do zápisnice o svojom výsluchu, ktorú neskôr prostredníctvom svojej obhajkyne písomne odôvodnil, vrátane jej doplnenia doručeného najvyššiemu súdu ešte
- mája
- Namietal v nej, ţe v predmetnej trestnej veci sa cíti byť nevinný. Konanie proti nemu je vykonštruované orgánmi prípravného konania, ktoré navyše neprípustne a neoprávnene vylučovali jednotlivých obvinených zo spoločného konania. Tomu následne zodpovedali aj výsluchy týchto osôb v postavení buď ako obvinených, resp. svedkov. Tejto skutočnosti ŠTS nevenoval ţiadnu pozornosť. 2 2 Tost 15/2013 Okrem toho napadnuté uznesenie je odôvodňované opakovane rovnakými dôvodmi bez náleţitého skúmania aktuálnej existencie podmienok trvania väzby. Konajúci súd sa nevysporiadal ani s tým, ţe orgány prípravného konania úplne ignorovali ustanovenie § 8 zákona č. 618/2005 Z. z. V ďalšom vyčítal, ţe prvostupňový súd rozhodol nesprávne aj pokiaľ akceptoval dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ a c/ Tr. por. Tieto od začiatku väzby totiţ nie sú dané. Sú odôvodňované len hypotetickými úvahami o sofistikovanej trestnej činnosti resp. neopodstatnenom strachu P. U. z obţalovaného a jeho agresívnej povahy. Ţiadal preto, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho z väzby na slobodu. Na základe takto podanej sťaţnosti najvyšší súd preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovateľ podal sťaţnosť ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a zistil, ţe sťaţnosť obţalovaného nie je dôvodná. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloţeného spisového materiálu dospel k záveru, ţe prvostupňový súd rozhodol v súlade so zákonom, vecne správne, vrátane dodrţania procesného postupu týkajúceho sa rozhodovania o ţiadosti obvineného o prepustenie z väzby. Prvostupňový súd zároveň svoje rozhodnutie veľmi podrobne odôvodnil, preto najvyšší súd v podrobnostiach ďalej môţe uţ len poukázať na jeho vecne správne a konkrétne argumenty obsiahnuté v tomto uznesení, s ktorými sa v plnom rozsahu stotoţňuje. V súlade s nimi aj najvyšší súd musí uviesť, ţe o väzbe obţalovaného ostatne bolo rozhodované ŠTS
- februára 2013 pod sp. zn. BB - 3 T 4/2013 a obţalovaný bol podľa § 238 ods. 3 (teda po podaní obţaloby) z dôvodov § 71 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. ponechaný vo väzbe. Nezodpovedá teda stavu veci tvrdenie sťaţovateľa, ţe konajúci súd sa nezaoberal jeho námietkami týkajúcimi sa dôkaznej situácie a dôvodného podozrenia, ţe spáchal čin kladený mu za vinu v obţalobe prokurátora. Obţalovaný totiţ svoje námietky v tomto smere 3 2 Tost 15/2013 podrobne uviedol vo svojej ţiadosti o predbeţné prejednanie obţaloby a vrátenie veci do prípravného konania, ktorej súd nevyhovel. Naopak, obţalobu prijal a vo veci vytýčil hlavné pojednávanie, na ktorom s konečnou platnosťou môţe byť rozhodnuté o vine alebo nevine obţalovaného a teda aj zákonnosti tých, či iných dôkazov. Nie je preto namieste ani sťaţnostná námietka Ing. R. G., ţe z hľadiska väzobných podmienok sa nič nezmenilo. Práve naopak, podaním obţaloby, jej prijatím ŠTS a vytýčením hlavného pojednávania dôvodné podozrenie zo spáchania skutku obţalovaným sa len zosilnilo. Na podklade sťaţnosti obvineného proti uţ citovanému uzneseniu (t. j. z
- februára 2013) rozhodoval najvyšší súd
- februára 2013, kedy potvrdil trvanie ako kolúznych tak aj preventívných dôvodov väzby obţalovaného. Kolúzne dôvody pritom spočívajú v tom, ţe zo strany obţalovaného a členov skupiny dochádzalo k zastrašovaniu osôb. Existuje tak reálne riziko teraz a aj do budúcna, ţe môţe byť zmarený účel trestného konania, pretoţe tieto osoby, a nie je vylúčené, ţe i ďalší svedkovia, budú musieť byť vypočutí na hlavnom pojednávaní. Nijako od podania obţaloby a ostatnom rozhodovaní o väzbe obţalovaného sa nezmenili ani dôvody preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Tieto naďalej spočívajú nielen v tom, ţe je podozrenie, ţe takáto trestná činnosť mohla byť jediným zdrojom príjmov obţalovaného, ale aj to, ţe bola vykonávaná z hľadiska jej realizácie sofistikovaným spôsobom skupinou, ktorá bola evidentne na základe vykonaných dôkazov štruktúrovaná, pričom existuje hlavne dôvodné podozrenie, ţe sám obţalovaný patril k jej riadiacim zloţkám. Z tohto hľadiska potom sťaţnostné námietky obţalovaného o len hypotetickom odôvodnení preventívnej väzby nemôţu byť namieste. Naostatok najvyšší súd konštatuje, ţe orgány prípravného konania, pokiaľ pri tvorbe spisu nepostupovali v súlade s § 8 zák. č. 618/2005, pochybili. Takéto pochybenie je však z hľadiska predmetného rozhodnutia o väzbe obţalovaného irelevantné. Na základe uvedeného preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o sťaţnosti obţalovaného Ing. R. G. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. 4 2 Tost 15/2013 V Bratislave
- mája 2013 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová