Najvyšší súd 2Sžhpu/3/2011 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci ţalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 zastúpeného: JUDr. Milan Hrbek, advokát, AK ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, proti ţalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24, 826 03 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2009/KH/R/2/054 z 19. novembra 2009, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2010, č. k. 3S/56/2010 – 205, v spojení s opravným uznesením z 21. marca 2011, č. k. 3S/56/2010 – 237, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2010, č. k. 3S/56/2010 – 205, v spojení s opravným uznesením z 21. marca 2011, č. k. 3S/56/2010 – 237 m e n í tak, ţe ţalobu ţalobcu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. 2 2Sžhpu/3/2011 O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. septembra 2010, č. k. 3S/56/2010-205, v spojení s opravným uznesením z 21. marca 2011, č. k. 3S/56/2010 – 237, podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2009/KH/R/2/054 z 19. novembra 2009, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 2009/KH/1/1/030 z 9. júna 2009 v časti týkajúcej sa ţalobcu, ktorým ţalovaný rozhodol ţe: I. „Konanie podnikateľov Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140 a Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, spočívajúce v uskutočnení stretnutia týchto podnikateľov v Bratislave dňa 10. mája 2007 a ich následnej e-mailovej komunikácii, ktorých obsahom bola dohoda o vypovedaní a znovu neuzatvorení zmlúv o beţných účtoch spoločnosti AKCENTA CZ, a.s., U Vršovického Hřbitova 554, 101 00 Praha 10, Česká republika, je v čase od 10. mája 2007 do 9. júna 2009 na trhu poskytovania sluţieb bezhotovostných devízových operácií poskytovaných spotrebiteľom bez ohľadu na objem devízovej transakcie na území Slovenskej republiky
- a)dohodou, ktorá môţe ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktorej cieľom je obmedzenie hospodárskej súťaţe v rámci spoločného trhu podľa článku 81 ods. 1 písm. c/ Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva, ktorá je zakázaná a zároveň
- b)dohodou obmedzujúcou súťaţ podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/ a s § 4 ods. 3 písm. c/ zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácií ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, ktorá je zakázaná. II. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení 3 2Sžhpu/3/2011 neskorších predpisov za konanie uvedené v bode I. výrokovej časti tohto rozhodnutia sa ukladá pokuta: - podnikateľovi Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 vo výške 3 197 912 eur (96 340 296,91 SK), slovom tri milióny stodeväťdesiatsedemtisíc deväťstodvanásť eur. - podnikateľovi Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140 vo výške 3 183 427 eur (95 903 921,80 SK) slovom tri milióny stoosemdesiattritisíc štyristodvadsaťsedem eur. - podnikateľovi Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 vo výške 3 810 461 eur (114 793 948,09 SK), slovom tri milióny osemstodesaťtisíc štyristošesťdesiatjeden eur, ktorú sú uvedení podnikatelia povinní uhradiť do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. X., ŠP X., KS X., VS X. vedený v Š.“, a vec vrátil správnym orgánom na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa názoru krajského súdu, ţalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a konanie ţalobcu nesprávne právne posúdil. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe krajský súd v postupe správnych orgánov zistil jednak pochybenia hmotno- právne, ktoré videl v porušení ust. § 3 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe (ďalej len ,,zák. č. 136/2001 Z. z.“) a to najmä v nedostatočnom vymedzení pojmov súťaţiteľ a relevantný trh, jednak pochybenia procesného charakteru, v nenaplnení ust. § 33 zák. č. 136/2001 Z. z., keď prvostupňový správny orgán pred vydaním jeho rozhodnutia ako aj druhostupňového rozhodnutia, síce písomne vyzval výzvou z 10. decembra 2009 účastníkov konania, aby sa vyjadrili k podkladom pre vydanie rozhodnutia, avšak doručené návrhy na doplnenie dokazovania uţ ďalej nevyhodnotil a nerealizoval. Krajský súd odvolávajúc sa na podrobné odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa poukázal na to, ţe z rozhodnutia Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) č. OPK-11808/5/2009 zo 14. októbra 2009 vyplýva, ţe spoločnosť AKCENTA CZ, a.s. mala od roku 2003 do 26. marca 2008 zriadenú na území Slovenskej republiky organizačnú zloţku, ktorá bola k tomuto dátumu zrušená, avšak naďalej vykonávala tie isté aktivity bez podnikateľského oprávnenia prostredníctvom svojich dvoch zamestnancov. Spoločnosť vykonávala podnikanie podľa rozhodnutia NBS bez platného podnikateľského oprávnenia, a preto, podľa názoru krajského súdu, nemôţe byť konkurentom 4 2Sžhpu/3/2011 chráneným podľa zák. č. 136/2001 Z. z. pre ţalobcu a ostatných účastníkov správneho konania, na trhu s devízovými prostriedkami. Krajský súd poukázal na to, ţe článok 81 Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva (ďalej len „ZES“), ktorého pouţitie v danom prípade predpokladá čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (ďalej len „nariadenie č. 1/2003“), predpokladá, ţe zo strany účastníkov dohody musí ísť o konanie obmedzujúce konkurenta. Zo ZES, ako i z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len ,,SD EU“) podľa názoru krajského súdu vyplýva, ţe pokiaľ sa hovorí o konkurentovi, ide o konkurenta, ktorý legálne a v súlade so zákonom podniká na relevantnom trhu. Ţalovaný pochybil, keď sa nezaoberal vznesenými námietkami účastníkov správneho konania, či spoločnosť AKCENTA CZ, a.s. mohla byť v polohe súťaţiteľa, najmä keď bolo preukázané, ţe nemala povolenie na obchodné aktivity na devízovom trhu Slovenskej republiky. Ţalovaný sa teda nezaoberal námietkou či takýto subjekt mohol byť na relevantnom trhu súťaţiteľom a či jeho nelegálne podnikanie mohlo poţívať právnu ochranu. Ţalobca aj ostatní účastníci správneho konania upozorňovali, ţe nelegálne pôsobenie AKCENTY CZ, a.s. znamená, ţe tu vykonáva činnosť v rozpore s platnými právnymi predpismi. Postup voči subjektu, ktorý na trhu nepôsobí legálne nemôţe byť charakterizovaný ako postup voči konkurentovi a to práve z dôvodu nelegálnosti jeho aktivít. Konanie ţalobcu voči AKCENTE CZ, a.s. bolo preto podľa názoru krajského súdu štandardným postupom voči rizikovému klientovi. V súvislosti s AKCENTOU CZ, a.s. bolo v kontrolných systémoch ţalobcu vygenerovaných 137 hlásení o neobvyklých operáciách a bolo podané jedno zdruţené hlásenie neobvyklej obchodnej operácie na finančnú políciu. Krajský súd sa nestotoţnil s právnym názorom ţalovaného, ţe konanie ţalobcu a ostatných bánk bolo potrebné posudzovať ako protisúťaţné konanie bez ohľadu na to, či ich konanie smerovalo voči reálnemu alebo potenciálnemu subjektu na trhu. Podľa názoru krajského súdu je