Najvyšší súd 4 Obdo 44/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: R. J. R. S., s. r. o., so sídlom: J., IČO: X., zast. advokátom JUDr. J. H.,

§ 142ods.

1 O. s. p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 665/2004 Z. z., a to v sume 443,49 eur, vrátane režijného paušálu. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa

3. Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalobca (ďalej tiež ako dovolateľ) argumentujúc, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 O. s. p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), ďalej že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a že rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Vo vzťahu k § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. namietol vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s .p., teda že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súčasne navrhol odklad vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu. Žalobca v dovolaní síce súhlasil so závermi súdov, že peniaze exekútorovi za O. B. poslal žalobca, vytkol im však, že nezisťovali, či okamžitým plnením neboli znížené trovy exekútora, prípadne akému postupu exekútora bolo okamžitým plnením zabránené. Rovnako nezisťovali, či žalobca úhradu za žalovaného urobil bez nároku na úrok a či skutočne chcel odvrátiť všetko to, čo exekučné konanie prináša a čo by žalovaný musel nútene znášať. Má za to, že pokiaľ súdy dospeli k záveru, že zmluva o pôžičke je neplatná, museli vyhodnotiť skutkový stav tak, ako keby zmluva o pôžičke vôbec neexistovala. Žalobca poukázal na ust. § 451, § 454, § 456 a § 457 OZ a súdom vytkol, že nedostatočne zohľadnili to, že žalobca plnil za O. B. a nie za starostu. Zastal názor, že ak by zmluva o pôžičke z dôvodu neodsúhlasenia zastupiteľstvom bola neplatná, nič by to nezmenilo na tom, že žalobca plnil za žalovaného bez právneho dôvodu. Včasným a riadnym plnením zo strany žalobcu za žalovaného nedošlo zo strany exekútora k odpísaniu peňažnej čiastky z účtu žalovaného, nedošlo ani k uvaleniu exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, ale naopak, došlo k jeho bezdôvodnému obohateniu. V dôsledku toho, že súdy neodôvodnili, prečo k bezdôvodnému obohateniu 6 4 Obdo 44/2012 žalovaného nedošlo, ani prečo žalovaný nemá žalovanú sumu žalobcovi vydať (a teda nerešpektovali ust. § 157 ods. 2 O. s. p.), má žalobca za to, že u neho došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), žalobca súdom vytkol, že neskúmali dobromyselnosť žalobcu, rovnako ani to, že jeho plnenie za žalovaného nebolo v rozpore s dobrými mravmi a že plnením došlo aj k zníženiu záväzku žalovaného. Nesprávne právne posúdenie veci podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. žalobca vzhliadol v nesprávnom posúdení uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného č. 25/R/2006 zo dňa
5. 2006 vo veci konajúcimi súdmi a v konečnom dôsledku v otázke posúdenia uplatneného nároku. Žalobca má za to, že pokiaľ aj podriadil svoj nárok „pod režim pôžičky“ a súdy dospeli k záveru, že zmluva o pôžičke je neplatná, mali vec posúdiť ako bezdôvodné obohatenie, bez ohľadu na to, ako žalobca svoj nárok právne kvalifikoval. Tým, že súdy vec nesprávne právne posúdili a následne nesprávne označili úspešného účastníka konania, neprávne rozhodli aj o trovách konania. K dovolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1, veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, preto je potrebné ho podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O. s. p. odmietnuť. Podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p., ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne. 7 4 Obdo 44/2012 Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Z príslušných ustanovení O. s. p. je zrejmé, že dovolaním ako jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu, ale možno ním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Podmienky prípustnosti proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme upravuje § 238 O. s. p., v zmysle ktorého dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné, ak ním bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.), alebo ak sa v ňom odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo ak ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok ako súdu prvého stupňa nezmenil, naopak potvrdil ho, pričom vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Rovnako vo výroku svojho rozsudku nevyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že dovolanie žalobcu v zmysle ustanovení § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu, uvedenú v § 237 O. s. p. (či už to účastník konania namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania, smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Ak je 8 4 Obdo 44/2012 totiž konanie postihnuté niektorou z vád, vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené. Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. však nie je daná len samotným tvrdením dovolateľa o tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p., ale táto je podmienená tým, že rozhodnutie súdu takouto vadou aj skutočne trpí. Vady vymenované v písm. a/ až g/ § 237 O. s. p., majú za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Dovolateľ vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O. s. p. nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení vyvodiť nemožno. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, sa preto dovolací súd osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia žalobcu, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký vadný procesný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. zakladá aj absencia riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, z dôvodu ktorého je toto nepreskúmateľné. Žalobca v dovolaní namietol predovšetkým to, že vo veci konajúce súdy sa vo svojich rozhodnutiach vôbec nezaoberali otázkou možného bezdôvodného obohatenia žalovaným, neodôvodnili, prečo včasným plnením zo strany žalobcu za žalovaného k jeho bezdôvodnému obohateniu nedošlo, ani prečo žalovaný nemá povinnosť žalovanú sumu žalobcovi vydať. Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je žaloba o zaplatenie istiny vo výške 836 709,77 Sk aj s príslušenstvom, pozostávajúcim z úroku z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 743 239,43 Sk od

2. 2005 do zaplatenia a zo sumy 93 470,34 Sk od
4. 2005 do zaplatenia, a to z titulu zmluvy o pôžičke, uzavretej dňa
6. 2005 9 4 Obdo 44/2012 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Po tom, ako Okresný súd Pezinok ako súd prvého stupňa žalobu zamietol (č. l. č. l. 98), odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, ods. 2 O. s. p. potvrdil (č. l. 127). Podľa § 219 ods. 1, ods. 2 O. s. p., v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Niet žiadnych pochybností, že odvolací súd postupoval v súlade s citovaným ustanovením, keď okrem skonštatovania správnosti prvostupňového rozhodnutia sa vyjadril aj k otázke platnosti zmluvy o pôžičke, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa
8. 2005, od ktorej žalobca odvíja svoj nárok, a to osobitne s poukazom na príslušné ustanovenie zákona o obecnom zriadení, upravujúce podmienku nevyhnutnú k tomu, aby prejav vôle žalovaného, smerujúci k uzavretiu zmluvy, bol platný. Naviac, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia rešpektuje ust. § 157 ods. 2 O. s. p., ktoré sa v plnej miere uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O. s. p.). Na rozdiel od prvostupňového rozhodnutia, odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Aj napriek vyššie ustanoveným možnostiam je rozhodnutie odvolacieho súdu náležite odôvodnené, do svojho odôvodnenia pojal kľúčové argumenty, na základe ktorých rozhodnutie Okresného súdu Pezinok potvrdil a z tohto dôvodu je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ústavne akceptovateľné. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací sa dostatočne vysporiadal aj s námietkou žalobcu, spočívajúcou v tvrdení, že neposúdil nárok žalobcu z pohľadu iného hmotnoprávneho ustanovenia Občianskeho zákonníka (podľa príkaznej zmluvy v zmysle § 724 a nasl. OZ, resp. konania bez príkazu podľa § 742 a nasl. OZ s dôrazom na to, či nedošlo k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 a nasl. OZ), ktorú námietku opätovne vzniesol aj v dovolacom konaní. 10 4 Obdo 44/2012 Na základe uvedeného je dovolací súd toho názoru, že odvolací súd pri odôvodnení svojho rozhodnutia postupoval v súlade s právnymi predpismi a žalobcovi neznemožnil uplatniť procesné práva, priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. Vo vzťahu k žalobcom vytýkanému dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. (tzv. relatívny dovolací dôvod) dovolací súd zdôrazňuje, že síce naň prihliada z úradnej povinnosti, avšak samotná existencia tzv. inej vady konania na založenie prípustnosti dovolania nepostačuje. Spôsobilým dovolacím dôvodom je len vtedy, ak sú splnené podmienky prípustnosti dovolania vymedzené v § 238 O. s. p. Rovnako, pokiaľ dovolateľ namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, je potrebné uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) je síce prípustným dovolacím dôvodom, samo nesprávne právne posúdenie veci však prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania (§ 238 O. s. p.), nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. V prejednávanej veci by uvedený dovolací dôvod bolo možné úspešne použiť len vtedy, ak by prípustnosť dovolania vyplývala z § 238 ods. 3 O. s. p., v posudzovanom prípade však odvolací súd vo výroku svojho rozsudku prípustnosť dovolania nevyslovil. Keďže v danom prípade dovolanie žalobcu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa § 238 O. s. p. prípustné a vada, uvedená v § 237 písm. f/ O. s. p. (ani žiadna iná procesná vada v zmysle citovaného ustanovenia), zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O. s. p. ako neprípustné odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p.

§ 224ods.

1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný bol v dovolacom 11 4 Obdo 44/2012 konaní úspešný, preto by mal právo na náhradu trov konania. Keďže mu však trovy v dovolacom konaní nevznikli, dovolací súd mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 12. 05. 2011). P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 28. decembra 2012 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová