← Slovensko

o vymoženie 137 473,91 eur s prísl.

Najvyšší súd 5 Cdo 83/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S.sporiteľne a.s., so sídlom v B., proti povinným 1/ Š., s.r.o., so sídlom v S.2/ K. K., bývajúcemu vo V., oboch zastúpených JUDr. P. V., advokátom so sídlom v B., o vymoženie 137 473,91 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom, pod sp.zn. 5 Er 108/2009, o dovolaní povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z

  1. februára 2011, sp.zn. 12 CoE 343/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie z a m i e t a. Oprávnenému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Ţiar nad Hronom uznesením z
  2. júna 2010, č.k. 5 Er 108/2009-151 povolil odklad exekúcie vedenej pod sp.zn. EX 27/2009 súdnym exekútorom JUDr. T. B., Exekútorský úrad Banská Bystrica, do právoplatného skončenia konaní vedených na Okresnom súde Ruţomberok pod sp.zn. 5 C 104/2009 a sp.zn. 2 C 178/
  3. Vychádzal zo zistenia, ţe na Okresnom súde Ruţomberok prebieha konanie vedené pod sp.zn. 5 C 104/2009, ktorého účastníci sú tieţ účastníkmi predmetného exekučného konania. Predmetom tohto konania je určenie, ţe záloţná zmluva k nehnuteľnostiam č. 1/2007 zo
  4. mája 2007 uzatvorená medzi záloţným veriteľom R. K. a záloţcom spoločnosťou Š., s.r.o. (povinným 1/) je neplatná a tieţ určenie neplatnosti zmluvy o predaji predmetu záloţného práva zo dňa
  5. apríla 2008 uzatvorenej medzi predávajúcim - spoločnosťou Š. s.r.o. zastúpenej záloţným veriteľom R. K. a kupujúcim spoločnosťou D., s.r.o. Na Okresnom súde Ruţomberok prebieha tieţ konanie vedené pod sp.zn. 2 C 178/2009, ktorého predmetom je určenie neplatnosti draţby nehnuteľností vykonanej
  6. septembra 2 5 Cdo 83/2011 2009, osvedčenej notárskou zápisnicou z
  7. septembra 2009, č. N 504/2009, Nz 30680/2009 notárkou JUDr. J. V.. Konštatoval, ţe uvedené skutočnosti spočívajúce v prebiehajúcich konaniach na príslušnom súde, sú dôvodom vedúcim k právnemu záveru vychádzajúcemu z ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v tom, ţe nastali okolnosti, ktoré sú dôvodom na odklad exekúcie a výsledok týchto konaní pre exekúciu môţe mať zásadný význam, pretoţe môţe dôjsť k jej zastaveniu. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd) uznesením z
  8. februára 2011, sp.zn. 12 CoE 343/2010 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, ţe návrh povinných 1/ a 2/ na odklad exekúcie zamietol. Odvolací súd sa s názorom súdu prvého stupňa nestotoţnil. Mal za to, ţe v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, pretoţe nemoţno očakávať, ţe výsledkom prebiehajúcich konaní vedených na Okresnom súde Ruţomberok pod sp.zn. 5 C 104/2009 a 2 C 178/2009 bude zastavenie exekúcie. Oprávnený mal právo si zvoliť spôsob uspokojenia vlastnej pohľadávky. Uviedol, ţe ak k vymáhaniu pohľadávky oprávnený pristúpil formou exekučného konania
  9. februára 2009 a následne aj formou dobrovoľnej draţby
  10. mája 2009, tento postup bol opodstatnený, pretoţe v čase začatia exekučného konania predmet záloţného práva uţ nebol vo vlastníctve povinného, ale bol prevedený zmluvou o predaji predmetu záloţného práva z
  11. apríla 2008 na tretí subjekt a nebolo moţné z neho uspokojiť vymáhanú pohľadávku oprávneného výkonom záloţného práva v rámci exekúcie. Pokiaľ súd prvého stupňa povaţoval konanie prebiehajúce na Okresnom súde Ruţomberok pod sp.zn. 5 C 104/2009 za skutočnosť, ktorá podľa jeho názoru môţe zakladať niektorý z dôvodov uvedených v § 57 Exekučného poriadku, tento názor je nesprávny. Poukázal na to, ţe účastníkmi konania vedeného na Okresnom súde Ruţomberok pod sp.zn. 5 C 104/2009 sú navrhovateľ Š(povinný 1/) a odporcovia 1/ J. K., 2/ R. K., 3/ DPredmetom konania je určenie, ţe záloţná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania, je neplatná, ako aj určenie neplatnosti zmluvy o predaji predmetu záloţného práva z
