← Slovensko

DPH, nepreukázanie prijatia zdnateľných plnení - zákon č. 289/1995 Z.z. o DPH, zákon č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch

Obsah (11)§ 250j§ 48§ 20§ 10§ 212§ 156§ 4§ 13§ 14§ 219§ 250k

Najvyšší súd 2Sžf/32/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej PhD. a členov senát

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného z 24.apríla 2009, č. I/226/17020-46712/2009/990565-r, ktorým ţalovaný

§ 48ods.

5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín č. 645/230/80583/08/Čapa z

  1. septembra 2008, ktorým mu bola vyrubená daň na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2002 zo zisteného rozdielu dane v sume 6.290,71.-€, nakoľko ţalobca v daňovom konaní nevedel preukázať, ţe tovar fakturovaný dodávateľom N. spol. s r.o., vo februári 2002 faktúrami: 03/02-2002 v sume 397 432,- Sk bez DPH, DPH v sadzbe 23%, t.j. 91 410,- Sk a 04/02-2002 v sume 414 344,- Sk bez DPH, DPH v sadzbe 23%, t.j. 95 300,- Sk skutočne dodaný bol a nevedel preukázať ani tú skutočnosť, ţe uvedené faktúry skutočne spoločnosť N. s r.o. vystavila. Po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného dospel krajský súd k záveru, ţe toto je v súlade so zákonom. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe z podkladov pripojených v administratívnom spise ţalovaného krajský súd zistil, ţe správca dane vykonal u ţalobcu za rok 2002 a rok 2003 daňovú kontrolu a opakovanú daňovú kontrolu na DPH a kontrolu na dani z príjmov fyzických osôb. Opakovanú daňovú kontrolu na DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia ukončil protokolom č. 645/230/70994/08/Mik. Ţalobca sa nezúčastnil prerokovania protokolu z opakovanej daňovej kontroly, a preto bol protokol povaţovaný za prerokovaný a doručený ţalobcovi
  2. septembra 2008 v zmysle § 15 ods. 12 zákona o správe daní. Správca dane vydal
  3. septembra 2008 dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil ţalobcovi rozdiel DPH za február 2002 v sume 186.710.- Sk (faktúra č. 03/02-2002, interné číslovanie č. 12, faktúra č. 04/02-2002, interné číslovanie č. 13). Ţalovaný na odvolanie ţalobcu potvrdil dodatočné platobné výmery, keďţe sa stotoţnil so skutkovými zisteniami správcu dane, ako aj s jeho právnym záverom, ţe ţalobca nesplnil podmienky na odpočet DPH, pretoţe hodnoverne nepreukázal, ţe zdaniteľné plnenia uskutočnil označený dodávateľ ţalobcu – spoločnosť N., s.r.o., v zmysle § 20 3 2Sžf/32/2010 ods. 2, písm. a/, zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.decembra 2002 (ďalej len „zákon o DPH“). Krajský súd poukázal na to, ţe svedkovia S. L., RNDr. J. S., RSDr. P. P. a M. M. nepotvrdili, ţe boli splnomocnení na zastupovanie spoločnosti N. s.r.o. a ţe so ţalobcom uzatvárali obchody na dodávky motorovej nafty. Z výpisu z obchodného registra krajský súd zistil, ţe dodávateľ ţalobcu N., s.r.o. mal aţ od
  4. marca 2002 v predmete činnosti veľkoobchodnú a maloobchodnú činnosť s výrobkami petrochemického priemyslu, tuhými, tekutými a plynnými palivami a z administratívneho spisu vyplýva, ţe registrovaným platiteľom DPH sa stal aţ od
  5. marca
  6. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11 S/41/2009 krajský súd zistil, ţe v právnej veci ţalobcu P. M. (aj v tomto konaní ide o ţalobcu) proti ţalovanému Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, krajský súd rozsudkom z
  7. septembra 2009 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  8. marca 2010, sp. zn. 8Sţf 11/2009 potvrdil rozhodnutie ţalovaného vo veci dodatočne určenej spotrebnej dane z minerálnych olejov za február 2002 v sume 430.080.- Sk. Najvyšší súd Slovenskej republiky v spomínanom rozsudku okrem iného konštatoval, ţe spoločnosť N., s.r.o. v čase vystavenia faktúry č. 03/02-2002 z
  9. februára 2002 a faktúry č. 04/02-2002 z
  10. februára 2002, z ktorých si ţalobca uplatnil nárok na odpočet DPH, nemala v predmete podnikania povolenú veľkoobchodnú a maloobchodnú činnosť s výrobkami petrochemického priemyslu, tuhými, tekutými a plynnými palivami. Tento predmet činnosti bol do obchodného registra doplnený aţ
  11. marca
  12. V prejednávaných veciach bolo potrebné preskúmať, či ţalobca si uplatnil nárok na odpočet DPH z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2002 z hore označených faktúr vystavených spoločnosťou N. s.r.o. v súlade so zákonom a či ţalobca splnil podmienky

