znaleckého posudku č. X. a jeho doplnenia znalkyne Y. S. a geometrického plánu č. X. vyhotoveného dňa 13.7.2010, overeného Správou katastra T. dňa 27.8.2010 pod č. X., ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku tak, ţe hranica medzi pozemkami vedie z bodu 44 do bodu 45 vyznačených v geometrickom pláne. Vzájomný návrh ţalovaných na určenie 2 2 Cdo 236/2012 vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele č. X., záhrada o výmere X. m2 v katastrálnom území T. zamietol. Uloţil ţalovaným 1/, 2/ uhradiť jednak trovy štátu a jednak trovy konania. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, ţe návrh ţalobkyne na určenie hranice pozemkov je dôvodný, nakoľko znaleckým dokazovaním bolo zistené, ţe súčasné oplotenie medzi parcelami č. X., ktorej vlastníčkou je ţalobkyňa a parcelou č. X., ktorej spoluvlastníkmi sú ţalovaní, nemá priebeh ani po hranici zobrazenej v katastrálnej mape ani
hranice zobrazenej v geometrickom pláne č. X., ktorý bol vypracovaný v čase, keď došlo k prideľovaniu pozemkov pre účely zaloţenia záhradok, pričom záber do pozemku ţalobkyne v prednej časti predstavuje X. m a v zadnej časti je to X. m. Celkovo ţalovaní zabrali z pozemku ţalobkyne plochu X. m2 a teda zasiahli do vlastníckeho práva ţalobkyne. Geometrickým plánom bola zohľadnená skutočnosť, ţe platné údaje katastra nie sú v súlade s pôvodným geometrickým plánom, a preto
údajov katastra zabratá časť pozemku ţalobkyne je o výmere X. m2 a
pôvodného geometrického plánu je to X. m
znaleckého posudku č. X. a jeho doplnenia znalkyne Y. S. a geometrického plánu č. X. vyhotoveného dňa 28.7.2010, overeného Správou katastra T. dňa 31.8.2010 pod č. X., ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Ďalej určil, ţe hranica medzi parcelou ţalobkyne č. X. a parcelami ţalovaných 1/, 2/ č. X. a X. tvorí červeno zakreslená hranica medzi parcelou č. X. a parcelou č. X. v geometrickom pláne uvedenom pod bodom I. tohto rozsudku. Uloţil ţalobkyni zaplatiť trovy konania štátu a ţalovaným 1/, 2/ trovy konania. Odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil v otázke posúdenia splnenia podmienok vydrţania spornej nehnuteľnosti ţalovanými 1/, 2/. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe vzájomný návrh ţalovaných bol dôvodne podaný, keďţe došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva ţalovaných 1/, 2/ k novovytvorenej parcele X., záhrada o výmere X. m2 vydrţaním za súčasného splnenia všetkých zákonných predpokladov vydrţania. V konaní bola preukázaná oprávnená drţba spornej nehnuteľnosti ţalovanými 1/, 2/, ich dobromyseľnosť, keďţe fakticky a nepretrţite nehnuteľnosť ovládali, a uţívali ju od roku 1985, nakladali s nehnuteľnosťou ako s vlastnou s presvedčením, ţe im patrí a to po celú vydrţaciu dobu. Ich presvedčenie, ţe im nehnuteľnosť patrí vychádzalo z okolností spočívajúcich jednak z uzatvorenia samotnej kúpnej zmluvy s predávajúcimi L. a A. N. registrovanou Štátnym notárstvom pod R. dňa 10.7.1985, s ktorou prešlo súčasne na ţalovaných i právo osobného uţívania pozemku ohľadne parcely č. X., záhrady o výmere X. m2 v katastrálnom území T., pričom v tom čase sa jednalo o parcelu č. X. o výmere X. m2 ako aj z daného uţívacieho stavu tejto nehnuteľnosti v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, kedy uţívali ţalovaní tieţ toho času zameranú spornú novovytvorenú parcelu č. X., ktorý uţívací stav zodpovedá i súčasnej dobe a ktoré okolnosti ich viedli k presvedčeniu, ţe v uţívacom stave v akom prevzali predmet kúpnej zmluvy a vstúpili i do osobného uţívania, vlastníctva tohto pozemku v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, nadobudli do uţívania, vlastníctva i toho času zameranú novovytvorenú parcelu č. X. Ich presvedčenie vychádzalo i z uţívacieho stavu predchádzajúcich uţívateľov parcely č. X. L. a A. N. od roku 1979, o ktorom uţívacom stave mali ţalovaní pred kúpou vedomosť, ktorí uţívatelia taktieţ v