  12. apríla 2008 uzatvorenej medzi predávajúcim Ša kupujúcim D. Účastníkom konania nie je oprávnený (S..). Dospel k záveru, ţe výsledok konania vedeného na Okresnom súde Ruţomberok, sp.zn. 5 C 104/2009, nemá vplyv na zastavenie exekúcie, pretoţe všetky právne úkony vyslovenia neplatnosti, ktorých sa navrhovateľ domáha, boli uskutočnené po vzniku záloţného práva v prospech oprávneného. Pokiaľ v roku 2008 došlo k prevodu vlastníckeho práva k zaloţeným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X., t.j. k prevodu predmetu záloţného 3 5 Cdo 83/2011 práva zabezpečujúceho pohľadávku oprávneného voči povinným 1/ a 2/, z povinného 1/ na spoločnosť D.potom ani prípadný záver súdu o tom, ţe tento prevod nebol uskutočnený podľa práva, nemá vplyv na exekučné konanie vedené pod sp.zn. EX 27/2009, resp. dopad na výkon záloţného práva k zaloţeným nehnuteľnostiam na dobrovoľnej draţbe vykonanej
  13. septembra
  14. Oprávnený aj po uskutočnení uvedených právnych úkonov zostal prednostným záloţným veriteľom a mal právo vykonať záloţné právo na dobrovoľnej draţbe a dosiahnuť uspokojenie pohľadávky týmto spôsobom, pretoţe v exekučnom konaní, vzhľadom na prevod vlastníckeho práva k predmetu zálohu, to z tohto titulu nebolo moţné. Napokon konanie vedené pod sp.zn. 5 C 104/2009 ani nesúvisí s majetkom povinných 1/ a 2/, ktorého sa týka exekúcia vedená pod sp.zn. EX 27/
  15. Pokiaľ ide o konanie vedené na Okresnom súde Ruţomberok pod sp.zn. 2 C 178/2009 rovnako mal za to, ţe výsledok tohto konania nemôţe mať vplyv na predmetné exekučné konanie vedené pod sp.zn. EX 27/
  16. V tomto konaní sa navrhovateľ (povinný 1/) domáha, aby súd určil, ţe draţba vykonaná
  17. septembra 2009, ktorá bola osvedčená notárskou zápisnicou z
  18. septembra 2009, č. N 504/2009, Nz 30680/2009, NCRis 31151/2009 notárkou JUDr. J. V. je neplatná. Oprávnený v danej veci je účastníkom konania v procesnom postavení odporcu 1/. Dospel k záveru, ţe výsledok tohto konania nemá vplyv na zastavenie exekúcie z dôvodov podľa § 57 Exekučného poriadku, nakoľko z notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. K. V.
  19. septembra 2009 je zrejmé, ţe výkonom záloţného práva na verejnej draţbe sa dosiahol výťaţok vo výške 116 000 €. V exekučnom konaní moţno postihnúť len ten majetok povinných 1/ a 2/, ktorého sa konanie sp.zn. 2 C 178/2009 netýka, pričom ani prípadný záver okresného súdu o neplatnosti dobrovoľnej draţby nemá vplyv na zastavenie exekúcie. Uvedený záver súdu by mal význam len v tom zmysle, ţe účinky príklepu licitátora by zanikli ku dňu vykonania príklepu, t.j. k
  20. septembru
  21. Oprávnený by naďalej zostal prednostným záloţným veriteľom. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali včas dovolanie povinní 1/ a 2/. Dovolanie odôvodnili tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., tým, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ako aj tým, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Boli toho názoru, ţe odvolací súd odignoroval ich právo na súdnu ochranu. Namietali, ţe odvolací súd neuviedol, z akých dôvodov poţíva ochranu súdov prednostne exekučné konanie pred vlastníckymi ţalobami. Ďalej namietali, ţe uniklo pozornosti odvolacieho súdu, ţe hodnota spornej nehnuteľnosti, 4 5 Cdo 83/2011 ktorá zodpovedala všeobecnej hodnote celej nehnuteľnosti, bola podľa znaleckého posudku znalca Ing. P. P. z
  22. marca 2007, č. 20/2007, vypočítaná sumou 398 327 € (12 000 000 Sk), pričom tento majetok bol predaný na verejnej draţbe konanej
  23. septembra 2009 s dosiahnutým výťaţkom vo výške 116 000 €. Uviedli, ţe oprávnený bol povinnými vopred oboznámený, ţe povinný 1/ nie je vlastníkom tohto majetku, ale spoločnosti D.ktorá skutočnosť, okrem iných, bola dôvodom na podanie ţaloby o určenie neplatnosti verejnej draţby (konanie vedené na Okresnom súde Ruţomberok pod sp.zn. 2 C 178/2009). Vyjadrili pochybnosti, či odvolací súd pochopil tieto dva súdne spory (konania vedené na Okresnom súde Ruţomberok pod sp.zn. 5 C 104/2009 a sp.zn. 2 C 178/2009). Vo vzťahu k povinnému 2/ namietali nedostatok právomoci súdu Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 97/963 Zb. Navrhli rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Oprávnená vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe podľa jej názoru nenastal ţiaden prípad, s ktorým by § 56 Exekučného poriadku spájal oprávnenie súdu povoliť odklad exekúcie, prípadne zastavenie exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku. Navrhla, aby dovolací súd dovolanie povinných 1/ a 2 zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podali účastníci exekučného konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 239 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie povinných nie je dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.) viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p., a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ tieto iné vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu. Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní 5 5 Cdo 83/2011 postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľom bola v konaní odňatá moţnosť pred súdom konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania. Dovolatelia argumentáciu o existencii procesnej vady konania uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. nezakladajú na tvrdení, ţe súd porušil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujúce postup súdu v občianskom súdnom konaní alebo ţe nezachoval zákonom stanovenú procedúru prejednania veci, znemoţnil im urobiť niektorý z procesný úkon a pod. Podstatou ich dovolacích námietok je, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nesprávne, „a to nielen po skutkovej, ale aj právnej stránke“. Z určujúceho, obsahového hľadiska (viď § 41 ods. 2 O.s.p.), teda z ich strany, nejde o námietku odňatia moţnosti konať pred súdom, ale o námietku inú, ktorú dovolatelia uvádzajú vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti právneho záveru odvolacieho súdu (jeho právneho posúdenia veci), na ktorom v danom prípade zaloţil svoje rozhodnutie. Takéto výhrady dovolateľov voči napadnutému rozhodnutiu sa týkajú činnosti súdu, v rámci ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Táto činnosť súdu je obsahom právneho posudzovania veci. O nesprávne právne posúdenie veci ide vtedy, ak súd nepouţil náleţitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 6 5 Cdo 83/2011 Dovolací súd so zreteľom na vyššie uvedené zdôrazňuje, ţe ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti iba s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní. Povinní 1/, 2/ síce formálne namietajú existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), obsahovo ale ničím nevysvetlili. Akú vadu konania odvolacieho súdu majú na mysli. Dovolací súd preskúmaním veci nezistil, ţe by konanie odvolacieho súdu bolo takouto inou (v ustanovení § 237 O.s.p. neuvedenou) vadou postihnuté. Dovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu uplatneného povinnými, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Nezaoberal sa pritom právnymi otázkami povinnými nenamietanými. Dospel k záveru, ţe obsah dovolania povinných nie je spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu ( PL. ÚS 21/00, I. ÚS 2/00, II. ÚS 143/02) súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy kaţdý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom citovaného článku ústavy je zaručiť kaţdému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umoţňuje kaţdému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené 7 5 Cdo 83/2011 zákonom, súd jej efektívne umoţní (mal by umoţniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú. Takto vymedzený obsah základného práva na súdnu ochranu sa uplatňuje aj v nútenom výkone súdneho a iného rozhodnutia (II. ÚS 143/02). Aj vo výkone rozhodnutia alebo v súdnej exekúcii sa musí zaručiť kaţdému prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom. K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle citovaného článku ústavy dochádza aţ vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Efektívnosť výkonu tohto základného práva vyţaduje, aby všeobecný súd konal objektívne, vylúčil náhodné alebo svojvoľne uplatnenie zákonných moţností na rozhodnutia a ak prijme konečné rozhodnutie, vychádzal z toho, čo objektívne zistil na základe predpísaného spôsobu zisťovania skutkového stavu v exekučnom konaní, ktorým je procesné dokazovanie (III. ÚS 60/04). V danej veci podkladom pre exekúciu bola notárska zápisnica sp.zn. N 357/2005, NZ 37577/2005, NCRls 37043/2005 z
  24. augusta 2005, ktorej obsahom je právny záväzok medzi oprávneným a povinnými 1/ a 2/ vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy o úvere a dohody o pristúpení k záväzku. Povinní 1/ a 2/ sa zaviazali zaplatiť oprávnenému sumu 149 372,63 € (4 500 000 Sk) s príslušenstvom určeným v zmluve o úvere do
  25. januára
  26. Povinní neplnili dobrovoľne svoj dlh, preto oprávnený pristúpil k nútenému výkonu - k exekúcii na podklade notárskej zápisnice ako exekučného titulu v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Okresný súd Ţiar nad Hronom
  27. marca 2009 poveril súdneho exekútora (poverenie číslo: 5613 021631*) JUDr. T. B. vykonaním exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, ţe oprávnený ako veriteľ uzatvoril
  28. augusta 2005 s povinným 1/ zmluvu o úvere č. 0273604555, titulom ktorej poskytol povinnému 1/ splátkový úver vo výške 149 372,63 € (4 500 000 Sk) s konečnu splatnosťou úveru
  29. januára
  30. Zaplatenie úveru bolo zabezpečené Dohodou o pristúpení k záväzku z
  31. augusta 2005 uzavretej medzi oprávneným a povinným 2/ (pristupujúcim dlţníkom). Pre účely zabezpečenia úveru bola 29.decembra 2005 uzatvorená aj zmluva o zriadení záloţného práva a mandátna zmluva medzi oprávneným ako záloţným veriteľom a povinným 1/ ako záloţcom, ktorý bol vlastníkom zaloţených nehnuteľností. Predmetom záloţného práva boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. v k.ú. L. O.. Vklad záloţného práva do katastra nehnuteľností bol povolený
  32. januára 2006 pod č. V 10/06 Správou katastra 8 5 Cdo 83/2011 Ruţomberok v prospech oprávneného ako veriteľa v prvom rade. Povinní 1/ a 2/ v notárskej zápisnici z
  33. augusta 2005 spísanej v Trenčíne notárkou Z. K. uznali záväzok a zároveň uskutočnili aj vyhlásenie v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Povinní 1/, 2/ svoj záväzok z úverovej zmluvy dlhodobo neplnili, v dôsledku ktorej skutočnosti oprávnený dňom
  34. decembra 2008 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky podľa čl. IX bod 1 a) Úverových podmienok, vyzval povinných na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 0273604555 z
  35. augusta 2005, a to v lehote 5 dní od doručenia tohto oznámenia a pre nesplnenie povinnosti povinnými 1/, 2/ pristúpil k jej vymáhaniu formou exekučného konania 5.februára 2009 a následne aj formou dobrovoľnej draţby
  36. mája 2009, pretoţe v čase začatia exekučného konania predmet záloţného práva uţ nebol vo vlastníctve povinného 1/, ale bol prevedený zmluvou o predaji predmetu záloţného práva z
  37. apríla 2008 na tretí subjekt (spoločnosť D. V priebehu exekúcie povinní 1/ a 2/
  38. júna 2010 podali návrh na odklad exekúcie z dôvodov, ţe je neúnosné, aby exekučné konanie ďalej prebiehalo, vzhľadom na vzniknutý stav právnej neistoty všetkých účastníkov konania k zaloţeným nehnuteľnostiam, nakoľko na Okresnom súde Ruţomberok prebieha konanie sp.zn. 5 C 104/2009, ktorého predmetom je určenie, ţe záloţná zmluva k nehnuteľnostiam č. 1/2007 zo
  39. mája 2007 uzatvorená medzi záloţným veriteľom R. K. a záloţcom spoločnosťou Š.. (povinný 1/) je neplatná a ktorého účastníkmi sú tieţ účastníci tohto exekučného konania. Rovnako predmetom konania je aj určenie neplatnosti zmluvy o predaji predmetu záloţného práva z
  40. apríla 2008 uzatvorenej medzi predávajúcim Š.(povinný 1/) a kupujúcim spoločnosťou D.Ďalší dôvod na odklad exekúcie spočíva v konaní vedenom na Okresnom súde Ruţomberok pod sp.zn. 2 C 178/2009, ktorého predmetom je určenie, ţe draţba nehnuteľnosti vykonaná