§ 20ods.

2 písm. a) zákona o DPH, t.j. či vôbec sa uskutočnilo medzi ţalobcom ako platiteľom DPH a spoločnosťou N., s.r.o. zdaniteľné plnenie v zmysle § 13 zákona o DPH. Krajský súd poukázal na to, ţe

právnej úpravy platnej do 28. februára 2004 (§ 17 ods. 1, zákona č. 239/2001 Z. z.) daňový subjekt, ktorý obchodoval s minerálnymi 4 2Sžf/32/2010 olejmi, bol povinný preukázať, ţe bol registrovaným obchodníkom na obchodovanie s minerálnymi olejmi. Teda platiteľ dane, ktorý si uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúr za dodávky minerálnych olejov, v konkrétnom prípade z dodávky motorovej nafty, bol povinný preukázať, ţe bol registrovaným obchodníkom a tento predmet činnosti má uvedený v obchodnom registri a v ţivnostenskom liste.

názoru krajského súdu ţalobca nepreukázal, ţe na základe ţivnostenského listu bol vo februári 2002 oprávnený obchodovať s minerálnymi olejmi.

výpisu z obchodného registra ani dodávateľ ţalobcu – spoločnosť N., s.r.o. nemala v čase vystavenia faktúr za február 2002 v predmete činnosti oprávnenie na obchodovanie s minerálnymi olejmi. K dôvodom ţalobcu spočívajúcich v tom, ţe v daňových priznaniach k DPH deklaroval na jednej strane nákup motorovej nafty od svojich dodávateľov, kde si na základe prijatých faktúr uplatňoval nárok na odpočet DPH a na druhej strane deklaroval predaj motorovej nafty svojim odberateľom, kde z takto uskutočnených zdaniteľných plnení deklaroval daňovú povinnosť, je potrebné uviesť, ţe predaj motorovej nafty bol realizovaný zdruţením P. D. na čerpacej stanici, pričom ţalobca bol členom tohto zdruţenia. Z uvedeného

názoru krajského súdu vyplýva, ţe ţalobca nebol predajcom nakúpenej motorovej nafty a na prijatie opačného záveru ţalobca nepredloţil ţiaden dôkaz. Krajský súd ďalej poukázal na to, ţe správca dane v rámci daňovej kontroly a opakovanej daňovej kontroly vypočul aj ďalších svedkov, a to: konateľa spoločnosti N., s.r.o. Ing. M. O., ktorý uviedol, ţe ţalobcu nepozná, neskôr však svoju výpoveď zmenil v tom zmysle, ţe s ním obchodoval prostredníctvom JUDr. Š. M.; účtovné doklady ţalobcu a dodávateľskej spoločnosti však tieto výpovede nepotvrdzujú; J. Š., ktorý bol splnomocnený konateľom spol. N., s.r.o. na jej zastupovanie. Tento svedok síce tvrdil, ţe ţalobcovi dodal motorovú naftu a preberal od neho finančné hotovosti, nevedel však uviesť kto za dodávateľa vystavil a podpisoval faktúry a príjmové pokladničné doklady, ktoré sa v účtovníctve dodávateľa ani nenachádzali; účtovníčku spol. N. s r. o., p. Š., ktorá tvrdila, ţe účtovníctvo sa v spol. N. s.r.o. riadne viedlo, avšak nezrovnalosti v účtovnej evidencii nevysvetlila. Neobstojí preto

