Najvyšší súd 2Sžo/214/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci ţalobcu: G. P., zastúpeného advokátom JUDr. P. K., proti ţalovanému: Generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 19103/2009-1214 z 5. mája 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29.apríla 2010, č. k. 6S/80/2009-63, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.apríla 2010, č. k. 6S/80/2009-63 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 29.apríla 2010, č.k. 6S/80/2009-63 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca 2 2Sžo/214/2010 domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. 19103/2009-1214 z 5. mája 2009, ktorým ţalovaný ako správny orgán druhého stupňa zamietol odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu - riaditeľa Colného úradu Michalovce č. R-14/2009-5334 z 20.januára 2009, ktorým prepustil ţalobcu podľa § 183 ods. 1 písm.
- d)zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej sluţbe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe colníkov“) zo sluţobného pomeru colníka, v ktorom pôsobil vo funkcii samostatného colného referenta Pobočky Colného úradu Čierna nad Tisou, sluţobného úradu Colný úrad Michalovce s miestom výkonu štátnej sluţby Čierna nad Tisou, a to pre porušenie základných povinností colníka zvlášť hrubým spôsobom podľa § 44 ods. 3, písm. a), b),
- g)a
- h)zákona o štátnej sluţbe colníkov a označené prvostupňové rozhodnutie potvrdil, nakoľko krajský súd po preskúmaní postupu a rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru, ţe tieto sú v súlade so zákonom. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe ţalobca sa podľa prvostupňového rozhodnutia z 20. januára 2009 mal dopustiť porušenia uvedených zákonných ustanovení tým, ţe v dňoch 29.októbra 2008 a 2.novembra 2008 na stanovisku č. 1 na hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou po vykonanej colnej kontrole cestujúcich nevydal rozhodnutie o zaistení, zhabaní, prepadnutí alebo úschove tovaru, o ktorom bolo pri colnej kontrole zistené, ţe sa na územie Slovenskej republiky dováţa v rozpore s colnými predpismi. Po tomto zistení nepostupoval podľa ustanovenia § 72 a nasledujúcich ustanovení zákona č. 199/2004 Z. z. Colného zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Colný zákon“), ani tovar nezaevidoval do príslušnej evidencie vedenej na pobočke Colného úradu Čierna nad Tisou, čím umoţnil, aby tento tovar unikol spod colného dohľadu. Na základe uvedených skutočností prvostupňový správny orgán v rozhodnutí z 20.januára 2009 konštatoval, ţe uvedeným konaním ţalobca porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, a preto s ním skončil dňom doručenia rozhodnutia sluţobný pomer. Vzhľadom na nedostatky procesnej povahy, ktoré namietal ţalobca v ţalobe krajský súd poukázal na to, ţe správny orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli 3 2Sžo/214/2010 podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri pouţití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval (§ 230 ods. 1, 3 zákona o štátnej sluţbe colníkov. Krajský súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe ţiadna z námietok vznesených v ţalobe nie je dôvodná. V prvom rade sa krajský súd zaoberal otázkou, či bolo dostatočne preukázané porušenie sluţobných povinností a sluţobnej prísahy ţalobcom v súvislosti so skutkovým vymedzením konania ţalobcu uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí, teda pokiaľ ide o skutočnosti, ku ktorým malo dôjsť 29.októbra 2008 a 2.novembra 2008 na stanovisku č. 1 na hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou, pri colnej kontrole cestujúcich vykonávanej ţalobcom. Neušlo pritom pozornosti krajského súdu, ţe ţalobca pri formulovaní jednotlivých