← Slovensko

o zaplatenie 527 062,42 eur (pôvodne 15 878 282,45 Sk)

Obsah (19)§ 142§ 120§ 420§ 212§ 214§ 201§ 251§ 24§ 26§ 25§ 28§ 49§ 48a§ 260§ 261§ 373§ 66§ 567§ 12

Najvyšší súd 4 Obo 73/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: B., so sídlom: B., IČO: X., zast. advokátmi JUDr. P. a JUDr. O., obidvaja so

ktorej ţalobca postúpil postupníkovi časť svojej pohľadávky vo výške 24 383 723,50 Sk za dohodnutú odplatu 23 164 537,- Sk, so splatnosťou

  2. 3 4 Obo 73/2012
  3. Nakoľko však postupník dohodnutú pohľadávku v stanovenej lehote neuhradil, ţalobca dňa
  5. 2001 uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú podpísali ţalovaný v
  6. rade a Dr. Ing. P. ako predseda predstavenstva so spoločnosťou O., spol. s r. o., S.,

ktorej ţalobca ako postupca postúpil postupníkovi pohľadávku vo výške 23 164 537,- Sk za dohodnutú odplatu 20 300 000,- Sk. Táto bola ţalobcovi uhradená dňa

  3. Dňa
  5. 2000 ţalobca uzavrel dve zmluvy o postúpení pohľadávky so spoločnosťou B., a. s. B., predmetom ktorých bolo postúpenie pohľadávky, resp. časti pohľadávky ţalobcu voči A., a. s. na základe vkladových účtov. Jednou zmluvou postúpil ţalobca spoločnosti B., a. s. pohľadávku s vkladom vo výške 17 290 000,- Sk za cenu 12 103 000,- Sk so splatnosťou do 30 dní od podpísania zmluvy. Druhou zmluvou postúpil ţalobca spoločnosti B., a. s. z vkladu 36 000 000,- Sk časť vo výške 11 616 276,50 Sk v sume 8 131 393,55 Sk so splatnosťou do 30 dní od podpísania zmluvy. Predmetné zmluvy podpísali ţalovaní v
  6. a
  7. rade. Súd prvého stupňa poukázal na ust. §251 ods. 1, ods. 2 ObchZ a uviedol, ţe členskou schôdzou druţstva bolo dňa
  9. 2000 prijaté uznesenie č. 60/00, v zmysle ktorého zhromaţdenie delegátov poverilo kontrolnú komisiu, aby voči zodpovedným členom predstavenstva ţalobcu začala konanie a uplatnila spôsobené škody v súvislosti s konaním v A., a. s.. Uznesením č. 11/06/2001 (správne malo znieť 12/06/2001) kontrolná komisia poverila Ing. V. konať v jej mene, a teda návrh bol podaný v súlade s § 251 ObchZ v znení platnom v čase prijatia rozhodnutí. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, ţe ţalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom, ktorý by svojím konaním spôsobili ţalovaní v
  10. aţ
  11. rade a vznikom škody. Konštatoval, ţe tým, ţe ţalovaní v
  12. a
  13. rade podpísali zmluvy o vkladom účte a tým, ţe ţalovaní v
  14. aţ
  15. rade prijali rozhodnutie predstavenstva ţalobcu a súhlasili s podpísaním zmlúv o vkladovom účte, nie je moţné tvrdiť, ţe by z ich strany k protiprávnemu úkonu došlo. Keďţe ţalobca nepreukázal, ţe konaním ţalovaných došlo ku škode vyčíslenej v návrhu, súd ţalobu zamietol. Po tom, ako odvolací súd uznesením zo dňa
  17. 2008, č. k. 1 Obo 37/2007-334 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, doplnil súd prvého stupňa dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu, a to výsluchom účastníkov konania a na základe zistenia skutkového stavu, oboznámenia sa s dokladmi doloţenými do spisu a vyjadreniami zástupcov sporových strán, rozsudkom zo dňa
  19. 2009, č. k. 30 Cb 71/2001-433 ţalobu opäť zamietol. Na základe doplneného dokazovania nemal zo strany ţalobcu preukázané porušenie právnej povinnosti ţalovanými, ani existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením ich povinnosti a vznikom škody, 4 4 Obo 73/2012 ktorá tvorí predmet sporu. Ţalobca súdu nepreukázal, ţe by medzi ním a ţalovanými bola uzatvorená mandátna zmluva, vo vzťahu k ţalovanému v
  20. rade bolo preukázané len uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu so ţalobcom. Ţalobca nepreukázal úmysel predovšetkým ţalovaných v
  21. a v
  22. rade, ktorým by chceli druţstvo poškodiť podpisom prolongácie zmlúv o vkladoch v A., a. s. Ţalovaný v
  23. rade, odvolávajúc sa na burzové správy vydávané denníkom H., preukázal, ţe spolu s pôvodne ţalovaným v
  24. rade (Ing. I.) konal v úmysle zachovať zisky pre druţstvo tak, ako v minulom období. Konanie ţalovaných v
  25. a
  26. rade súvisiace s realizáciou rozpočtov a získaním zmenky, súd aj s prihliadnutím na výpoveď ţalovaného v
  27. rade vyhodnotil ako úsilie nasvedčujúce snahe zminimalizovať straty ţalobcu. Vo vzťahu k ţalovaným v
  28. aţ
  29. rade ţalobca nepreukázal, v čom a akú právnu povinnosť mali porušiť svojím konaním a čo malo spôsobiť škodu uplatnenú ako právny nárok ţalobcu. K nevykonaniu dôkazu spočívajúceho vo výsluchu predsedu kontrolnej komisie p. L. súd uviedol, ţe tento nevykonal vzhľadom k tomu, ţe pre rozhodovanie bolo postačujúce oboznámenie sa s oznámením ţalobcu zo dňa
  31. 2000 adresovaným Okresnej prokuratúre Bratislava V (č. l. 121). Na základe uvedených skutočností, poukazujúc aj na skutkový a právny stav obsiahnutý v predchádzajúcom rozsudku zo dňa
  33. 2003 (správne malo znieť zo dňa
  35. 2006), súd prvého stupňa ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol

§ 142ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.")

zásady úspechu v konaní. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalobca (ďalej tieţ ako „odvolateľ"). Súdu prvého stupňa vytkol, ţe neúplné zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), na základe ním vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Rovnako súdu vytkol, ţe odôvodnenie jeho rozsudku je nepresvedčivé, pretoţe nevysvetlil, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Odvolateľ súdu vytkol, ţe napriek právne záväznému názoru vyslovenému v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, súd prvého stupňa pokračoval v konaní svojvoľne, nevykonal navrhnuté dôkazy, neodstránil rozpory, ktoré vyplynuli z výpovedí ţalovaných a neobjasnil ani postup pri hodnotení dôkazov. Namietol, ţe prvostupňový súd nerešpektoval zákonom stanovené procesné pravidlá, keď nevyzval účastníkov na návrhy na doplnenie dokazovania

§ 120ods.

1 O. s. p., nepoučil ich

§ 120ods.

4 O. s. p., ale náhle ukončil dokazovanie a bez moţnosti sporových 5 4 Obo 73/2012 strán vyjadriť sa k vykonaným dôkazom vyhlásil dokazovanie za skončené. V zápisnici však poučenie

§ 120ods.

4 O. s. p. ostalo uvedené, kým námietka ţalobcu o tom, ţe súd nemôţe ukončiť dokazovanie bez toho, aby splnil uznesenie odvolacieho súdu a doplnil dokazovanie, uvedená nie je. Rozsudok o zamietnutí ţaloby súd vyhlásil bez toho, aby účastníkom umoţnil záverečné zhrnutie ich návrhov a dal im moţnosť vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, a teda bez moţnosti predniesť záverečné reči (č. l. 440 a 442). Odvolateľ prvostupňovému súdu ďalej vytkol, ţe napriek novej plnej moci udelenej advokátom JUDr. O. a JUDr. P., v ktorej je pre doručovanie písomností určený advokát JUDr. P. (a súčasťou ktorej je aj odvolanie skôr udelenej plnej moci), súd menovaného advokáta v záhlaví svojho rozsudku vôbec neuviedol a rozsudok mu do dnešného dňa nedoručil (č. l. 440). V ďalších častiach svojho odvolania odvolateľ prezentoval svoj názor na to, ţe v predmetnej veci sú kumulatívne splnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody. Ţalovaní v

  1. aţ
  2. rade, ktorí boli v čase vykonania predmetných právnych úkonov, členmi štatutárneho orgánu konajúceho za ţalobcu, porušili svoju povinnosť postupovať pri nakladaní s majetkom (finančnými prostriedkami) B. (ďalej len „B.") s odbornou starostlivosťou. Má za to, ţe medzi konaním ţalovaných v
  3. a
  4. rade, resp. v
  5. aţ
  6. rade a vznikom škody (ktorým malo byť zmenšenie majetku druţstva), je príčinná súvislosť. Priamym následkom konania ţalovaných v
  7. a
  8. rade v rozpore so Stanovami druţstva, bola nemoţnosť získať späť finančné prostriedky uloţené na termínované vklady v celej výške. Ţalovaní v
  9. aţ
  10. rade zanedbaním svojich povinností postupovať s odbornou starostlivosťou umoţnili konanie, ktoré malo za následok vznik škody. V dôsledku takéhoto konania ţalovaných došlo k zmenšeniu majetku ţalobcu o čiastku celkom 15 878 276,45 Sk (správne má znieť 15 878 282,45 Sk), z čoho suma 3 122 676,- Sk predstavuje stratu na výnosoch, o ktoré sa majetok ţalobcu (bez porušenia záväzkovej povinnosti ţalovanými) mohol zvýšiť, ale nezvýšil sa. Vyčíslené zmenšenie majetku predstavuje pre ţalobcu škodu spôsobenú na majetku (č. l. 440). Odvolateľ v ďalšom poukázal na to, ţe

znenia Obchodného zákonníka platného v čase skutku, nebola pre výkon funkcie člena štatutárneho orgánu ustanovená povinnosť uzatvoriť zmluvu o výkone funkcie, ale zo zákona platila a platí pre správu majetku povinnosť odbornej starostlivosti. Uviedol, ţe práva a povinnosti člena štatutárneho orgánu sa podporne spravovali ustanoveniami mandátnej zmluvy (č. l. 440). 6 4 Obo 73/2012 Odvolateľ tieţ nesúhlasí s obhajobou právnych zástupcov ţalovaných v 1., 3., 4.,

  1. a
  2. rade, ktorí sa v konaní bránili tvrdením, ţe nebolo preukázané protiprávne konanie ich klientov. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na § 373 ObchZ, z ktorého vyplýva, ţe zákon nevyţaduje protiprávne konanie, absencie ktorého sa právni zástupcovia ţalovaných dovolávali. Súdu vytkol, ţe tým, ţe v odôvodnení rozsudku skonštatoval, ţe ţalovaní neporušili ţiadnu právnu povinnosť, dokonca ţalobcovi vytkol, ţe nepreukázal úmysel ţalovaného, vec nesprávne právne posúdil (č. l. 441). K doplneniu dokazovania súdom prvého stupňa odvolateľ uviedol, ţe ako nový dôkaz navrhol výsluch svedka p. L., bývalého riaditeľa pobočky A. v B. a súčasného predsedu kontrolnej komisie B., a to za účelom preukázania personálneho prepojenia ţalovaného v
  3. rade s menovaným svedkom. Tento dôkaz nebol vykonaný, pretoţe prepojenie s p. L. potvrdil sám ţalovaný v
  4. rade. Z uvedeného sa moţno domnievať, ţe ţalovaný v
  5. rade mal o stave banky reálne informácie. Odvolateľ súdu tieţ vytkol, ţe sa nevysporiadal snovými výpoveďami ţalovaných v 3.,
  6. a
  7. rade prednesenými na pojednávaní dňa
  9. 2009, ktorými boli vyvrátené tvrdenia ţalovaného v
  10. rade. Pokiaľ by tak totiţ bol urobil, nemohol by po právnom posúdení veci dospieť k takým záverom, ktoré uviedol v odôvodnení rozsudku (č. l. 441 a 442). Odvolateľ ďalej uviedol, ţe ako nová skutočnosť bola v konaní prezentovaná informácia o existencii zmenky, ktorá bola vystavená v prospech druţstva. V tejto súvislosti právny zástupca ţalobcu ţiadal o odročenie pojednávania za účelom zistení skutočností týkajúcich sa predmetnej zmenky, avšak konaním súdu mu bolo znemoţnené toto zistenie urobiť. Súdu vytkol, ţe o ţiadosti o odročenie nijako nerozhodol (č. l. 442). V ďalšom namietol nesúrodosť textu zápisnice o pojednávaní (č. l. 442 - 443) a pochybnosť v súvislosti s členkou senátu JUDr. A., ktorú právny zástupca ţalobcu JUDr. P. pozná z videnia z viacerých pojednávaní, avšak má váţnu pochybnosť, či v senáte bola skutočne prítomná práve ona (č. l. 443). K záveru súdu o tom, ţe nemá za strany ţalobcu preukázané porušenie právnej povinnosti, odvolateľ poukázal na ust. § 260, § 261 ods. 3 písm. a/, § 66 ods. 2 a § 567 ObchZ a vyjadril názor, ţe ţalovaní v
  11. aţ
  12. rade porušili svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu, keď pri zariaďovaní záleţitostí druţstva nepostupovali s odbornou starostlivosťou (č. l. 443 -444). 7 4 Obo 73/2012 K časti rozsudku, v ktorej súd dôvodil, ţe ţalobca nepreukázal, ţe by medzi ním a ţalovanými bola uzavretá mandátna zmluva, odvolateľ uviedol, ţe platná právna úprava v dobe, kedy sa uskutočnilo konanie, následkom ktorého bola škoda, nepoţadovala na výkon funkcie člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti uzavretie osobitnej mandátnej zmluvy (dnes zmluva o výkone funkcie), pretoţe zákon priamo stanovuje, ţe konanie pri výkone funkcie sa spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve (č. l. 444). Nakoniec k záveru súdu o tom, ţe ţalobca nepreukázal úmysel predovšetkým ţalovaného v
  13. a
  14. rade odvolateľ zdôraznil, ţe zodpovednosť za škodu je v Obchodnom zákonníku koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, ktorá nevyţaduje úmysel či zavinenie. Súdu vytkol, ţe napriek tomu, ţe vo veci rozhodoval obchodnoprávny senát Cb, ktorý mal posudzovaný právny vzťah a uplatnený nárok na náhradu škody posúdiť