názoru krajského súdu tvrdenie ţalobcu, ţe za dodávateľa konal s osobou poverenou na jej zastupovanie s poukazom na § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. Na preukázanie nároku na odpočet DPH takéto dôvody nie sú dostačujúce, pretoţe zákon 5 2Sžf/32/2010 o DPH vyţaduje, aby zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tým platiteľom, ktorý je uvedený na daňovom doklade (faktúre). Krajský súd sa z uvedených dôvodov nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe daňové orgány vykonali dokazovanie len za účelom spochybnenia jeho nárokov na odpočet DPH, ţe dôkazy boli vyhodnotené len v prospech štátu bez prihliadnutia na jeho záujmy a ţe pouţitie správneho uváţenia bolo svojvoľné, jednostranné a teda nezákonné. Ţalobca

názoru krajského súdu nepredloţil na svoje tvrdenie, ţe zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo, ţiadne vierohodné dôkazy. Ţaloba bola v tomto smere všeobecná, nekonkrétna a absentovalo v nej tvrdenie ţalobcu, ţe napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach. Ţalobca v ţalobe citoval jednotlivé ustanovenia zákona o DPH, OSP a ďalšie súvisiace právne predpisy, avšak bez uvedenia konkrétneho dôvodu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Ţalobca v prejednávaných veciach nepreukázal, ţe

ţivnostenského listu bol oprávnený obchodovať s motorovou naftou ako registrovaný obchodník a tieţ nebolo preukázané, ţe aj jeho dodávateľ – spoločnosť N. s.r.o. bol registrovaným obchodníkom a mal

výpisu z obchodného registra v zdaňovacom období február 2002 takéto oprávnenie obchodovať s minerálnymi olejmi. Z uvedeného,

názoru krajského súdu, jasne vyplýva, ţe ţalobca nepreukázal, ţe zdaniteľné plnenia – dodávky motorovej nafty – sa uskutočnili spoločnosťou N. s.r.o. tak, ako bolo fakturované za február 2002, a preto neboli splnené zákonné podmienky na to, aby si za uvedené obdobie na základe vyššie špecifikovaných faktúr uplatnil odpočet DPH. Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe ţalobe vyhovie a napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zruší, nakoľko

jeho názoru krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, ţe pri dodaní nafty bol dobromyseľný a nemal pochybnosti o tom, ţe osoby, ktoré vystupovali ako oprávnení zástupcovia dodávateľa vo vzťahu k nemu, nie sú poverené dodávateľom túto činnosť vykonávať. Zároveň poukázal na to, ţe konanie osôb vystupujúcich vo vzťahu k ţalobcovi ako osoby poverené dodávateľom nebolo dodávateľom nijako spochybnené, a to ani potom, ako sa spoločnosť N. s.r.o. o ich konaní dozvedela, z čoho vyplýva, ţe konanie týchto osôb vo veci spoločnosti je moţné povaţovať za konanie spoločnosti N. s r.o. napriek tomu, ţe 6 2Sžf/32/2010 dodávateľ nepredloţil ţiadny doklad, ktorý by to potvrdzoval. Ďalej tvrdil, ţe pokiaľ nepreukázal dostatočne nákup nafty, potom nemohol u ţalovaného uspieť ani s preukázaním následného predaja takéhoto nenakúpeného tovaru a bolo povinnosťou ţalovaného tieto skutočnosti zohľadniť vo svojich rozhodnutiach a na túto skutočnosť mal prihliadnuť aj krajský súd. Pokiaľ krajský súd poukazoval na to, ţe ţalobca ani jeho dodávateľ neboli drţiteľmi odberného preukazu na odber daňovo zvýhodnených minerálnych olejov, v tejto časti povaţoval rozsudok krajského súdu za zmätočný, nakoľko sám krajský súd uviedol, ţe táto okolnosť s prejednávanou vecou nesúvisela. Taktieţ poukázal nato, ţe svedecké výpovede jednoznačne potvrdili, ţe dodanie motorovej nafty sa v stanovenom rozsahu a mnoţstve vo februári 2002 uskutočnilo, a preto mal nárok na odpočet príslušnej sumy DPH. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril listom z 21.júla 2010, v ktorom ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na to, ţe v odvolaní ţalobca uvádza len tie skutočnosti, ktoré uţ boli predmetom pojednávania pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa krajský súd v napadnutom rozsudku náleţite vysporiadal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

