Najvyšší súd 2Sžp/6/2012 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci ţalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava II, so sídlom v Bratislave, Kvetná 13, proti ţalovanému: Mestská časť Bratislava - Vrakuňa, so sídlom v Bratislave, Šíravská 7, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Šrobárom, so sídlom v Bratislave, Laurinská 12, za účasti účastníka konania BOD, s.r.o., IČO: 31 361 480, so sídlom v Bratislave, Ipeľská 4, zastúpeného advokátkou JUDr. Danielou Hudekovou, so sídlom v Bratislave, Heyrovského 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č. SP/2285/2008/27/JF-66 zo dňa
- decembra 2008, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k 4S 315/2010-58 zo dňa
- decembra 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 315/2010-58 zo dňa
- decembra 2011 v časti výroku o zamietnutí ţaloby ţalobcu p o t v r d z u j e . Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 315/2010-58 zo dňa
- decembra 2011 v časti výroku o náhrade trov konania m e n í tak, ţe žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ţiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. 2 2Sžp/6/2012 O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 4S 315/2010-58 zo dňa
- decembra 2011 podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia právoplatného rozhodnutia ţalovaného č. SP/2285/2008/27/JF-66 zo dňa
- decembra 2008, ktorým bolo vydané stavebné povolenie na stavbu „BOD, s.r.o. Administratívno-prevádzkový objekt“ v členení na stavebné objekty SO.01 Administratívno-prevádzkový objekt, SO.03 Prípojka plynu, SO.04 Prípojka vody, SO.06 VN prípojka, SO.07 NN rozvod, SO.08 Vonkajšie areálové osvetlenie pre stavebníka BOD, s.r.o.; stavba má byť umiestnená v Bratislave, na Majerskej ulici, pozemkoch parc. č. X. a X., s prípojkami inţinierskych sietí na parcele č. X., k.ú. V.. Ţalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 330,98 € do troch dní na účet jeho právneho zástupcu. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe v čase konania o proteste prokurátora je predmetná stavba v štádiu rozostavanosti, t.j. stavebník sa stal vlastníkom rozostavanej nehnuteľnosti, prebieha dodatočné stavebné konanie, ktoré by stratilo zrušením stavebného povolenia význam. Krajský súd nemal zo strany ţalobcu preukázané, ţe práva stavebníka nadobudnuté dobromyseľne na základe stavebného povolenia by boli vyhovením ţaloby čo najmenej dotknuté a ţalobca neposudzoval danú vec s prihliadnutím na zákonnú podmienku vyjadrenú v § 249 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Z obsahu spisu je nepochybné, ţe v čase podania ţaloby boli uţ vykonané stavebné práce. Účelom § 249 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je zámer, aby rozsah zásahu do práv nadobudnutých v dobrej viere bol čo najmenší v porovnaní s výsledkom zamýšľaným ţalobou, v dôsledku čoho je nutné posúdiť, či v prípade úspechu prokurátora v konaní nedôjde k šikanóznemu uplatňovaniu práva smerom k dotknutému účastníkovi správneho konania. Tvrdenie prokurátora, ţe práva nadobudnuté v dobrej viere, ak súvisia s napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, sú čo najmenej dotknuté, je podmienkou predstavujúcou osobitnú náleţitosť ţaloby (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sţo/440/2009). Z obsahu ţaloby však nie je zrejmé, ako ţalobca dospel k záveru, ţe v stavebnom konaní boli opomenuté subjekty, ktoré mali byť účastníkmi stavebného konania. Pre status účastníka stavebného konania nepostačuje len existencia vlastníctva susednej nehnuteľností (pozemku alebo stavby), ale súčasne aj moţnosť dotknutia (ovplyvnenia) ich práv. Ţalobca popri konštatovaní porušenia procesných práv vlastníkov susedných stavieb na pozemkoch, ktoré nehraničia s pozemkom stavebníka, 3 2Sžp/6/2012 na ktorom sa realizuje stavba, nekonkretizoval, akým spôsobom by stavbou mohli byť dotknuté práva vlastníkov susedných stavieb a či takáto moţnosť a aká vôbec existuje. Na základe tohto dôvodu teda nemoţno usúdiť, na základe akých dôvodov ţalobca dospel k inému určeniu okruhu účastníkov konania ako správny orgán. Jeho tvrdenie v tomto smere bolo len zovšeobecňujúce, bez konkretizácie porušeného práva. Krajský súd odôvodnil priznanie náhrady trov konania ţalovanému jeho úspechom v konaní a ustanovením § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku; pri výpočte vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov. Proti tomuto rozsudku v oboch výrokoch podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok v zamietajúcej časti zmeniť, rozhodnutie ţalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v časti výroku o trovách konania navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a ţiadnemu z účastníkov nepriznať trovy konania. Ţalobca uviedol, ţe rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ustanovenie § 249 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku síce stanovuje povinnosť prokurátorovi, aby pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona dbal o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté, avšak nestanovuje prokurátorovi povinnosť výslovne uviesť priamo do ţaloby skutočnosť, ţe dbal pri podaní ţaloby o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Prokurátorovi bolo z administratívneho spisu zrejmé, ţe stavba je uţ v štádiu rozostavanosti, ale tieţ mu bolo zrejmé, ţe stavebník porušil stavebné povolenie, keď namiesto stavby s dvoma nadzemnými podlaţiami, stavia stavbu s tromi nadzemnými podlaţiami; na stavbe vykonáva aj iné práce, ktoré nie sú uvedené v stavebnom povolení, rozsahom vykonaných stavebných prác teda prekročil rozsah stavebného povolenia. Stavebníkovi bolo pri vydávaní ţalobou napádaného stavebného povolenia zrejmé, ţe stavebné povolenie nevychádza z územného rozhodnutia a ţe je ním porušený zákon, najmä § 62 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon). Preto uţ len z tohto titulu nemoţno tvrdiť, ţe zo strany stavebníka došlo k nadobudnutiu práv v dobrej viere. Stavebník vedome a úmyselne nerealizoval stavebné práce v súlade so stavebným povolením. Teória krajského súdu, ţe vyhovením ţalobe v prípade, ak stavebník začal so stavbou a vzniká mu k nej vlastnícke právo, by mohlo dôjsť k zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv aţ k šikanóznemu uplatňovaniu práv, 4 2Sžp/6/2012 háji stavebníka hrubo potláča verejný záujem. Je všeobecne známe, ţe kaţdý stavebník začne so stavbou a stavebnými prácami ihneď po právoplatnosti stavebného povolenia. Preto by nikdy nebolo moţné v stavebných konaniach podať ţalobu zo strany prokurátora, pretoţe kým by stavebný úrad rozhodol o proteste prokurátora stavba môţe byť aj postavená a pripravená na kolaudáciu. Ţalobca v odvolaní súhlasil s krajským súdom, ţe nie kaţdý vlastník susednej nehnuteľnosti musí byť účastníkom stavebného konania. Na druhej strane ţalobca tvrdí, ţe v ţalobe popísal a špecifikoval vlastníkov konkrétnych pozemkov označených parcelným číslom. Do staveného konania boli pojatí vlastníci nehnuteľností ako účastníci, ktorých nehnuteľnosti sa nachádzajú v oveľa väčšej vzdialenosti ako nehnuteľností vlastníkov, ktorí neboli účastníkmi konania. Prokurátor však nevie a nemôţe konkretizovať presne, ako môţu byť dotknuté práva vlastníkov nehnuteľností, ktorí neboli pojatí medzi účastníkov konania. Dopad sa zisťuje aţ v stavebnom konaní, v ktorom takýto vlastník uplatní svoje námietky s navrhovanou stavbou. Ďalej argumentoval, ţe stavebné povolenie nevychádza z predchádzajúceho územného rozhodnutia – rozhodnutia o umiestnení stavby č. ÚR/79/2008/2/JF-77 zo dňa
- apríla
- Ţalobca v odvolaní namietal aj správnosť výroku o náhrade trov konania, keď ţalobcu v postavení prokurátora zaviazal uhradiť trovy konania ţalovanému. Zásada úspešnosti sa v správnom súdnictve nevzťahuje na ţalovaného, ale len na ţalobcu. Krajský súd mal postupovať podľa § 146 ods. 1 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie začalo na návrhu prokurátora. Navyše, ţalovanému neúčelne a zbytočne vznikli trovy konania, keď vyuţil sluţby advokáta, pričom zamestnáva na svojom úrade právnika. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru, ak rozhodnutie, ktorým je povolená stavba, nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, stavebník nadobúda na základe individuálneho správneho aktu subjektívne právo realizovať stavbu. Ţaloba prokurátora neobsahuje tvrdenie o tom, z akých dôvodov verejný záujem vyţaduje preskúmanie rozhodnutia ţalovaného s poukazom na práva nadobudnuté v dobrej viere stavebníkom. Preto podľa názoru ţalovaného nebol prokurátor oprávnený podať ţalobu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. 5 2Sžp/6/2012 Ďalší účastník konania spoločnosť BOD, s.r.o. navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. Stotoţnil sa s právnym názorom krajského súdu, najmä s tým, ţe v ţalobe absentujú náleţitosti ţaloby podanej prokurátorom. Podľa jeho názoru ţalobca v odvolaní neuviedol ţiadne relevantné skutočnosti a nepredloţil ţiadne dôkazy. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu v zamietajúcej časti rozsudku krajského súdu nie je dôvodné, odvolanie voči výroku o náhrade trov konania je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk. Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis ţalovaného, zistil, ţe stavebný úrad Mestská časť Bratislava – Vrakuňa rozhodnutím č. SP/2285/2008/27/JF-66 zo dňa
- decembra 2008 vydal stavebné povolenie na stavbu „BOD, s.r.o. Administratívno-prevádzkový objekt“ v členení na stavebné objekty SO.01 Administratívno-prevádzkový objekt, SO.03 Prípojka plynu, SO.04 Prípojka vody, SO.06 VN prípojka, SO.07 NN rozvod, SO.08 Vonkajšie areálové osvetlenie pre stavebníka BOD, s.r.o.; stavba má byť umiestnená v Bratislave, na Majerskej ulici, pozemkoch parc. č. X. a X., s prípojkami inţinierskych sietí na parcele č. X., k.ú. V. spolu s podmienkami pre realizáciu stavby uvedenými na stranách 2-5 stavebného povolenia. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť
- januára
- Stavebník stavebnému úradu dňa
- marca 2009 oznámil začatie stavebných prác odo dňa
- februára
- Proti stavebnému povoleniu č. SP/2285/2008/27/JF-66 zo dňa
- decembra 2008 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II protest č. Pd 36/10 zo dňa
- mája
- V proteste citoval ustanovenia § 39, § 39a, § 59, § 60, § 61, § 62, § 66, § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona, § 3 ods. 1 aţ ods. 4 Správneho poriadku. Podľa názoru prokurátora sa stavebný úrad citovanými ustanoveniami neriadil. Stavebný úrad bol povinný v stavebnom 6 2Sžp/6/2012 konaní skúmať, či predloţená dokumentácia spĺňa podmienky o umiestnení stavby, najmä dĺţka administratívno-prevádzkového objektu je vo výmere 92,4 m, ale v projektovej dokumentácii je uţ 93,38 m. Stavbou má byť zastavaná plocha 1823 m2 avšak podľa projektovej dokumentácie predloţenej v stavebnom konaní má byť stavbou zastavaná plocha vo výmere 1862 m
- Podobne sa líši aj obstavaný priestor, keď podľa rozhodnutia o umiestnení stavby má mať 17430 m2 a podľa projektovej dokumentácie predloţenej v stavenom konaní uţ má mať 17587 m
- Ďalšou námietkou prokurátora bol okruh účastníkov stavebného konania. Stavebný úrad sa neriadil ustanovením § 59 ods. 1 stavebného zákona – ako účastníkov konania označil vlastníkov len tých pozemkov, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkami, na ktorých má byť objekt umiestnený. Stavebný úrad však nezobral do úvahy aj vlastníkov pozemkov a susediacich stavieb, ktorí síce nemajú spoločnú hranicu s pozemkami, na ktorých má byť objekt umiestnený, ktorých práva však môţu byť stavebným povolením priamo dotknuté – špecifikoval ich ako vlastníkov pozemkov a stavieb na pozemkoch s parc. č. X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X. a X. v k.ú. V.. Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A-2010/1829-MIK zo dňa
- augusta 2010 nevyhovel protestu prokurátora. Prokurátor následne podal ţalobu v zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ustanovenia § 35 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku prokurátor môţe podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone. Následne z ustanovenia § 249 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, ţe prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Ţaloba prokurátora predstavuje mimoriadny prostriedok preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov z toho hľadiska, ţe sám účastník sa necíti ukrátený na svojich právach a takúto ţalobu nepodal. Prokurátor teda nie je účastníkom stavebného konania a ani osobou, ktorá by bola vo svojich právach priamo alebo podľa svojho tvrdenia dotknutá. Preto ho zákon prostredníctvom ustanovení § 35 a § 249 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku striktne obmedzuje pri podaní ţaloby v správnom súdnictve tak, aby iba výnimočne zasiahol do právnych vzťahov, ktoré sú predmetom prieskumu v tomto konaní. Pri podávaní ţaloby je nutné, aby prokurátor kaţdý prípad posudzoval so zreteľom na všetky okolnosti a v zmysle 7 2Sžp/6/2012 proporcionality výsledku zamýšľaného ţalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere. Na základe toho rozsah zásahu do práv nadobudnutých v dobrej viere musí byť čo najmenší v porovnaní s výsledkom zamýšľaným ţalobou. Treba preto posúdiť, či v prípade úspechu prokurátora v súdnom konaní nedôjde k šikanóznemu uplatňovaniu práva smerom k dotknutému účastníkovi správneho konania. Zo systematického zaradenia odseku 3 do ustanovenia § 249 Občianskeho súdneho poriadku, upravujúceho začatie konania (odsek 1) a osobitné náleţitosti ţaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu (odsek 2), vyplýva, ţe povinnosť prokurátora dbať o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté, ustanovenú v odseku 3, je potrebné povaţovať za osobitnú náleţitosť ţaloby podanej prokurátorom podľa § 35 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku (napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţo/187/2010 z
- júla 2011, sp. zn. 1Sţr/111/2011 z
- apríla 2012, sp. zn. 5Sţo/100/2010 z
- júna 2010, sp. zn. 8Sţo/440/2009 z
- marca 2010). Prvá podmienka zachovávania práv nadobudnutých účastníkmi v dobrej viere orgánmi prokuratúry, ktorá je materiálnou podmienkou aktívnej legitimácie, je pre súdny prieskum rozhodujúca a predstavuje verejný záujem na stabilite právnych vzťahov a ich ochrane. Na základe novely Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 501/2001 Z. z. návrh prokurátora podľa § 35 ods. 1 písm. b/ uţ nemusí obsahovať odôvodnenie verejného záujmu na podaní správnej ţaloby. Poţiadavka, ţe pri podávaní takéhoto návrhu prokurátor dbá na minimálnu mieru zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv, zostáva zachovaná. Právo stavebníka stavbu realizovať na základe právoplatného a vykonateľného stavebného povolenia a nadobudnúť k stavbe vlastnícke právo je právom nadobudnutým v dobrej viere. V predmetnej veci aj s ohľadom na to, ţe stavba sa v čase podania protestu prokurátora uţ realizovala. Námietka ţalobcu, ţe stavebník realizoval stavbu v rozpore so stavebným povolením, je v tomto preskúmavacom konaní bez zásadného významu, pretoţe stavebník je za realizovanie stavby v rozpore so stavebným povolením sankcionovateľný v osobitnom konaní o správnom delikte v zmysle ustanovenia § 106 stavebného zákona a nie v konaní o vydanie stavebného povolenia. Nemoţno tieţ dospieť k záveru, ţe porušovanie podmienok stavebného povolenia stavebníkom, predstavuje dôvod zrušenia samotného stavebného povolenia. Zrušením stavebného povolenia by došlo k zásahu do práv stavebníka 8 2Sžp/6/2012 nadobudnutých v dobrej viere na základe právoplatného a vykonateľného stavebného povolenia. Stavebný úrad má v stavebnom konaní pri preskúmavaní súladu predloţenej dokumentácie a územného rozhodnutia voľnú úvahu (§ 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona). Ak by sa dokumentácia čo aj len v minimálnych častiach odlišovala od územného rozhodnutia stavebný úrad postupom podľa ustanovenia § 62 ods. 4 staveného zákona je povinný preskúmať, či táto skutočnosť neohrozuje verejné záujmy chránené stavebným zákonom alebo osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedzuje či ohrozuje práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, neţ sa počítalo v územnom rozhodnutí. Ak stavebný úrad zistí, ţe dochádza k ohrozeniu verejného záujmu alebo práv a oprávnených záujmov účastníkov vo väčšom rozsahu, potom ţiadosť o stavebné povolenie zamietne (§ 62 ods. 4 staveného zákona). Ak takéto ohrozenie nezistí, môţe vydať stavebné povolenie. Tak tomu bolo aj v predmetnej právnej veci. Stavebný úrad preto nepochybil, keď vydal ţalobou napadnuté stavebné povolenie. Pri určovaní okruhu účastníkov stavebného konania je potrebné postupovať podľa § 59 v spojení s § 139 stavebného zákona. Účastníkmi stavebného konania boli stavebník (BOD, s.r.o.) a vlastníci susedných pozemkov a stavieb na nich, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkami, na ktorých má byť objekt umiestnený (AVE Bratislava, s.r.o., Istrometal DM, s.r.o., I.. L. K., Hlavné mesto SR Bratislava), projektant (I.. A.. P. S.), Mestská časť Bratislava – Vrakuňa. Prokurátorom namietaný okruh subjektov, ktorí mali byť podľa jeho názoru účastníkmi stavebného konania, však v stavebnom konaní svoju absenciu ničím nenamietali, v stavebnom konaní neboli aktívni, nedomáhali sa svojich práv, ktoré by im ako moţným účastníkom stavebného konania stavebný zákon poskytoval. Odvolací súd z kópie katastrálnej mapy zistil, ţe medzi pozemkami, na ktorých sa má stavba realizovať, a pozemkami, na ktoré poukazuje prokurátor a ktorých vlastníci mali byť podľa jeho názoru účastníkmi stavebného konania, sa nachádza ďalší pozemok s parc. č. X.. Prokurátor si navyše v podanom proteste a v odvolaní proti rozsudku krajského súdu protirečí, keď v proteste uviedol, ţe účastníkmi stavebného konania boli okrem stavebníka a projektanta len vlastníci bezprostredne susediacich pozemkov a stavieb, a v odvolaní proti rozsudku krajského súdu uviedol, ţe účastníkmi stavebného konania boli okrem stavebníka a projektanta aj vlastníci parciel, ktoré sú vo väčšej vzdialenosti ako parcely, ktorých vlastníci mali byť podľa jeho názoru účastníkmi stavebného konania. 9 2Sžp/6/2012 Ak podmienka dobrej viery pri nadobudnutí práv vyplývajúcich z právoplatného a vykonateľného stavebného povolenia nebola ţalobcom hodnoverne spochybnená a tí, ktorých sa ţalobcom tvrdené porušenie zákona týka, na porušenie nepoukazujú, nepovaţujú sa za účastníkov stavebného konania, potom pokus prokuratúry o zrušenie stavebného povolenia nespĺňa podmienky zákona (§ 249 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Krajský súd preto nepochybil, keď ţalobu ţalobcu zamietol. Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 315/2010-58 zo dňa
- decembra 2011 v časti výroku o zamietnutí ţaloby ţalobcu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 315/2010-58 zo dňa
- decembra 2011 v časti výroku o náhrade trov konania je však dôvodné. Krajský súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania nesprávne aplikoval zásadu úspechu, pretoţe mal postupovať podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, a mal zohľadniť, ţe konanie sa začalo na návrh prokurátora. O náhrade trov konania mal rozhodnúť tak, ţe ţiadnemu z účastníkov neprizná právo na náhradu trov konania. Na margo zásady úspechu v správnom súdnictve Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe sa vzťahuje len na ţalobcu (§ 250k Občianskeho súdneho poriadku); ţalovanému, a to ani vtedy, keby mal úspech v konaní, náhrada trov konania neprináleţí (§ 250k Občianskeho súdneho poriadku). Krajský súd aj v tomto aspekte nesprávne aplikoval zásadu úspechu v konaní. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 220 v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta a § 146 ods. 1 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 315/2010-58 zo dňa
- decembra 2011 v časti výroku o náhrade trov konania zmenil tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho 10 2Sžp/6/2012 konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie začalo na návrh prokurátora, pričom prvostupňové a druhostupňové súdne preskúmavacie konanie tvoria jeden celok. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
- januára 2013 JUDr. Alena Poláčková, PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská