2, § 140 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) na verejnom zasadnutí
1 písm. d/, ods. 2 zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.) prvostupňový rozsudok sa z r u š u j e vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, vo vzťahu k obţalovanému V. M.. Na základe § 259 ods. 3 Tr. por. sa 2 3 To 7/2009 obţalovaný V. M. , nar. X., trvale bytom H., na slobode, o d s u d z u j e
3 Tr. zák., v znení zákona č. 248/1994 Z.z., s pouţitím § 40 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.
2 písm. a/ Tr. zák. sa obţalovaný na výkon uloţeného trestu z a r a ď u j e do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
1 písm. c/ Tr. zák. obţalovanému V. M. sa u k l a d á aj trest prepadnutia veci a to 13 850 € (trinásťtisícosemstopäťdesiat), ktoré sú u l o ž e n é v depozite Krajskej prokuratúry v Bratislave, č. 3 Kv 20/1993, pod poloţkou 34278-152-012. II.
por. odvolania obţalovaných P. R., Ing. M. W., V. M. a F. F. sa z a m i e t a j ú . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 27. apríla 2009, sp. zn. 7T 1/2005, boli v bode I. rozsudku obţalovaní P. R., Ing. M. W., V. M. a F. F. uznaní za vinných z trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov, spolupáchateľstvom
2, § 140 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a v bode II. rozsudku obţalovaný P. R. z trestného činu podvodu
1, ods. 4 Tr. zák. na skutkovom základe, ţe obţalovaní P. R., Ing. M. W., V. M.. F. F. 3 3 To 7/2009 I. po vzájomnej dohode aj s obvineným J. N., voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu jeho úmrtia, na zabezpečenie technickej a materiálnej prípravy v súvislosti s prebiehajúcou výmenou a likvidáciou okolkovaných bankoviek nominálnej hodnoty 1 000 Kčs, v úmysle získať značný zdroj finančných prostriedkov zorganizovali a uskutočnili výrobu falzifikátov kolkov nominálnej hodnoty 1 000 Sk tak, ţe: - obţalovaní P. R., F. F. v období od presne nezisteného dňa v mesiaci marci 1993 do novembra 1993 spoločne s uţ nebohým J. N., zadováţili finančné zdroje a podkladové vzory pre vyhotovenie falzifikátov, poskytli na ich výrobu sumu najmenej 20 000 DEM a psychicky pôsobili na ich urýchlenú výrobu, - obţalovaní Ing. M. W., V. M. po tom, čo od predchádzajúcich obvinených prevzali sumu 20 000 DEM v dňoch 17.- 19.novembra 1993 v Bratislave v priestoroch súkromnej firmy S., na laserovom kopírovacom stroji značky CANON CLC 200, na ich poţiadanie vyrobili najmenej 91 000 kusov falzifikátov kolkov nominálnej hodnoty 1 000 Sk, ktoré dňa 19. novembra 1993
pokynov obţalovaného P. R. odviezli do K., kde boli v noci dňa
4 Tr. zák., s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. 4 3 To 7/2009 Obţalovaným Ing. M. W., V. M. a F. F. boli, kaţdému samostatne, tresty uloţené
3 Tr. zák., s pouţitím § 40 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 14 mesiacov. Na výkon uloţených trestov boli všetci obţalovaní
2 písm. a/ Tr. zák. zaradení do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
1 Tr. por. poškodená spoločnosť majetkový H., bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie o občianskoprávnych veciach. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania krajský prokurátor v Bratislave, a to výlučne vo vzťahu k výroku o treste týkajúceho sa obţalovaného V. M. a obţalovaní R., W., M. a F.. Krajský prokurátor v Bratislave v písomných dôvodoch odvolania (č.l. 595- 597) konštatoval, ţe vo vzťahu k výroku o treste týkajúcom sa obţalovaného M. v rozsudku prvostupňového súdu absentuje výrok o uloţení trestu prepadnutia veci. Na hlavnom pojednávaní krajský prokurátor v záverečnej reči navrhol tomuto obţalovanému, okrem iného uloţiť aj trest prepadnutia veci a to sumy 13 850 €. Súd však takýto trest neuloţil, ani inak nerozhodol o uvedenej čiastke a nevyhradil si ani rozhodnutie na verejné zasadnutie. Konštatoval, ţe suma 13 850 € bol zaistená pri výkone domovej prehliadky u obţalovaného M.. Obţalovaný v priebehu prípravného konania priznal, ţe za to, ţe splnil poţiadavku spoluobţalovaného W. a vyrobil 91 000 kusov falzifikátov kolkov dostal ako finančnú odmenu zálohu 20 000 DEM. Navrhol preto, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol rozsudkom tak, ţe obţalovanému V. M., okrem trestu odňatia slobody vo výmere ako mu ho uloţil aj prvostupňový súd, uloţí aj trest prepadnutia veci, a to zaistenej sumy 13 850 €. Obţalovaný P. R. sa odvolaním, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil vo výroku o vine i vo výroku o treste