§ 10

ods.2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania

§ 212ods.

1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,

§ 250j

a ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 15.júna 2011

§ 156ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods.

1 veta prvá OSP.

§ 4ods.

1 veta prvá, zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase, platiteľom (DPH) je osoba podliehajúca dani, ktorá je registrovaná ako platiteľ.

§ 13ods.

1 písm. a) zdaniteľné plnenie je uskutočnené pri dodaní tovaru dňom odovzdania tovaru v určitom mieste alebo dňom odovzdania tovaru prvému dopravcovi na prepravu, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním tovaru, a to aj vtedy, ak k zmene vlastníckeho práva k tovaru

kúpnej zmluvy dôjde aţ zaplatením ceny tovaru; v ostatných prípadoch dňom, keď je príjemcovi umoţnené nakladať s tovarom, a to aj vtedy, 7 2Sžf/32/2010 ak k zmene vlastníckeho práva k tovaru

kúpnej zmluvy dôjde aţ zaplatením ceny tovaru.

§ 14ods.

1 daňová povinnosť vzniká platiteľovi dňom uskutočnenia zdaniteľného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 20ods.

1 platiteľ má nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak platiteľ zdaniteľné plnenie prijme na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení a zároveň aj na iný účel ako na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení, má nárok na odpočet dane v pomernej výške zodpovedajúcej rozsahu pouţitia prijatého zdaniteľného plnenia na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení.

ods. 2 platiteľ má nárok na odpočet dane, ak

  1. a)sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo (§ 13),
  2. b)daň na vstupe zaúčtoval,
  3. c)daň zaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie,
  4. d)má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ, a doklad o zaplatení dane, pričom dokladom o zaplatení dane v prípade, ţe daň na vstupe je 200 000 Sk a viac, je len doklad o bezhotovostnej platbe uskutočnenej prostredníctvom banky alebo doklad o platbe na pošte poštovou poukáţkou.

ods. 3 platiteľ uplatňuje nárok na odpočet dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sú splnené podmienky uvedené v odseku 2 písm.

  1. a)a
  2. c)a ku dňu podania daňového priznania má daň na vstupe zaúčtovanú, má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad a doklad o zaplatení dane. Ak má platiteľ, ktorý uplatňuje nárok na odpočet dane, pochybnosti o tom, či osoba, ktorá vyhotovila daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, bola platiteľom v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia, môţe poţiadať daňový úrad o túto informáciu. Vzhľadom na rozsah odvolania a jeho špecifikáciu sa odvolací súd pri preskúmavaní rozsudku krajského súdu sústredil len na tú jeho časť, ktorá sa týkala posúdenia zákonnosti rozhodnutia ţalovaného pokiaľ išlo o právo ţalobcu na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie február 2002, pričom sa stotoţnil s rozsudkom krajského súdu aj s jeho 8 2Sžf/32/2010 odôvodnením v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje za potrebné doplniť nasledovné:

názoru odvolacieho súdu rozhodujúcou skutočnosťou, pre ktorú nemohlo ţalobcovi vzniknúť právo na odpočet DPH v mesiaci február 2002, z faktúr č. 02/03-2002 a 04/02-2002 vystavených spoločnosťou N. s r. o. bola tá, ţe dodávateľ - spol. N. s r. o., nebol v čase uskutočnenia dodávok a ich fakturácie platiteľom DPH – týmto sa stal aţ od 18.marca 2002 - a preto nemohla byť splnená zákonná podmienka uvedená v § 20 ods. 2 písm. c) zákona o DPH, ktorá je pre zákonný odpočet DPH rozhodujúca. Pokiaľ ţalobca mal pochybnosti o tom, či je jeho dodávateľ platiteľom DPH, mohol o túto informáciu poţiadať správcu dane, ako mu to vyplýva z ods. 3 tohto ustanovenia. Ţalobca však o takúto informáciu správcu dane nepoţiadal. Pokiaľ ţalobca v odvolaní tvrdil, ţe krajský súd nezohľadnil tú skutočnosť, ţe p. Š., ktorý konal za spol. N. s r. o. potvrdil dodanie predmetnej nafty ţalobcovi, odvolací súd poukazuje na to, ţe toto jeho tvrdenie nebolo preukázané ţiadnymi účtovnými dokladmi, okrem dvoch predmetných faktúr zaloţených u ţalobcu, ktoré sa však v účtovníctve samotnej spoločnosti N. s r.o. nenachádzali a uskutočnenie dodávky nebolo moţné preukázať ani porovnaním mnoţstva deklarovaného tovaru so skladovými zásobami ţalobcu, nakoľko z výpovede samotného ţalobcu vyplýva, ţe tento skladové karty nemal a ani ich neviedol. Evidenciu prijatého alebo vydaného tovaru robil iba formou faktúr, alebo dodacími listami, pokiaľ boli dodané, alebo faktúr, kde dodací list bol súčasťou faktúry, pričom počas daňovej kontroly správca dane zistil, ţe sumy a mnoţstvá motorovej nafty uvedené na faktúrach 03/02 – 2002 a 04/02 – 2002, neboli zhodné so ţiadnou faktúrou vystavenou a evidovanou v účtovníctve spol. N. s r. o. a nezrovnalosti boli zistené aj medzi výdajkami a faktúrami vystavenými spoločnosťou N. s r. o. o dodávkach motorovej nafty pre ţalobcu. V tomto kontexte sa námietka ţalobcu, ţe ak by sa neuskutočnila dodávka motorovej nafty deklarovaná faktúrami 03/02 – 2002 a 04/02 – 2002, tak by nemohol ani on naftu ďalej dodávať svojim odberateľom, javí ako účelová, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe ani on sám nemal vedomosť o tom, koľko nafty v skutočnosti na sklade vo februári 2002 mal. Táto jeho námietka by mohla byť právne relevantná iba v tom prípade, ak by ţalobca nad všetku pochybnosť vedel preukázať, ţe bezprostredne predtým, ako malo dôjsť k dodaniu nafty spoločnosťou N. s r.o., vyúčtovanej faktúrami 03/02-2002 9 2Sžf/32/2010 a 04/02-2002, nemal na sklade k dispozícii ţiadnu naftu. Takýto dôkaz však ţalobca v daňovom konaní nepredloţil. Navyše, ako správne poznamenal aj krajský súd v napadnutom rozsudku, ţalobca nebol sám predajcom motorovej nafty konečnému odberateľovi, ale túto dodával ako člen zdruţenia P. D. na čerpacej stanici. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i

názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správny

§ 219ods.

1 a 2 OSP potvrdil. 10 2Sžf/32/2010 O trovách konania rozhodol súd

§ 250kods.

1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný, a ţalovanému ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 15. júna 2011 JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.