rovnakom rozsahu a uţívacom stave ako vlastne uţívali nielen parcelu č. X., ale i spornú toho času novovytvorenú parcelu č. X. Presvedčenie ţalovaných vychádzalo i z uţívacieho stavu ţalobkyne ako vlastníčky parcely č. X. od roku 1994 a z uţívacieho stavu uţívateľov 4 2 Cdo 236/2012 vlastníkov parcely č. X. manţelov M. a A. S. (predchádzajúcich uţívateľov a vlastníkov) od roku 1979 (kedy došlo k uzavretiu vyššie citovaných dohôd o zriadení práva osobného uţívania pozemku), ktorí v rovnakom uţívacom stave nehnuteľnosť uţívali a boli presvedčení, ţe v tomto uţívacom stave im aj vlastnícky patria aţ do roku 1994. V tomto smere poukázal na ustanovenie § 872 ods. 1 veta prvá OZ, keď
novely Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb., § 872 ods. 1 veta prvá OZ účinného od 1.1.1992 právo osobného uţívania vzniknuté
doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo. S poukazom na túto skutočnosť, ţe oprávnená drţba ţalovaných 1/, 2/ od roku 1985 (ako aj oprávnená drţba ich právnych predchodcov v rokoch 1979 aţ 1985) vychádzala z domnelého právneho dôvodu, teda z toho, ţe ako drţitelia boli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní, ţe im právny titul nadobudnutia svedčí, to dostatočne preukazuje záver o nadobudnutí ich vlastníctva vydrţaním. Pokiaľ ide o desaťročnú vydrţaciu dobu ţalovaných 1/, 2/ bolo moţné do nej započítať
6 OZ čas, po ktorý ich právni predchodcovia mali pozemok v nepretrţitej drţbe aj pred účinnosťou tohto zákona, teda pred 1.1.1992, avšak k vydrţaniu (uplynutiu vydrţacej doby) malo dôjsť najskôr k 1.1.1992, pričom v konaní bolo preukázané, ţe v čase do uplynutia vydrţacej doby nedošlo k takej okolnosti, ktorá by mala za následok prerušenie vydrţacej doby, v dôsledku čoho by prestali byť ţalovaní (resp. ich právni predchodcovia) dobromyseľní v tom, ţe im nehnuteľnosť patrí. Odvolací súd teda dospel k záveru, ţe v danej veci je naliehavým právnym záujmom ochrana porušeného vlastníckeho práva a potreba zaznačenia hranice pozemkov do katastra nehnuteľností a jej vytýčenie v teréne, pretoţe medzi vlastníkmi susedných pozemkov dochádza k nezrovnalostiam ohľadom hraníc ich pozemkov a tým, ţe ţalovaní ako vlastníci sporného pozemku sa snaţia prostredníctvom súdneho konania získať právne relevantný podklad, na základe ktorého by dosiahli zmenu zapísanej hranice v katastri nehnuteľností, ktorý rozsudok o určení priebehu hranice pozemkov má deklaratórny charakter (nie konštitutívny). Týmto rozsudkom sa nevytvára nový právny stav, súd iba konštatuje, aký je právny stav priebehu hranice. S poukazom na vyššie uvedený právny záver a vyhovenie vzájomnému návrhu ţalovaných pre určenie hranice medzi parcelou ţalobkyne č. X. a parcelami ţalovaných 1/, 2/ č. X. a X. a pri určení vlastníckeho práva ţalovaných k novovytvorenej parcele č. X. vychádzal zo znaleckého posudku č. X. a jeho doplnenia znalkyne Y. S. a na rozdiel od súdu prvého stupňa z geometrického plánu č. X. vyhotoveného dňa 28.7.2010 overeného Správou katastra Topoľčany dňa 31.8.2010 pod č. X., teda z platného stavu katastra. 5 2 Cdo 236/2012 Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorého prípustnosť odvodzovala z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., t.j. nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, ţe odvolací súd nesprávne vyloţil ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú vydrţania. Jedným zo základných predpokladov vydrţania je aj oprávnená drţba, ktorá spočíva v omyle drţiteľa, ktorý sa domnieva, ţe je vlastníkom drţanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená drţba nemôţe spočívať v takom omyle drţiteľa, ktorému sa tento mohol pri beţnej opatrnosti vyhnúť. Omyl drţiteľa musí byť ospravedlniteľný. Omyl je ospravedlniteľný, ak k nemu došlo napriek tomu, ţe mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú moţno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od kaţdého vyţadovať.
jej názoru táto podmienka vydrţania splnená nebola, keďţe v dobe, keď ţalovaní pozemok kupovali bol vypracovaný znalecký posudok J. M., na základe ktorého mohli ţalovaní beţným zameraním zistiť, ţe uţívajú pozemok širší o X. m a teda vo väčšej miere, ako im vlastnícky patrí. Taktieţ sa domnieva, ţe nebola splnená podmienka dobromyseľnosti, keďţe oplotenie začal budovať p. N. spoločne so ţalovaným 1/, a teda pri zachovaní obvyklej opatrnosti museli uţ v tom čase zistiť, kadiaľ má viesť hranica pozemkov. Ţalovaní teda nemohli byť dobromyseľní v tom, ţe oprávnene uţívajú časť pozemku ţalobkyne, a ţe im patrí táto časť pozemku. Taktieţ z výpovede svedkov S., ako právnych predchodcov ţalobkyne vyplynulo, ţe nikdy nedali ţalovaným súhlas, aby spornú časť pozemku uţívali, resp. aby si ju oplotili. Navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil a jej ţalobe vyhovel, vzájomný návrh ţalovaných zamietol a priznal jej trovy konania. Zároveň ţiadala, aby odloţil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Ţalovaní vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne navrhli dovolanie zamietnuť a priznať im trovy dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorá je zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, 6 2 Cdo 236/2012 ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p., a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/ O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľka ţiadnu z týchto vád nenamietala a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľka nenamietala a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Dovolateľka namieta, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 7 2 Cdo 236/2012 Odvolací súd v preskúmavanej veci správne právne posúdil otázku vydrţania, jeho zákonné predpoklady a správne vyvodil, ţe ţalovaní splnili všetky zákonné predpoklady vydrţania, s čím sa ako aj so zisteným skutkovým stavom stotoţňuje i dovolací súd.
1, 2 Občianskeho zákonníka oprávnený drţiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má v nepretrţitej dobe v drţbe po dobu troch rokov, a ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemoţno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôţu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môţu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125 Občianskeho zákonníka).
1 Občianskeho zákonníka drţiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
1 Občianskeho zákonníka ak je drţiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, ţe mu vec alebo právo patrí, je drţiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, ţe drţba je oprávnená. Ustanovenia § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydrţanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydrţanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej drţby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydrţania je umoţniť nadobudnutie vlastníctva drţiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, ţe je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je
platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Vydrţanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, ţe zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, ţe tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným drţiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrţí. Účelom vydrţania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydrţania a spôsobilého subjektu vydrţania, základnými predpokladmi vydrţania sú oprávnená drţba a nepretrţitosť tejto oprávnenej drţby počas celej zákonom ustanovenej doby. V zmysle ustanovení § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným drţiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti 8 2 Cdo 236/2012 dobromyseľný, ţe mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, ţe drţiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či drţiteľ je alebo nie je dobromyseľný treba hodnotiť vţdy objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka a treba vţdy brať do úvahy, či drţiteľ pri beţnej (normálnej) opatrnosti, ktorú moţno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od kaţdého poţadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydrţaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, ţe mu vec patrí. O dobromyseľnosti moţno hovoriť tam, kde drţiteľ drţí vec v omyle, ţe mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, ţe mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú moţno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od kaţdého poţadovať. Omyl môţe byť nielen skutkový ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Pokiaľ v preskúmavanej veci ţalovaní 1/, 2/ nadobudli v roku 1985 výlučné bezpodielové spoluvlastníctvo k parcele č. X., záhrady o výmere X. m2 v katastrálnom území T. (susedného pozemku, ktorého hranica je predmetom konania) zapísanej na LV č. X., ako aj titul nadobudnutia, kúpna zmluva registrovaná Štátnym notárstvom pod R. dňa 10.7.1985,
obsahu ktorej nadobudli od predávajúcich L. a A. N. záhradný prístrešok, oplotenia a porasty v tom čase na parcele č. X. o výmere X. m2, s ktorým prechodom vlastníctva došlo súčasne k prechodu práva osobného uţívania tohto pozemku, pričom v konaní bolo preukázané, ţe L. a A. N. predmetnú nehnuteľnosť nadobudli do uţívania na základe dohody o zriadení práva osobného uţívania pozemku uzavretej dňa 18.4.1979 s Československým štátom zastúpeným Mestským národným výborom v Topoľčanoch, ako parcelu č. X. o výmere X. m2, pričom súčasťou uţívania tejto parcely bola aj časť parcely č. X. o výmere X. m2, ktorej zodpovedá novovytvorená parcela č. X., boli ţalovaní so zreteľom na všetky okolnosti (objektívne) v dobrej viere, ţe sú vlastníkmi aj tejto časti nehnuteľnosti. O svojom vlastníctve boli subjektívne presvedčení vzhľadom na právne i skutkové okolnosti spojené s uzatvorením kúpnej zmluvy, keď došlo aj k prechodu práva osobného uţívania tohto pozemku s poukazom na uţívaciu hranicu ako aj uţívací stav tejto nehnuteľnosti v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, ktorý uţívací stav zodpovedá i súčasnej dobe, a ktoré okolnosti ich viedli k presvedčeniu, ţe v uţívacom stave, v akom prevzali predmet kúpnej zmluvy a vstúpili i do osobného uţívania, vlastníctva tohto pozemku v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy nadobudli do uţívania, vlastníctva i toho času 9 2 Cdo 236/2012 zameranú novovytvorenú parcelu č. X. Ich presvedčenie vychádzalo i z uţívacieho stavu predchádzajúcich uţívateľov parcely č. X. L. a A. N. od roku 1979, o ktorom uţívacom stave mali ţalovaní pred kúpou vedomosť, ktorí uţívatelia taktieţ v rovnakom rozsahu a uţívacom stave ako vlastnú uţívali nielen parcelu č. X. ale i spornú, t.č. novovytvorenú parcelu č. X. Presvedčenie ţalovaných vychádzalo i z uţívacieho stavu ţalobkyne ako vlastníčky parcely č. X. od roku 1994 a z uţívacieho stavu uţívateľov vlastníkov parcely č. X. manţelov M. a A. S. (prechádzajúcich uţívateľov a vlastníkov) od roku 1979 (kedy došlo k uzavretiu vyššie citovaných dohôd o zriadení práva osobného uţívania pozemku), ktorí v rovnakom uţívacom stave nehnuteľnosť uţívali a boli presvedčení, ţe v tomto uţívacom stave im aj vlastnícky patrí aţ do roku 1994.
názoru najvyššieho súdu uţ z tohto dôvodu boli ţalovaní „so zreteľom na všetky okolnosti“ v dobrej viere, ţe sú vlastníkmi spornej, t. č. novovytvorenej parcely č. X., keď za daných okolností pri zachovaní náleţitej opatrnosti, ktorú moţno od nich poţadovať, nemohli mať pochybnosti ani s poukazom na nízku výmeru spornej, t. č. novovytvorenej parcely, ţe uţívajú aj nehnuteľnosť, ktorú vyššie citovanou zmluvou od manţelov N. nenadobudli do osobného uţívania, resp. ţe manţelia N. nie sú jej vlastníkmi. Obdobne ani účastníci konania, ako aj predchádzajúci vlastníci predmetných pozemkov nemali vedomosť o tom, ţe daný súčasný uţívací stav, súčasné oplotenie nemá priebeh po hranici zobrazenej v katastrálnej mape ani
hranice zobrazenej v geometrickom pláne č. X.. Správnosť právneho záveru odvolacieho súdu preto umocňujú uvedené konkrétne okolnosti prípadu o dobrej viere drţiteľov (ţalovaných) pri vstupe do drţby. Hodnotenie skutkových okolností, na ktoré odvolací súd vzal zreteľ pri svojich úvahách ohľadom dobrej viery (dobromyseľnosti ţalovaných) pri nadobúdacom titule (pri vstupe do drţby spornej časti nehnuteľnosti) však dovolaciemu preskúmaniu nepodliehajú. Z uvedeného vyplýva, ţe dovolací dôvod
2 písm.c/ O.s.p. nie je daný a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne
1 O.s.p. zamietol. V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešní účastníci v dovolacom konaní podali návrh na uloţenie povinnosti nahradiť im trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu sluţbu, ktorú poskytol ţalovaným vypracovaním vyjadrenia z 26. januára 2012 k dovolaniu 10 2 Cdo 236/2012 ţalobkyne (§ 14 ods. 1 písm.b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil
1 tejto vyhlášky vo výške 58,69 €, ktorá sa v zmysle § 13 ods. 2 predmetnej vyhlášky zniţuje o 50 %, keďţe ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch klientov, čo činí 58,69 € ako aj náhradu výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu § 1 ods. 3 a § X. ods. 3 tejto vyhlášky, t.j. 7,63 x 2 čo spolu predstavuje sumu 73,95 €. Dovolací súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu, keďţe JUDr. J. D., právny zástupca ţalovaných ich zastupoval pred súdmi niţších stupňov. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. apríla 2013 JUDr. Jozef. Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.