Najvyšší súd 6Sţh/2/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci ţalobcov: 1. Ing. M. Ľ., bytom v B, D. a 2. E. s.r.o., so sídlom v Ţ. IČO: X., oboch zastúpených R., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti ţalovanému Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Jána Švermu 43, za účasti E. (E.), so sídlom R., zastúpenej Mgr. Ing. M. J., advokátkou, so sídlom v B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. POZ 38-2000/OZ 196296 II/144-2009 zo dňa 25.8.2009, o odvolaní ţalobcov 1. a 2. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/52/2009- 89 zo dňa 26.2.2010, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/52/2009-89 zo dňa 26. februára 2010 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobcovia 1. a 2. (ďalej len „ţalobcovia“) domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. POZ 38-2000/OZ 196296 II/144-2009 zo dňa 25.8.2009, ktorým jeho predsedníčka zamietla rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu č. POZ 38-2000/OZ 196296-I/89-2007 zo dňa 26.7.2007, ktorým bola z registra ochranných známok vymazaná ochranná známka č. X ktorej majiteľom bol v tom čase ţalobca 1., a to na návrh E. (E.) B., ktorý je v tomto konaní ďalším účastníkom konania (ďalej aj „účastník konania“). O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ţalobcom ich náhradu nepriznal. 2 6Sţh/2/2010 V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe zo zistení, ţe prvostupňový správny orgán dňa 26.7.2007 rozhodol o výmaze slovnej ochrannej známky E. č. X. z registra ochranných známok, ţe toto rozhodnutie bolo včas napadnuté ţalobcom 1. podaním rozkladu, ktorý bol správnemu orgánu doručený 4.9.2007, ţe po podaní rozkladu dňa 15.11.2007 podal ţalobca 2. ako nadobúdateľ predmetnej ochrannej známky ţiadosť o zápis jej prevodu, ku ktorej pripojil plnú moc pre svojho zástupcu aj na zastupovanie v konaní podľa zákona o ochranných známkach, pričom správny orgán zmenu majiteľa zaregistroval 18.12.2007, a ţe o rozklade rozhodla predsedníčka ţalovaného rozhodnutím zo dňa 25.8.2009, v ktorom za účastníka konania v záhlaví označila nového majiteľa, a to ţalobcu 2., vyplynulo, ţe tvrdenia ţalobcov obsiahnuté v ţalobe o nekonaní správneho orgánu s účastníkom konania, resp. o konaní s inou osobou ako účastníkom konania, nezodpovedajú obsahu spisu. Vyjadril názor, ţe v zmysle § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) je účastníkom správneho konania v konaní o výmaz ochrannej známky bezpochyby majiteľ tejto ochrannej známky. Poukázal na to, ţe správny poriadok nemá osobitnú úpravu pre prípad, ţe v priebehu správneho konania dôjde k zmene účastníka konania, avšak ukladá správnemu orgánu, aby konal s kaţdým, kto účastníkom v zmysle § 14 citovaného zákona je, a v prejednávanom prípade správny orgán v dôsledku zmeny účastníka konania po podaní rozkladu, teda v priebehu druhostupňového konania, pokračoval v konaní s novým majiteľom ochrannej známky. Krajský súd ďalej konštatoval, ţe medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe ţalobca pouţil skratku medzinárodnej medzivládnej organizácie, a to E. E. ako slovnú ochrannú známku a ţe pouţitie a zápis tejto skratky bol urobený tak, ţe celá skratka bez najmenšej zmeny doslovne predstavuje slovnú ochrannú známku, ani to, ţe podľa článku 6ter Paríţskeho dohovoru písmeno
- b)je pouţitie takejto skratky ako ochrannej známky zakázané, avšak sporné bolo to, či v tomto prípade sú dôvody na výnimku zo zákazu upravenej pod písm.