  41. septembra 2009, osvedčená notárskou zápisnicou č. N 504/2009, Nz 30680/2009 notárkou JUDr. J. V., je neplatná. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môţe súd povoliť odklad exekúcie, ak moţno očakávať, ţe exekúcia bude zastavená (§ 57). O povolení odkladu exekúcie z dôvodu, ţe moţno očakávať, ţe exekúcia bude zastavená, môţe súd, na rozdiel od ostatných dôvodov odkladu exekúcie rozhodnúť aj z úradnej povinnosti. Súd však musí mať preukázané, ţe tu je dôvodný predpoklad, ţe exekúcia bude z niektorého zákonného dôvodu zastavená. Povolenie odkladu exekúcie podľa 9 5 Cdo 83/2011 § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá preukázanie takých okolností, z ktorých vyplýva, ţe moţno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok ustanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Pred povolením odkladu exekúcie z tohto dôvodu by malo byť teda dostatočne osvedčené, ţe sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môţe byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Záloţné právo v zmysle § 151a Občianskeho zákonníka slúţi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva; umoţňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Vznik a zánik záloţného práva sa odvíja od vzniku a zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záloţným právom, zanikne, zaniká aj záloţné právo. V prípade prechodu alebo prevodu (aj postúpenia) pohľadávky záloţné právo prechádza na nadobúdateľa pohľadávky. Záloţné právo, ako právo akcesorické, sleduje pohľadávku, ktorú zabezpečuje (viď napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  42. marca 2008 sp.zn. 1 Obdo V 102/2005). Záloţné právo plní predovšetkým zabezpečovaciu funkciu, vznikom záloţného práva sa zlepšuje právne postavenie záloţného veriteľa a tieţ predpoklad, ţe jeho riadne a včas neuhradená pohľadávka zabezpečená záloţným právom bude uspokojená bez ohľadu na to, či túto pohľadávku bude chcieť alebo môcť uspokojiť dlţník. S touto zabezpečovacou funkciou súvisí aj uhradzovacia funkcia záloţného práva, záloţný veriteľ je oprávnený docieliť aj proti vôli dlţníka uspokojenie pohľadávky zabezpečenej záloţným právom výťaţkom zo zálohu. Najvýznamnejším dôsledkom záloţného práva je, ţe v prípade ak nie je pohľadávka alebo právo veriteľa uspokojené riadne a včas, môţe veriteľ začať výkon záloţného práva spôsobom uvedeným v zmluve alebo predajom na draţbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných draţbách v znení neskorších predpisov. Pohľadávka, ktorej vymoţenie je predmetom tohto exekučného konania, vznikla zo zmluvy o úvere a bola povinnými dlhodobo nesplácaná. Oprávnený pristúpil k jej vymáhaniu formou exekučného konania a aj prostredníctvom dobrovoľnej draţby na záloh, ktorý nebolo moţné postihnúť v exekučnom konaní (§ 134 ods. 1 Exekučného poriadku), nakoľko tento uţ nebol vo vlastníctve povinného 1/, ale vo vlastníctve tretej osoby (spoločnosti D.Právne úkony, ktorých neplatnosti sa povinný 1/ domáha v konaní vedenom na 10 5 Cdo 83/2011 Okresnom súde Ruţomberok pod sp.zn. 5 C 104/2009 boli uskutočnené aţ po vzniku záloţného práva k nehnuteľnostiam v prospech oprávneného. Oprávnený aj po uskutočnení právnych úkonov (záloţnej zmluvy č. 1/2007 zo
  43. mája 2007 uzatvorenej medzi záloţným veriteľom R. K. a záloţcom spoločnosťou Š.(povinným) a zmluvou o predaji predmetu záloţného práva z 2.apríla 2008) zostal naďalej prednostným záloţným veriteľom a mal právo pristúpiť k realizácii záloţného práva postupom podľa zákona o dobrovoľných draţbách a uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu aj voči nadobúdateľovi zaloţenej veci. Záloţné právo je vţdy viazané na existenciu pohľadávky, to znamená, ţe jeho vznik a zánik sa odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záloţným právom, zanikne, zaniká aj záloţné právo. Záloţné právo sa teda viaţe na pohľadávku. Z toho vyplýva, ţe akákoľvek dispozícia s pohľadávkou nemá za následok zánik záloţného práva, ale aj po zmenách plní svoju zabezpečovaciu funkciu. Povinní 1/, 2/ v priebehu exekučného konania nenamietali, ţe sú dlţníkmi oprávneného, práve naopak poukazovali na to, ţe zaloţený majetok je v rozpore s právom vo vlastníctve tretej osoby. Dôvody odkladu exekúcie sú uvedené v 56 Exekučného poriadku. Určovacia ţaloba, ktorá nesmeruje proti exekučnému titulu, nedomáhajúc sa jeho neplatnosti alebo neúčinnosti, ani neprípustnosti povolenej exekúcie, nie je dôvodom k odkladu exekúcie. Na Okresnom súde Ruţomberok prebieha pod sp.zn. 2 C 178/2009 súdne konanie, v ktorom sa povinný 1/ (v procesnom postavení ţalobcu) domáha, aby súd určil, ţe draţba vykonaná
  44. septembra 2009, ktorá bola osvedčená notárskou zápisnicou č. N 504/2009, Nz 30680/2009 notárkou JUDr. J. V., je neplatná. Oprávnený ako záloţný veriteľ navrhol výkon záloţného práva predajom (pozemok parc. č. 319 a stavba súp.č. 638,- P2 73/09) na draţbe podľa zákona o dobrovoľných draţbách. Jej predmetom bola nehnuteľnosť vo vlastníctve spoločnosti Dialex, s.r.o., so sídlom v L. O. 638, IČO: X. a cena dosiahnutá vydraţením bola 116 000 €. Oprávnený v danej veci je účastníkom konania v procesnom postavení ţalovaného 1/. Oprávneniu záloţného veriteľa domáhať sa uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záloţným právom výťaţkom zo zálohu bol zákonom o dobrovoľných draţbách (účinným od
  45. januára 2003) vytvorený nový inštitucionálny rámec. Zákon dobrovoľnou draţbou rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu draţby, konané na základe navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenou mieste s výzvou podávania ponúk. 11 5 Cdo 83/2011 Pri tomto verejnom konaní prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné práv k predmetu draţby na osobu, ktorá urobí najvyššiu cenovú ponuku na kúpu predmetu draţby. Ak nebolo urobené ani najniţšie podanie, licitátor draţbu ukončí. Navrhovateľom je spravidla vlastník predmetu draţby, záloţný veriteľ alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie draţby. V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môţe osoba, ktorá tvrdí, ţe tým bola dotknutá na svojich právach, poţiadať súd, aby určil neplatnosť draţby. Navrhovateľ draţby zodpovedá za správnosť vyhlásenia o tom, ţe predmet draţby je moţné draţiť. Záloţný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záloţného práva. Je nesporné, ţe v danom prípade povinný 1/ podal na okresný súd návrh o určenie neplatnosti dobrovoľnej draţby, konanej
  46. septembra 2009, avšak ani prípadný úspech povinného v tomto konaní nemôţe byť právnou skutočnosťou vyvolávajúcou zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku a zániku vymáhanej pohľadávky oprávneným. Oprávnený by naďalej zostal prednostným záloţným veriteľom. Dovolací súd súhlasí so záverom odvolacieho súdu, ţe nie sú splnené zákonné podmienky pre odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, pretoţe nemoţno očakávať, ţe výsledkom tohto konania bude zastavenie exekúcie z dôvodov podľa § 57 Exekučného poriadku. V závere dovolací súd dodáva, ţe uvedené súdne konania vedené na Okresnom súde Ruţomberok sa týkajú nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X. v k.ú. L. O., na ktorej viazlo záloţné právo oprávneného, avšak uvedená nehnuteľnosť nie je a ani nebola predmetom exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. T. B. pod sp.zn. EX 27/
  47. Povinný 2/ opiera svoje dovolanie aj o tvrdenie, ţe je rakúskym štátnym občanom a tieţ jediným spoločníkom v spoločnosti povinného 1/, pričom exekúcia sa vedie uţ len na majetok povinného 2/, pretoţe povinný 1/ na základe dobrovoľnej draţby uţ ţiaden majetok nemá. Vo vzťahu k jeho osobe ako štátnemu občanovi iného štátu namieta nielen nedostatok právomoci súdu Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZPMSaP“), ale upozorňuje hlavne na medzinárodné právo o ochrane zahraničných investícií. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe povinný 2/ je aj štátnym občanom Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 40/1993 Z.z. 12 5 Cdo 83/2011 o štátnom občianstve v znení neskorších predpisov, nie je dôvodná námietka o nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky. Odhliadnuc od tejto skutočnosti dovolací súd povaţuje za potrebné poukázať aj na to, ţe podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodrţiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Podľa § 2 ZMPSaP, ustanovenia tohto zákona sa pouţijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. Týmto právne záväzným aktom je nariadenie, ktoré má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, keďţe Slovenská republika a Rakúsko sú členskými štátmi Európskej únie, a preto je potrebné aplikovať prednostne pred ZMPSaP podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa čl. 1 bod
