2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnutie príslušníka Mestskej polície Hlavného mesta Slovenskej republiky, vydaného dňa
druhej hlavy priatej časti OSP. Pokiaľ ţalobca namietal, ţe príslušník mestskej polície nie je oprávnený vykonávať oprávnenia správcu cesty a to ani na základe splnomocnenia od ţalovaného, nakoľko tento právny úkon je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, s touto námietkou sa krajský súd nestotoţnil.
názoru krajského súdu, mestská (obecná) polícia je poriadkový útvar zriadený obcou pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany ţivotného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení 3 2Sžo/32/2012 obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce. Obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané ţalovaným, pričom jeho vydanie zabezpečil príslušník mestskej polície, zamestnanec ţalovaného. K takémuto postupu ho oprávňovalo poverenie ţalovaného z 20. októbra 2009, ktoré bolo vydané v súlade s právnymi predpismi, nebolo nad rámec zákona, ani v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Krajský súd poukázal na to, ţe mestská polícia je organizačným útvarom ţalovaného, má pridelený výkon predmetnej kompetencie v rámci vlastnej štruktúry ţalovaného, ku ktorým patrí i rozhodovanie o odstránení vozidiel. Takýto postu povaţoval krajský súd za štandardný. S ohľadom na vymedzenie ţalobných dôvodov pripadlo krajskému súdu ďalej posúdiť, či rozhodnutie vydané v predmetnej veci obsahovalo všetky zákonné náleţitosti, či v konaní neboli porušené procesné práva ţalobcu, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol zistený skutkový stav i adekvátne právne posúdený. K týmto skutočnostiam krajský súd uviedol, ţe rozhodnutie ţalovaného nie je síce rozhodnutím vydaným v správnom konaní a Správny poriadok sa na uvedený postup nevzťahuje, avšak perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i ţalovaného, spočíva v tom, ţe je vydané v písanej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náleţitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náleţitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakcie na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v ţiadnej moţnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Určité rozhodnutie bez ohľadu na jeho závaţnosť, či plošný následok vyţaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie 4 2Sžo/32/2012 podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré jeho rozhodnutie odôvodňujú. Všeobecné konštatovanie protiprávnosti konania a rozsahu jeho následkov bez bliţšej špecifikácie nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol je treba povaţovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základného práva. Krajský súd poukázal na to, ţe cestný zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona. Cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie uţívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií vodičmi vozidiel a chodcami. Chodníkom je komunikácia alebo časť cesty určená pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom. Chodcom je účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo. Chodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá vozík (alebo sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím) s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm, osoba, ktorá sa pohybuje na lyţiach, korčuliach, skejtborde alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického alebo elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím, a soba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel, alebo vedie zviera (§ 2 cestného zákona). Krajský súd ďalej konštatoval, ţe v kontexte s ustanovením § 43 ods. 1 cestného zákona je povinnosťou správneho orgánu posúdiť, či vozidlo ktoré zastavilo alebo stojí na chodníku, pričom neostala voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m, tvorí zároveň prekáţku cestnej premávky. Krajský súd sa stotoţnil s právnym názorom ţalobcu, ţe cestný zákon nestotoţňuje porušenie právnej povinnosti uloţenej v § 52 ods. 2 cestného zákona s podmienkou oprávňujúcou správcu komunikácie odstrániť vozidlo
4 písm. a/ cestného zákona. Pokiaľ porušenie § 52 ods. 2 citovaného zákona má za moţný následok sankciu za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (§ 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch), oprávnenie správcu cesty na odtiahnutie vozidla,
4 cestného zákona je moţné vykonať len vtedy, pokiaľ má správny orgán preukázané, ţe vozidlo stojace na chodníku tvorí zároveň prekáţku cestnej premávky definovanej v § 2 ods. 2 písm. r/ cestného zákona.
názoru krajského súdu, zákonodarca vo vyššie opísanej definícii pojmu chodec mimo iného naznačuje i pribliţnú šírku priestoru, ktorú potrebujú osoby idúce (samy, oproti sebe) po chodníku na plynulý a bezproblémový prechod. Môţe nastať situácia, ţe i v prípade, 5 2Sžo/32/2012 ţe vozidlom stojacim na chodníku nie je ponechaná od okraja šírka chodníka minimálne 150 cm, takéto vozidlo netvorí prekáţku predpokladanú § 43 ods. 4 písm. a/ cestného zákona; napríklad vtedy, keď za okrajom chodníka sa bude nachádzať voľná a spevnená plocha. Naopak, v prípade, ţe kraj chodníka hraničí napríklad s budovou, múrom, či oplotením, v takom prípade by ponechaná šírka menšia ako 150 cm, bola nedostatočnou a bolo by na mieste vozidlo stojace na chodníku povaţovať za prekáţku cestnej premávky. Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie je mimoriadne stručné, neobsahuje vôbec opis skutkového stavu, ani to, či ho správny orgán zisťoval a ako zistený skutkový stav hodnotil. Absencia riadneho odôvodnenia robí preto rozhodnutie ţalovaného nepreskúmateľným. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, ţe ţaloba bola dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
1 OSP a úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu za zaplatený súdny poplatok 66 € a náklady právneho zastúpenia advokátom za 2 úkony právnej sluţby
4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, §16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (10/2010) v sume 120,23 Eur a k tomu prislúchajúci reţijný paušál v sume 7,21 €, písomné podanie na súd vo veci samej – ţaloba (4.10.2010) v sume 120,23 € a k tomu prislúchajúci reţijný paušál v sume 7,21 €). Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalovaný a ţiadal, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamietne. Poukázal na to, ţe krajský súd porušil dispozičnú zásadu, keď preskúmal napadnuté rozhodnutie nad rámec uvedený v ţalobe a rozhodnutie zrušil z iných ako v ţalobe uvedených dôvodov, namietal, ţe rozsudok krajského súdu je arbitrárny a tendenčný, Taktieţ
názoru ţalovaného, príslušník mestskej polície poverený rozhodnúť o odstránení prekáţky cestnej premávky vyhodnotil danú situáciu tak, ţe išlo o vec, ktorá neznesie odklad a obnovenie normálneho, ţiaduceho a so zákonom súladného stavu nebolo moţné dosiahnuť inak, ako bezodkladným odstránením motorového vozidla, keďţe priestupok vodiča bol spoľahlivo zistený, ktorý napokon zaplatením pokuty v blokovom konaní svoje zavinené konanie porušujúce a ohrozujúce záujem spoločnosti doznal. Na záver zdôraznil, ţe ţiadny právny predpis v súvislosti s odstraňovaním prekáţok cestnej premávky neurčuje povinnosť pre správcu cesty vyţadovať súhlas prevádzkovateľa vozidla na jeho odstránenie z cestnej komunikácie. V opačnom prípade by došlo k zmareniu 6 2Sžo/32/2012 účelu zákona, resp. nenaplneniu účelu sankcie, ktorá nasleduje za porušenie zákonom predpokladaného správania sa, t. j. za porušenie dispozície právnej normy. Odtiahnutie motorového vozidla predstavuje
názoru ţalovaného dôsledok porušenia zákonného zákazu tak ako to predpokladá vo svojom ustanovení § 43 ods. 1 cestného zákona a síce ten, kto spôsobil prekáţku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekáţku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekáţajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekáţkou cestnej premávky súvisia. Ţalobca sa k odvolaniu vyjadril listom z 2. júla 2012, v ktorom ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, ţe ţalovaný neuviedol ţiadne iné skutočnosti neţ tie, ktoré boli predmetom vyjadrenia k samotnej ţalobe a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. V súvislosti s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia ţalovaného poukázal ţalobca na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (medzi inými rozh. R29/1996, rozsudky sp. zn. 5Sţf/37/2007, 8Sţo/12/2009, 5Sţ/135/2002) a zdôraznil, ţe odstránenie vozidla napriek výkladu ţalovaného nemá sankčnú povahu. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci vo výške 127,16 € + 7,63 € reţijný paušál. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. februára 2013
1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
2 písm. r/ cestného zákona, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie prekáţkou cestnej premávky všetko, čo môţe ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov.
1, kto spôsobil prekáţku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. 7 2Sžo/32/2012 Ten, kto odstráni prekáţku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekáţajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekáţkou cestnej premávky súvisia.
ods. 4 správca cesty môţe odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je
2 iní účastníci cestnej premávky neţ chodci nesmú chodník pouţívať; to neplatí, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m. Priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky definuje a sankcie za ne určuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Odvolací súd sa stotoţnil s právnym názorom krajského súdu vyslovenom v napadnutom rozsudku v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje za potrebné doplniť len nasledovné: Pokiaľ ţalovaný v odvolaní namietal, ţe rozsudok krajského súdu je arbitrárny, odvolací súd poukazuje na to, ţe v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, pre posúdenie arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku povaţoval odvolací súd za kľúčové zistenie, či spôsob, ktorým krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie, je ústavne a zákonne konformný. Inými slovami povedané, úlohou najvyššieho súdu bolo zistiť, či spôsob výkladu príslušných zákonných ustanovení, ktorými krajský súd zdôvodnil svoje rozhodnutie, vzhľadom na zistený skutkový stav, nie je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne a zákonne neudrţateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy (mutatis mutandis II. ÚS 127/07). Ako vyplýva z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (napríklad II. ÚS 127/07, I. ÚS 110/02) o svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo moţné uvaţovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných 8 2Sžo/32/2012 ustanovení, ţe by zásadne poprel ich účel a význam. V predmetnej právnej veci aplikácia a výklad príslušných ustanovení cestného zákona nie je popretím ich zmyslu. V tejto súvislosti najvyšší súd konštatuje, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je riadne odôvodnený, nie je arbitrárny a nesignalizuje moţnosť porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy. Úvaha krajského súdu, ktorá vychádza z konkrétnych faktov je logická, a preto aj legitímna a ţiadne znaky arbitrárnosti nevykazuje. Pokiaľ ide o vecnú stránku problému, aj v tejto časti sa odvolací súd stotoţnil s argumentáciou uvedenou v napadnutom rozsudku krajského súdu. Názory ţalovaného na sankčný charakter odstránenia motorového vozidla nemajú oporu v právnych predpisoch na vec sa vzťahujúcich. Sankcie za porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky určuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v § 22 ods. 2.
tohto ustanovenia sú nimi pokuty a zákaz činnosti. Odstránenie motorového vozidla medzi nimi uvedené nie je z čoho vyplýva, ţe samotné uznanie porušenia všeobecne záväzného právneho predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ţalobcom a zaplatenie pokuty neznamená bez ďalšieho oprávnenie ţalovaného na odstránenie motorového vozidla ţalobcu, ktoré ako opatrenie prichádza do úvahy len vtedy, ak vozidlo tvorí prekáţku cestnej premávky. Za týchto okolností rozhodnutie o odstránení motorového vozidla ako prekáţky cestnej premávky, z ktorého nie je moţné zistiť, či sa motorové vozidlo nachádzalo na mieste, kde takúto skutočne tvorilo, nie je v súlade so zákonom, zasahuje do práv a právom chránených záujmov ţalobcu a preto je ho potrebné pre nedostatok dôvodov ako nezrozumiteľné zrušiť. Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa s relevantnými námietkami účastníkov konania. Skutočnosti, ktorými ţalovaný v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalovaného 9 2Sžo/32/2012 nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny
1 a 2 OSP potvrdil. O trovách konania rozhodol súd
1 OSP, a ich náhradu priznal v odvolacom konaní úspešnému ţalobcovi v celkovej výške 134,79 €, ako trovy právneho zastúpenia,
4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu ţalovaného z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.