3 O. s. p. Keďže žalobca mal vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti, súd mu priznal plnú náhradu trov konania v sume 1 901,57 €, z toho sumu 446,50 € titulom náhrady súdneho poplatku za návrh a sumu 1 455,07 € titulom náhrady trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, rozsudkom zo dňa
Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že účastníci zmluvy si
tejto zmluvy poskytovali plnenie, pretože takýmto plnením nie je možné konvalidovať absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd upozornil, že i keď dispozičné úkony s vecami, ktoré patria do majetku obce, majú spoločný právny základ v súkromnoprávnej úprave, k ich platnosti je treba dodržať špecifický režim, vychádzajúci z toho, že ide o tzv. verejný majetok. Nie je preto možné mesto ako účastníka súkromnoprávneho vzťahu z požiadaviek kladených na správu vecí verejných vylúčiť. Mesto pri nakladaní so svojím majetkom má určité zvláštne povinnosti, vyplývajúce z jeho postavenia ako subjektu verejného práva, v dôsledku ktorej skutočnosti musí byť hospodárenie s majetkom prehľadné, účelné a v súlade so zákonom. Odvolací súd ďalej súdu prvého stupňa vytkol, že keď sa zaoberal platnosťou článku V bod 4 písm. a/ Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie, mal povinnosť skúmať platnosť zmluvy ako takej. Pokiaľ by tak bol urobil, zistil by, že Mestské zastupiteľstvo v T. nedalo súhlas k uzatvoreniu zmluvy tak, ako to vyžaduje § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o obecnom zriadení a dospel by k záveru, že pri uzatvorení zmluvy došlo k porušeniu zákona, čo malo za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu
4 4 Obdo 10/2012 Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s návrhom žalobcu, aby sa na nové odvolacie dôvody a nové skutočnosti ohľadne neplatnosti zmluvy neprihliadlo. Vyslovil názor, že nejde o nové dôvody odvolania a ani o nové skutočnosti, pretože žalovaný neplatnosť článku V bod 4 písm. a/ namietal už v odpore a bolo povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa ex offo platnosťou celej zmluvy.
názoru odvolacieho súdu, keďže ide o absolútne neplatný právny úkon, tento je neplatný od začiatku a nemožno ho konvalidovať tým, že sa odkáže na procesné ustanovenie § 205 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
1 a § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v sume 2 495,20 € k rukám jeho právneho zástupcu. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa
2 písm. b/ O. s. p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) namietol, že odvolací súd porušil zásadu dvojinštančnosti konania, keď mu ako účastníkovi konania odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, resp. z pohľadu prvostupňového súdu doposiaľ bezvýznamných skutkových a právnych zistení. S poukazom na uvedené mala byť zmena názoru odvolacieho súdu na otázku platnosti, resp. neplatnosti Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie dôvodom kasačného rozhodnutia odvolacieho súdu tak, aby sa pre žalobcu vytvorila ústavnoprávna možnosť na uplatnenie práva k zmene názoru sa vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, či argumentáciu, ktoré z hľadiska dovtedajšieho pohľadu relevantné neboli. V ďalšej časti svojho dovolania žalobca namietol závery odvolacieho súdu, ktoré
jeho názoru vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaciemu súdu vytkol, že svojvoľne medzi najdôležitejšie úkony Mesta T. ako žalovaného definoval uzavretie Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie, a to vzhľadom na sumy, ktoré žalovaný mal uhrádzať. Uviedol, že pokiaľ by súd zisťoval rozhodné 5 4 Obdo 10/2012 skutočnosti, uvedený záver by nikdy neprijal, pretože žalobca vysielal 5 programov 24 hodín denne, a to: Týždeň, Telenoviny, Studňa, Hodina H a Mozaika. Popritom na vlastné náklady vysielal reláciu Videotext v hodnote 600 000,-- Sk ročne. Uviedol, že cenu výroby a vysielania relácie (ktorú dodával v sume 38,33 €) ani raz nezvýšil, vzhľadom na skutočnosť, že mal dohodnutú zmluvu na 12 rokov, počas ktorých boli rozrátané aj vstupné investície, predstavujúce niekoľko desiatok miliónov Sk. Tieto sa mu však teraz nevracajú, pretože žalovaný už 2 roky neplatí faktúry, v ktorých 90% fakturovanej ceny tvoria náklady. Dovolateľ odvolaciemu súdu ďalej vytkol, že mu neposkytol priestor na riešenie otázky, týkajúcej sa prijatia uznesenia o schválení Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie Mestským zastupiteľstvom v T.. Uviedol, že pokiaľ by mu odvolací súd tento priestor poskytol, bezodkladne by navrhol výsluch najinformovanejších svedkov, ktorí by potvrdili, že mestské zastupiteľstvo s uvedenou zmluvou súhlasilo, na základe čoho žalovaný zmluvu bezvýhradne rešpektoval až do jari 2011, kedy po komunálnych voľbách v decembri 2010 nové vedenie Mesta T. hľadalo spôsoby, ako zmluvu ukončiť. Dovolateľ poukázal na výpoveď žalovaného listom zo dňa 01. 04. 2011, ktorá svedčí o tom, že mesto platnosť zmluvy uznávalo. V tejto súvislosti dovolateľ opakovane vyjadril svoje presvedčenie, že odvolací súd naplnil dovolací dôvod
2 písm. b/ O. s. p., keď bez akéhokoľvek dokazovania dospel k vlastným skutkovým záverom, o ktoré oprel nesprávne právne závery. Rovnako dovolateľ namietol záver odvolacieho súdu o tom, že „mestské zastupiteľstvo malo schváliť zmluvu z
OZ, prípadne náhrady škody
Žalobca tiež poukázal na gramatický, logický, systematický a najmä teleologický výklad dotknutých zákonných ustanovení, z ktorého
