čl. IV. bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo 170/96). Zmena spoločenskej zmluvy bola registrovaná štátnym notárstvom
Exekučného poriadku vlastnícke právo originálnym spôsobom, je chránený pred všetkými spormi, ktoré by sa mohli týkať jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú vydraţil. Z dokazovania mal súd preukázané, ţe JUDr. D. Ď. ako štatutárny orgán S., ktorá od FFNM ČSFR nadobudla predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva a zároveň ako generálny riaditeľ spoločnosti Ţ. A., s. r. o., ktorá zmluvou z
čl. IV bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) za daný. Odvolací súd povaţoval za nedôvodnú námietku ţalobcu, týkajúcu sa nesprávneho obsadenia súdu. Predmet konania súvisí s podnikateľskou činnosťou účastníkov, preto bola správne aj na súde prvého stupňa vybavovaná ako vec majúca obchodnoprávny charakter. Z uvedených dôvodov rozsudok vo veci samej
1, 2 O. s. p. potvrdil. Odvolací súd dospel k záveru, ţe uznesenie súdu prvého stupňa zo
p. potvrdil. Nestotoţnil sa ale s názorom súdu prvého stupňa v časti, týkajúcej sa náhrady trov ţalovaných 3/ a 4/. Pri hodnotení 5 4 Obdo 39/2012 existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O. s. p. prihliadol na tú skutočnosť, ţe ţalovaní 3/ a 4/ sami prispeli k vzniku trov, keď v priebehu konania disponovali s vlastníckym právom k predmetným nehnuteľnostiam napriek tomu, ţe z poznámky z výpisu z LV č. X. zo 06. 06. 2001 je zrejmé, ţe vlastnícke právo k nim je sporné a je predmetom súdneho konania. Z tohto dôvodu rozhodnutie v tejto časti
p. zmenil a ţalovaným 3/ a 4/ náhradu trov konania nepriznal. Ďalej odvolací súd zistil, ţe uznesenie súdu prvého stupňa z
1 O. s. p. potvrdil. Uviedol, ţe o ţiadosti ţalobcu o oslobodení od súdnych poplatkov rozhodoval uţ Krajský súd v Bratislave uznesením z
poloţky 1 písm. b/ v spojení s poznámkou č. 1 k poloţke 1/ Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. vo výške 99,50 eur, preto napadnuté rozhodnutie v časti, týkajúcej sa sadzby súdneho poplatku za odvolanie
zmenil. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť
jeho názoru mal odvolací súd rozhodnutie zrušiť, nie potvrdiť, pretoţe ţalobcovi bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Odvolací súd zúţil otázku určenia práva na jedinú skutkovú a právnu otázku, ktorá spočívala v tom, ţe počas neprimerane dlho trvajúceho konania sa mnoţstvo subjektov chcelo stať vlastníkom nehnuteľností. Zvolená forma príklepu však nemôţe byť akceptovaná, ak tejto právnej skutočnosti predchádzal absolútne neplatný právny úkon. Ţalovaný 3/ sa nikdy nestal vlastníkom nehnuteľností, a preto jeho vyhlásenie ako dlţníka v notárskej zápisnici s exekučným titulom je absolútne neplatné. Z rozhodnutia nie je zrejmé, kedy, ako a akou právnou skutočnosťou nadobudla vlastníctvo spoločnosť Ţ. A., s. r. o. Odňatie moţnosti konať pred súdom dovolateľ videl v tom, ţe súdy nevyhodnotili jeho podania, ktoré mali zásadný právny význam vo veci. Odvolací súd odňal moţnosť konať pred súdom aj ţalovaným, keď v rozhodnutí nereagoval na ich námietky. Z týchto dôvodov navrhol rozhodnutie odvolacieho aj prvostupňového súdu vo veci samej zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, bol toho názoru, ţe odvolací súd nepostupoval jasne, určito a presvedčivo. Nesúhlasil s rozhodnutím o náhrade trov vo vzťahu k ţalovanému 2/, pretoţe v tomto smere došlo k závaţnému pochybeniu odvolacieho súdu. V časti výroku, ktorým odvolací súd zaviazal ţalobcu 7 4 Obdo 39/2012 na zaplatenie súdneho poplatku a v časti výroku, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, je toho názoru, ţe jeho pomery odôvodňujú priznanie tohto oslobodenia, v dôsledku čoho je nesprávne rozhodnutie o povinnosti ţalobcu zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. Obsahovo navrhol, aby dovolací súd zmenil rozhodnutie odvolacieho súdu a ţalovanému 2/ náhradu trov nepriznal, zmenil rozhodnutie odvolacieho súdu a ţalobcovi priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a zrušil rozhodnutie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. Ţalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu sa v plnom rozsahu stotoţnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu a navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť. Ţalovaný 3/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe ţalobca prípustnosť dovolania odôvodňuje tým, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. V dovolaní sa však prednostne venuje obšírnemu popisu histórie sporu a riadne odôvodnenie odňatia moţnosti konať pred súdom alebo iného dôvodu prípustnosti dovolania absentuje. Aj keď uvádza, ţe súd nevykonal dôkazy navrhnuté ţalobcom, toto tvrdenie bliţšie nezdôvodňuje.