1 písm. b/, písm. c/, písm. e/ Tr. por. a vec vrátil súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Poznamenal, ţe v posudzovanom prípade odvolací súd 5 3 To 7/2009 prejednáva skutky z roku 1993, teda s 18 ročným časovým odstupom, ktorý však nebol zapríčinený obţalovanými. S poukazom na poţiadavku spravodlivého prejednania veci nezávislým a nestranným súdom v primeranej lehote, ktorá je zakotvená v Trestnom poriadku, Ústave Slovenskej republiky, Listine základných práv a slobôd, v Dohovore o ochrane ľudských práv a je akcentovaná aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovil presvedčenie, ţe pokračovanie trestného stíhania je vzhľadom na odstup času uţ neprípustné. Obţalovaný Ing. M. W. sa odvolaním domáhal, aby vec bola vrátená prvostupňovému súdu na nové prejednanie, alternatívne, aby rozhodol sám odvolací súd tak, ţe ho spod obţaloby oslobodí. Takýto odvolací návrh odôvodnil tým, ţe v priebehu konania nikdy nepopieral, ţe dostal od spoluobţalovaného R. zákazku na výrobu kolkov, dostal za to aj zálohu 20 000 DEM, z ktorej časť poskytol obţalovanému M., ale išlo len o plagátovú formu kolkov nakopírovaných na beţnom kopírovacom stroji a nadobudol presvedčenie, ţe kolky nebudú zneuţité v peňaţnom styku, nebudú pouţité na bankovkách, ale budú pouţité len ako plagátová propagácia v zahraničí. Vyslovil tieţ presvedčenie, ţe o výrobe a prevoze kolkov boli informované štátne orgány, a preto je dôvodné tvrdiť, ţe táto činnosť bola nimi priamo vyprovokovaná prostredníctvom J. N., ktorý ani nebol s nimi zadrţaný políciou. V ďalšej časti podaného odvolania, po analýze výpovedí svedkov, obţalovaný konštatuje, ţe prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil dôkazy smerujúce k falšovaniu a pozmeňovaniu peňazí. Zdôraznil, ţe v inkriminovanej dobe bolo moţné okolkované tisíckorunové bankovky vymeniť len v peňaţných ústavoch, bolo dokázané, ţe v čase ktorý je povaţovaný za spáchanie trestného činu ním zabezpečené kolky uţ nemohli plniť funkciu platidla. V inkriminovanej dobe ţalovanou činnosťou nemohol zasiahnuť do trestným zákonom chráneného objektu, ktorým bola ochrana slovenských peňazí. Obţalovaný V. M. v písomných dôvodoch odvolania namietal, ţe 6 3 To 7/2009 - súd sa pri hodnotení dôkazov nevysporiadal s otázkami vyprovokovania celej udalosti štátnymi orgánmi, a to z pohľadu najmä svedeckých výpovedí vtedajších funkcionárov P. a tvrdení ďalších osôb, - súd nebral do úvahy obhajobné tvrdenia obţalovaných, - súd nesprávne vyhodnotil dôkazy smerujúce k falšovaniu predmetných kolkov, ktoré v tom čase uţ neboli platné, - súd nevypočul všetkých svedkov, - nebolo preukázané, ţe kolky by sa dali pouţiť ako pravé, neexistujú ţiadne priame dôkazy o existencii tisíckorunových bankoviek, na ktoré by kolky mohli byť nalepené a uţ vôbec nebolo dokázané, ţe by sa dali takéto peniaze vymeniť za nové peniaze a pouţiť ich ako pravé. Na základe uvedených skutočností ţiadal, aby odvolací súd
1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/ zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obţalovaný F. F. v písomných dôvodoch odvolania konštatoval, ţe na hlavnom pojednávaní krajského súdu nebolo preukázané, ţe by svojim konaním naplnil skutkovú podstatu ţalovaného trestného činu. Poloţil otázku, ţe si nevie vysvetliť v čom mala spočívať jeho dohoda so spoluobţalovanými na zabezpečení technickej a materiálnej prípravy v súvislosti s prebiehajúcou výmenou a likvidáciou okolkovaných bankoviek a ako mal práve on organizovať a uskutočniť výrobu falzifikátov kolkov, keď obţalovaného M. videl prvýkrát aţ na hlavnom pojednávaní. Zdôraznil, ţe robil pre J. N. iba šoféra a on sám podnikal v tom čase v kúpe a predaji ojazdených aut. Ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a spod obţaloby ho oslobodil.
prechodných a záverečných ustanovení zák. č. 301/2005 Z.z (ďalej len Trestný poriadok), § 564 ods. 4 vo veciach, v ktorých bola podaná obţaloba na krajský súd 7 3 To 7/2009 na vykonanie konania v prvom stupni pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda pred 1. januárom 2006, vykoná konanie v prvom stupni príslušný krajský súd
doterajších predpisov. Konanie o riadnom opravnom prostriedku proti takémuto rozhodnutiu vykoná Najvyšší súd
doterajších predpisov. V posudzovanej veci obţaloba napadla 21. apríla 2004 na krajský súd ako súd príslušný na konanie v prvom stupni, preto krajský súd vykonal konanie
doterajších predpisov a tieţ Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, konal o opravných prostriedkoch
doterajších predpisov, účinných do 1.januára 2006. Na podklade podaných odvolaní
1 Tr. por. odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môţe odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, ţe dôvodné je len odvolanie krajského prokurátora podané vo vzťahu k obţalovanému V. M. vo výroku o treste a odvolania podané obţalovanými, ţe sú nedôvodné. Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, ţe skutky boli súdom prvého stupňa ustálené na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodrţaní zásad bezprostrednosti priamosti a ústnosti, ako aj pri rešpektovaní práva obţalovaných na obhajobu. Vykonané dôkazy boli vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 5, ods. 6 Tr. por. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tieţ zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obţalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
príslušných ustanovení zákona v otázke zavinenia. Najvyšší súd sa preto v týchto smeroch stotoţňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom krajského súdu. Napriek obhajobným tvrdeniam obţalovaných ich vinu mal jednoznačne a bez akejkoľvek pochybnosti preukázanú aj odvolací súd. Vychádzal jednak z prvotných výpovedí obţalovaných R., W. a M. v rámci prípravného konania, v ktorých 8 3 To 7/2009 sa k spáchaniu ţalovaného skutku priznali, ale i z ostatných dôkazov produkovaných v rámci celého konania, výpovedí svedkov a listinných dôkazov a príloh, ktoré sú súčasťou spisu. Obţalovaní v podstate ani nepopierali vyrobenie falošných kolkov, ale ako najhlavnejšie obhajobné tvrdenia, ktoré ich mali zbaviť trestnej zodpovednosti uvádzali fakt, ţe celá akcia bola vyprovokovaná štátnymi orgánmi, prostredníctvom J. N., ţe kolky boli vyrobené v čase, keď bolo moţné okolkované tisíckorunové bankovky vymeniť len v peňaţných ústavoch a bolo dokázané, ţe v čase ktorý je povaţovaný za spáchanie trestného činu, vyrobené falzifikáty kolkov uţ nemohli plniť funkciu platidla a v neposlednom rade, ţe boli presvedčení, ţe kolky nebudú pouţité v peňaţnom styku, ale budú slúţiť len ako letáková, propagačná záleţitosť. Tieto obhajobné prednesy nemohol akceptovať ani odvolací súd. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, ţe sa v prípade obţalovaných, ktorí samozrejme v rámci svojej skupiny mali kaţdý iné úlohy, nejednalo o ojedinelú akciu výroby najmenej 91 000 kusov falzifikátov kolkov, ktoré mali byť vyvezené do M. a ţe táto akcia by bola vyprovokovaná štátnymi orgánmi prostredníctvom J. N.. Z výpovede viacerých svedkov (napr. A. B., M. J., P. J., Ing. J. K., L. S., Ing. V. Š. a pod.) vyplynulo, ţe obţalovaný R. sa snaţil dlhšiu dobu, najmenej v období od marca do novembra 1993 získať z rôznych zdrojov (z U., Č., M.) neokolkované bankovky, ktoré by boli opatrené falzifikátmi kolkov a v peňaţnom ústave by zabezpečil ich výmenu za peniaze novej meny Slovenskej republiky. Do zháňania neokolkovaných bankoviek zapojil obţalovaný veľa ľudí a
ich výpovedí, pokiaľ mu nevyhoveli v intenciách jeho predstáv, bol aj agresívny. Výpovede svedkov JUDr. J. S., pplk. M., JUDr. K., J. H. a pod. vyvrátili obhajobné tvrdenia obţalovaných, ţe by akcia výroby falzifikátov kolkov bola vyprovokovaná štátnymi orgánmi. K moţnostiam výmeny falšovaných tisíckorunových bankoviek za pravé, a teda aj k prevereniu obhajoby obţalovaných boli vypočutí viacerí svedkovia, zástupcovia rôznych peňaţných ústavov (napr. Ing. M., Ing. T., Ľ. P. a pod.). Ich výpovede a výpoveď svedkyne B., aj v nadväznosti na Vyhlášku Národnej banky Slovenska č. 228/1993 Z.z. a zák. č. 26/1993 Z.z. neboli spôsobilé vyvrátiť obhajobné tvrdenia obţalovaných, ţe nemali moţnosť 9 3 To 7/2009 v dobe, ktorá je povaţovaná za dobu spáchania trestnej činnosti vymeniť falošné bankovky za novú menu Slovenskej republiky. Neobstojí ani obrana obţalovaných W. a najmä obţalovaného M., ţe mysleli, ţe ide iba o akúsi propagačnú, reklamnú činnosť. Odvolací súd vychádzal jednak zo sumy, ktorú obţalovaní za vyrobenie falzifikátov kolkov prevzali a jednak z dôkazov, z ktorých vyplýva hrozba násilia voči nim v prípade, ak nesplnia poţiadavku výroby falzifikátov kolkov a nesplnia ju v poţadovanom čase. Uţ samotná skutočnosť bez ďalšieho, ţe falošné kolky vyrobili a odovzdali ich osobe, ktorá ich výrobu poţadovala, vytvorila moţnosť ich zneuţitia. Odvolací súd sa zaoberal iba týmito najzásadnejšími obhajobnými námietkami obţalovaných, pričom v ostatných podrobnostiach odkazuje na dôvody rozsudku krajského súdu, s ktorými sa stotoţňuje, tieto zodpovedajú ustanoveniu § 125 Tr. por. a ich opakovanie by bolo duplicitné. Obţalovaní P. R., Ing. M. W., V. M. a F. F. tým, ţe spoločným konaním, pričom miera a spôsob ich zapojenia sa do páchania ţalovanej trestnej činnosti je vyjadrená v skutkovej vete rozsudku, falšovali peniaze, v posudzovanom prípade išlo o kolky, ktoré aj samotné majú zo zákona povahu peňazí, v úmysle dať ich ako pravé, skutku sa dopustili ako členovia organizovanej skupiny a spáchali čin v značnom rozsahu, naplnili pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov spolupáchateľstvom
2, § 140 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v znení zákona č. 248/1994 Z.z. Prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne rozviedol pojem organizovanej skupiny v zmysle § 89 ods. 26 Tr. zák. a následne na to aplikovanej právnej kvalifikácie konania obţalovaných
ods. 3 písm. a/ ako i pojmu čin spáchaný v značnom rozsahu a následnej právnej kvalifikácie
ods. 3 písm. b/ § 140 Tr. zák. s argumentáciou krajského súdu sa odvolací súd stotoţnil. Krajský súd neopomenul zaoberať sa podrobne vo svojom rozhodnutí aj ustanovením § 16 Tr. zák. a správne ustálil, z dôvodov podrobne tam uvedených, ţe pre obţalovaných bolo 10 3 To 7/2009 priaznivejšie posúdenie ich konania
zákona č. 140/1961 Zb. (Tr. zák.) v znení neskorších predpisov, konkrétne v znení zák. č. 248/4944 Z.z. Aj tento postup súdu prvého stupňa odvolací súd povaţuje za zákonný a správny. Vo vzťahu ku skutku v bode II. rozsudku aj odvolací súd mal vinu obţalovaného R. za preukázanú, a to najmä na základe výpovedí svedkov I. J. a P. P. ako i súvisiacich listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu. Obţalovaný P. R. tým, ţe sa úmyselným konaním obohatil na škodu cudzieho majetku tým, ţe uviedol iného do omylu a spôsobil škodu veľkého rozsahu, naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu
1, ods. 4 Tr. zák. Prvostupňový súd pri ukladaní trestov jednotlivým obţalovaným veľmi dôsledne zváţil všetky zákonné kritériá rozhodné pre voľbu druhu trestov a pre voľbu ich výmery. Zohľadnil stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obţalovaných, ktorý je vysoký vzhľadom na význam zákonom chráneného záujmu, ale zohľadnil aj predchádzajúci ţivot obţalovaných a moţnosti ich nápravy. Krajský súd v dôvodoch rozsudku veľmi podrobne objasnil aplikáciu ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. pri voľbe výmery ukladaných trestov, odôvodnenú neprimeranou dĺţkou konania, rozhodne nezavinenou postupom obţalovaných. Odvolací súd sa s postupom i argumentáciou krajského súdu plne stotoţnil.
4 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní musia (okrem iného) trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a musia dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou.
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kaţdý má právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. S poukazom na tieto ustanovenia ako i čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neúmernú dĺţku konania môţe súd zohľadniť pri výmere trestu. V posudzovanej veci skutky boli spáchané ešte v roku 1993, teda pred osemnástimi rokmi, obţalovaní sa úkonom trestného stíhania podrobovali, po dobu od spáchania skutkov, teda osemnásť rokov viedli riadny ţivot, ďalšej trestnej činnosti sa uţ nedopustili, preto aj odvolací súd, s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, za primerané 11 3 To 7/2009 povaţoval tresty odňatia slobody v trvaní osemnásť mesiacov u obţalovaného R. a po štrnásť mesiacov u obţalovaných W., M. a F.. Zastavenie trestného stíhania výlučne z dôvodov neprimeranej dĺţky konania, hoc aj nezavinenej konaním obţalovaných, by bola v rozpore so zákonom i ustálenou praxou súdov. Na výkon trestov do prvej nápravnovýchovnej skupiny boli obţalovaní zaradení v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolania obţalovaných P. R., Ing. M. W., V. M. a F. F. povaţoval za nedôvodné a ako také ich postupom
por. zamietol. Napriek vyššie uvedenému konštatovaniu aj vo vzťahu k obţalovanému M., odvolací súd na podklade odvolania krajského prokurátora, postupom
1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušil výrok o treste vo vzťahu k tomuto obţalovanému, pretoţe sa stotoţnil s odvolacou námietkou prokurátora, ţe obţalovanému M. mal byť uloţený popri nepodmienečnom treste odňatia slobody aj trest prepadnutia veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil s odvolacím tvrdením prokurátora, ţe bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, ţe suma 13 850 €, ktorá bola zaistená pri domovej prehliadke vykonanej u obţalovaného M., pochádza zo ţalovanej trestnej činnosti. Obţalovaný M. sám vo výpovedi priznal, ţe túto sumu prevzal ako zálohu na odmenu za výrobu falošných kolkov.
1 písm. c/ Tr. zák. súd uloţí trest prepadnutia veci, ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň. Prepadnutie veci sa teda vzťahuje na to, čo sa trestným činom získalo. V posudzovanom prípade to bola nepochybne suma 13 850 € (ktoré sú v súčasnej dobe uloţené v depozite krajskej prokuratúry). Odvolací súd preto postupom
3 Tr. por. vo veci rozhodol sám tak, ţe obţalovanému M. uloţil trest odňatia slobody vo výmere totoţnej ako súd prvostupňový, 12 3 To 7/2009 tieţ ho pre jeho výkon zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny, ale zároveň mu uloţil aj trest prepadnutia veci a to finančnej čiastky 13 850 €. Výrok o náhrade škody je zákonný a správny týmto rozhodnutím ostal nedotknutý. S ohľadom na tieto skutočnosti, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. V Bratislave 8. júna 2011 JUDr. Jana S e r b o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.