5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných 8Sţf/49/2010 2 finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zák. č. 511/1992 Zb.“) potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nové Mesto nad Váhom č. 643/230/39808/09/Skov zo 07.10.2009, ktorým bola ţalobcovi vyrubená daň na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 zo zisteného rozdielu dane v sume 9.976,13 €. Krajský súd v rozsudku uviedol, ţe ţalobou bola napadnutá len časť vyrubenej DPH zodpovedajúca neuznaniu odpočítania DPH z 5 faktúr od dodávateľa J., s.r.o. a dane z dokladov z ERP od dodávateľa S. s.r.o., pričom ţalobca si odpočítanie dane uplatnil na základe faktúr, pokladničných dokladov, dokladov z ERP, vlastnej výpovede, čestného prehlásenia M. H., bývalého konateľa J., s.r.o., výpovedí zástupcov odberateľov Ing. J. V., P. Š. a J. S.. Správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, ţe dodávateľ ţalobcu J., s.r.o. so správcom dane miestne príslušným nekomunikuje, nepreberá poštu v sídle spoločnosti (zásielky sa vracajú s poznámkou neznámy adresát), nemá ţiadne kancelárske priestory, prevádzku, sklady, ani zamestnancov. Bývalý konateľ J., s.r.o. M. H. (od 24.07.2004 do 07.04.2008) uviedol, ţe obchod so ţalobcom prebiehal, on nosil faktúry ţalobcovi, podpisoval pokladničné doklady, prijímal peniaze, preberal objednávky, pričom tovar vozili vodiči z P. a to M. K. a M. L., ale odmietol uviesť kde nakupoval tovar (údajne je to obchodné tajomstvo). M. H. previedol svoj obchodný podiel dňa 24.03.2008 na T. R., ktorý uviedol, ţe odkedy je konateľom (od 08.04.2008) spoločnosť nevykonáva ţiadnu činnosť, o predchádzajúcej činnosti nič nevedel a napriek opakovaným výzvam nepredloţil účtovníctvo spoločnosti za rok 2006. Svedkovia M. K. a M. L. tvrdili, ţe nevykonávali dopravu pre J., s.r.o. a nemali v účtovníctve evidované ani faktúry. Ţalobca bol upovedomený o ich vypočutí, nedostavil sa k výsluchu svedkov a neskôr, keď bol oboznámený s ich výpoveďami, nemal pripomienky. Daňovou kontrolou bolo zistené, ţe medzi nákupom tovaru od J., s.r.o. ţalobcom a jeho predajom ďalším odberateľom sú časové rozpory (tovar bol kúpený v septembri 2006, ale bol ţalobcom predaný uţ od februára 2006 do júla 2006), čo ţalobca nevedel vysvetliť. Tieto skutočnosti viedli správcu dane k pochybnostiam o reálnom obchode medzi ţalobcom a J., s.r.o., ktoré ţalobca nevyvrátil. Krajský súd poukázal ďalej na skutočnosť, ţe ţalobca si odpočítal daň z pokladničných dokladov (ERP), ktoré sa nepovaţujú za faktúru od dodávateľa S. s.r.o. a na veci nič nemení, ţe po vykonaní daňovej kontroly uvedený dodávateľ mu dodatočne vyhotovil faktúry. V oboch prípadoch ţalobca porušil ust. § 49 aţ § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. a nepreukázal nárok na odpočítanie dane. Námietka ţalobcu, ţe za nedostatky dodávateľa nezodpovedá je nedôvodná, pretoţe ţalobca v okamihu, keď 8Sţf/49/2010 3 správcovi dane vznikli pochybnosti o dôveryhodnosti údajov v daňovom priznaní musí preukázať, ţe údaje sú úplné, presné a vierohodné, zaťaţuje ho dôkazné bremeno. V odvolacom konaní ţalovaný sa zaoberal všetkými námietkami ţalobcu a ich neuznanie spoľahlivo zdôvodnil v napadnutom rozhodnutí.
názoru krajského súdu vo veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav a daňové orgány vyvodili správny právny záver, pričom námietky ţalobcu neboli takého charakteru, aby zvrátili závery daňových orgánov, a preto ţalobu zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca odvolanie
2 písm. d/, f/ O.s.p.. Uviedol, ţe správca dane - v prípade zistenia skutočností následkom ktorých dôjde k úprave daňovej povinnosti oproti daňovému priznaniu (tak ako tomu je aj v prejednávanej veci) – má povinnosť v súlade s právnymi predpismi dokázať daňovému subjektu, ţe postupoval nesprávne, poučiť ho o správnom postupe a o následkoch, ktoré bude znášať za nesprávny výpočet dane v daňovom priznaní a o zaplatení dane v správnej výške. Zdôraznil, ţe neobstojí postup ţalovaného a správcu dane, ktorým nedostatočne objasnili všetky skutočnosti, ktoré v daňovom konaní vyšli najavo a neurčili správne daňovú povinnosť. Správca dane nevyuţil dostatočne svoje oprávnenia mu dané zák. č. 511/1992 Zb. na to, aby si preveril, či účtovné doklady o zdaniteľných plneniach sú zaúčtované v účtovníctve dodávateľa ţalobcu, pričom sa uspokojil len s takým nedostatočným postupom, ţe jedenkrát predvolal súčasného konateľa dodávateľa ţalobcu, ktorý sľúbil správcovi dane, ţe mu dodá poţadované doklady, avšak tieto nedodal. Napriek tomu pre preverenie skutočnosti, či sú účtovné doklady o sporných zdaniteľných obchodoch medzi ţalobcom a jeho dodávateľom, nič viac správca dane nevykonal, neuloţil dodávateľovi ţalobcu pokutu v zmysle § 35 ods. 15 zák. č. 511/1992 Zb. aţ do výšky 33.190 €, nezačal u neho výkon daňovej kontroly, nepodal trestné oznámenie, uspokojil sa len s konštatovaním, ţe dodávateľ ţalobcu poţadované doklady nedodal správcovi dane a pritom ţalobca nemá ţiadny právny prostriedok na vynútenie si splnenia povinnosti predloţiť účtovné doklady o zdaniteľných obchodoch svojím dodávateľom, aby bolo preukázané, ţe tieto dodávateľ ţalobcu zaúčtoval. Z dôvodu, ţe súčasný konateľ spol. J., s.r.o. sa vyhýba správcovi dane a nespolupracuje s ním (čo za daného stavu neviedlo k osvedčeniu tvrdenia o reálnom dodaní tovaru spol. J., s.r.o.), nemôţe byť postihovaný ţalobca. Reagujúc na odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu – ţe ţalobca nevedel vysvetliť časové rozpory medzi nákupom tovaru od J., s.r.o. ţalobcom a jeho ďalším odberateľom – ţalobca 8Sţf/49/2010 4 uviedol, ţe v konaní pred súdom tento rozpor vysvetlil tak, ţe pre neho v čase odberu materiálu od dodávateľa J., s.r.o. bolo prvoradé, aby tento dodal svojim odberateľom J. V., J. S. a P. Š., čo aj urobil, týmto materiál dodal, vystavil faktúry a títo odberatelia mu aj zaplatili. Zdôraznil, ţe pri odbere materiálu od dodávateľa J., s.r.o. tomuto dodávateľovi ţalobca zaplatil a poţiadal ho o vystavenie účtovných dokladov, avšak tieto mu dodávateľ J., s.r.o. vystavil aţ so značným časovým oneskorením. Uviedol, ţe to však nebolo pre neho na prvom mieste, nakoľko prvoradé pre ţalobcu bolo dodanie tohto materiálu vyššie uvedeným odberateľom a tieţ zaplatenie za toto dodanie materiálu, čo sa aj udialo. Ţalobca podotkol, ţe uvedení odberatelia potvrdili odber tovaru od neho, ktorý on odobral od spoločnosti J., s.r.o.. Rovnako sa ţalobca nestotoţnil s odôvodnením prvostupňového súdu,
ktorého v prípade absencie vedomostí štatutárneho orgánu o spolupráci s obchodnými partnermi, tak ide o výkon práva na podnikanie, ktoré nepoţíva právnu ochranu. Namietal, ţe v danej veci nejde o absenciu vedomostí, ale o fakt, ţe si vtedajší konateľ nepamätal na podrobnosti jedného z viacerých obchodov uskutočnených v čase minulom a je pravdepodobné, ţe tieto podrobnosti by si vtedajší konateľ mohol vybaviť nahliadnutím do účtovných dokladov firmy J., s.r.o., avšak toto účtovníctvo uţ nemá k dispozícii, keďţe ním disponuje súčasný konateľ, ktorý to správcovi dane nepoprel. Tieţ povaţoval za