- c)článku 6ter Paríţskeho dohovoru. Krajský súd ďalej poukázal na to, ţe ţalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe boli naplnené podmienky na výmaz ochrannej známky v zmysle § 16 ods. 1 a § 2 ods. 1 písm.
- h)zákona o ochranných známkach konštatujúc, ţe navrhovateľ výmazu má vo WIPO v zmysle článku 6ter Paríţskeho dohovoru chránené označenie E., pričom rozsah tejto ochrany je daný počtom krajín, ktoré sú členmi Paríţskeho dohovoru, medzi ktoré patrí aj Slovenská republika, a preto povaţoval za irelevantné, ţe majiteľ ochrannej známky vykonáva svoju činnosť výlučne na území Slovenskej republiky, nakoľko na našom území je predpoklad stretu označenia navrhovateľa výmazu a napadnutej ochrannej známky, pričom nie je dôleţité posudzovať zhodnosť alebo podobnosť tovarov a sluţieb navrhovateľa výmazu a majiteľa ochrannej známky, ale len to, či napadnutá ochranná známka nie je zhodná alebo nie je napodobeninou erbu, vlajky, symbolického znaku, skratky alebo názvu medzinárodnej medzivládnej organizácie, ktorých je jedno alebo viac únijných krajín členom. Poukázal na to, ţe z článku 6ter Paríţskeho dohovoru pre tento prípad vyplýva, ţe zápis skratky medzinárodnej medzivládnej organizácie alebo pouţitie takejto skratky ako ochrannej známky alebo ako súčasť ochrannej známky, je únijná krajina povinná odmietnuť a ak uţ bol vykonaný, tak je ho povinná zrušiť; výnimku z tohto pravidla podľa písm.
- c)citovaného článku tvorí skutočnosť, ţe pouţitie skratky medzinárodnej medzivládnej organizácie do ochrannej známky by 3 6Sţh/2/2010 bolo takého druhu, ţe by nemalo v sebe potenciál vzbudiť vo verejnosti dojem o súvislosti medzi majiteľom ochrannej známky a skratkou medzinárodnej medzivládnej organizácie, a tieţ skutočnosť, ţe pouţitie skratky medzinárodnej medzivládnej organizácie do ochrannej známky by bolo takého druhu, ţe by nevznikla moţnosť klamania verejnosti o súvislosti medzi majiteľom ochrannej známky a medzinárodnou medzivládnou organizáciou. Podľa názoru krajského súdu sa ţalobcovia mýlia, keď za dôvody výluky podľa článku 6ter písm.
- c)Paríţskeho dohovoru povaţujú spôsob pouţitia ochrannej známky a za podstatné tie skutočnosti, aké tovary a sluţby sú ochrannou známkou chránené, resp. či ide o totoţné alebo podobné sluţby s tými, ktoré sú predmetom činnosti medzinárodnej medzivládnej organizácie, ktorej skratku pouţili ako svoju ochrannú známku. Upriamil pozornosť na to, ţe citovaný článok 6ter písm.