jeho názoru je postup konajúcich súdov v súlade s § 120 ods. 1 veta druhá O. s. p., v zmysle ktorého o rozsahu a miere dokazovania rozhoduje výlučne súd, ktorý nie je povinný vykonať dôkazy, ktoré sú pre posúdenie uplatňovaného nároku nerozhodné a právne bezvýznamné. Právo účastníkov na riadne odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia, vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., nebolo ţiadnym spôsobom dotknuté. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia namiesto neúčelného opakovania dôvodov, uvedených v prvostupňovom rozhodnutí skonštatoval, ţe sa s týmto stotoţňuje, s výnimkou záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu, ktorý posúdil odlišne a následne aj riadne odôvodnil. Okrem toho prvostupňový súd ţalobu zamietol aj z iných dôvodov, ako z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotoţnil a odlišné posúdenie naliehavosti právneho záujmu preto nemohlo na vecnej správnosti rozhodnutia nič zmeniť. Uvedené dôvody odňatia moţnosti konať pred súdom, uvádzané ţalobcom, sa vzťahujú výlučne na rozhodnutie vo veci samej a ako mala byť ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom v prípade rozhodnutia o trovách konania a v prípade rozhodnutia o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkoch, ţalobca neuvádza 8 4 Obdo 39/2012 vôbec.
názoru ţalovaného dovolanie proti prvému, druhému a štvrtému výroku napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nie je prípustné a proti tretiemu výroku o zaplatení súdneho poplatku nie je dôvodné. Navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť a priznať ţalovanému 3/ náhradu trov dovolacieho konania. Ţalovaný 2/ a 4/ sa k dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd rozhodol vo veci samej v prvom výroku napadnutého rozhodnutia rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O. s. p.), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky) je nepochybné, ţe dovolanie ţalobcu v zmysle § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. nie je prípustné. 9 4 Obdo 39/2012 S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu, uvedenú v § 237 O. s. p., bez ohľadu, či to účastník namieta alebo nie, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád, vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád, vymenovaných v § 237 O. s. p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené. Dovolateľ vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. nenamietal a tieto nezistil ani dovolací súd.
f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu dovolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. V súvislosti s odňatím moţnosti konať pred súdom ţalobca v dovolaní namietal, ţe odvolací súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemohol obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na doplnenie a zdôraznenie jeho správnosti uviesť ďalšie dôvody, keď sa nestotoţnil s odôvodnením v celom rozsahu. Odňatie moţnosti konať pred súdom dovolateľ videl aj v tom, ţe súdy v odôvodnení rozhodnutí nevyhodnotili jeho podania, ktoré mali zásadný právny význam vo veci. Z obsahu dovolania, v ktorom ţalobca podrobne opisoval priebeh konania a opakovane namietal nesprávne právne posúdenie veci konajúcimi súdmi, moţno teda 10 4 Obdo 39/2012 vyvodiť aj námietky voči odôvodneniu rozhodnutia odvolacieho súdu.
názoru dovolacieho súdu, námietka dovolateľa, týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu, nie je opodstatnená.
2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravené vo vyššie citovanom ustanovení § 157 O. s. p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II ÚS 78/05). Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám, kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, aké skutočnosti z vykonaných dôkazov zistil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, uviedol, prečo nevykonal ďalšie dokazovanie navrhované ţalobcom a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec. Prijatý záver o nedôvodnosti uplatneného nároku na určenie vlastníckeho práva vysvetlil logicky, zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. Odvolací súd sa okrem posúdenia existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej ţalobe stotoţnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, sám na zdôraznenie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa uviedol ďalšie argumenty. Vysvetlil tieţ, prečo sa nestotoţnil s námietkou ţalobcu, uvedenou v odvolaní, týkajúcou sa nesprávneho obsadenia súdu. Záver o existencii naliehavého právneho záujmu ţalobcu na určení vlastníckeho práva odvolací súd odôvodnil. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku dalo tak odpoveď na relevantné otázky, súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo ţalobe nebolo vyhovené. Okolnosť, ţe táto odpoveď neúspešného ţalobcu neuspokojuje, neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. Za odňatie moţnosti konať 11 4 Obdo 39/2012 pred súdom v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv, či poţiadaviek ţalobcu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmysle. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok poţiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa. ak odvolací súd
2 O. s. p. v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, okrem dôvodov, súvisiacich s posúdením naliehavosti právneho záujmu na určovacej ţalobe v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia uviedol ďalšie dôvody, neodňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom, keď odlišný záver o existencii naliehavého právneho záujmu riadne odôvodnil. Ďalšia námietka dovolateľa, ţe konanie súdov niţšieho stupňa je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p.), sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi, samotné ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie vecne preskúmať, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Ţalobca dovolaním napadol druhý a štvrtý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorými boli potvrdené uznesenia súdu prvého stupňa, týkajúce sa náhrady trov konania vo vzťahu medzi ţalobcom a ţalovaným 2/ a oslobodenia ţalobcu od súdnych poplatkov. Uvedené výroky rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré boli súčasťou rozsudku vo veci samej, majú v zmysle § 167 O. s. p. charakter uznesenia, a preto prípustnosť dovolania dovolací súd posúdil
p. V zmysle ustanovenia § 239 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti uzneseniu, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O. s. p.). 12 4 Obdo 39/2012
2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
3 O. s. p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. V predmetnej veci je dovolaním napadnutý druhý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania, preto dovolanie
3 O. s. p. nie je prípustné. Štvrtým výrokom napadnutého rozhodnutia odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým nepriznal ţalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, preto v zmysle § 239 O. s. p. nie je ani proti uvedenej časti rozhodnutia odvolacieho súdu dovolanie prípustné. Dovolací súd nezistil ani vady konania v zmysle § 237 O. s. p. a ţalobca tieto v súvislosti s uvedenými výrokmi odvolacieho rozhodnutia nenamietal. Keďţe prípustnosť dovolania ţalobcu proti prvému, druhému a štvrtému výroku napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nemoţno vyvodiť z ustanovení § 238 a § 239 O. s. p. a neboli zistené ani vady konania v zmysle § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie v tejto časti odmietol
1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Prípustnosť dovolania ţalobcu, smerujúceho proti tretiemu výroku rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa tak, ţe uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 99,50 eur, je daná
1 písm. a/ O. s. p. 13 4 Obdo 39/2012 V zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O. s. p.); obligatórne sa zaoberá procesnými vadami, uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Existencia vád v zmysle § 237 O. s. p., ani iná vada konania nebola dovolateľom v súvislosti s uloţením poplatkovej povinnosti namietaná a v dovolacom konaní nevyšla najavo. Dovolateľ nenamietal ani nesprávne právne posúdenie veci, ale nesúhlasil s uloţenou povinnosťou zaplatiť súdny poplatok za odvolanie s odôvodnením, ţe mu malo byť priznané oslobodenie od súdneho poplatku
p. Z obsahu spisu vyplýva, ţe Okresný súd Bratislava I právoplatným uznesením č. k. 26Cb 92/1998-896 z
1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (prevzatie právneho zastúpenia
3 uvedenej vyhlášky a z DPH (20%) vo výške 26,49 eur
3 vyhlášky. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.