potrebné uviesť, ţe zo svedeckej výpovede svedka M. K. vyplynulo, ţe pre J., s.r.o. mohol uskutočniť dopravu jeho syn M. K., nakoľko sú kamaráti. Potvrdil, ţe jeho syn pouţíval jeho vozidlo a tieţ, ţe pre J., s.r.o. to bola doprava ako pre známeho a ţe vozil zrejme kamenivo. Táto svedecká výpoveď vyvrátila záver správcu dane o neuskutočnení dopravy, keďţe túto pravdepodobne uskutočnil syn svedka M. K. pre J., s.r.o.. Tým, ţe tento dopravu robil ako pre známeho, t.j. o tejto doprave nevystavil dopravca ţiadne účtovné doklady, sa tento subjekt vyhol daňovej povinnosti. Svedkovia M. K. a M. L. v minulosti vykonávali dopravu aj pre ţalobcu, avšak nikdy nevystavili ţalobcovi faktúru a príjmový doklad, t.j. túto dopravu nemali evidovanú vo svojom účtovníctve. Preto je pravdepodobné, ţe tomu tak bolo aj v tomto prípade, aby sa tak vyhli daňovej povinnosti, a to bolo dôvodom prečo popreli uskutočnenie dopravy pre J., s.r.o., keďţe by tým priznali svoj vlastný daňový únik a vystavili by sa tak moţnému postihu zo strany správcu dane, prípadne by mohli tieţ čeliť trestnoprávnej zodpovednosti. Ţalobca tvrdil, ţe dostatočne preukázal, ţe mu tovar dodal dodávateľ J., s.r.o. a tento ďalej dodal konečným odberateľom S. J, L. P. Š., J. V.-J, pričom títo odberatelia ţalobcu potvrdili odber tovaru od ţalobcu, ktorý ţalobca odobral od J., s.r.o. a vznikol mu nárok na odpočet dane vo výške 200.136,50 Sk, keďţe splnil všetky podmienky uvedené v ust. § 46 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z.. Záverom ţalobca 8Sţf/49/2010 5 poukázal na judikatúru najvyššieho súdu (R 107/2003, rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 170/2005) a tieţ na rozsudky súdneho dvora (sp.zn. C-354/03 a C-484/03 z 12.1.2006 a sp.zn. 439/04, C-440/04 zo 6.7.2006), ktorých pouţitím moţno analogicky vyvodiť pre tento prípad záver o tom, ţe nie je moţné pripočítať na ťarchu daňového subjektu, ţe si jeho obchodný partner (dodávateľ alebo odberateľ) neplní svoje daňové povinnosti alebo sa dopustí podvodu na DPH. S poukazom na uvedené skutočnosti ţalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/66/2010 - 41 z 29.09.2010 zrušil alebo zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe sa pridrţiava svojho stanoviska podaného k ţalobe a trvá na skutočnostiach v tomto stanovisku uvedených, tzn. ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. I/226/17083-36747/2010/990565-r, ako aj rozhodnutie správcu dane boli vydané v súlade s právnymi predpismi. Navrhol preto, aby najvyšší súd odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bola ţaloba zamietnutá ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. júna 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil 8Sţf/49/2010 6 od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, ktorým
5 zákona č. 511/1992 Zb. potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nové Mesto nad Váhom č. 643/230/39808/09/Skov zo 07.10.2009, ktorým bola ţalobcovi vyrubená daň na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 zo zisteného rozdielu dane v sume 9.976,13 €. Pochybnosti o oprávnenosti uplatneného odpočtu dane vo výške 200.136,50 Sk (vzťahujúcej sa na doklady v III. štvrťroku 2006) nadobudol správca dane pri kontrole dokladov – faktúr od spoločnosti J., s.r.o., a to: - fa č. 6004009 zo dňa 04.09.2006 na celkovú sumu 327.488,--Sk z toho daň 52.288,--Sk, - fa č. 6001209 zo dňa 12.09.2006 na celkovú sumu 196.112,--Sk z toho daň 31.312,--Sk, - fa č. 6002109 zo dňa 21.09.2006 na celkovú sumu 278.936,--Sk z toho daň 44.536,--Sk, - fa č. 6002509 zo dňa 25.09.2006 na celkovú sumu 221.102,--Sk z toho daň 35.302,--Sk, - fa č. 6002909 zo dňa 29.09.2006 na celkovú sumu 229.848,50 Sk z toho daň 36.698,50 Sk. Bývalý konateľ spoločnosti J., s.r.o. M. H. účtovné doklady odovzdal novému konateľovi T. R., ktorý ani po opakovanej výzve doklady spoločnosti J., s.r.o. za zdaňovacie obdobie 2006 a 2007 nepredloţil. Vo svedeckej výpovedi M. H. uviedol, ţe v čase keď bol konateľom spoločnosti, spoločnosť sídlila v prenajatých priestoroch, nevlastnila ţiadne skladové priestory, nemala ţiadnych zamestnancov, ţalobcu pozná, faktúry vystavovala ekonómka a on ich podpísal, po dodaní tovaru ich nosil ţalobcovi. Ručne vypisované príjmové pokladničné doklady vypisoval ţalobca, ostatné účtovníčka. Príjmové 8Sţf/49/2010 7 pokladničné doklady aj podpisoval, ţalobcovi ich osobne odovzdal, prijal hotovosť, ktorú vyplatil ţalobca. Tovar vozili na svojich vozidlách vodiči, dopravu pre ţalobcu vykonávali M. K. a M. L.. Svedok M. K. uviedol, ţe v roku 2006 nevykonával dopravu pre spoločnosť J., s.r.o., M. H. nepozná, je moţné ţe mu niečo vozil jeho syn M. K., nakoľko sú so ţalobcom kamaráti. Rovnako aj M. L. poprel vykonávanie dopravy pre spoločnosť J., s.r.o. v roku 2006. Z predloţených účtovných dokladov správca dane zistil, ţe svedkovia M. K. a M. L. v roku 2006 nemajú v knihe vystavených faktúr zaevidovanú ţiadnu vystavenú faktúru na odberateľa J., s.r.o. a ani na ţalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené vznikli pochybnosti o reálnom dodaní tovaru spoločnosťou J., s.r.o. ţalobcovi a keďţe ţalobca okrem faktúr a príjmových pokladničných dokladov nepredloţil správcovi dane ţiadny iný dôkaz preukazujúci uskutočnenie dodávok
sporných faktúr od dodávateľa J., s.r.o., správca dane dospel k záveru, ţe ţalobca si uplatnil odpočet dane v rozpore s § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z..
1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2006 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2006 platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7.
8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloţenie dokladov (faktúr), ale daňové doklady musia nielen po formálnej ale aj obsahovej stránke jednoznačne preukazovať, ţe zdaniteľné plnenie sa reálne uskutočnilo, a to osobou uvedenou v predkladaných faktúrach. Dôkazné bremeno zaťaţuje daňový subjekt, ktorý je povinný preukázať skutočné zrealizovanie dodávky tovaru tak, ako je to uvedené vo faktúrach, ak si 8Sţf/49/2010 8 uplatňuje nárok na odpočítanie dane. Daňový doklad sám o sebe ešte nie je dôkazom, ţe k určitému plneniu došlo. Je len tvrdením o tejto skutočnosti, ktorú musí vedieť daňový subjekt preukázať aj inak, ak jeho vierohodnosť v daňovej kontrole bola spochybnená. Správca dane na základe vykonaného dokazovania spochybnil dodanie tovaru ţalobcovi spoločnosťou J., s.r.o.. Preto ţalobca ak tvrdil, ţe došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení, mal povinnosť to preukázať. Ţalobca len formálne deklaroval, ţe k dodaniu tovaru došlo, ale nepreukázal svoje tvrdenia a ani nevyvrátil pochybnosti správcu dane o dodaní tovaru. Najvyšší súd sa stotoţnil s názorom správcu dane a ţalovaného, ţe neboli splnené podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
1 zákona č. 222/2004 Z.z. a § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., pretoţe ţalobca nepreukázal, ţe plnenia deklarované v sporných faktúrach boli reálne uskutočnené. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, ţe správne súdnictvo je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej súd môţe preskúmavať rozhodnutie správneho orgánu len v rozsahu ţalobných dôvodov vymedzených v ţalobe, a to v rámci zákonom limitovanej 2-mesačnej lehoty. Pokiaľ teda ţalobca v rámci odvolania uviedol nové skutočnosti, na tieto nebolo moţné v odvolacom konaní prihliadať. Odvolací súd zistil, ţe dôvody uvádzané ţalobcom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náleţite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotoţnil. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý 8Sţf/49/2010 9 v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa 22. júna 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.