  48. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z
  49. decembra 2000 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel I), nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci (predmet úpravy). Z vecnej pôsobnosti nariadenia sú vyňaté konkrétne statusové veci, rozhodcovské konanie, sociálne zabezpečenie, konkurzy a podobné konania, ako aj niektoré majetkové veci súvisiace s rodinnoprávnymi vzťahmi. Podľa čl. 3 bod
  50. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, osoby s bydliskom na území členského štátu moţno ţalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 aţ 7 tejto kapitoly. 13 5 Cdo 83/2011 Podľa čl. 23 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko v členskom štáte, dohodli, ţe súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môţu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Moţnosť sporových strán uzavrieť výslovnú dohodu zakladajúcu právomoc konkrétneho súdu nahrádza všetky ostatné pravidlá o určovaní právomoci s výnimkou čl. 22 a 24 nariadenia. Ak je dohoda platná a nie je v nej ustanovené inak, ňou zaloţená právomoc je právomocou výlučnou a má prednosť. V preskúmavanej veci je nesporné, ţe povinný 2/ (pristupujúci dlţník) uzavrel s oprávneným (veriteľom) písomnú dohodu o pristúpení k záväzku
  51. augusta 2005 a zaviazal sa, ţe splní peňaţný záväzok za povinného 1/ (doterajšieho dlţníka), vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. 0273604555 z
  52. augusta
  53. Táto dohoda bola súčasťou zmluvy o úvere. Z článku IX. bod
  54. (záverečných ustanovení ) úverovej zmluvy vyplýva, ţe prípadné spory z právneho vzťahu zaloţeného touto zmluvu a zmluvami s ňou súvisiacimi alebo z právnych vzťahov z nich vyplývajúcich sa zmluvné strany dohodli na miestne príslušnom súde v sídle veriteľa, pričom si veriteľ vyhradil právo ţalovať dlţníka na ktoromkoľvek inom všeobecnom súde. Pristúpenie k záväzku (§ 533 Občianskeho zákonníka) má ten význam, ţe k doterajšiemu dlţníkovi pristupuje ešte ďalší nový dlţník a obaja sú voči veriteľovi zaviazaní solidárne. Preto veriteľ môţe poţadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Preto vychádzajúc z čl. 23 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, podľa ktorého právomoc súdu alebo súdov na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môţu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom sa môţe zaloţiť písomnou dohodou o voľbe právomoci, bola v danom prípade zaloţená právomoc slovenských súdov aj v dohode strán v písomnej zmluve o úvere o tom, ţe spory z právneho vzťahu zaloţeného touto zmluvou a zmluvami s ňou súvisiacimi alebo z právnych vzťahov z nich vyplývajúcimi, budú rozhodovať súdy v Slovenskej republike (miestne príslušný súd v sídle veriteľa alebo ktorýkoľvek iný všeobecný súd). Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd na daný skutkový stav pouţil správny právny predpis, tento aj správne vyloţil a jeho právne závery 14 5 Cdo 83/2011 zodpovedajú hypotéze pouţitého právneho predpisu. Uznesenie odvolacieho súdu je z hľadiska ostatného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) teda správne. Nakoľko nebolo zistené, ţe by konanie odvolacieho súdu bolo postihnuté vadou uvedenou v ustanovení § 237 O.s.p. alebo inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie povinného podľa § 243b ods. 1 a 4 O.s.p. zamietol. V dovolacom konaní procesne úspešnému oprávnenému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti povinným, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
  55. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  56. marca 2013 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová 15 5 Cdo 83/2011

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.