- c)Paríţskeho dohovoru neupravuje ako dôvod výluky aplikácie zákazu pouţitia tam uvedených znakov a symbolov ako ochranných známok, ale spôsob pouţitia zakázaného symbolu znaku v ochrannej známke, a preto ani podľa jeho názoru nie je podstatné, ako sa pouţíva ochranná známka, t. j. pre aké tovary a sluţby je zapísaná, ale podstatný je spôsob, akým je v ochrannej známke pouţitý alebo zapísaný zakázaný prvok, to znamená v tomto prípade skratka medzinárodnej medzivládnej organizácie, a zároveň podstatné z hľadiska splnenia podmienok na výmaz ochrannej známky je, či pouţitie zakázaného prvku v ochrannej známke je alebo nie je takého druhu, aby vyvolalo vo verejnosti súvislosť medzi majiteľom ochrannej známky a skratkou medzinárodnej medzivládnej organizácie alebo aby vyvolalo súvislosť medzi majiteľom ochrannej známky a medzinárodnou medzivládnou organizáciou. Krajský súd konštatoval, ţe v tomto prípade bol zakázaný prvok - skratka medzinárodnej medzivládnej organizácie, pouţitý stopercentne v úplnom znení ako slovná ochranná známka, teda vymazanú slovnú ochrannú známku E. netvorilo nič iné, ako slovo predstavujúce skratku medzinárodnej medzivládnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom. Takýto spôsob pouţitia skratky v ochrannej známke, t. j. jej zápis do ochrannej známky v úplnom znení automaticky bez ďalšieho, vyvoláva podľa názoru krajského súdu súvislosť medzi pouţívateľom ochrannej známky a skratkou medzinárodnej medzivládnej organizácie, a tým má zároveň v sebe aj potenciál klamania verejnosti o súvislosti medzi majiteľom ochrannej známky a medzinárodnou medzivládnou organizáciou. Krajský súd uzavrel, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, a preto ţalobu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ako nedôvodnú zamietol. Ţalobu ţalobcu v 1. rade bolo podľa jeho názoru potrebné zamietnuť aj pre nedostatok aktívnej legitimácie tohto účastníka na podanie ţaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, nakoľko toto rozhodnutie sa jeho práv a právom chránených záujmov ţiadnym spôsobom netýka, čo by bolo inak dôvodom na zastavenie konania proti tomuto účastníkovi podľa § 250d ods. 3 OSP. Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na § 250k OSP neúspechom ţalobcov v konaní. Proti tomuto rozsudku podali ţalobcovia v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň uplatnili 4 6Sţh/2/2010 trovy konania. Ohľadne ich ţalobnej námietky o odňatí zákonného práva ţalobcovi 2. byť účastníkom správneho konania, keďţe sa mal stať účastníkom konania o výmaz ochrannej známky, avšak správny orgán nevykonal ţiadny úkon, ktorým by ho zapojil do konania a ani ţiadny úkon, ktorým by ţalobcu 1. z konania vylúčil, neobstojí podľa názoru ţalobcov argumentácia ţalovaného, s ktorou sa stotoţnil aj prvostupňový súd, ţe ţalobca 2. mal toho istého právneho zástupcu ako ţalobca 1., pretoţe plnomocenstvo udelené ţalobcom 2. tomuto právnemu zástupcovi bolo udelené iba na účely prevodu ochrannej známky, a v čase jeho udelenia nebol ţalobca 2. účastníkom konania, nebol majiteľom ochrannej známky. Namietali pravdivosť tvrdenia súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, ţe zo správneho spisu vyplýva, ţe rozhodnutie ţalovaného bolo doručované ţalobcovi 2., keďţe podľa jeho rozdeľovníka bolo zasielané iba advokátke Mgr. M. J. a advokátovi JUDr. R. L.. Namietaným opomenutím účastníka konania boli podľa názoru ţalobcov porušené zákonné práva ţalobcu 2., ktorý nemal moţnosť uplatňovať v správnom konaní svoje práva, bol znevýhodnený oproti ďalšiemu účastníkovi konania, a preto namietal, ţe správne konanie o výmaz ochrannej známky je postihnuté neodstrániteľnou vadou. Ďalej v odvolaní upriamili pozornosť na to, ţe vo výroku rozhodnutia ţalovaného, je uvedené, ţe predsedníčka ţalovaného rozhodovala o rozklade podanom majiteľom ochrannej známky – ţalobcom 2., ktorý však v čase podania rozkladu nebol majiteľom ochrannej známky a ani nepodával rozklad, pričom poukázali aj na to, ţe rozhodnutím predsedníčky ţalovaného sa potvrdilo rozhodnutie ţalovaného o výmaze ochrannej známky majiteľa – ţalobcu 1., ktoré v čase jeho potvrdenia uţ obsahovalo vo výrokovej časti nesprávne chybné údaje. Namietali preto nevykonateľnosť prvostupňového rozhodnutia po jeho potvrdení zamietnutím rozkladu, keďţe vymazáva ochrannú známku inej osoby ako majiteľa tejto ochrannej známky, a zmätočnosť výroku druhostupňového rozhodnutia v dôsledku chybného údaja o osobe podávajúcej rozklad a o právnom zástupcovi majiteľa ochrannej známky. Ţalobcovia uzavreli, ţe prvostupňové a aj druhostupňové rozhodnutie ţalovaného tak nespĺňajú zákonné podmienky pre určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť, čo spôsobuje nezákonnosť oboch rozhodnutí a tieţ ich nepreskúmateľnosť. Ohľadne namietanej nesprávnej aplikácie článku 6ter Paríţskeho dohovoru ţalovaným ţalobcovia v odvolaní poukázali na to, ţe prvostupňový súd prevzal argumentáciu ţalovaného, s ktorou sa stotoţnil. Nesúhlasili s názorom prvostupňového súdu, ţe výluka z účinnosti uvedeného článku sa nevzťahuje k spôsobu pouţitia ochrannej známky, ale umiestnenia chráneného názvu v rámci ochrannej známky. Zdôraznili, ţe pouţívanie dotknutej ochrannej známky nie je takého druhu, ţe by mohlo klamať verejnosť o súvislosti medzi majiteľom ochrannej známky a navrhovateľom výmazu, čo bolo moţné preveriť aj v rámci ústneho pojednávania, ktoré podľa názoru ţalobcov mal ţalovaný nariadiť, čo neurobil, čím podľa názoru ţalobcov porušil ich práva v správnom konaní. Namietali tieţ, ţe prvostupňový súd nezohľadnil ţalobcami tvrdené skutočnosti, z ktorých je zrejmé, ţe pouţívanie ochrannej známky „E.“ na tovaroch a sluţbách, pre ktoré je ochranná známka zapísaná v registri ochranných známok, nepoukazuje na spojitosť medzi takto označenými tovarmi alebo sluţbami a účastníkom konania, a záujmy účastníka konania tým nemôţu byť dotknuté. Mali preto za to, ţe nie sú naplnené vecné dôvody pre výmaz ochrannej známky a podľa ich názoru bolo napadnuté rozhodnutie vydané z dôvodu 5 6Sţh/2/2010 nesprávnej aplikácie právnych predpisov ţalovaným v rozpore so zákonom. Napokon ţalobcovia v odvolaní namietali nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, keďţe podmienku aktívnej legitimácie mal skúmať ako jednu z prvých podmienok konania, a keď zistil, ţe ţalobca 1. nemal aktívnu legitimáciu, mal bezodkladne rozhodnúť o zastavení konania vo vzťahu k nemu a s ním vo veci ďalej nekonať. Napriek uvedenému prvostupňový súd viedol celé konanie aj vo vzťahu k ţalobcovi 1. a obmedzil sa na konštatovanie nedostatku aktívnej legitimácie v odôvodnení rozhodnutia. Na základe uvedeného ţalobcovia mali za to, ţe Krajský súd v Banskej Bystrici dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcov navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť stotoţňujúc sa so závermi prvostupňového súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov nie je moţné priznať úspech. V predmetnej veci správny orgán prvého stupňa, Úrad priemyselného vlastníctva, rozhodnutím č. POZ 38-2000/OZ 196296-I/89-2007 zo dňa 26.7.2007 na návrh E. (E.) B. vymazal z registra ochranných známok ochrannú známku č. X. „E.“, ktorej majiteľom bol v čase vydania tohto prvostupňového rozhodnutia ţalobca 1.. Predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva o rozklade, podanom ţalobcom 1. proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla dňa 25.8.2009 rozhodnutím č. POZ 38-2000/OZ 196296 II/144-2009 tak, ţe rozklad zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie konštatujúc, ţe rozkladom napadnuté rozhodnutie bolo výsledkom vecne správneho posúdenia a bolo vydané v súlade s právnou úpravou v čase jeho vydania. Z predloţeného spisu správneho orgánu vyplynulo, ţe ţalobca 1. podal dňa 15.11.2007 na ţalovanom správnom orgáne ţiadosť o zápis prevodu ochrannej známky č. X. na ţalobcu 2., ktorý bol do registra ochranných známok zapísaný 17.12.2007. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá ţaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie ţalobcu zamietol, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci 6 6Sţh/2/2010 odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami, uvedenými v ţalobe, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci postupovali v intenciách na vec sa vťahujúcich právnych noriem a ich rozhodnutia moţno povaţovať za skutkovo správne a v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa rozhodol v danej veci skutkovo a právne správne, keď ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov ţalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu, povaţujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia. K námietke ţalobcami tvrdeného odňatia zákonného práva ţalobcu 2. byť účastníkom správneho konania v dôsledku nevykonania ţiadneho úkonu, ktorým by ho správny orgán zapojil do konania, je potrebné uviesť, ţe správny poriadok neustanovuje povinnosť správnemu orgánu rozhodnúť samostatným rozhodnutím o procesnoprávnom nástupníctve. V prejednávanom prípade došlo po začatí správneho konania, po podaní rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu k prevodu ochrannej známky zo ţalobcu 1. na ţalobcu 2., v dôsledku čoho došlo singulárnou sukcesiou k zmene účastníka správneho konania, majiteľa predmetnej ochrannej známky, na základe čoho ţalovaný pokračoval v konaní so ţalobcom 2. Na strane ţalobcu 2. nemoţno hovoriť o odňatí jeho práva byť účastníkom správneho konania nevykonaním ţiadneho úkonu správneho orgánu a neupovedomením o konaní, zohľadniac i skutočnosť, ţe jediným spoločníkom a aj konateľom ţalobcu 2. je ţalobca 1., pričom obaja boli nesporne pred správnym orgánom zastúpení tým istým právnym zástupcom. K namietanému nedostatku doručovania druhostupňového rozhodnutia odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe včas podanou ţalobou bolo preukázané, ţe s rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu bol ţalobca 2. oboznámený, preto nedošlo k ukráteniu na jeho procesných právach. Odvolací súd nevzhliadol za dôvodný ani poukaz ţalobcov v odvolaní na vytýkané vady rozhodnutí ţalovaného, spôsobujúce podľa nich neurčitosť, nevykonateľnosť, nepreskúmateľnosť, a tým aj ich nezákonnosť. V nadväznosti 7 6Sţh/2/2010 na uvedené je potrebné poukázať na to, ţe tieto námietky ţalobcovia neuplatnili v zákonnej dvojmesačnej lehote na podanie ţaloby. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, ţe rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2002, sp. zn. 4 Sţ 98-102/02). So závermi prvostupňového súdu týkajúcimi sa aplikácie článku 6ter Paríţskeho dohovoru sa odvolací súd stotoţňuje v celom rozsahu a konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 2 OSP). Napokon pokiaľ ide o ţalobcami namietanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v súvislosti s nesprávnym postupom krajského súdu po zistení nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu 1. odvolací súd nepovaţuje túto vadu konania za takú, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 2 OSP). Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, ţe odvolanie ţalobcov neobsahuje ţiadne nové právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej OSP potvrdil, stotoţniac sa s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tieţ rozsahom a dôvodmi odvolania ako aj rozsahom a dôvodmi podanej ţaloby. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a aj § 142 ods. 1 OSP s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal, ţalovanému ich náhrada neprináleţí, a účastník náhradu uplatnených trov konania neuplatnil. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa 22. júna 2011 JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r Za správnosť vyhotovenia: predsedníčka senátu Peter Szimeth