dôleţitá tá skutočnosť, či konanie bánk smerovalo voči subjektu, ktorý podnikal na území Slovenskej republiky legálne v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, a preto poţíval ochranu na svoje podnikanie podľa zák. č. 136/2001 Z. z., alebo konal nelegálne, a preto bolo právom bánk eliminovať túto nepovolenú činnosť subjektu za účelom ochrany svojich klientov a svojho dobrého mena. Iná otázka je podľa názoru krajského súdu posúdenie závaţnosti porušenia zákonov Slovenskej republiky zo strany spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. a následne trestu za toto porušenie, ktoré nie je v kompetencii ţalobcu ani ostatných bánk. Pokiaľ ide o údajnú dohodu medzi účastníkmi správneho konania, k tomuto krajský súd uviedol, ţe je pravdou, ţe účastníci správneho konania sa 10. mája 2007 stretli 5 2Sžhpu/3/2011 a vzájomne sa informovali o praktikách spoločnosti AKCENTA CZ, a.s., avšak ţalovaný podľa názoru krajského súdu nepreukázal, ţe výsledkom stretnutia bola dohoda zúčastnených o vypovedaní a znovu neuzatvorených zmlúv o beţných účtoch spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. Podľa názoru krajského súdu nebolo cieľom stretnutia uzavrieť protisúťaţnú dohodu, ale chrániť klientov s ohľadom na protizákonné aktivity nebankových subjektov v minulosti, pri ktorých boli občania Slovenskej republiky váţne finančne poškodení. Krajský súd tieţ poukázal na to, ţe prvostupňový správny orgán povaţoval dohodu za preukázanú len na základe predmetného stretnutia a z e-mailovej komunikácie medzi účastníkmi správneho konania. Z externej komunikácie, ktorú predloţil prvostupňový správny orgán ako dôkaz, však nijako nevyplýva, ţe AKCENTE CZ, a.s. nebudú otvorené v budúcnosti beţné účty. Z následného konania nemoţno preukázať, ţe účastníci konania plnia zakázanú dohodu spočívajúcu v neotvorení účtov uvedenej spoločnosti. Obsah dohody spočívajúci v dohode o neotvorení beţných účtov nemoţno preukázať na základe tvrdenia, ţe účastníci konania neotvorili AKCENTE CZ, a.s. beţné účty potom, ako jej vypovedali zmluvy o beţných účtoch. Z administratívneho spisu vyplýva, ţe rozhodnutia o vypovedaní zmlúv o beţných účtoch v AKCENTE CZ, a.s. boli prijaté bankami individuálne. Komunikácia medzi bankami, ako konkurentmi v súvislosti s klientom, ktorý podniká v Slovenskej republike bez povolenia, nemôţe byť povaţovaná za dohodu obmedzujúcu súťaţ. Jeden zo subjektov správneho konania ČSOB, a.s. prijalo rozhodnutie o vypovedaní zmlúv o vedení účtov niekoľko mesiacov pred uvedeným stretnutím. Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, ţe vypovedanie zmlúv AKCENTE CZ, a.s. zo strany ţalobcu predstavovalo jeho individuálne rozhodnutie motivované podozrivými operáciami. Ďalej krajský súd uviedol, ţe ţalovaný pochybil, keď v správnom konaní spojil relevantný trh beţných účtov s relevantným trhom sluţieb bezhotovostných devízových operácií, pričom neskúmal trhový podiel bánk na relevantnom trhu bezhotovostných operácií. Ţalovaný uvádzal, ţe účastníci správneho konania mali spolu 58 % podiel na trhu beţných účtov, avšak spoločnosť AKCENTA CZ, a.s., ako nebankový subjekt, nepôsobila na trhu beţných účtov, ale fungovala na odlišnom princípe ako banky. Poskytovala iba bezhotovostné devízové operácie prostredníctvom účtov v rôznych bankách. Bola teda zákazníkom bánk, ale nie ich konkurentom. Neposkytovala sluţby na takej úrovni, ktorým by mohla konkurovať bankám z hľadiska bezpečnostných transakcií, moţného finančného rizika spojeného z ich transakciou, ako aj finančného postavenia spoločnosti. Produkty tejto spoločnosti boli vo svojej podstate určené predovšetkým malým a stredným podnikateľom. Relevantný trh v tejto 6 2Sžhpu/3/2011 súvislosti nemoţno preto podľa názoru krajského súdu určiť bez ohľadu na objem devízovej transakcie, pretoţe pri určitom objeme devízovej transakcie, nastáva hranica, od ktorej spotrebitelia preferujú pred AKCENTOU CZ, a.s., banky. Po preskúmaní spisového materiálu ako i rozhodnutí ţalovaného i prvostupňového správneho orgánu, sa krajský súd stotoţnil s názorom ţalobcu, ţe vzhľadom na vyššie uvedené, ţalovaný nedostatočne zistil skutkový stav ohľadom rozsahu relevantného trhu na ktorom mal byť ţalobca súťaţiteľom. Vo svojom rozhodnutí sa nevysporiadal so všetkými námietkami účastníka konania, ktoré uvádzal ohľadne ďalších kritérií potrebných na správne vymedzenie relevantného trhu. Správne vymedzenie relevantného trhu, ak ide o protisúťaţnú dohodu je dôleţité pre posúdenie závaţnosti konania ţalobcu a pre správny výpočet pokuty za protisúťaţné konanie. Podľa názoru krajského súdu nemoţno v ţiadnom prípade súhlasiť s formálnym prístupom prvostupňového správneho orgánu, ktorý akékoľvek konanie znamenajúce obmedzenie slobodného postupu niektorého subjektu stotoţňuje s obmedzením hospodárskej súťaţe bez toho, aby skúmal konkrétne trhové výsledky takéhoto konania z hľadiska konkrétnych ekonomických a právnych dôsledkov. Z uvedených dôvodov mal krajský súd za to, ţe rozsah relevantného trhu a následne podiel ţalobcu na relevantnom trhu nebol správne vymedzený, a preto ţalovaný v tomto smere nedostatočne zistil skutkový stav veci. Krajský súd sa stotoţnil aj s dôvodmi ţaloby, kde ţalobca uvádza, ţe v konaní nebola dostatočne preukázaná dĺţka proti súťaţného konania. Z administratívneho spisu, ani z rozhodnutí ţalovaného nie je podľa názoru krajského súdu zrejmé, kedy spoločnosť AKCENTA CZ, a.s. poţiadala ţalobcu potom, ako došlo k zrušeniu účtov u ţalobcu, o opätovné otvorenie a vedenie účtov u ţalobcu. Dĺţka protisúťaţného konania je pritom podstatná pre posúdenie závaţnosti konania ţalobcu a pre uloţenie výšky pokuty. Nezáujem spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. o znovu otvorenie účtov u ţalobcu, resp. ďalších subjektov správneho konania, nie je dôkazom o tom, ţe dohoda, ktorú mali podľa názoru ţalovaného účastníci uzavrieť, trvá naďalej. Tým, ţe ţalovaný a prvostupňový správny orgán neskúmali akým spôsobom výpovede zmlúv o beţných účtoch ovplyvnili situáciu na relevantnom trhu, t.j. či klienti spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. odišli do bánk, ktoré si ponechali účty tejto spoločnosti, ţalovaný podľa názoru krajského súdu neuniesol dôkazné bremeno na podporu svojich tvrdení, keď uvádzal, ţe cieľom dohody bolo získanie zákazníkov AKCENTY CZ, a.s. a zabránenie ich odlivu do konkurenčných bánk, ktoré by beţné účty naďalej viedli. 