jeho názoru k úkonom, ktorými sa zabezpečovala pravidelná akvizačná činnosť mesta (ako napr. platenie koncesionárskych poplatkov, poplatkov za odber plynu, elektriny, vody a pod.), nebol potrebný súhlas mestského zastupiteľstva, a to z dôvodu, že ide o bežné prevádzkové potreby mesta, bez ktorých sa nemôže zaobísť. V závere dovolania žalobca odvolaciemu súdu vytkol, že neakceptoval zásadu civilného procesu spočívajúcu v tom, že žalobca nie je povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože táto odborná činnosť v rozhodovaní je výlučnou kompetenciou súdu v zmysle zásady „iura novit curia“. Preto pokiaľ súd uzavrel, že zmluva je neplatná, ale žalobca na jej základe žalovanému plnil vo finančnom vyjadrení, mal odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu plnenia z bezdôvodného obohatenia. Ak tak neurobil, ale naopak žalobu zamietol, v podstate rozhodol o tom, že žalobca voči žalovanému nemá nárok na žiadne plnenie. Takéto konanie je v rozpore nielen so zákonom, ale prieči sa aj elementárnej spravodlivosti, keď súdy napomáhajú tomu, kto sa nespráva
práva a rozhodujú na úkor subjektu, ktorý si svoje povinnosti, hoci aj na základe neplatnej zmluvy, riadne plní. Argumentujúc vyššie uvedenými dôvodmi dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí, eventuálne aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7 4 Obdo 10/2012 K dovolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol dovolanie zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania v celkovej sume 292,44 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1, veta druhá O. s. p.), preskúmal právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne ako súdu odvolacieho, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), v rozsahu napadnutom dovolateľom, prihliadnuc na uplatnené dovolacie dôvody
1 O. s. p. a dospel k záveru, že dovolanie je v predmetnej veci prípustné a tiež dôvodné. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p). Dovolateľ odvolaciemu súdu vytkol, že zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa bez toho, aby mu umožnil vyjadriť sa k „zmene názoru“ odvolacieho súdu vo vzťahu k námietke žalovaného, vznesenej na pojednávaní odvolacieho súdu dňa
p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
2 O. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
1 O. s. p., súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. 8 4 Obdo 10/2012
p., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
p., dôkazy súd hodnotí
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
1 O. s. p., odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7. Ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili (§ 213 ods. 2 O. s. p.). Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O. s. p.). Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že podmienkou zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa v odvolacom konaní (v prípade, ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), je skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu, zisteného prvostupňovým súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie vo veci samej. Podmienenosť zmeny skutkových záverov prvostupňového súdu opakovaním alebo vykonaním nových dôkazov vyplýva z požiadavky rešpektovať zásadu priamosti a ústnosti občianskeho súdneho konania. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd prvostupňové rozhodnutie
vyššie citovaného § 220 O. s. p. zmenil a žalobu zamietol argumentujúc, že súd prvého stupňa sa nezaoberal platnosťou Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19. 06. 2001. Uviedol, že pokiaľ by sa platnosťou zmluvy bol 9 4 Obdo 10/2012 zaoberal, dospel by k záveru, že táto je
OZ absolútne neplatná pre rozpor so zákonom a nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že účastníci zmluvy si
tejto zmluvy poskytovali plnenie, pretože takýmto plnením nie je možno konvalidovať absolútne neplatný právny úkon. Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa
citovaného ustanovenia je totiž okrem iného daný aj v prípade, ak odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní veci z iného skutkového stavu, ako súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval v zmysle § 213 ods. 3 O. s. p. a zopakoval dôkazy, na ktorých založil svoje zistenia súd prvého stupňa, prípadne, aby dokazovanie doplnil. K takejto vade konania je dovolací súd povinný prihliadnuť i vtedy, ak by nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania (§ 242 ods. 1 druhá veta O. s. p.). K námietke dovolateľa spočívajúcej v tvrdení o porušení zásady dvojinštančnosti konania, považuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že tým, že platnosťou Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa
2 veta prvá O. s. p., § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou O. s. p., dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o nároku medzi žalobcom a žalovaným, vrátane výroku o náhrade trov konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 11 4 Obdo 10/2012 V ďalšom konaní, v ktorom je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá O. s. p.), sa odvolací súd vysporiada s vytknutými vadami v intenciách dovolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodne a súčasne rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. novembra 2012 JUDr. Viera Pepelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.