Obchodného zákonníka, pri rozhodovaní aplikoval nesprávnu právnu normu, keď vec posudzoval

§ 420Občianskeho zákonníka (č.

l. 444). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolateľ odvolaciemu súdu navrhol, aby po doplnení dokazovania v potrebnom rozsahu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobe vyhovie. Pre prípad, ţe doposiaľ vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav neumoţňujú rozhodnúť o zmene rozsudku, ţalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasťou odvolania je ţiadosť odvolateľa o oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie, ako aj jeho návrh na prikázanie veci inému krajskému súdu argumentujúc, ţe má výhrady voči postupu KS v Bratislave pre jeho opakovaný nezákonný postup. K odvolaniu ţalobcu sa vyjadrili všetci ţalovaní. Ţalovaný v

  1. rade navrhol odvolanie odmietnuť, odvolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie zastaviť, resp. rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Ţalovaná v
  2. rade navrhla ţalobu v plnom rozsahu zamietnuť z dôvodu, ţe sa vo veci necíti byť vecne legitimovaná. Ţalovaní v 3.,
  3. a
  4. rade navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť, alternatívne v prípade, ak súd zváţi, ţe v konaní nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo ţalovaných, navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť v časti týkajúcej sa zamietnutia ţaloby voči ţalovaným v 3.,
  5. a
  6. rade. Ţalovaný v
  7. rade navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. 8 4 Obo 73/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie ţalobcu

§ 212ods.

1 O. s. p., v zmysle ktorého odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, bez nariadenia pojednávania

§ 214ods.

2 O. s. p. a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktorému mu predchádzalo dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné.

§ 201veta prvá O.

s. p., účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ţalobca v odvolaní namietol, ţe prvostupňový súd nerešpektoval procesné podmienky konania, konajúc tak v rozpore s ust. § 120 O. s. p.. Konkrétne súdu vytkol, ţe nevyzval účastníkov na návrhy na doplnenie dokazovania

§ 120ods.

1 O. s. p. a hoci ich ani nepoučil

§ 120ods.

4 O. s. p., v zápisnici poučenie

citovaného ustanovenia ostalo zaprotokolované. Naproti tomu námietka ţalobcu k doplneniu dokazovania v zápisnici uvedená nie je. Rovnako súdu vytkol, ţe bez moţnosti sporových strán vyjadriť sa k vykonaným dôkazom vyhlásil dokazovanie za skončené a rozsudok vyhlásil tieţ bez toho, aby účastníkom konania umoţnil zhodnotiť priebeh konania a vykonané dôkazy, t. j. predniesť záverečné reči. Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré sa na súde prvého stupňa konalo dňa

  2. 2009 (č. l. 383 - 388), t. j. po tom, ako bola vec prvostupňovému súdu vrátená uznesením odvolacieho súdu zo dňa
  4. 2008, č. k. 1 Obo 37/2007-334 je zrejmé, ţe právny zástupca ţalobcu poţiadal o odročenie pojednávania z dôvodu preverenia si určitých informácií, resp. prekonzultovania veci so zástupcami ţalobcu, na čo reagoval právny zástupca ţalovaného v
  5. rade a navrhol návrhu o odročenie pojednávania nevyhovieť. Súd prvého stupňa však o tomto návrhu nerozhodol, resp. to aspoň zo zápisnice nevyplýva. Súd síce pojednávanie prerušil, nie je však zrejmé, za akým účelom (č. l. 387). Prvostupňový súd na záver pojednávania, pred rozhodnutím vo veci samej, vyhlásil dokazovanie uznesením v zmysle § 118 ods. 4 O. s. p. za skončené (č. l. 387 - 388), z obsahu zápisnice však nevyplýva, či súd účastníkov v zmysle citovaného ustanovenia vyzval na zhrnutie svojich návrhov a vyjadrenie sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Vo vzťahu k poučeniu

§ 120ods.

4 O. s. p. je z obsahu zápisnice zrejmé, ţe súd účastníkov

citovaného ustanovenia poučil a odvolací súd nemá dôvod o tejto skutočnosti pochybovať, nakoľko je zaprotokolovaná na č.

  1. 386 zápisnice. 9 4 Obo 73/2012 Odvolateľ v ďalšom namietol neuvedenie advokáta JUDr. P. v záhlaví napadnutého rozsudku, ako aj jeho nedoručenie menovanému advokátovi napriek tomu, ţe ţalobca v novej plnej moci zo dňa
  3. 2009 splnomocnil na doručovanie písomností práve advokáta JUDr. P.. Z obsahu spisu vyplýva, ţe splnomocnením zo dňa
  5. 2006 (č. l. 156) ţalobca v zastúpení predsedu a podpredsedu predstavenstva B. splnomocnil advokáta JUDr. O. na zastupovanie v konaní o náhradu škody voči Dr. Č. a spol., vedenom na Okresnom súde Bratislava V (správne malo znieť na Krajskom súde v Bratislave) pod sp. zn. 30 Cb 71/2001, a to vrátane prijímania doručovaných písomností. Následne ţalobca plnomocenstvom zo dňa
  7. 2009 (č. l. 409) predchádzajúcu plnú moc udelenú JUDr. O. dňa
  9. 2006 odvolal a zároveň splnomocnil na zastupovanie v konaní advokátov JUDr. P. a JUDr. O.. Predmetné plnomocenstvo podpísal predseda kontrolnej komisie B. Bc. L. a podpredseda kontrolnej komisie B. Ing. J.. Na výzvu prvostupňového súdu zo dňa
  11. 2011 (č. l. 501 - 502) ţalobca k otázke zastupovania jeho osoby v konaní uviedol, ţe za platnú plnú moc povaţuje splnomocnenie udelené advokátovi JUDr. O. dňa
  13. 2006 argumentujúc, predstavenstvo B. nemalo o konaní členov kontrolnej komisie - predsedu Bc. Ľ.L. a podpredsedu Ing. J. vedomosť a keďţe v zmysle výpisu z obchodného registra ţalobcu, právne úkony, pre ktoré je zákonom predpísaná písomná forma, podpisujú dvaja členovia predstavenstva, povaţujú plnomocenstvo zo dňa
  15. 2009 udelené advokátom JUDr. P. a JUDr. O., za neplatné (č. l. 507 - 508).

§ 251ods. 1, ods. 2 Obch

Z, platného a účinného aj v čase uplatnenia ţaloby na súde, nároky druţstva zo zodpovednosti členov orgánov druţstva za škodu uplatňuje predstavenstvo. Voči členom predstavenstva uplatňuje nároky druţstva kontrolná komisia prostredníctvom ňou určeného člena. Tieto nároky druţstva sa môţu uplatniť na súde len s predchádzajúcim súhlasom členskej schôdze. Stanovy môţu určiť, ţe členská schôdza schvaľuje aj urovnanie v tejto veci.

článku 33 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Stanov B., platných od septembra 1992 (č. l. 411), nároky druţstva zo zodpovednosti členov orgánov druţstva za škodu uplatňuje predstavenstvo. Voči členom predstavenstva uplatňuje nároky kontrolná komisia. Nároky môţu byť uplatnené na súde len po predchádzajúcom súhlase zhromaţdenia delegátov.

článku 21 ods. 1 Stanov B., zhromaţdenie delegátov je najvyšším orgánom druţstva, obdobne ako v zmysle § 239 ods. 1 ObchZ je ním schôdza členov druţstva (členská schôdza). 10 4 Obo 73/2012 Z obsahu spisu odvolací súd zistil, ţe zhromaţdenie delegátov uznesením č. 60/00 zo dňa 18. 11. 2000 (č. l. 48)

článku 33 ods. 3 Stanov B. poverilo kontrolnú komisiu, aby začala voči zodpovedným členom predstavenstva B. konanie a uplatnila spôsobené škody v súvislosti s konaním v A.. Na zasadnutí kontrolnej komisie dňa

  2. 2001 bolo prijaté uznesenie č. 12/06/2001 (č.
  3. 49), ktorým kontrolná komisia poverila Ing. V. konať v jej mene v zmysle uznesenia zhromaţdenia delegátov č. 60/00 zo dňa
  6. Na základe vyššie uvedených skutočností, keďţe ţaloba o náhradu škody v prejednávanej veci smeruje voči členom predstavenstva, mohlo druţstvo svoje nároky uplatniť na súde prostredníctvom kontrolnej komisie. Nakoľko v mene kontrolnej komisie je, resp. bola poverená konať Ing. V. (v čase podania ţaloby na súd jej predsedníčka), bola

názoru odvolacieho súdu aj tou osobou, ktorej prináleţalo splnomocniť právneho zástupcu, ktorý B. v predmetnom konaní zastupoval. Splnomocnenie zo dňa

  2. 2006 (č. l. 156) však v mene B. nepodpísala Ing. V. ako predsedníčka kontrolnej komisie. Naproti tomu plnomocenstvo zo dňa
  4. 2009 (č. l. 409) za ţalobcu síce podpísali predseda a podpredseda kontrolnej komisie B., jeho prijatie právnymi zástupcami však nebolo potvrdené ich podpismi. Vzhľadom na uvedené ţalobca na opätovnú výzvu prvostupňového súdu zo dňa
  6. 2012 (č. l. 524 - 527) zaloţil do spisu plnomocenstvo zo dňa
  8. 2009 (č. l. 534), doplnené o podpisy právnych zástupcov.

§ 24O. s.

p., účastník sa môţe dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie

§ 26, môţe si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu.

V tej istej veci môţe mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie

§ 25

.

§ 25ods.

1 O. s. p., ako zástupcu si účastník môţe vţdy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemoţno obmedziť.

§ 28ods.

1 O. s. p., zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.

§ 49ods.

1 veta prvá O. s. p., ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. 11 4 Obo 73/2012

§ 48aO. s.

p., ak má účastník viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého určí účastník na doručovanie písomností. Ak účastník výslovne neurčí ţiadneho z advokátov, doručuje sa ktorémukoľvek z nich. Ustanovením § 24 novela Občianskeho súdneho poriadku súčinnosťou od

  2. 2008 umoţnila, aby si účastník pre zastupovanie v občianskom súdnom konaní mohol v tej istej veci zvoliť viacerých advokátov. V zmysle § 48a O. s. p. je na účastníkovi, aby určil, ktorému z ním zvolených advokátov sa majú písomnosti doručovať. Ak účastník toto právo nevyuţije, platí, ţe súd môţe doručovať ktorémukoľvek zo zvolených advokátov. Z obsahu plnomocenstva zo dňa
  4. 2009 (č. l. 534) je zrejmé, ţe toto splnomocniteľ udelil obom vyššie zvoleným advokátom - JUDr. O. a JUDr. P. na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch vo vzťahu k súdom a iným orgánom verejnej správy, a to na podávanie návrhov, ţiadostí a opravných prostriedkov, na prijímanie doručovaných písomností,...". Prijímanie doručovaných písomností je osobitne uvedené pri splnomocnencovi JUDr. P., ktorého splnomocniteľ určil aj na doručovanie písomností. Z kontextu celého plnomocenstva vyplýva, ţe na prijímanie doručovaných písomností splnomocniteľ splnomocnil obidvoch menovaných advokátov, túto skutočnosť osobitne zdôraznil vo vzťahu k advokátovi JUDr. P., avšak nie s uvedením, ţe výlučne jemu sa majú písomnosti doručovať. Preto prvostupňový súd nepochybil, ak svoje rozhodnutie doručil advokátovi JUDr. O. (č. l. 438). Treba však prisvedčiť odvolateľovi, ţe prvostupňový súd pochybil, keď v záhlaví napadnutého rozsudku neuviedol ako právneho zástupcu ţalobcu aj advokáta JUDr. P.. K namietanej neúčasti sudkyne - členky senátu prvostupňového súdu, JUDr. A. na pojednávaní dňa
  6. 2009, predsedníčka vo veci konajúceho senátu v písomnom vyjadrení zo dňa
  8. 2011 (č. l. 511) uviedla, ţe menovaná sudkyňa na predmetnom pojednávaní prítomná bola. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil túto námietku odvolateľa ako nedôvodnú, pretoţe nemá dôvod vyjadreniu predsedníčky senátu neveriť. Naviac, ide len o pochybnosť odvolateľa zaloţenú na tvrdení, ţe JUDr. S. pozná z videnia z viacerých pojednávaní, pričom nie je zrejmé, nakoľko si ju z videnia pamätá. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal časťou odvolania ţalobcu, v ktorej namietol, ţe odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepresvedčivé, nerešpektujúce ust. § 157 ods. 2 O. s. p. 12 4 Obo 73/2012 Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou práva na súdnu ochranu

článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto právo bezpochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania, musí však spĺňať limity zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. a účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky vznesené účastníkmi v priebehu konania, s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu. Porušením práva na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia sa účastníkovi odníma moţnosť náleţité skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolateľ vzhliadol vo vzťahu k záveru súdu o tom, ţe ţalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti ţalovanými, ktorý

jeho tvrdenia vyhodnotil v rozpore s § 373 ObchZ. Rovnako súdu vytkol nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa uzatvorenia mandátnej zmluvy medzi ţalobcom a ţalovanými, ako aj konania predovšetkým ţalovaných v

  1. a
  2. rade, spočívajúceho v ich úmysle poškodiť druţstvo. Odvolací súd totoţné s odvolateľom má za to, ţe napadnutý rozsudok prvostupňového súdu je v týchto častiach nepreskúmateľný. Súd prvého stupňa len na základe konštatovania, ţe ţalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti ţalovanými, existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením ich povinnosti a vznikom škody, ktorá tvorí predmet sporu, rovnako nepreukázal uzatvorenie mandátnej zmluvy medzi ţalobcom a ţalovanými, ani úmysel ţalovaných v
  3. a
  4. rade poškodiť druţstvo, ţalobu s poukazom na skutkový a právny stav obsiahnutý v predchádzajúcom svojom rozsudku zo dňa
  6. 2006, zamietol. V uvedenom smere odôvodnenie odvolateľom nastolenej problematiky v rozhodnutí prvostupňového súdu skutočne absentuje. Súd prvého stupňa svoje závery náleţité nezdôvodnil, ani ich nepodloţil ustanoveniami príslušných právnych predpisov, o ktoré svoje rozhodnutie oprel. Pokiaľ by tak bol urobil, musel by dospieť k záveru (totoţnému s odvolateľom), ţe na prejednávanú vec je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného a nie Občianskeho zákonníka, z ktorého zrejme vychádzal, keď posudzoval úmysel ţalovaných. Naviac, tak ako to namietol odvolateľ, súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s novými výpoveďami ţalovaných v 3.,
  7. a
  8. rade vo vzťahu k tvrdeniam ţalovaného v
  9. rade, prednesenými na pojednávaní súdu dňa
  11. 2009 (č. l. 387). 13 4 Obo 73/2012 Odvolací súd sa stotoţňuje aj s ďalšou námietkou odvolateľa, ţe rozhodnutie súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Právnym posúdením veci je treba rozumieť činnosť súdu, pri ktorej tento zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu úpravu na zistený skutkový stav. Pod nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca si uplatnil právo na náhradu škody v celkovej výške 15 878 282,45 Sk, ktorú mali spôsobiť ţalovaný v
  12. rade ako predseda predstavenstva B. a ţalovaný v
  13. rade ako člen predstavenstva B. tým, ţe dňa
  15. 1999 podpísali zmluvy o vkladovom účte s A., a. s., N. a ţalovaní v
  16. aţ
  17. rade (ďalší členovia predstavenstva B.) tým, ţe s podpísaním zmlúv o vkladovom účte súhlasili a dňa
  19. 1999 spoločne so ţalovanými v l . a
  20. rade hlasovali za prijatie uznesenia č. 415/11/99, ktorým predstavenstvo B. uzavretie predmetných zmlúv schválilo. Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej prvostupňový súd nárok ţalobcu zamietol, je posúdenie predpokladov pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle Obchodného zákonníka tak, ako to správne skonštatoval aj odvolateľ.

§ 260Obch

Z, ak sa v tejto hlave neustanovuje inak, pouţijú sa na druţstvo primerane ustanovenia hlavy I, dielu I (§ 56 aţ 75) tejto časti zákona.

§ 261ods. 3 písm. a/ Obch

Z, touto časťou zákona (obchodné záväzkové vzťahy) sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka.

§ 373Obch

Z, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaţe preukáţe, ţe porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 14 4 Obo 73/2012 Všetky ustanovenia sú citované v znení platnom a účinnom do

  2. 1999, t. j. v čase, kedy sa uskutočnilo konanie, následkom ktorého mala byť škoda uvádzaná žalobcom spôsobená (v roku 1999, začínajúc dňom
  4. 1999, kedy žalovaný v
  5. rade a pôvodne žalovaný v
  6. rade uzavreli zmluvy o vkladovom účte v A., a. s. N.). Predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je v zmysle vyššie uvedeného § 373 ObchZ: 1./ preukázanie porušenia právnej povinnosti (z obchodného záväzku, príp. inej povinnosti ustanovenej Obchodným zákonníkom - protiprávnosť konania), 2.1 vznik škody, 3./ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi vznikom škody a porušením povinnosti (spočívajúcim v konaní alebo opomenutí). Právne posúdenie uvedených predpokladov nároku na náhradu škody odvolacím súdom vzhľadom na uţ vyššie konštatovanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v uvedenej časti, nie je moţné. Napriek tomu, ţe odvolací súd vo svojom skoršom rozsudku zo dňa
  8. 2008 prvostupňovému súdu vytkol, ţe je vylúčené uspokojiť sa s tzv. súhrnným zistením, ktorým sa zisťuje rozhodný skutkový stav, súd prvého stupňa sa k predpokladom relevantným pre rozhodnutie vo veci dostatočne nevyjadril, maximálne odkazom na svoj predchádzajúci rozsudok zo dňa
  10. 2003 (správny dátum je
  12. 2006). Vo vzťahu k nepreukázaniu úmyslu ţalovaných, ako ďalšieho z dôvodov zamietnutia ţaloby prvostupňovým súdom, povaţuje odvolací súd za podstatné poukázať na tú skutočnosť, ţe reţim zodpovednosti za škodu tak, ako je koncipovaný v § 373 ObchZ, spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti, čo znamená, ţe ide o zodpovednosť bez zreteľa na okolnosť zavinenia. Vzhľadom na uvedené je dôvodná námietka odvolateľa, ţe prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď pri rozhodovaní posudzoval aj preukázanie úmyslu ţalobcu, ktorá okolnosť sa posudzuje pri zodpovednosti za škodu

Občianskeho zákonníka (§ 420), zaloţenej na zavinení, ktoré sa predpokladá (prezumpcia zavinenia). Tak, ako súd prvého stupňa nevyhodnotil správne otázku obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu, má odvolací súd za to, ţe nevyhodnotil správne ani potrebu uzavretia mandátnej zmluvy medzi ţalobcom a ţalovanými.

§ 66ods. 2 Obch

Z, vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho alebo iného orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záleţitostí spoločnosti sa spravuje primerane 15 4 Obo 73/2012 ustanoveniami o mandátnej zmluve, pokiaľ z ich dojednaní so spoločnosťou alebo iných ustanovení tohto zákona upravujúcich ich povinnosti nevyplýva iné určenie práv a povinností.

§ 567ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Obch

Z, mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záleţitosti s odbornou starostlivosťou. Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať

pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záleţitosti a ktoré môţu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. Od pokynov mandanta sa môţe mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôţe včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant. Ţalobca porušenie právnej povinnosti ţalovaných odvodzuje z § 567 ObchZ v spojení s § 260 ObchZ a § 66 ods. 2 ObchZ, z kontextu ktorých vyplýva, ţe rozsah zodpovednosti predstavenstva ako štatutárneho orgánu (resp. jeho členov) voči druţstvu sa riadi rozsahom zodpovednosti mandatára voči mandantovi z mandátnej zmluvy (bez toho, aby táto mandátna zmluva bola osobitne uzatvorená). Iba pokiaľ by bol zámer dojednať rozsah tejto zodpovednosti miernejšie alebo prísnejšie, museli by takéto dojednanie obsahovať v prípade druţstva jeho stanovy. Z uvedeného je zrejmé, ţe priamo zákon ustanovuje, ţe konanie štatutárneho orgánu pri výkone funkcie sa spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve, z ktorej skutočnosti v konečnom dôsledku vyplýva povinnosť ţalovaných (ako členov predstavenstva B. v inkriminovanom období) postupovať pri zariaďovaní záleţitostí druţstva s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ ide o časť odvolania, v ktorej odvolateľ ţiadal oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie, s touto sa súd prvého stupňa vysporiadal uznesením zo dňa 05. 02. 2010, č. k. 30 Cb 71/01- 473, ktorým zrušil predchádzajúce svoje uznesenie zo 14. 12. 2009, č. k. 30 Cb 71/01-446, s odôvodnením, ţe došlo k nesprávnemu uloţeniu poplatkovej povinnosti odvolateľovi, poukazujúc na spoločnú poznámku k poloţke 16 Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k návrhu odvolateľa na prikázanie veci inému krajskému súdu, ktorý je rovnako súčasťou jeho odvolania, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako nadriadeného súdu zo dňa 29. 06. 2012, č. k. 4 Ndob 20/2012-522, ktorým návrhu ţalobcu na 16 4 Obo 73/2012 prikázanie veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 30 Cb 71/2001 inému krajskému súdu,

§ 12ods.

1, ods. 2 O. s. p. nevyhovel. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, povaţujúc odvolateľom namietané odvolacie dôvody za opodstatnené a dôvodné, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/, § 205 ods. 2 písm. c/, písm. d/ a písm. f/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.), v ktorom rozhodne i o trovách konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Bude úlohou súdu prvého stupňa, aby sa v novom konaní s vytknutými vadami vysporiadal a svoje rozhodnutie náleţité odôvodnil, rešpektujúc ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Súd prvého stupňa je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 226 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 30. apríla 2013 JUDr. Viera Pepelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.