7 2Sžhpu/3/2011 Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote ţalovaný odvolanie, doplnené podaním z 3. januára 2012, a ţiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietne. Poukázal na to, ţe krajský súd pochybil, keď dal zásah úradu podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaţe a rozhodnutie úradu do pozície ochrany spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. ako subjektu, ktorý pôsobil na trhu Slovenskej republiky nelegálne. Podľa názoru ţalovaného, takáto úvaha je od počiatku nesprávna, nakoľko účelom zásahu úradu a predmetom posudzovaného prípadu nebola ochrana spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. Vzťah medzi bankou a spoločnosťou AKCENTA CZ, a.s. je súkromnoprávny záväzkový vzťah, kde všeobecné podmienky ţalobcu/banky hovoria o moţnosti ukončenia tohto vzťahu výpoveďou bez udania dôvodu. Ţalobca mal moţnosť vypovedať účet spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. sám, individuálne a úrad by v danej veci nemal právomoc zasiahnuť. Dôkazy v administratívnom spise úradu však preukazujú, ţe dohoda na spoločnom postupe bánk, resp. spoločne načasované výpovede účtov tejto spoločnosti, boli z pohľadu bánk (vrátane ţalobcu) rozhodujúce, a to práve z dôvodu obáv odlivu klientov do iných bánk, ak by nedošlo k výpovediam spoločne, pribliţne v rovnakom časovom období. Dôkazy v spise taktieţ preukazujú, ţe spoločné načasovanie bolo dôleţité aj monitorované bankami a to podľa moţností konkrétnych účastníkov. Ţalovaný zdôraznil, ţe zo vzájomnej komunikácie medzi bankami je úplne zrejmé, ţe jej obsahom nebola otázka protiprávneho pôsobenia spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. na území Slovenskej republiky. Ţalovaný tieţ poukázal na to, ţe podnikanie spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. nebolo pre posúdenie konania bánk relevantné, nakoľko banky konali a postupovali spôsobom, ktorý je zakázaný. Ani v trestnom práve neplatí, ţe napr. na trestný čin ublíţenia na zdraví alebo vraţdy je moţné uplatniť zákonne odplatu alebo obranu vraţdou. Posúdenie činnosti konania spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. je v tomto prípade na príslušnom orgáne dohľadu, ktorý mohol od roku 2003 voči tejto spoločnosti zakročiť. Avšak posúdenie konania podnikateľov, banky nevynímajúc, ktoré spĺňa znaky dohody obmedzujúcej súťaţ, je v plnej kompetencii úradu ako orgánu na ochranu a podporu hospodárskej súťaţe. Úrad sa 27. novembra 2007 obrátil na ţalobcu (ako aj ostatné banky) so ţiadosťou o poskytnutie informácií a podkladov, a okrem iného ţiadal informáciu od jednotlivých bánk o tom, či konzultovali uzatvorenie, resp. vypovedanie zmlúv o beţných účtoch spoločnosti AKCENTA CZ, a.s., s inou bankou, resp. bankami. Ţiadna z bánk, vrátane ţalobcu, neuviedla ako odpoveď pochybnosti o legálnom pôsobení spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. Ţalobca na ţiadosť o informácie a podklady k predmetným otázkam uviedol, ţe interným šetrením doposiaľ nebolo zistené, ţe 8 2Sžhpu/3/2011 by v súvislosti s vypovedaním účtov spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. došlo k akejkoľvek formálnej konzultácii s inými bankami. Výmenu informácii na neformálnej báze však nevylúčil. Ţalovaný opakovane zdôraznil, ţe argumenty o protiprávnom pôsobení spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. začal ţalobca uvádzať aţ po tom, čo sa úrad začal prípadom zaoberať, resp. po tom, čo vykonal inšpekciu s cieľom ospravedlniť svoje konanie, pričom účty viedol spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. uţ od roku 2003. Ţalovaný v odvolaní napadol aj záver krajského súdu o tom, ţe cieľom stretnutia ţalobcu a dvoch ďalších bánk, ktoré sa uskutočnilo 10. mája 2007 nebolo uzavrieť protisúťaţnú dohodu, ale chrániť klientov. Pre takýto záver podľa názoru ţalovaného neexistoval v administratívnom spise jediný dôkaz. Navyše, úrad neprezentoval dohodu obmedzujúcu súťaţ len ako výsledok predmetného stretnutia, dohoda obmedzujúca súťaţ bola preukázaná predmetným stretnutím a následnou emailovou komunikáciou, pričom aj sa reálne prejavila v správaní účastníkov konania na trhu. Z európskej judikatúry dokonca vyplýva, ţe aj jediný dôkaz je dostatočný na preukázanie dohody, ak má dostatočnú dôkaznú hodnotu. Dohoda môţe byť vyvodená aj len zo správania účastníkov na trhu, v prípade, ak nie je iné objektívne vysvetlenie pre takéto správanie. V tomto prípade však mal úrad k dispozícii ucelený súbor koherentných dôkazov, ktoré spolu dávajú presvedčivý obraz o nezákonnej dohode účastníkov konania. Pripomenul, ţe uţ samotná výmena informácií medzi konkurentmi takéhoto charakteru, ktorá bola preukázaná a ktorú účastníci konania nepopreli, môţe byť z pohľadu súťaţného práva zakázaná. Súťaţné právo nezakazuje konkurentom stretávať sa, nie je však prípustné vymieňať si informácie ohľadne budúceho konania, správania sa na trhu. Pre konštatovanie zákazu nemusí ísť pritom o výmenu informácií s cieľom dohodnúť sa na spoločnom postupe. Výmena informácií, ktorá sa týka budúceho postupu konkurentov na trhu, je zakázaná, nakoľko odstraňuje nevyhnutný stupeň neurčitosti o budúcom správaní konkurentov a tým narúša základnú premisu, ţe všetci podnikatelia musia prijímať svoje podnikateľské rozhodnutia nezávisle na iných. Umoţňuje tak podnikateľom prispôsobiť svoje podmienky konaniu ostatných konkurentov a odstraňuje riziko neistoty budúceho správania sa konkurenta na trhu. V tomto prípade však nešlo len o výmenu informácií medzi konkurentmi o ich budúcom správaní sa na trhu. Z následných krokov, ktoré účastníci konania podnikali je evidentné, ţe predmetné stretnutie predstavovalo základ dohody obmedzujúcej súťaţ, ktorá je zakázaná podľa § 4 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaţe a podľa čl. 81 ZES (súčasný čl. 101 ZFEÚ). 9 2Sžhpu/3/2011 Krajský súd prevzal do svojho odôvodnenia jednostranne tvrdenia ţalobcu, ktoré ţalobca nepodloţil ţiadnym dôkazom, zároveň účastníci nepredloţili v konaní ţiaden dôkaz, ktorý by preukazoval ich tvrdenie, ţe obsahom ich komunikácie a stretnutia 10. mája 2007 bola rizikovosť spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. Krajský súd len prevzal tvrdenie ţalobcu bez toho, aby sa oprel o konkrétny dôkaz a naopak, vôbec sa nevyjadril ku vzájomnej e-mailovej komunikácii, ktorá je obsahom administratívneho spisu úradu. Komunikácia, na ktorú úrad poukazoval (najmä spis I. stupeň 77 - 78, 94, 95) a informácie a podklady poskytnuté ţalobcom jednoznačne preukazuje spoločný postup a koordináciu ţalobcu a dvoch ďalších bánk z dôvodu obavy z odlivu klientov do iných bánk. Z nájdenej komunikácie medzi bankami podľa názoru ţalovaného jednoznačne vyplýva, ţe pre nich malo zmysel vypovedať zmluvy za podmienky, ţe tak urobia všetky. Ţalovaný je preto toho názoru, ţe zhromaţdené skutočnosti a podklady predstavujú sled dôkazov, ktoré vo vzájomnej súvislosti jednoznačne preukazujú, ţe účastníci sa dohodli na spoločnom postupe, a ich konanie moţno jednoznačne kvalifikovať ako dohodu obmedzujúcu súťaţ, a nie ako to uvádza v napadnutom rozsudku krajský súd „štandardný postup voči rizikovému klientovi“. Navyše, záver krajského súdu o tom, ţe „...z externej komunikácie nijako nevyplýva vyjadrenie ţalobcu, ţe v AKCENTE CZ, a.s. nebudú otvorené v budúcnosti beţné účty. ... Z administratívneho spisu vyplýva, ţe rozhodnutia o vypovedaní zmlúv o beţných účtoch AKCENTE CZ, a. s. boli prijaté bankami individuálne“, je podľa názoru ţalovaného úplne v rozpore s obsahom administratívneho spisu, pričom je nevyhnutné zdôrazniť, ţe v konaní pred krajským súdom neboli vykonané a predloţené ţiadne dodatočné dôkazy a uţ vôbec nie také, ktoré by vyvrátili dôkazy vyššie citované. Ţalovaný tieţ namietal závery krajského súdu o tom, ţe pochybil, keď v správnom konaní spojil relevantný trh beţných účtov s relevantným trhom sluţieb bezhotovostných devízových operácií, a tvrdil, ţe relevantný trh v tejto súvislosti nemoţno podľa názoru krajského súdu určiť bez ohľadu na objem devízovej transakcie. Podľa názoru ţalovaného, vecné posúdenie a definovanie relevantného trhu je plne v kompetencii úradu, a súd v rámci súdneho prieskumu má právomoc posúdiť, či správna úvaha úradu nevybočila z medzí zákonnosti. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) napr. cit.: „Ţalovaný je ako ústredný orgán štátnej správy kompetentný a vecne oprávnený orgánom na definovanie relevantných trhov..“ (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Sţ/108/2003). Krajský súd 10 2Sžhpu/3/2011 v napadnutom rozsudku neuvádza, v čom spočíva nesprávnosť postupu úradu pri definovaní relevantných trhov, a len bez ďalšieho preberá argumentáciu ţalobcu a vôbec sa nevyjadril, prečo na argumenty úradu neprihliadol a v čom je odôvodnenie úradu nedostatočné, nesprávne, a či alebo prečo je nezákonné. Ţalovaný poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia Úradu, ako aj svoje vyjadrenie k ţalobe, kde podrobne odôvodnil spôsob, akým zadefinoval relevantný trh a zdôraznil, ţe z pohľadu spotrebiteľov, klientov, boli sluţby spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. zastupiteľné so sluţbami, ktoré na relevantnom trhu poskytovali banky, spoločnosť AKCENTA CZ, a.s. vykonávala ekonomickú činnosť, a preto moţno bezpochyby tvrdiť, ţe išlo o konkurenta bánk a taktieţ ţalobca túto spoločnosť ako svojho konkurenta aj vnímal, čo vyplýva z interných emailov ţalobcu ako aj z ostatných dôkazov v podobe internej komunikácie v rámci spoločnosti ČSOB, a.s. a SLSP, a.s., ktoré preukazujú, ţe banky vnímali spoločnosť AKCENTA CZ, a.s. ako svojho konkurenta, jej činnosť monitorovali, a snaţili sa o získanie jej klientov po tom, čo spoločne vypovedali účty. Podstatná je však najmä reálna situácia na trhu, kde uţívatelia sluţieb bezhotovostných devízových operácií sluţby spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. povaţovali za zastupiteľné so sluţbami, ktoré na tomto trhu poskytovali banky. Ţalovaný zopakoval, ţe zo šetrenia úradu a dôkazov v spise vyplynulo, ţe banky poskytujú podľa ich vyjadrení bezhotovostné devízové operácie pre všetkých klientov, pričom rozdiel môţe byť len vo výške výmenného kurzu. Banky postupujú podľa kurzového lístka, len v prípade transakcií nad určitý objem finančných prostriedkov si so zákazníkmi dohodujú individuálny kurz. Takisto nebankové spoločnosti, poskytujúce bezhotovostné devízové operácie, nelimitujú ich poskytovanie len určitým kategóriám zákazníkov. Poskytovatelia predmetných sluţieb neuviedli limity ich poskytovania pre určité kategórie zákazníkov, z hľadiska ponuky sa trh nesegmentuje na samostatné skupiny zákazníkov, pre ktorých by sluţby napr. AKCENTA CZ, a.s., alebo bánk neboli dostupné. Je treba v tejto súvislosti taktieţ podotknúť, ţe banky samotné nemajú rozdielne produkty a podmienky pre malých a stredných a pre „veľkých“ podnikateľov. Jediným odlíšením jednotlivých devízových transakcií môţe byť výhodnejší devízový kurz, v závislosti od objemu transakcie, stanovený objem transakcie však môţe naplniť zákazník z ktorejkoľvek skupiny. Ako bolo vyššie uvedené a citované z internej komunikácie, banky mali záujem aj o klientov spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. a obávali sa ich odlivu do konkurenčných bánk. Sluţby AKCENTA CZ, a.s. mohol vyuţiť ktokoľvek, kto mal o jej sluţby záujem. AKCENTA CZ, a.s. neuvádzala, ţe by „veľkým“ podnikom svoje sluţby neponúkala a nebolo preukázané, ţe v prípade 11 2Sžhpu/3/2011 záujmu akéhokoľvek klienta by predmetnú sluţbu nezrealizovala. Naopak, sama uviedla (spis č. 134, bod 7), ţe okrem malých a stredných podnikateľov spolupracuje, napr. aj s niekoľkými veľkými spoločnosťami. Skutočnosť, ţe by jej sluţby boli pre veľké spoločnosti neprijateľné, v konaní preukázaná nebola. Nie je preto podľa názoru ţalovaného dôvodné deliť trh podľa objemu devízovej transakcie. K názoru krajského súdu, ţe ţalovaný spája relevantný trh beţných účtov s relevantným trhom sluţieb bezhotovostných devízových operácií, ţalovaný v odvolaní uviedol, ţe úrad definoval relevantný trh, a jasne ho formuloval aj vo výroku rozhodnutia ako trh poskytovania sluţieb bezhotovostných devízových operácií poskytovaných spotrebiteľom bez ohľadu na objem devízovej transakcie na území Slovenskej republiky. Úrad operoval aj s pojmom trh beţných účtov, nakoľko pre činnosť spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. bolo nevyhnutné mať otvorený beţný účet v banke. V odôvodneniach napadnutých rozhodnutí uviedol spôsob činnosti spoločnosti AKCENTA CZ, a.s., z čoho vyplýva, ţe pre jej činnosť bolo nevyhnutné mať otvorený beţný účet v banke. Úrad nikdy netvrdil, ţe táto spoločnosť podniká na trhu beţných účtov. Pokiaľ úrad uviedol, ţe spoločnosti ČSOB, a.s., SLSP, a.s. a ţalobca mali spolu na trhu beţných účtov 58%-ný podiel, tak výslovne pre doplnenie vysvetlenia podstaty a zmyslu posudzovanej dohody v tej súvislosti, ţe išlo o vysoký podiel, a pre nebankovú spoločnosť, ako spoločnosť AKCENTA CZ, a.s. to znamenalo moţnosť/potenciál osloviť rovnaké percento klientov. Z napadnutých rozhodnutí tieţ vyplýva, ţe podiel bánk na trhu poskytovania sluţieb bezhotovostných devízových operácií poskytovaných spotrebiteľom bez ohľadu na objem devízovej transakcie na území Slovenskej republiky nebol skúmaný, lebo ako úrad uviedol, na tomto trhu pôsobí mnoţstvo menších nebankových subjektov, ktoré ani nebolo moţné identifikovať, a teda nadväzne vypočítať podiel bánk - účastníkov dohody na tomto trhu. Z pohľadu posúdenia dohody to navyše nebolo potrebné, nakoľko ide o horizontálnu dohodu - kartel a teda ani pravidlo de minimis by sa na ňu nevzťahovalo a navyše by sa to týkalo relevantného trhu beţných účtov (nemalo by to ani vplyv na posúdenie kritéria vplyvu na obchod medzi členskými štátmi, nakoľko boli naplnené podmienky stanovené v Oznámení, resp. Usmernení Komisie k podielu na trhu ohľadne posúdenia kritéria vplyvu na obchod medzi členským štátmi, aplikácia čl. 81 ZES (súčasného čl. 101 ZFEÚ)). Trh poskytovania sluţieb bezhotovostných devízových operácií poskytovaných spotrebiteľom bez ohľadu na objem devízovej transakcie bol definovaný ako trh, kde sa obmedzenie prejavilo (malo za cieľ prejaviť), trh beţných účtov je trh, kde sa banky dohodli. 12 2Sžhpu/3/2011 Pri posudzovaní súťaţných praktík je beţné, ţe k praktike (napr. dohode) dôjde pri vykonávaní ekonomických aktivít na jednom trhu, pričom cieľom tejto praktiky je obmedzenie súťaţe na inom trhu. K záveru krajského súdu o tom, ţe ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ tvrdil, ţe cieľom konania ţalobcu bolo získanie klientov AKCENTA CZ, a.s. ţalovaný opätovne uviedol, ţe tento záver nemá oporu tak v ustanoveniach zákona o hospodárskej súťaţi, judikatúre európskych ako aj vnútroštátnych súdov a napokon ani v spisovom materiály. Za obmedzujúce súťaţ a teda za zakázané, ako to vyplýva zo zákonnej definície (§ 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaţe), sa povaţujú dohody, ktoré majú za cieľ alebo môţu mať za následok obmedzovanie súťaţe. Rovnaké znenie vyplýva z čl. 101 ZFEÚ. Moţno tak rozlišovať dohody obmedzujúce súťaţ prostredníctvom cieľa a dohody obmedzujúce súťaţ prostredníctvom ich dopadu na hospodársku súťaţ. V prípade dohôd obmedzujúcich súťaţ podľa cieľa (cieľová dohoda) nie je potrebné skúmať ich konkrétny, reálny protisúťaţný účinok (teda či dohoda spôsobila skutočné alebo moţné obmedzenie voľnosti konania podnikateľa). Medzi tzv. cieľové dohody obmedzujúce súťaţ patria také dohody, ktoré uţ svojou povahou majú vysoký potenciál negatívnych efektov na súťaţ a to sú predovšetkým dohody o cenách uzavreté medzi konkurentmi. V týchto prípadoch nie je potrebné skúmať následok, je totiţ zrejmé, ţe samotným cieľom takejto dohody bolo obmedzenie hospodárskej súťaţe. Uvedené korešponduje s preventívnym charakterom ustanovenia o dohodách obmedzujúcich súťaţ, ktorý je zjavný z formulácie „dohody, ktoré majú za cieľ alebo môţu mať za následok obmedzenie súťaţe..“, ktoré sa povaţuje za protizákonné konanie, ktoré môţe ohroziť hospodársku súťaţ. Medzi dohody spôsobujúce tzv. hard core obmedzenia sú zaraďované predovšetkým kartelové dohody o cenách, dohody o rozdelení trhu, zákazníkov. Takéto dohody sú zakázané uţ na základe svojho škodlivého cieľa, ktorý v sebe obsahuje minimálne potenciál negatívneho dopadu na súťaţ, pričom preukazovať skutočné konkrétne dopady na určitý trh nie je pre konštatovanie zákazu nutné. Pokiaľ ide o posudzovaný prípad, ţalovaný uviedol, ţe na základe dôkazov a skutočností zistených v konaní bolo nespochybniteľné, ţe v prípade vedenia beţného účtu AKCENTA CZ, a.s. a jej klienta v jednej banke je bezhotovostná konverzia meny pre klienta dostupnejšia a výhodnejšia z pohľadu poplatkov, ako aj z hľadiska časového. Úrad poukázal aj na dopady uvedenej dohody. Zakázaným dohodnutým postupom pri vypovedaní a znovu neobnovení beţných účtov podnikateľovi AKCENTA CZ, a.s. sa pre 13 2Sžhpu/3/2011 spotrebiteľov, ktorí boli klientmi alebo potenciálnymi klientmi tejto spoločnosti, stali jej sluţby menej dostupnými, resp. menej atraktívnymi z časového a finančného hľadiska. Spotrebitelia, ktorí mali o jej sluţby záujem a mali vedené beţné účty u účastníkov konania, si mohli po vypovedaní účtov AKCENTA CZ, a.s., zriadiť beţný účet u tej banky, kde AKCENTA CZ, a.s. vedený beţný účet mala - čo by znamenalo dodatočné náklady, alebo mohli vyuţiť sluţby tejto spoločnosti aj keď beţný účet mali u ţalobcu, v tomto prípade však sluţby AKCENTA CZ, a.s. uţ nemohli byť pre nich rovnako výhodné (z dôvodu poplatkov v súvislostí s transakciami medzi rôznymi bankami), ako v prípade, ak by mali beţný účet v tej istej banke. Nebankové spoločnosti poskytujúce bezhotovostnú konverziu meny ponúkali devízové operácie často za výhodnejších cenových podmienok ako banky, pričom predpokladom je práve moţnosť mať beţný účet vedený vo viacerých menách a vo viacerých bankách. Ţalovaný zdôraznil, ţe spoločnosť AKCENTA CZ, a.s. mala k 31. decembru 2007 vedené beţné účty v bankách v Slovenskej republike, ktorých spoločný trhový podiel na trhu vedenia beţných účtov bol z hľadiska počtu vedených beţných účtov 6,1 %. V prípade, ţe by ţalobca a ďalší dvaja účastníci správneho konania nevypovedali zmluvy o beţných účtoch uzatvorené so spoločnosťou AKCENTA CZ, a.s., táto spoločnosť by mala vedené beţné účty v bankách v Slovenskej republike, ktorých spoločný trhový podiel na trhu vedenia beţných účtov v Slovenskej republike bol k 31. decembru 2007 z hľadiska počtu vedených beţných účtov 64,1 %. Týmto konaním bánk, spočívajúcom v dohode o vypovedaní účtov a neuzatvorení v budúcnosti, bola nielen spoločnosť AKCENTA CZ, a.s. vytláčaná z trhu, ale aj pre spotrebiteľov podstatne sťaţená dostupnosť sluţieb tejto spoločnosti a tak obmedzená moţnosť slobodného výberu poskytovateľa sluţby bezhotovostnej devízovej konverzie meny. AKCENTA CZ, a.s. bola na trhu poskytovania bezhotovostných devízových operácií významným hráčom, predstavovala najväčší nebankový subjekt poskytujúci bezhotovostné devízové operácie, a preto jej vylúčenie z trhu bolo pre účastníkov konania z pohľadu získania jej klientov, určujúce. Pre konštatovanie porušenia formou dohody obmedzujúcej súťaţ, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaţe nie je potrebné následne preukazovať, či došlo v jej dôsledku k zvýšeniu cien spotrebiteľov. V súťaţných prípadoch sa nevyţaduje, a prax Súdneho dvora to opätovne potvrdzuje, konkrétne vyčíslenie dopadov dohody na trh, prípadne výpočty k spotrebi- teľskému prebytku, tzv. consumer surplus. Ide o zloţité ekonomické úvahy a výpočty, ktoré nie sú v kaţdom prípade objektívne moţné. V kaţdom prípade to nemení pohľad na dohodu 14 2Sžhpu/3/2011 obmedzujúcu súťaţ z hľadiska jej zákazu. Z uvedeného vyplýva podľa názoru ţalovaného aj to, ţe poţiadavka krajského súdu zisťovať, či klienti „...naozaj odišli do iných bánk, ktoré si ponechali účty tejto spoločnosti...“ je nelogická, nakoľko spoločným postupom a načasovaním výpovedí bánk zo zmlúv z účtov si banky (vrátane ţalobcu) práve chceli zabezpečiť, ţe ich klienti neprevedú beţný účet do inej banky, ktorá spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. beţné účty viesť bude. K nedostatočne podloţenej dĺţke trvania dohody ţalovaný namietal, ţe začiatok dohody obmedzujúcej súťaţ stanovil prvostupňový orgán dňom 10. mája 2007, kedy sa uskutočnilo stretnutie zástupcov bánk, vrátane ţalobcu. Ţiadna zo zúčastnených bánk toto stretnutie nepoprela, nebola popretá ani skutočnosť, ţe sa na ňom zúčastnili. Následná emailová komunikácia nepochybne potvrdzuje, ţe obsahom dohody bola nielen výpoveď, ale aj zákaz obchodovania s AKCENTA CZ, a.s. i v budúcnosti. Preukazuje to, napr. email z 13. júna 2007, kde zamestnanec ţalobcu (VÚB, a.s.) výslovne informuje, ţe táto spoločnosť vypovie spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. zmluvy a nebude jej umoţnené otvorenie účtov v budúcnosti, čo platí za podmienky, ţe predmetnej spoločnosti, budú rovnako vypovedané účty v spoločnosti ČSOB, a.s. a SLSP, a.s. Aj zo správania sa účastníkov konania, v prípadoch následných neúspešných pokusov AKCENTA CZ, a.s. o otvorenie účtov v spoločnosti ţalobcu (VÚB, a.s.) a ČSOB, a.s., ktoré preukazujú nájdené e-maily, je evidentné, ţe predmetom dohody bolo aj neotvorenie beţných účtov v budúcnosti. Dohoda len o vypovedaní účtov by podľa názoru ţalovaného nemala potrebný efekt, keďţe cieľom dohody, ako vyplýva zo spisu, bolo vylúčenie konkurenta a získanie jeho klientov, resp. udrţanie si existujúcich klientov. Z uvedeného vyplýva, ţe predmetná dohoda o obmedzení súťaţe spočívala jednak vo vypovedaní zmlúv, t.j. akt, ktorý vyţadoval od účastníkov konania aktívne konanie a v záväzku neotvoriť beţné účty v budúcnosti - t.j. záväzok, ktorý sa mal naopak naplniť nekonaním podnikateľov. Nakoľko bolo preukázané, ţe obsahom dohody bolo aj neotvorenie účtov v budúcnosti, je na účastníkoch, aby preukázali, ţe sa od uvedenej dohody dištancovali. Úrad svoje dôkazné bremeno uniesol. V takom prípade nejde o prenášanie dôkazného bremena, nakoľko v zmysle judikatúry Súdneho dvora platí, ţe ak Komisia ustanoví, ţe podnikateľ sa zúčastnil protisúťaţných „opatrení“, je na podnikateľovi, aby predloţil nielen dokumenty, ktoré neboli zatiaľ sprístupnené, ale všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii pre rozdielne vysvetlenie pre svoje správanie. Následne akékoľvek námietky voči prenášaniu znášania bremena dôkazu (na podnikateľa) a námietky voči porušeniu prezumpcie neviny sú 15 2Sžhpu/3/2011 neopodstatnené (pozri medzi inými bod 132 rozhodnutia SD EU vo veci Aalborg Portland zo 7. januára 2004). V prípadoch, kedy sa účastníci konania protiprávne dohodnú, nastolia určitý protiprávny stav a tento je udrţovaný ich nekonaním, je pre potvrdenie skončenia účasti podnikateľa na dohode nevyhnutné, aby bolo preukázané, ţe tento podnikateľ urobil určitý úkon voči ostatným účastníkom konania, z ktorého je zrejmé, ţe nechce byť viazaný dohodou. Podľa dôkazov zaloţených v administratívnom spise je zrejmé, ţe spoločnosť AKCENTA CZ, a.s. sa domáhala otvorenia účtov cez rôzne pobočky na území Slovenska, ale na základe interných pokynov ţalobcu (aj ostatných bánk) jej to bolo znemoţnené. Na záver sa ţalovaný v odvolaní vyjadril aj k namietanej nedostatočne odôvodnenej výške pokuty a uviedol, ţe prvostupňový orgán odôvodnil výšku sankcie na stranách 53 aţ 56 svojho rozhodnutia a jednotlivo rozobral skutočnosti vymedzené v ust. § 38 ods. 10 zákona o ochrane hospodárskej súťaţe. Rada úradu taktieţ vyhodnocovala jednotlivé skutočnosti v zmysle tohto ustanovenia na stranách 43 aţ 51 svojho rozhodnutia, preto tvrdenie krajského súdu o tom, ţe úrad rozhodol bez toho, aby sa zaoberal kritériami v ust. § 38 ods. 10 zákona o ochrane hospodárskej súťaţe je nepravdivé. Úrad sa riadne zaoberal závaţnosťou, dĺţkou konania a uviedol, akými úvahami sa pri ukladaní pokuty riadil. Ţalovaný v tejto súvislosti namietal, ţe krajský súd nevyhodnotil skutočnosti, o ktoré sa opiera úrad vo svojom rozhodnutí, iba bez ďalšieho formálne prebral argumentáciu ţalobcu, bez toho, aby sa vyjadril ku konkrétnym dôkazom, podkladom v spise a odôvodneniu úradu v rozhodnutí. Ţalovaný zdôraznil, ţe pri určení výšky pokuty postupoval nielen podľa ustanovení zákona, ale aj v súlade s Metodickým pokynom úradu o postupe pri určovaní pokút v prípadoch zneuţívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaţ, zverejneným na webovej stránke úradu. Podľa metodického pokynu úrad vychádza na účely výpočtu pokuty z relevantného obratu podnikateľa, určením základnej sumy pokuty ako percenta na základe závaţnosti a vynásobením tejto sumy počtom rokov porušovania. Následne pri výpočte dochádza k číselnému zohľadneniu priťaţujúcich a poľahčujúcich okolností (ak v posudzovanom prípade nastali) v zmysle ust. § 38 ods. 10 zákona o ochrane hospodárskej súťaţe. Napokon úrad zohľadní, či takto vyčíslená pokuta nepresahuje 10 % z celkového obratu podnikateľa. Z ustanovení § 22 ako aj z ust. § 40 zákona o ochrane hospodárskej súťaţe vyplýva povinnosť podnikateľov spolupracovať s úradom. Plnenie si zákonných povinností nemá za následok „odmenu“ v podobe zníţenia sankcie, a naopak ich nedodrţanie môţe mať za následok uloţenie pokuty podľa ust. § 38 zákona o ochrane 16 2Sžhpu/3/2011 hospodárskej súťaţe. Zníţenie pokuty by bolo moţné pri spolupráci podnikateľa nad rámec jeho zákonných povinností, čo v prípade ţalobcu nebolo splnené. Ţalobca dokonca úradu predkladal zavádzajúce odpovede, napr. v prípade reakcie na poţiadavku o uvedenie, či konzultoval výpoveď zo zmlúv o beţných účtoch s inými bankami ţalobca uviedol ţe akákoľvek, čo i ústna dohoda by mohla byť povaţovaná za obmedzujúcu súťaţ. Neskôr v rozklade opačne na svoju obranu uvádzala, ţe je neprípustné, aby banky nemohli diskutovať o spoločných otázkach. Z predloţených vyjadrení účastníkov konania, ktorými popierajú neskôr zistené skutočnosti je podľa názoru ţalovaného zrejmá snaha o utajenie zakázanej dohody obmedzujúcej súťaţ, a preto dospel ţalovaný k záveru, ţe v danom prípade ţalobca nenaplnil podmienky pre zníţenie sankcie v dôsledku spolupráce nad rámec zákonných povinností. Pokiaľ ide o uloţenú sankciu, ţalovaný poukázal na to, ţe táto predstavuje len 0,55 % z celkového obratu ţalobcu, čo je nepochybne minimálna sankcia, na dolnej hranici, keďţe zákon umoţňuje uloţiť pokutu aţ do výšky 10 % z obratu podnikateľa. Ţalobca vo vyjadrení z 28. januára 2011 doplneného podaním z 27. marca 2013 ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru, postavenie AKCENTY CZ, a.s., ako priameho súťaţiteľa ţalobcu, je rozhodujúce pre záver ţalovaného o dohode obmedzujúcej hospodársku súťaţ. Ak AKCENTA CZ, a.s. nebola konkurentom, resp. súťaţiteľom ţalobcu, tento sa nemohol dopustiť protisúťaţného konania a rozhodnutia správnych orgánov sú nezákonné. Aby mohla byť AKCENTA CZ, a.s. súťaţiteľom ţalobcu, musela by pôsobiť na tom istom relevantnom trhu a musela by na tomto trhu podnikať v súlade s príslušným právnym poriadkom. Tieto podmienky podľa názoru ţalobcu splnené neboli, pričom poukázal na rozhodnutie Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) zo 14. októbra 2009 v konaní OPK-11808/5/2009, ktorým NBS rozhodla, ţe AKCENTA CZ, a.s. podnikala na Slovensku v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Tento názor si osvojil aj krajský súd vo svojom rozhodnutí a v princípe to nepopiera ani sama AKCENTA CZ, a.s. Tvrdenie ţalovaného o tom, ţe ţalobca neuviedol pochybnosti o legálnom pôsobení AKCENTY CZ, a.s. je preto nepravdivé, nakoľko túto otázku riešil ţalobca (a aj ostatné banky) uţ v r. 2006 a následne 25. januára 2007 podal ţalobca hlásenie finančnej polícii o neobvyklej finančnej operácii. Ţalobca ďalej poukázal na to ţe rozhodnutie NBS o protiprávnosti pôsobenia AKCENTY CZ, a.s. v Slovenskej republike a o uloţení pokuty za neoprávnené podnikanie vo výške 35 000 EUR bolo vydané 14. októbra 2009, t.j. viac ako mesiac pred vydaním napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Navyše, skutočnosť o tom, ţe AKCENTA CZ, a.s. 17 2Sžhpu/3/2011 podniká na Slovensku neoprávnene, bola zo strany NBS potvrdená uţ 13. marca 2008 v liste ţalobcovi, ktorý bol ţalovanému predloţený. Podľa názoru ţalobcu, vzhľadom k tomu, ţe ţalovaný si bol vedomý problematickosti podnikania AKCENTY CZ, a.s. v priebehu správneho konania, mal v tejto súvislosti komunikovať s NBS, ţiadať ju o vyjadrenie a rozhodnutie, počkať na jej relevantné rozhodnutie a ním sa v tejto súvislosti aj riadiť. Ţiaľ, ţalovaný takto nepostupoval a účelovo tvrdí, ţe rozhodnutie NBS sa netýka konania pred januárom 2008. Keďţe AKCENTA CZ, a.s. pôsobila na Slovensku za rovnakých podmienok od r. 2003, je logické, ţe jej pôsobenie bolo nezákonné aj pred januárom 2008, i keď formálne o tom NBS nerozhodla. Ak mal ţalovaný o tejto skutočnosti pochybnosti, mal poţiadať NBS o stanovisko k fungovaniu AKCENTY CZ, a.s. pred rokom 2008, čo sa však nestalo. Pokiaľ ide o ţalovaným definovanú dohodu obmedzujúcu súťaţ, ţalobca poukázal na to, ţe v zmysle štandardnej judikatúry SD EU musí byť rozhodnutie súťaţného orgánu zaloţené na tom, ţe ním zistený skutkový stav nie je moţné vysvetliť iným spôsobom, t.j. obvinenému súťaţiteľovi stačí poskytnúť odlišné vysvetlenie skutkového stavu, ako je vysvetlenie prezentované súťaţným orgánom. Alternatívne vysvetlenie ţalobcu o jeho individuálnom postupe voči AKCENTE CZ, a.s. však ţalovaný podľa názoru ţalobcu účelovo ignoruje. Ţalovaný iba preberá vysvetlenie udalostí od AKCENTY CZ, a.s. bez toho, aby zváţil alternatívne vysvetlenia predloţené ţalobcom, pričom v prípade nebankového subjektu - AKCENTY CZ, a.s., ktorá bola pokutovaná za neoprávnené podnikanie NBS, sa sotva môţe jednať o seriózny subjekt, ktorého informácie a vysvetlenia sú spoľahlivé. Zopakoval, ţe odbor Compliance ţalobcu začal prešetrovať činnosť nebankových subjektov vrátane AKCENTY CZ, a.s., na základe povinností uloţených mu zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej len „zákon o legalizácií príjmov“) a zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách uţ v r. 2006. Následne v januári 2007 podal ţalobca hlásenie na finančnú políciu o neobvyklej obchodnej operácii (v ktorom bolo identifikovaných viacero neobvyklých obchodných operácií). V marci 2007 prišlo k podobnému vyhodnoteniu aj zo strany ČSOB, a.s. a SLSP, a.s. V tomto období rozhodlo predstavenstvo ČSOB ČR, a.s. o vypovedaní zmlúv AKCENTE CZ, a.s., ako rizikovému klientovi, pričom dcérska ČSOB, a.s. iba nasledovala konanie svojej materskej spoločnosti. Uvedené udalosti predchádzali stretnutiu z 10. mája 2007, na ktorom malo prísť k dohode obmedzujúcej súťaţ. Ţalovaný tieto skutočnosti v priebehu celého správneho konania vôbec nezohľadnil. E-maily medzi zamestnancami ţalobcu, ČSOB, a.s. a SLSP, a.s., o ktoré sa ţalovaný opiera, sú datované mesiace po jednostranných 18 2Sžhpu/3/2011 rozhodnutiach bánk o vypovedaní účtov AKCENTE CZ, a.s., z dôvodu neoprávneného podnikania. Prípadná výmena informácií týkajúca sa nezákonnosti podnikania AKCENTY CZ, a.s. a koordinácia termínu výpovede z tohto dôvodu medzi bankami nemôţe nič zmeniť na tom, ţe rozhodnutia o vypovedaní zmlúv boli prijaté individuálne. Banky si tieto informácie vymenili v súlade s § 18 zákona o legalizácií príjmov, ktorý ich zbavuje mlčanlivosti v tomto ohľade - takáto výmena informácií je teda slovenským právnym poriadkom výslovne predpokladaná a nie zakazovaná. Ďalším jednoznačným dôkazom, ktorý vyvracia vykonštruovanú teóriu kartelovej dohody, je podľa názoru ţalobcu skutočnosť, ţe o vypovedaní zmlúv o vedení účtov jednostranne rozhodli v kritickom období aj ďalšie renomované banky - Tatrabanka, a.s. a UniCredit Bank Slovakia, a.s. Ďalej ţalobca zopakoval svoje námietky týkajúce sa nesprávneho vymedzenia pojmu relevantný trh, pričom poukázal na nedostatočnú analýzu kritérií pre určenie relevantného trhu, na neporovnateľnosť skladby jeho klientov a klientov AKCENTY CZ, a.s., v dôsledku čoho AKCENTA CZ, a.s. nemohla byť jeho konkurentom a na opakované zmätočné uvádzanie podielu účastníkov údajnej dohody na trhu bankových účtov (58 %), ktorý nemá podľa názoru ţalobcu ţiadnu súvislosť s relevantným trhom devízových operácií a na záver zdôraznil, ţe ţalovaný ţiadnym spôsobom nepreukázal, ţe zo strany ţalobcu a ostatných zúčastnených bánk došlo k rozdeleniu trhov, resp. zdrojov zásobovania, v dôsledku čoho by bolo moţné hovoriť, ţe ţalobca s ostatnými dvoma bankami vytvoril tzv. ťaţký kartel. V tejto súvislosti ţalobca poukázal na to, ţe ţalovaný sa vo výrokoch rozhodnutí odvoláva na porušenie § 4 ods. 3 písm. c/ zák. č. 136/2001 Z. z., resp. čl. 81 ods. 1 písm. c/ ZES. To znamená, ţe „dohoda o vypovedaní a znovu neuzatvorení zmlúv o beţných účtoch“ je dohodou o „rozdelení trhu alebo zdrojov zásobovania“. V čom by však malo rozdelenie trhov v predmetnom prípade spočívať, podľa názoru ţalobcu vôbec nie je zrejmé a v odvolaní sa tejto téme ţalovaný úplne vyhol. Rozdelenie však malo pravdepodobne spočívať v tom, ţe klienti AKCENTY CZ, a.s. v bezhotovostných devízových operáciách mali podľa „dohody“ pripadnúť tej banke, v ktorej mala AKCENTA CZ, a.s. bankový účet. Ustanovenia § 4 ods. 3 zák. č. 136/2001 Z. z. a čl. 81 ods. 1 ZES príkladmo vymenúvajú najčastejšie podoby dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaţ, pričom písm. a/ aţ c/ referujú na najzávaţnejšie a zároveň najčastejšie kartelové dohody týkajúce sa určovania cien, obmedzovania a kontroly výroby a rozdelenia trhov. Tieto tzv. ťaţké kartely (hard-core cartels) sú štandardnou judikatúrou SD EU aj doktrínou povaţované za najťaţšie prehrešky proti súťaţnému právu a subsumovanie konkrétneho deliktu pod ťaţké kartely má významné hmotnoprávne a procesné následky. Pri ťaţkých 19 2Sžhpu/3/2011 karteloch je jednoduchšie tvrdiť a preukazovať, ţe cieľom dohody je obmedzovanie súťaţe bez potreby preukazovania následkov dohody na trhu a tvrdiť, ţe podrobné vymedzenie relevantného trhu nie je potrebné. Podľa názoru ţalobcu, ničím nepodloţené subsumovanie údajnej zakázanej dohody ţalobcu pod rozdelenie trhov teda umoţňuje ţalovanému operovať ťaţkým kartelom a tvrdiť, ţe práve z dôvodu rozdelenia trhov ako ťaţkého kartelu je zrejmý protisúťaţný cieľ dohody a nie je potrebné skúmať podrobne relevantný trh ani účinky dohody na trh. Takéto argumentovanie je však podľa názoru ţalobcu nelogické a tautologické, pretoţe aby bolo moţné tvrdiť, ţe sa naozaj jedná o rozdelenie trhu, je nevyhnutné analyzovať relevantný trh, správanie účastníkov údajnej dohody a AKCENTY CZ, a.s. pred a po dohode a účinky dohody na relevantný trh. Bez podrobnej analýzy účinkov dohody na trh nie je moţné údajnú dohodu svojvoľne nazývať rozdelením trhu. Zo spisového materiálu rozdelenie trhu nijakým spôsobom nevyplýva. Aj keby sa pripustila dohoda o eliminácii konkurenta, ani tá by bez ďalšieho dokazovania nespadala pod rozdelenie trhu a automaticky pod ťaţký kartel. Ţalobca poukázal na to, ţe aby bolo moţné dokázať tvrdenie o rozdelení trhu, naznačená analýza účinkov dohody na relevantný trh by musela preukázať, ţe banky museli identifikovať, či dokonca viesť zoznam o vzájomných klientoch, ktorých si „rozdelili“, musel by existovať mechanizmus odmietnutia klienta druhého účastníka dohody a „vynútenia“ si takej dohody. Podľa jeho názoru ťaţký kartel o rozdelení trhu v danom prípade preukázaný nebol, a preto sú rozhodnutia ţalovaného nezákonné a krajský súd postupoval správne, keď ich v súlade s právnym poriadkom zrušil. Na záver ţalobca zopakoval, ţe ţalovaný sa nijakým spôsobom nevysporiadal s otázkou trvania dohody, keď neuviedol, akým spôsobom sa zakázané konanie spočívajúce v dohode o neotvorení účtov malo skončiť. Podľa názoru ţalobcu, ţalovaný síce konkrétny dátum určil, ale opätovne išlo len o zjednodušenie a vyhnutie sa riadnemu a logickému vysvetleniu. Pôvodne zúčastnená osoba, spoločnosť AKCENTA CZ, a.s., sa k odvolaniu ţalovaného nevyjadrila, odvolací návrh nepodala a podaním doručeným najvyššiemu súdu 10. októbra 2011 oznámila, ţe z dôvodu straty právneho záujmu na výsledku konania navrhuje, aby najvyšší súd s touto spoločnosťou ako s účastníkom konania ďalej nekonal. Z uvedených dôvodov sa najvyšší súd zaoberal aj jej účasťou v súdnom konaní, keďţe bolo prvostupňovým súdom uznesením č. konania 3S/56/2010-186 z 20. júla 2010 rozhodnuté o jej pribratí do konania ako účastníka správneho konania. 20 2Sžhpu/3/2011 Vychádzajúc z ustanovenia § 25 ods. 3 zák. č. 136/2001 Z. z. v znení účinnom v čase začatia administratívneho konania, je účastníkom administratívneho konania v prípade písmena a/ dohody obmedzujúcej súťaţ, len okruh účastníkov stanovený v zákone o hospodárskej súťaţi, to znamená ţe účastníkmi správneho konania sú len účastníci dohody obmedzujúcej súťaţ. Z ustanovenia § 250 ods. 1 OSP vyplýva povinnosť súdu bez návrhu pribrať uznesením do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. V tomto prípade AKCENTA CZ, a.s., Praha nebola účastníkom správneho konania, z tohto dôvodu nemohla byť v súlade so zákonom do súdneho konania pred prvostupňovým súdom pribratá. Z uvedeného dôvodu skutočnosť, ţe AKCENTA CZ, a.s., Praha listom, ktorý bol doručený najvyššiemu súdu 10. októbra 2011 oznámila, ţe nemá ďalej právny záujem zotrvať v tomto konaní, bola informáciou bez právneho významu a odvolací súd na uvedené len formálne prihliadol, keďţe odvolanie proti uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave nebolo podané a od doručenia uvedeného oznámenia so spoločnosťou AKCENTA CZ, a.s., Praha uţ procesne nekonal, keďţe jej účastníctvo v súdnom konaní, doručením oznámenia zaniklo. Preto túto spoločnosť ako zúčastnenú osobu v záhlaví tohto rozsudku neuviedol. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sţh/4/2010 z 10. januára 2012 sa iný senát najvyššieho súdu, ktorý preskúmava predmetné rozhodnutie ţalovaného vo vzťahu k inému subjektu – Slovenskej sporiteľni, a.s. (ďalej len „SLSP a.s.“), ako súdny orgán, proti ktorého rozhodnutiu nie je podľa vnútroštátneho práva prípustný opravný prostriedok, obrátil, podľa čl. 267 ZFEU, na SD EU s nasledujúcimi prejudiciálnymi otázkami: „1. Je možné článok 101 ods. 1 ZFEÚ… vykladať tak, že je právne významná skutočnosť, ak súťažiteľ (podnikateľ) dotknutý kartelovou dohodou iných súťažiteľov (podnikateľov), pôsobí na relevantnom trhu v čase uzatvorenia kartelovej dohody nelegálne? 2. Je pre výklad článku 101 ods. 1 ZFEÚ… právne významná skutočnosť, že v čase uzatvorenia kartelovej dohody, otázka legality pôsobenia tohto súťažiteľa (podnikateľa), nebola príslušnými orgánmi dozoru na území Slovenskej republiky spochybnená? 3. Je možné článok 101 ods. 1 ZFEÚ… vykladať tak, že na konštatovanie dohody obmedzujúcej súťaž je nevyhnuté preukázať osobné konanie štatutárneho zástupcu alebo 21 2Sžhpu/3/2011 osobitný súhlas štatutárneho zástupcu podniku, ktorý je/mal byť účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž s konaním svojho zamestnanca v podobe splnomocnenia, pričom sa podnik od konania zamestnanca nedištancoval a zároveň došlo aj k implementácii dohody? 4. Je možné článok 101 ods. 3 ZFEÚ… vykladať tak, že je uplatniteľný i na zakázanú dohodu podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ…, ktorá svojou povahou mala za následok vylúčenie z trhu individuálne určeného súťažiteľa (podnikateľa), o ktorom bolo dodatočne zistené, že na trhu bezhotovostných devízových operácií obchodoval s devízovými hodnotami bez vnútroštátnym zákonom vyžadovanej devízovej licencie?“ Za týchto podmienok najvyšší súd v predmetnom konaní uznesením sp. zn. 2Sţhpu/3/2011 z 21. marca 2012 podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP rozhodol o prerušení konania a vyčkal na rozhodnutie SD EU. SD EU o poloţených prejudiciálnych otázkach rozhodol rozsudkom zo 7. februára 2013, č. C-68/12 v ktorom zodpovedal predbeţné otázky nasledovne: „1. Článok 101 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že podnik dotknutý kartelovou dohodou, ktorej cieľom je obmedziť hospodársku súťaž, údajne pôsobí na relevantnom trhu v čase uzatvorenia tejto kartelovej dohody nelegálne, nemá vplyv na otázku, či tento kartel predstavuje porušenie tohto ustanovenia. 2. Článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že na konštatovanie dohody obmedzujúcej súťaž nie je nevyhnuté preukázať osobné konanie štatutárneho zástupcu podniku alebo osobitný súhlas tohto zástupcu v podobe splnomocnenia s konaním svojho zamestnanca, ktorý sa zúčastnil na protisúťažnom stretnutí. 3. Článok 101 ods. 3 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že tento článok sa môže na zakázanú dohodu podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ uplatniť len vtedy, ak podnik odvolávajúci sa na toto ustanovenie preukáže, že v ňom stanovené štyri kumulatívne podmienky sú splnené.“ V nadväznosti na vyššie uvedený rozsudok SD EU (ďalej len „Rozsudok“) zaslal ţalobca najvyššiemu súdu, vyjadrenie doručené 28. marca 2013, v ktorom namietal, ţe rozsudok SD EU sa na prípad ţalobcu nevzťahuje, nakoľko v predmetnom prípade sa vyskytlo niekoľko skutkových odlišností v správaní ţalobcu.
- a)poukázal na to, ţe na jeho prípad sa nemôţe predovšetkým vzťahovať konštatovanie SD EU o nečinnosti. Zopakoval, ţe VÚB, a.s. sledovala aktivity AKCENTY CZ, a.s. 22 2Sžhpu/3/2011 z hľadiska legálnosti jej činnosti uţ od roku 2006 a následne 25. januára 2007 podala hlásenie finančnej polícii o neobvyklej finančnej operácii. Na základe uvedeného neobstojí, aby sa SD EU v odpovedi na prvú a druhú otázku opieral o nepravdivé/nevychádzajúce zo správneho spisu tvrdenie, ţe nikto z dotknutých bánk nespochybňoval legálnosť podnikateľskej činnosti spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. pred začatím vyšetrovania v konaní vo veci samej, a preto namietaná právna situácia spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. nemá vplyv na určenie toho, či podmienky na vys