námietok vôbec nenamietal dôvodnosť, resp. pravdivosť skutkových zistení prvostupňového správneho orgánu. Napriek tomu krajský súd povaţoval za potrebné zaoberať sa aj hmotnoprávnym stavom veci, a to najmä z dôvodu, ţe základom jeho vymedzenia v rozhodnutí o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru bol obsah ţalobcom namietaného uznesenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnej sluţby, Odboru inšpekčnej sluţby z 8.decembra 2008 o vznesení obvinenia. Krajský súd porovnaním obsahu úradného záznamu pplk. Ing. L. B., ktorý je súčasťou administratívneho spisu a ktorý obsahuje skutkové okolnosti, ku ktorým malo dôjsť v dňoch 29.októbra 2008 a 2.novembra 2008 s obsahom videozáznamu z uvedených dní zadováţeného v trestnom konaní vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Sekciou kontroly a inšpekčnej sluţby, Odborom inšpekčnej sluţby pod č. k. : SKIS-130/IS-4-V-2008 a s obsahom prepisu zvukového záznamu z uvedeného času, v rámci ktorého bol ţalobca vo výkone sluţby, zistil, ţe skutočnosti uvedené v rozhodnutí o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru sú v súlade so zisteným skutkovým stavom veci. Krajský súd s poukazom na § 227 ods. 1,2 zákona o štátnej sluţbe colníkov skonštatoval, ţe výhrady ţalobcu právne spochybňujúce legálnosť zadováţených dôkazov nie sú dôvodné. Podľa názoru krajského súdu je totiţ zákonným procesným právom ţalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu pouţiť na základe uvedených 4 2Sžo/214/2010 zákonných ustanovení v administratívnom konaní akýkoľvek dôkaz získaný legálnym spôsobom v inom konaní, t. j. aj v konaní trestnom. Krajský súd sa ďalej podrobne zaoberal aj všetkými ďalšími námietkami ţalobcu vyplývajúcimi z obsahu ţaloby z 25.mája 2009 a zistil, ţe ţiadna z nich nie je dôvodná, pričom navyše poukázal na to, ţe pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu v konaní o ţalobách v správnom súdnictve súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250iods. 3 OSP). Pokiaľ ţalobca namietal, ţe ţalovaný, ani správny orgán prvého stupňa, neboli príslušní na konanie vo veci, krajský súd poukázal na to, ţe z § 221 zákona o štátnej sluţbe colníkov vyplýva, ţe prvostupňovým správnym orgánom v preskúmavanej právnej veci bol riaditeľ Colného úradu Michalovce a ţalovaným správnym orgánom je potom v súlade s ustanovením § 250 ods. 4 OSP, § 3 a § 232 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe colníkov a internú právnu úpravu vyplývajúcu z Rozkazu ministra financií Slovenskej republiky č. 2/2007 generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky. Krajský súd tieţ zdôraznil, ţe ţalobca v ţalobe nepresne označil ţalovaného, keď uviedol, ţe ním je Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, avšak súd aj s prihliadnutím na neúčasť právneho zástupcu ţalobcu na pojednávaní 29.apríla 2010 nepovaţoval uvedený nedostatok za prekáţku rozhodnutia vo veci samej. Napokon z argumentácie ţalobcu týkajúcej sa legitimity prvostupňového správneho orgánu v danej veci krajský súd vydedukoval, ţe označenie ţalovaného – Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky ţalobca zvolil zámerne, a domáhal sa tak aj súdneho preskúmania príslušnosti generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky pre predmetné administratívne konanie. Pokiaľ ide o ďalšie námietky ţalobcu týkajúce sa okolností začatia daného konania v personálnej veci ţalobcu (zadováţenie dôkazu pred začatím konania, nepredloţenie dôkazov v priebehu konania, rozšírenie skutkového vymedzenia dôvodu prepustenia zo sluţobného pomeru popri skutku z 29. októbra 2008 o skutok z 2.novembra 2008 atď.), krajský súd povaţoval za dôleţité zdôrazniť, ţe ţalobca, ktorý bol právne zastúpený na základe plnomocenstva z 15.decembra 2008 uţ v samotnom konaní pred správnymi orgánmi oboch stupňov mohol v priebehu celého konania vyuţívať všetky procesné 5 2Sžo/214/2010 oprávnenia účastníka konania vyplývajúce z ustanovení § 226 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o štátnej sluţbe colníkov. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ţalovaného z 5.mája 2009 pritom vyplýva, ţe ţalovaný správny orgán sa vyčerpávajúcim spôsobom právne vysporiadal s danými námietkami, ktoré krajský súd z hľadiska ich významu pre konečné rozhodnutie vo veci navyše povaţoval za právne bezvýznamné, t. j. nemajúce vplyv aj v prípade zistenia ich opodstatnenosti na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Preskúmavané rozhodnutie ţalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi ţalobcu 12.mája 2009. Súčasťou administratívneho spisu je aj výzva Colného riaditeľstva Slovenskej republiky z 27.marca 2009 adresovaná právnemu zástupcovi ţalobcu, ktorou bol vyzvaný v súlade s ustanoveniami § 231 ods. 7, § 232 zákona o štátnej sluţbe colníkov k oboznámeniu sa s dôkazmi, ktoré boli podkladom pre prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru colníka a dôkazom, ktoré boli vykonané v rámci konania o odvolaní ţalobcu. Krajský súd zdôraznil, ţe ţalobca ani jeho právny zástupca nevyuţili v konaní danú procesnú moţnosť, pričom aj dôkazy vykonané v štádiu odvolacieho konania potvrdili podľa názoru krajského súdu dôvodnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru colníka. Nedôvodnou je preto aj posledná z hore uvedených námietok ţalobcu týkajúca sa porušenia jeho procesných práv v odvolacom konaní. Krajský súd vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu veci mal teda za preukázané, ţe ţalobca porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, a ţe správne orgány oboch stupňov dodrţali aj všetky procesné ustanovenia dané zákonom o štátnej sluţbe colníkov pri prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru. Poukázal pritom aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa danej právnej problematiky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5 Sţ 35/2002), z ktorej vyplýva, ţe nielen úmyselné konanie colníka porušujúce sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť, ktoré podľa názoru krajského súdu v preskúmavanej právnej veci bolo ţalobcovi preukázané, ale aj nedbanlivostné konanie môţe byť dôvodom pre skončenie sluţobného pomeru colníka. 6 2Sžo/214/2010 Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe zruší rozhodnutia správnych orgánov a vec im vráti na nové konanie a rozhodnutie. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie ţalovaného nie je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a nariadeniami, teda je nezákonné, nakoľko na jednej strane má závaţné formálne a procesné vady, nerešpektuje základné zásady správneho konania, a na druhej strane má aj závaţné hmotnoprávne vady, ktoré spočívajú v nesúlade predmetného rozhodnutia s ostatnými právnymi predpismi SR. Zopakoval svoje námietky uvedené v ţalobe týkajúce sa procesných nedostatkov, ktorými podľa neho trpia rozhodnutia správnych orgánov a v súvislosti s rozsudkom krajského súdu uviedol, ţe podľa jeho názoru sa krajský súd nezaoberal a nevysporiadal so ţiadnou z jeho námietok, najmä však s tou, ktorá sa týkala nezákonnosti získaných a predkladaných dôkazov – DVD záznamov, s obsahom ktorých sa nemohol krajský súd podľa jeho názoru oboznámiť, nakoľko tieto boli v cudzom jazyku a do dnešného dňa neboli pretlmočené do štátneho jazyka. Napriek tejto skutočnosti krajský súd tento dôkaz - obsah záznamov, bral ako základ pre svoje rozhodnutie. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu z 18.júna 2009 navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K veci uviedol, ţe krajský súd sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu a rozhodol správne, keď ţalobu zamietol. Rozsudok krajského súdu bol vydaný v súlade so zákonom a po riadnom zistení skutočného stavu veci. Zotrval v plnom rozsahu na svojich vyjadreniach k ţalobe, pretoţe podľa jeho názoru ţalobca uvádza v odvolaní proti rozsudku tie isté dôvody ako v ţalobe. Uviedol, ţe rozhodnutie vydal ako vecne a miestne príslušný orgán, začatie ako aj predmet konania bol ţalobcovi včas a riadne oznámený, naproti tomu ţalobca na svoju obranu neuviedol ţiadne skutočnosti ani neoznačil dôkazy, ktoré by popierali správnym orgánom zistený skutkový stav, obidve rozhodnutia správnych orgánov jemu, resp. jeho právnemu zástupcovi boli riadne doručené. Pokiaľ ţalobca v odvolaní spochybňoval výpisky z trestného spisu, ktoré boli pouţité ako dôkaz, ţalovaný poukázal na to, ţe tieto výpisky boli 7 2Sžo/214/2010 úradným záznamom, ktorý bol získaný v súlade s § 227 ods. 1 a 2 zákona o štátnej sluţbe colníkov z trestného spisu, nakoľko proti ţalobcovi bolo uznesením z 8.decembra 2008 vznesené trestné obvinenie za spolupáchateľstvo zločinu prijímania úplatku a zneuţívania právomoci verejného činiteľa. V súvislosti s námietkou, ţe záznamy sú prístupné iba v cudzom a nie aj v štátnom jazyku, a preto krajský súd nemohol vykonať tieto dôkazy, ţalovaný zdôraznil, ţe úradný preklad rozhovorov do štátneho jazyka je zaloţený v spise, no napriek tomu rozhodujúcim pre posúdenie zákonnosti výkonu sluţby ţalobcu v inkriminovaných dňoch nie je ani tak obsah rozhovorov, ale obrazové záznamy, z ktorých je nepochybné, ţe, ţalobca ani v jednom prípade nepostupoval tak, aby zistený nezákonný dovoz tovaru bol zaevidovaný do prvotnej evidencie. Preto trval na tom, ţe ţalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil sluţobnú prísahu a základnú sluţobnú povinnosť a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, pretoţe sa nezdrţal konania, ktoré by mohlo narušiť váţnosť colnej správy v očiach verejnosti, alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Podľa jeho názoru je nezlučiteľné so záujmami štátnej sluţby, aby v sluţobnom pomere zotrval colník, ktorý nie čestný a disciplinovaný, ktorý nedodrţiava povinnosti uloţené mu zákonom a neriadi sa právnymi predpismi a rozkazmi nadriadených. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 15. júna 2011 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Podľa § 183 ods. 1 písm.
- d)zákona o štátnej sluţbe colníkov účinného do 31.augusta 2009, sluţobný úrad prepustí colníka zo sluţobného pomeru, ak porušil 8 2Sžo/214/2010 sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotoţnil s rozsudkom krajského súdu aj s jeho odôvodnením v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje za potrebné doplniť nasledovné: Predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného č. 19103/2009-1214 z 5. mája 2009, ktorým ţalovaný ako správny orgán druhého stupňa zamietol odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu - riaditeľa Colného úradu Michalovce č. R-14/2009-5334 z 20.januára 2009, ktorým prepustil ţalobcu zo sluţobného pomeru colníka za hrubé porušenie sluţobnej prísahy a sluţobných povinností ktorých sa dopustil tým, ţe v dňoch 29.októbra 2008 a 2.novembra 2008 na stanovisku č. 1 na hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou po vykonanej colnej kontrole cestujúcich nevydal rozhodnutie o zaistení, zhabaní, prepadnutí alebo úschove tovaru, o ktorom bolo pri colnej kontrole zistené, ţe sa na územie Slovenskej republiky dováţa v rozpore s colnými predpismi. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ţalobca v odvolaní namietal, ţe hlavný dôkaz, na ktorom krajský súd zaloţil svoje rozhodnutie t. j. videozáznamy z výkonu sluţby z 29.októbra 2008 a 2.novembra 2008 bol získaný nezákonným spôsobom, odvolací súd poukazuje na to, ţe táto námietka ţalobcu nemá oporu v spisovom materiály. 9 2Sžo/214/2010 Predmetný dôkaz bol získaný v rámci trestného stíhania v súlade s právnymi predpismi (v uţ citovanom uznesení vyšetrovateľa Ministerstva vnútra SR sa konštatuje vyuţitie informačno-technických prostriedkov v zmysle § 114 Trestného poriadku na základe príkazu sudcu Špeciálneho súdu v Pezinku), a preto ţalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa boli oprávnení tento dôkaz akceptovať ako dôkaz v zmysle § 227 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe colníkov. Pokiaľ ţalobca namietal, ţe tieto videozáznamy sú prístupné iba v cudzom jazyku, odvolací súd poukazuje na to, ţe je pravdou, ţe na videozázname z 2.novembra 2008 je evidentné, ţe tak colníci ako aj cestujúci komunikujú medzi sebou v maďarskom jazyku, pričom v spise sa nachádza úradný preklad rozhovoru do slovenčiny, ktorý sám osebe podľa názoru odvolacieho súdu nie je spôsobilý preukázať porušenie sluţobných povinností a prísahy ţalobcu. Avšak, z videozáznamu je nesporné, ţe ţalobca zobral cestujúcemu u ktorého vykonal osobnú prehliadku kartón cigariet, no napriek tomu z prvotnej evidencie vyplýva, ţe od 31.októbra 2008 do 9.novembra 2008 nevykonal ţalobca ţiaden záznam, z ktorého by bolo zrejmé, ţe nejakej osobe zhabal kartón cigariet, z čoho nepochybne vyplýva, ţe ţalobca nájdený tovar – kartón cigariet, dováţaný v rozpore s colnými predpismi, nezaevidoval v prvotnej evidencii tak, ako mu to ukladá zákon. Navyše, z videozáznamu z 29.októbra 2008 je nepochybné, ţe ţalobca, druhý colník a cestujúca komunikujú medzi sebou v slovenskom jazyku a opätovne je jasne vidieť, ako ţalobca potom, ako zistil, ţe cestujúca má pri sebe o 5 škatuliek cigariet viac, ako dovoľujú colné predpisy, na túto skutočnosť cestujúcu upozornil, avšak štyri škatuľky si ponechal spolu s kolegom, pričom v prvotnom zázname z 29.októbra 2008 uvedené skutočnosti nezapísal, čím umoţnil, aby predmetný tovar unikol spod colného dohľadu. Neobstojí preto námietka ţalobcu uvedená v odvolaní, ţe krajský súd vykonal dôkaz, ktorý bol získaný nelegálne a ktorý v skutočnosti ani vykonať nemohol. Práve naopak, predloţené videozáznamy nad všetku pochybnosť preukazujú, ţe ţalobca sa dopustil porušenia sluţobnej prísahy a sluţobných predpisov a skutkový stav bol krajským súdom ako aj správnymi orgánmi zistený dostatočne a presne. 10 2Sžo/214/2010 Odvolací súd zdôrazňuje, ţe ţalobca v celom konaní pred správnymi orgánmi, pred súdom prvého stupňa a ani v odvolacom konaní nepredloţil ani neoznačil ţiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý spochybniť skutkový stav zistený správnymi orgánmi, ktorým bolo preukázané, ţe nie je v záujme štátu mať v štátnej sluţbe osobu, ktorá vedome porušuje a zanedbáva sluţobné povinnosti. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i podľa názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Správne orgány oboch stupňov si pre záver, ţe ţalobca svojím konaním porušil sluţobnú prísahu a sluţobné povinnosti colníka zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby colníkov, zadováţili dostatok skutkových podkladov. Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Navyše všetky námietky procesnoprávneho charakteru boli totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. 11 2Sžo/214/2010 O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný, a ţalovanému ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 15. júna 2011 JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová