2 písm. c/ a d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil, vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie a zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 601,15 €. Uvedeným rozhodnutím zo dňa 19.11.2009 Rada Protimonopolného úradu Slovenskej republiky ako odvolací orgán po podaní rozkladu zmenila rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 09.06.2006 tak, ţe konanie podnikateľov S. S., a.s., (ţalobcu), Č. ., a.s., (ďalej aj „Č., a.s.,) a V. ., a.s., (ďalej aj V., a.s.,) spočívajúce v uskutočnení stretnutia týchto podnikateľov v Bratislave dňa 10. mája 2007 a ich následnej e-mailovej komunikácii, ktorých obsahom bola dohoda o vypovedaní a znovu neuzatvorení zmlúv o beţných účtoch spoločnosti A., a.s., je v čase od 10.05.2007 do 09.06.2009 na trhu poskytovania sluţieb bezhotovostných devízových operácii poskytovaných spotrebiteľom bez ohľadu na objem devízovej transakcie na území Slovenskej republiky a/ dohodou, ktorá môţe ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktorej cieľom je obmedzenie hospodárskej súťaţe v rámci spoločného trhu
článku 81 ods. 1 písm. c/ Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva, ktorá je zakázaná a zároveň b/ dohodou obmedzujúcou súťaţ
1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 3 písm. c/ zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorá je zakázaná. Súčasne v bode II. rozhodnutia uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 3.197.912 € s tým, ţe ţalobca je povinný uvedenú sumu uhradiť do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. 3 Sţh/4/2010 3 Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu vydaného
ustanovení zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane hospodárskej súťaţe“), ako aj konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe dospel k záveru, ţe rozhodnutia obsahujú viaceré procesnoprávne aj hmotnoprávne pochybenia, boli vydané na základe zistenia skutkového stavu, ktorý je nedostačujúci na posúdenie veci, a preto ich
2 písm. c/ a d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. K procesným pochybeniam uviedol, ţe na konanie
zákona o ochrane hospodárskej súťaţe sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov). V danom prípade zistil porušenie ustanovení § 3, § 23, § 32, § 33 a § 47 tohto zákona, ktoré videl v tom, ţe ţalovaný neumoţnil ţalobcovi napriek jeho ţiadosti oboznámiť sa s úplným administratívnym spisom, konkrétne rozhodnutím Národnej banky Slovenska, nerešpektoval ustanovenia § 47 ods. 2, 3 správneho poriadku, keďţe v rozhodnutiach absentuje presná špecifikácia miesta uzavretia údajnej dohody, spôsob jej realizácie, ako aj doba jej trvania. Ďalším procesným pochybením je skutočnosť, ţe Úrad pred vydaním rozhodnutí síce písomne vyzval účastníkov na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, avšak doručené návrhy na doplnenie dokazovania uţ ďalej nerealizoval. Za hmotnoprávne pochybenie povaţoval to, ţe ţalovaný napriek námietke ţalobcu nevenoval dostatočnú pozornosť vymedzeniu podstatných pojmov a to „súťaţiteľ“ a „relevantný trh“. Úrad bez dostatočného odôvodnenia postavil spoločnosť A., a.s., do polohy súťaţiteľa bez toho, aby sa zaoberal námietkou, či takýto subjekt mohol byť na relevantnom trhu súťaţiteľom a či jeho nelegálne podnikanie mohlo poţívať právnu ochranu, a keď tak prečo, keďţe išlo o spoločnosť, ktorá na území Slovenskej republiky vyvíjala podnikateľskú činnosť bez príslušného povolenia Národnej banky Slovenska. Nezaoberal sa teda tým, na akom princípe fungovala spoločnosť A., a.s., či ju bolo moţné povaţovať za účastníka hospodárskej súťaţe a za konkurenta ţalobcu. Keďţe z administratívneho spisu vyplynulo, ţe neposkytovala sluţby na takej úrovni ako banky a fungovala na odlišnom princípe, bola ich zákazníkom a nie konkurentom. Produkty spoločnosti boli určené vo svojej podstate predovšetkým malým a stredným podnikateľom, 3 Sţh/4/2010 4 a v tejto súvislosti relevantný trh nemoţno preto určiť bez ohľadu na objem devízovej transakcie, pretoţe pri určitom objeme devízovej transakcie nastáva hranica, od ktorej spotrebitelia preferujú banky pred A., a.s.,. Nemoţno súhlasiť ani s názorom ţalovaného, ţe úlohou správneho konania nebolo posudzovať činnosť A., a.s., ale činnosť bánk. Pri určovaní súdom vytýkaného nedostatku „relevantného trhu“ a „súťaţiteľa“ sa mal ţalovaný touto otázkou zaoberať ako otázkou prejudiciálnou. Za podstatný nedostatok krajský súd povaţoval posúdenie otázky uzatvorenia, resp. vzniku tzv. dohody, ku ktorej malo dôjsť dňa 10.05.2007, keďţe sa ţalovaný dostatočne nezaoberal tým, ţe ţalobca individuálne vypovedal zmluvu o beţných účtoch A., a.s., ako subjektu, ktorý dlhodobo monitoroval ako nebankový rizikový subjekt. Nevyhnutnou podmienkou kartelovej dohody je v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane hospodárskej súťaţe zhodný prejav jej účastníkov, pričom vôľa sa musí týkať obmedzovania hospodárskej súťaţe. Aj vyriešenie otázok týkajúcich sa trvania údajnej dohody je nedostatkom rozhodnutia. V rozhodnutí Rady úradu je určenie doby trvania od 10.05.2007 do 09.06.2007. Na podporu tohto stanoviska uvádza, ţe A., a.s., sa bezúspešne pokúšala o znovuotvorenie účtov, čo však v správnom konaní nebolo nijako preukázané. Rovnako nebolo preukázané, ţe táto spoločnosť sa reálne uchádzala aj o znovuotvorenie účtov u ţalobcu. Dohodu za preukázanú povaţoval Úrad len na základe stretnutia dňa 10.05.2007 a z e-mailovej komunikácie medzi účastníkmi správneho konania. Z externej komunikácie, ktorú úrad predloţil ako dôkaz nijako nevyplýva vyjadrenie ţalobcu, ţe A., a.s., nebudú otvorené v budúcnosti beţné účty. Krajský súd sa nestotoţnil ani s formalistickým prístupom úradu, ktorý akékoľvek konania znamenajúce obmedzenie slobodného postupu niektorého subjektu stotoţňuje s obmedzením hospodárskej súťaţe bez toho, aby skúmal konkrétne trhové výsledky takého konania z hľadiska konkrétnych ekonomických a právnych hľadísk, a poukázal na to, ţe je potrebné dôsledne rozlišovať medzi obmedzením „voľnosti konania“ a obmedzením, resp. „narušením hospodárskej súťaţe“. Tieţ nie je preukázané, ţe obmedzenie A., a.s., ktorá sa
rozhodnutia NBS dopúšťala neoprávneného obchodovania s devízovými hodnotami malo signalizovať, ţe by potencionálni alebo skutoční konkurenti mali obavu z ich zotrvania na uvedenom relevantnom trhu. 3 Sţh/4/2010 5 ... obchodné tajomstvo ... Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p., zásadou úspechu. II. ... obchodné tajomstvo ... K hmotnoprávnym pochybeniam uviedol, ţe súd mu vytýka nedostatočnú pozornosť vymedzeniu pojmov súťaţiteľ a relevantný trh. V danej veci však súd niektorými vyjadreniami prekročil právomoci dané mu v rámci správneho súdnictva, lebo v prípade definície relevantného trhu ide o výslovne vecnú problematiku, a jediný orgán s právomocou definovať relevantný trh na účely zákona o ochrane hospodárskej súťaţe je úrad. K tomu poukázal na doposiaľ neprekonanú judikatúru NS SR vo veci 5 Sţ/73/02 a R 34/2001. ... obchodné tajomstvo ... K nepreukázaniu zhodnej vôle účastníkov dohody uviedol, ţe v danom prípade bola zakázaná dohoda preukázaná počiatočným stretnutím dňa 10.05.2007, e-mailovou komunikáciou medzi účastníkmi navzájom, ako aj v rámci spoločností jednotlivých spoločníkov, získaná počas inšpekcií v podnikateľských priestoroch ţalobcu, V., a.s., a Č., a.s., a tým, ţe účastníci sa dohodnutým spôsobom správali. Zakázané kartelové dohody v súčasnosti nemoţno nájsť v podobe listinného dôkazu, ale na ich preukazovanie je postačujúce, ak úrad disponuje uceleným súborom dôkazov, z ktorého nepochybne účasť podnikateľa na porušení v celom jeho rozsahu moţno vyvodiť. Nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, ţe ţalobca vypovedal zmluvy individuálne, nakoľko v administratívnom spise úradu, ktorý mal súd k dispozícii, sú dôkazy, ktoré svedčia o opaku. Taktieţ ţalobca nepredloţil ţiaden dôkaz, ktorým by tieto dôkazy vyvrátil, ani súd v tomto smere nevykonal ţiadne dokazovanie. Pokiaľ ide o vymedzenie dĺţky trvania dohody ţalovaný uvádza, ţe začiatok dohody obmedzujúcej súťaţ stanovil dňom 10.05.2007, kedy sa uskutočnilo stretnutie zástupcov bánk. Dohoda len o vypovedaní účtov by nemala potrebný efekt, keďţe cieľom dohody bolo 3 Sţh/4/2010 6 vylúčenie konkurenta a získanie jeho klientov, resp. udrţanie si existujúcich. Predmetom dohody bola nielen výpoveď zmlúv, ale aj záväzok ich nevedenia v budúcnosti a to v záujme získania klientov vylúčeného konkurenta. V prípadoch, keď sa účastníci protiprávne dohodnú a nastolia určitý protiprávny stav a tento je udrţovaný ich nekonaním, je pre potvrdenie skončenia účasti podnikateľa na dohode nevyhnutné, aby bolo preukázané, ţe tento podnikateľ urobil určitý úkon voči ostatným účastníkom konania, z ktorého je zrejmé, ţe nechce byť dohodou viazaný. Zákon o ochrane hospodárskej súťaţe sa vzťahuje na všetky činnosti a konania podnikateľov, ktoré obmedzujú alebo môţu obmedzovať súťaţ, okrem prípadov uvedených v § 2 zákona. Za obmedzujúce a teda zakázané sa povaţujú dohody, ktoré majú za cieľ, alebo môţu mať za následok obmedzovanie súťaţe. ... obchodné tajomstvo ... K výške uloţenej pokuty ţalovaný uviedol, ţe postupoval pri jej určení nielen
ustanovení zákona, ale aj v súlade s Metodickým pokynom úradu o postupe pri určovaní pokút v prípadoch zneuţívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaţ. Konečná pokuta uloţená ţalobcovi tak predstavovala 0,9% z jeho celkového obratu a minimálne percento z jeho čistého zisku. Záverom odvolania uviedol, ţe ţalobcovi bolo v konaní preukázané porušenie zákona, skutkový stav bol dostatočne zistený, a rozhodnutie Rady úradu a správneho orgánu prvého stupňa sú zrozumiteľné a preskúmateľné. III. Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť a priznať náhradu trov konania. K namietanému procesnému pochybeniu (nespojenie vecí) uviedol, ţe ide o rozhodnutie, ktorým sa upravuje vedenie konania a odvolanie proti uzneseniu o nevyhovení návrhu nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.). 3 Sţh/4/2010 7
ţalobcu súd prvého stupňa dospel k správnemu názoru o porušení § 47 ods. 2, 3 správneho poriadku pre nedostatočnú špecifikáciu a konkretizáciu skutku, ktorým malo dôjsť k obmedzeniu hospodárskej súťaţe. Čo sa týka skutkového stavu, v rozhodnutiach je síce uvedené mesto (Bratislava), kde sa uskutočnilo stretnutie 10.07.2007, ale absentuje presné miesto tohto stretnutia, na ktorom mala byť uzavretá dohoda. V rozhodnutiach chýba tieţ presný spôsob realizácie dohody v čase od 10.05.2007 do 09.06.2009, t.j. najmä kedy a na akom mieste účastníci dohody vypovedali zmluvy o beţných účtoch A., a.s., s ich presným označením a rovnako v čom spočíva „neuzavretie nových zmlúv“ a podobne. Odvolateľ napáda aj stanovisko krajského súdu o pochybeniach Rady Protimonopolného úradu SR, ktorá nerealizovala návrhy na doplnenie dokazovania. V odvolacom správnom konaní ţalobca navrhol vyţiadať rozhodnutie NBS o uloţení pokuty A., a.s., za porušenie zákona pri niektorých devízových transakciách alebo informáciu o jeho obsahu. Rada Protimonopolného úradu SR tento dôkaz zrejme vykonala, lebo túto novú skutočnosť hodnotí a robí z nej závery, ţalobca sa však nemal moţnosť oboznámiť s citovaným rozhodnutím a vyjadriť sa k nemu, hoci ţalovaný ho pouţil ako dôkaz pri hodnotení zásadnej a podstatnej otázky o údajnej zodpovednosti ţalobcu za porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaţe v otázke legálnosti činnosti A., a.s.,. K názoru ţalovaného o tom, ţe A., a.s., bola plnohodnotným súťaţiteľom na relevantnom trhu a konkurentom ţalobcu uviedol, ţe ţalobca nepovaţuje za bezvýznamné vymedzenie relevantného trhu z hľadiska charakteru klientov A., a.s., a ţalobcu, a táto definícia je nevyhnutná aj z pohľadu ukladania pokút. Závery ţalovaného v napadnutých rozhodnutiach, ktoré sa týkajú charakteru klientov vyuţívajúcich jej sluţby a ţalobcu sú len všeobecné, nekonkrétne a ničím nepodloţené a tieto skutočnosti treba posudzovať z hľadiska individualizácie konania ţalobcu. Ţalovaný sa nezaoberal ani tvrdením, ţe A., a.s., v peňaţnom ústave (S. S., a.s.,) nevykonávala ani jednu obchodnú operáciu s veľkými podnikmi, a obchodovanie s devízovými prostriedkami realizovala iba s malými a strednými podnikmi a toto tvrdenie ani nevyvrátil. Ţalovaný tieţ namietal, ţe otázka legálnosti podnikania A., a.s., v Slovenskej republike nie je predbeţnou otázkou, a ţe táto skutočnosť nemá vplyv na posúdenie konania bánk. S týmto názorom ţalobca nesúhlasí, lebo A., a.s., podnikala v Slovenskej republike v rozpore s právnymi predpismi, pretoţe nemala príslušné povolenie Národnej banky 3 Sţh/4/2010 8 Slovenska (ďalej len NBS)
devízového zákona a preto nemoţno jej aktivity hodnotiť ako dovolené a chrániť ich. A., a.s., sa preto nemohla objektívne zúčastňovať súťaţe na slovenskom devízovom trhu. Ak nie sú v tomto prípade splnené podmienky hospodárskej súťaţe, nemoţno hovoriť ani o jej obmedzovaní a sankcionovať akékoľvek konanie, ktoré v konečnom dôsledku spôsobilo vylúčenie nelegálneho podnikateľa z účasti na trhu. Takýto účastník súťaţe nemôţe byť z objektívnych hľadísk konkurentom tých subjektov, ktoré vykonávajú legálne rovnaké alebo obdobné činnosti, teda ani konkurentom účastníkov konania. V tejto súvislosti absentuje vyjadrenie ţalovaného, či v prípade nelegálnej činnosti A., a.s., ide o „hospodársku súťaţ“ a či takýto subjekt je objektívne „konkurentom“. V rozpore so skutočným stavom je i vyjadrenie ţalovaného, ţe zo ţiadneho z vyjadrení Národnej banky Slovenska jednoznačne nevyplýva, ţe by spoločnosť A., a.s., pôsobila nelegálne. Aj keď jej rozhodnutie nerieši predbeţnú otázku (ako správne tvrdí ţalovaný), ţalovaný bol povinný si tieto skutočnosti zistiť, overiť a preukázať najmä preto, ţe otázka legálnosti podnikania nie je posudzovaná len Národnou bankou Slovenska, ale aj orgánmi činnými v trestnom konaní. ... obchodné tajomstvo ... Ţalovaný v správnom konaní, v konaní pred súdom a aj v odvolaní tvrdí, ţe A., a.s., sa neúspešne pokúšala o znovuotvorenie účtov aj u ţalobcu, hoci na inom mieste tvrdí, ţe sa to týka iba V., a.s., a Č., a.s.,. Ţalovaný ničím nepreukázal, ţe A., a.s., sa po 30.09.2007 u ţalobcu uchádzala o uzavretie nových zmlúv o beţných účtoch a obsah dohody o neotvorení beţných účtov A., a.s., by mal preukázať nad všetky pochybnosti. Túto svoju povinnosť ţalovaný nesplnil, keďţe neposkytol hodnoverný dôkaz. K námietke ţalovaného ohľadne cieľa dohody verzus následku ţalobca zdôraznil, ţe narušením hospodárskej súťaţe nemoţno rozumieť akékoľvek obmedzenie voľnosti konania niektorého súťaţiteľa, ale len takú situáciu, keď určitá dohoda, či konanie súťaţiteľov zniţuje blahobyt spotrebiteľov, t.j. negatívne ovplyvňuje základné parametre hospodárskej súťaţe. Okrem zisťovania a hodnotenia citeľných (nie zanedbateľných) účinkov protisúťaţnej dohody na relevantný trh je potrebné tieţ skúmať, či určitá dohoda má aj protisúťaţný účel. Účel (cieľ) dohody v zmysle článku 81 Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva nemoţno chápať ako subjektívny úmysel strán pri uzatváraní dohody. Ţalovaný aj v odvolaní 3 Sţh/4/2010 9 zvýrazňuje negatívne dopady vypovedania zmlúv o beţných účtoch spoločnosti A., a.s., z hľadiska dostupnosti, časového a finančného hľadiska klientov tejto nebankovej spoločnosti, ale uţ nevyhodnotil ďalšie faktory, ktoré svedčia najmä o rizikovosti činnosti tejto spoločnosti pri poskytovaní sluţieb platobného styku a z toho vyplývajúce moţnosti prípadných škôd pre jej klientov. V záujme „obhájenia“ svojich rozhodnutí ţalovaný hľadá
ţalobcu všemoţné argumenty a konštruuje názory a závery, ktoré obhajujú jej činnosť a znevaţujú činnosť ţalobcu (a ďalších dvoch bánk) odmietaním pripustiť opodstatnenosť, čo len jedného argumentu z tvrdení a dôkazov nepredloţených ţalobcom. Dôkazy nevyhodnocuje vo vzájomných súvislostiach a tie z dôkazov, ktoré nepodporujú tvrdenie ţalovaného o protisúťaţnej činnosti ţalobcu zamlčuje, alebo zámerne neuvádza. Ţalovaný ako štátny orgán je však povinný postupovať
zákona, zistiť náleţitým spôsobom skutočný stav veci, zhromaţdiť dôkazy či sú v neprospech alebo v prospech účastníka konania obvineného z nekalého protisúťaţného konania, a v zmysle zásad voľného hodnotenia dôkazov, v súlade so zákonom, rozhodnúť. IV. Pribratý spoločník spoločnosť A., a.s., P. sa k odvolaniu ţalovaného nevyjadril. V. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vo veci nariadil pojednávanie na deň 16. mája 2013, vyhovel tak ţiadosti ţalovaného o nariadenie pojednávania, na ktorom mali účastníci konania moţnosť objasniť svoje právne východiská vzhľadom na rozsah súdneho i administratívneho spisu. Rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) dňa 21.05.2013, keď rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 3 Sţh/4/2010 10 Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/18/2010-202 zo dňa 23.09.2010 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/18/2010-217 zo dňa 23.09.2010, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, ţe zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.). V rámci odvolacieho konania preto súd skúmal aj konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe, a z takto vymedzeného rozsahu, či vecne správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. V prvom rade bolo potrebné, aby sa odvolací súd vysporiadal s procesnými pochybeniami, ktoré namietal ţalovaný v odvolaní, ako i s jeho ţiadosťou o nariadenie pojednávania v odvolacom konaní.
2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné (vo veciach
2), alebo ak vykonáva dokazovanie. Z dôvodu, ţe ţalovaný ţiadal súd o nariadenie pojednávania, súd jeho ţiadosti vyhovel i keď poţiadavka sa súdu vzhľadom na ustálenú judikatúru najvyššieho i ústavného súdu, prihliadnuc na koncentračnú a dispozičnú zásadu, ktorými je správne súdnictvo ovládané, javila ako formalistická. Súd zdôrazňuje v tejto súvislosti i skutočnosť, ţe súdny i administratívny spis obsahujú údaje s označením „obchodné tajomstvo“ i „dôverné informácie“
1 zákona č. 136/2001 Z.z., preto na stanovenom odvolacom pojednávaní bola verejnosť dňa 16.05.2013 vylúčená a to uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. značka 3Sţh/4/2010 zo dňa 14.05.
1 O.s.p. z dôvodu hospodárnosti konania a preto, ţe ich predmetom je preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. 2009/KH/R/2/054 zo dňa
3 O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).
2 O.s.p. ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe 3 Sţh/4/2010 13 vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy. Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva ţalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náleţitostí ţaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí.
ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. treba povaţovať za osobitnú náleţitosť ţaloby aj konkrétne tvrdenie ţalobcu, ţe bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, ţe zákon bol porušený. Ţalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Absencia tvrdenia ţalobcu, ţe vydaním napadnutého rozhodnutia bol porušený konkrétny zákon, je vadou ţaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu ţaloby (judikované Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 1997, sp. zn. 6 Sţ/88/97). Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, ţe Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor dohôd obmedzujúcich súťaž (prvostupňový správny orgán) začal z vlastného podnetu
1 zákona o ochrane hospodárskej súťaţe správne konanie vo veci moţnej dohody obmedzujúcej súťaţ
S., a.s., B., V. , a.s., B. a Č.., a.s., B. týkajúce sa vypovedania zmlúv o beţných účtoch spoločnosti A., a.s., so sídlom U., P. 10, Č. Na základe zistení a vykonaného dokazovania rozhodol, ţe tieto tri banky so sídlom v B. porušili článok 81 ES a zodpovedajúce ustanovenie zákona č. 136/2001Z.z. tým, ţe sa dohodli, ţe vypovedia zmluvy o beţných účtoch spoločnosti A., a.s., (ďalej len „spoločnosť A.“), so sídlom v P. (Č. ), a ţe s ňou neuzavrú nové zmluvy. Odbor Protimonopolného úradu zastával názor, ţe spoločnosť A., a.s., ako nebankový subjekt poskytujúci sluţby bezhotovostných devízových operácií potrebovala mať beţné účty v bankách, aby mohla vykonávať svoju činnosť zahŕňajúcu prevody cudzích mien zo zahraničia a do zahraničia, ktorú vykonávala aj pre klientov v Slovenskej republike.
odboru Protimonopolného úradu tieto tri dotknuté banky povaţovali spoločnosť A., a.s., za svojho konkurenta, ktorý poskytoval sluţby ich zákazníkom, pričom boli znepokojené poklesom svojich ziskov v dôsledku aktivít tejto spoločnosti, a preto sledovali jej činnosť, 3 Sţh/4/2010 14 komunikovali medzi sebou o tejto otázke a dohodli sa na koordinovanom vypovedaní zmlúv s touto spoločnosťou. Na základe dôkazov preukazujúcich kontakty medzi uvedenými bankami, najmä vrátane ich stretnutia z
3 písm. c/ zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácií ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), ktorej cieľom je obmedzenie hospodárskej súťaţe a preto je zakázaná. II. Dohoda uzatvorená medzi podnikateľmi S. S., a.s., B., Č., a.s., B. a V. , a.s., B., spočívajúca v dohode o vypovedaní a znovu neuzatvorení zmlúv o beţných účtoch spoločnosti A., a.s., P., Č. , ktorá bola výsledkom stretnutia vyššie uvedených podnikateľov v Bratislave dňa 10.05.2007 a ich následnej e-mailovej komunikácie, je
článku 81 Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva dohodou, ktorá môţe ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktorej cieľom je obmedzenie hospodárskej súťaţe a preto je zakázaná. III.
1 zákona Protimonopolný úrad Slovenskej republiky za konanie uvedené v bodoch I. a II. uloţil: podnikateľovi S. S., a.s., B. peňaţnú pokutu vo výške 3.197.912 €, podnikateľovi Č., a.s., B. pokutu vo výške 3.183.427 €, podnikateľovi V., a.s., B. peňaţnú pokutu vo výške 3.810.461€. 3 Sţh/4/2010 15 Rada Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, (druhostupňový správny orgán), rozhodnutím č. 2009/KH/R/2/054 zo dňa 19.11.2009, na základe rozkladov podaných účastníkmi konania, zmenila rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru dohôd obmedzujúcich súťaţ č. 2009/KH/1/1/030 zo dňa 09.06.2009 tak, ţe body I. aţ III. výroku prvostupňového rozhodnutia nahradila bodmi I. a II., v znení: I. Konanie podnikateľov S. S., a.s., B., Č., a.s., B. a V., a.s., B., spočívajúce v uskutočnení stretnutia týchto podnikateľov v Bratislave dňa 10.05.2007 a ich následnej e- mailovej komunikácii, ktorých obsahom bola dohoda o vypovedaní a znovu neuzatvorení zmlúv o beţných účtoch spoločnosti A., a.s., P., Č. , je v čase od 10.05.2007 do 09.06.2009 na trhu poskytovania sluţieb bezhotovostných devízových operácií poskytovaných spotrebiteľom bez ohľadu na objem devízovej transakcie na území Slovenskej republiky a/ dohodou, ktorá môţe ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktorej cieľom je obmedzenie hospodárskej súťaţe v rámci spoločného trhu
článku 81 ods. 1 písm. c/ Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva, ktorá je zakázaná a zároveň b/ dohodou obmedzujúcou súťaţ
1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 3 písm. c/ zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe, ktorá je zakázaná. II.
1 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe za konanie uvedené v bode I. uloţila Rada Protimonopolného úradu Slovenskej republiky pokutu: podnikateľovi S. S., a.s., B. vo výške 3.197.912 €, podnikateľovi Č., a.s., B. vo výške 3.183.427 €, podnikateľovi V., a.s., B. vo výške 3.810.461 €. Účelom zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe
je ochrana hospodárskej súťaţe (ďalej len „súťaţ“) na trhu výrobkov, výkonov, prác a sluţieb (ďalej len „tovar“) pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj s cieľom podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava právomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“). Citovaný zákon sa vzťahuje na všetky činnosti a konania podnikateľov, ktoré obmedzujú alebo môţu obmedzovať súťaţ, okrem prípadov obmedzovania súťaţe zo strany 3 Sţh/4/2010 16 podnikateľov, ktorí poskytujú sluţby vo verejnom záujme
osobitného predpisu, ak uplatňovanie tohto zákona znemoţňuje fakticky alebo právne plniť ich úlohy
osobitného predpisu (§ 2 ods. 2). Obmedzovanie súťaţe je kaţdé obmedzenie voľnosti konania podnikateľa na relevantnom trhu, najmä vylučovanie existujúcich alebo moţných súťaţných aktivít, skutočné alebo moţné zníţenie rozsahu konkurenčnej aktivity alebo skresľovanie konkurenčných podmienok (§ 3 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z.).
2 zákona č. 136/2001 Z.z., podnikateľ na účely tohto zákona je podnikateľ
osobitného predpisu
2 Obchodného zákonníka, v znení účinnom v rozhodujúcom období, na ktorý odkazuje poznámka 2) v § 3 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z., podnikateľom
tohto zákona je: a/ osoba zapísaná v obchodnom registri, b/ osoba, ktorá podniká na základe ţivnostenského oprávnenia, c/ osoba, ktorá podniká na základe iného neţ ţivnostenského oprávnenia
osobitných predpisov, d/ fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie
osobitného predpisu.
1 Obchodného zákonníka platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, ţe sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo ţe určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.
3 zákona č. 136/2001 Z.z. relevantný trh je priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné. 3 Sţh/4/2010 17 Dohoda obmedzujúca súťaţ je upravená v ustanovení § 4 zákona o hospodárskej súťaţi. Dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie zdruţenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej len „dohoda obmedzujúca súťaţ“), sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z.).
2 zákona č. 136/2001 Z.z. na účely tohto zákona a/ dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania, b/ zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá nenapĺňa znaky dohody podnikateľov
písm. a/ a ktorú nemoţno označiť ako prirodzené nasledovania správania iného podnikateľa, c/ rozhodnutie zdruţenia podnikateľov je právny akt orgánu zdruţenia, ako aj odporúčanie orgánu zdruţenia.
odsek 3 citovaného zákona, zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá obsahuje
písmena c/ rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania.
1 zákona č 136/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 5 a § 29 ods. 5 uloţí úrad podnikateľovi pokutu do 10% obratu
3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do 330 eur alebo ktorý nemal ţiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemoţno vyčísliť, pokutu do 330 000 eur. Zo stanoviska Národnej banky Slovenska, ktoré je obsiahnuté v administratívnom spise vyplýva, ţe spoločnosť A., a.s., môţe poskytovať peňaţné sluţby v rozsahu sprostredkovania úhrad do zahraničia a prijímania úhrad zo zahraničia v súvislosti s bezhotovostnými obchodmi s cudzou menou a to
dispozícii klienta iba na území Českej republiky, pričom devízová licencia udelená Českou národnou bankou neoprávňuje predmetnú spoločnosť ponúkať a vykonávať bezhotovostné obchody s peňažnými prostriedkami v cudzej mene na území Slovenskej republiky. 3 Sţh/4/2010 18 V tomto prípade bolo senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z jeho rozhodovacej činnosti známe, ţe NBS vydala dňa 14. októbra 2009 rozhodnutie č. OPK - 11808/5/2009, ktorým uložila právnickej osobe A., a.s., P.
ustanovenia § 24a ods. 1 písmeno d/ v spojení s ustanovením § 24a ods. 2 písmeno d/ bod 2 zákona č. 202/1995 Z.z. devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, (ďalej len devízový zákon) pokutu za porušenie ustanovenia § 6 ods. 13 v spojení s ustanovením § 13 ods. 1 devízového zákona, na základe toho, ţe spoločnosť v čase od januára 2008 do júna 2009 vykonávala na území Slovenskej republiky obchodovanie s devízovými hodnotami bez devízovej licencie udeľovanej Národnou bankou Slovenska tak, ţe poskytovala svojim klientom sluţby, ktorých predmetom bol bezhotovostný nákup alebo predaj cudzej meny za určité mnoţstvo peňaţných prostriedkov v slovenských korunách (od 1. januára 2009 v eurách), alebo v cudzej mene za spotový kurz ponúkaných spoločnosťou. Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím číslo GUV - 657/2010 zo dňa 27.04 2010
2 a 3 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, prvostupňové rozhodnutie Národnej banky Slovenska zo dňa 14.10.2009 zrušila a konanie
1 písmeno i/ zákona o dohľade nad finančným trhom zastavila, keďţe Národná banka Slovenska mala vedomosť o činnosti ţalobcu uţ pred rokom 2008, pričom začala konanie vo veci uloţenia sankcie
1 písmeno d/ v spojení s § 24a ods. 2 písmeno d/ zákona č. 202/1995 Z.z. devízového zákona aţ listom zo dňa 12.08.2009, ktorý bol doručený spoločnosti A., a.s., dňa 17.08.2009, teda začala vo veci konať po nenávratnom uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty. Uvedené rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu na Najvyššom súde Slovenskej republiky v senáte 3S na základe ţaloby ţalobcu A., a.s., P. pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením spisová značka 3S/15/2010 zo dňa 09.11.2010 konanie zastavil, keďţe v konaní nebolo osvedčené splnenie procesnej podmienky. Na podklade uvedených skutočností potom senát odvolacieho súdu v tejto veci konštatuje, ţe Národná banka Slovenska deklarovala, ţe spoločnosť A., a.s., v čase od januára 2008 do júna 2009 vykonávala na území Slovenskej republiky obchodovanie s devízovými hodnotami bez devízovej licencie. Pre posúdenie tejto veci je
názoru 3 Sţh/4/2010 19 senátu bez právneho významu skutočnosť, že za uvedenú činnosť A., a.s., nebola sankcionovaná, keďţe ako vyplýva z druhostupňového rozhodnutia Národnej banky uplynula prekluzívna lehota na uloţenie pokuty. V tejto veci je pre jej právne posúdenie rozhodujúca otázka, či ide o právne významnú skutočnosť, ak podnikateľ – súťažiteľ dotknutý kartelovou dohodou iných podnikateľov pôsobí na relevantnom trhu v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, keď vykonáva činnosť, na ktorú nemá príslušné oprávnenie – t.j. v tomto prípade vydanú potrebnú devízovú licenciu. Na strane jednej aj osoby, ktoré majú zakázané podnikať alebo ktoré nemajú oprávnenie na podnikanie (napríklad nemajú potrebnú licenciu Národnej banky Slovenska), je v súlade s citovaným ustanovením § 3 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. potrebné považovať za podnikateľov (súťažiteľov) pre účely hospodárskej súťaže (na rozdiel od užšej definície pojmu podnikateľ, ktorú používa Obchodný zákonník), keďže sa môžu dopustiť činnosti, ktorá obmedzuje hospodársku súťaž, a môžu byť
zákona o ochrane hospodárskej súťaže sankcionované. Na strane druhej iní podnikatelia môžu konať tak, že porušia pravidlá hospodárskej súťaže i vo vzťahu k takýmto subjektom, keďže zákon o hospodárskej súťaži výslovne rozširuje okruh osôb, ktoré sú resp. môžu byť účastníkmi hospodárskej súťaže. Okruh osôb tvoria i subjekty – osoby s právnou subjektivitou, ktoré nie sú podnikateľmi, ktorých definuje ako podnikateľov Obchodný zákonník, za predpokladu, ak ide o ich činnosti a konania, ktoré súvisia alebo môžu súvisieť so súťažou. Naopak
ţalobcu sa spoločnosť A., a.s., nemohla objektívne zúčastňovať súťaţe na slovenskom devízovom trhu, ak podnikala v Slovenskej republike v rozpore s právnym poriadkom, keďţe nemala príslušné povolenie NBS
devízového zákona. Preto, ak neboli v tomto prípade splnené podmienky hospodárskej súťaţe, nemôţe sa
ţalobcu hovoriť ani o jej obmedzovaní a sankcionovať akékoľvek konanie, ktoré v konečnom dôsledku spôsobilo vylúčenie nelegálne pôsobiaceho podnikateľa z účasti na trhu. Takýto účastník súťaţe nemôţe byť z objektívnych hľadísk
ţalobcu konkurentom tých subjektov, ktoré vykonávajú rovnaké alebo obdobné činnosti, teda ani konkurentom účastníkov konania. 3 Sţh/4/2010 20 S poukazom na uvedené sa rozhodol senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podať návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor Európskej Únie. VII. Na základe zisteného stavu veci (pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia § 250i ods. 1 O.s.p.) pristúpil senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k poloţeniu prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len SD EÚ)
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. značka 3Sţh/4/2010 zo dňa 10.01.2012 prerušil konanie aţ do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o predbeţnej otázke (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Vykonateľnosť napadnutého administratívneho rozhodnutia ţalovaného bola v čase rozhodovania najvyššieho súdu uţ odloţená uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/18/2010-88 zo dňa 11.02.2010. Senát konštatoval, ţe najvyšší súd ako súd poslednej inštancie je postavený pred otázku preskúmania zákonnosti aplikácie bývalého článku 81 odsek 1 písmeno c/ Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva, /teraz článok 101 odsek 1 písmeno c/ ZFEÚ/ v napadnutom rozhodnutí ţalovaného. Právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje právnu úpravu pojmu súťaţiteľ – podnikateľ pre účely práva hospodárskej súťaţe v § 3 ods. 2 zákona o ochrane hospodárskej súťaţe (bliţšie pozri bod 4.C uznesenia) tak, ţe je to nielen podnikateľ
Obchodného zákonníka resp.
osobitného predpisu, ale i fyzická a právnická osoba,...ak ide o ich činnosť a konanie, ktoré súvisia alebo môţu súvisieť so súťaţou. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zvaţoval v súvislosti s predloţením tejto veci aj pouţitie existujúcej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, avšak má za to, ţe ani jedno z rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie známe senátu neobsahuje výklad úniového práva dostačujúci pre posúdenie predmetu sporu. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na obsah jemu známej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie: 3 Sţh/4/2010 21 Na to, aby sa na dohodu vzťahoval zákaz uvedený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, musí mať dohoda „za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaţe v rámci vnútorného trhu“.
ustálenej judikatúry od vyhlásenia rozsudku z
ustálenej judikatúry je na posúdenie toho, či má dohoda protisúťaţnú povahu, potrebné sústrediť sa predovšetkým na obsah jej ustanovení a na ciele, ktoré má dosiahnuť, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého spadá (GlaxoSmithKline Services a i., C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, 06.10.2009, bod 58; C-439/09, 13.10.2011, bod 35; IAZ International Belgium a i., 96/82 aţ 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, 08.11.1983, bod 25; Beef Industry Development Society a Barry Brothers, C-209/07, 20.11.2008, body 16 a 21). S poukazom na argumentáciu účastníkov konania, ako aj na zistený skutkový stav veci bolo nevyhnutným predbeţne vyriešiť otázky výkladu úniového práva. Z toho vychádzal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri predkladaní prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, pretoţe proti rozhodnutiu najvyššieho súdu nie je prípustný opravný prostriedok a uznesením č. k. 3 Sţh/4/2012 z 10. januára 2012 rozhodol, ţe Súdnemu dvoru Európskej únie predloží
článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len ZFEÚ) prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „
č. 101 ods. 1 ZFEÚ (bývalý článok 81 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), ktorá svojou povahou mala za následok vylúčenie z trhu individuálne určeného súťažiteľa /podnikateľa/, o ktorom bolo dodatočne zistené, že na trhu bezhotovostných devízových operácií obchodoval s devízovými hodnotami bez vnútroštátnym zákonom vyžadovanej devízovej licencie?“ VIII. Dňa 07. februára 2013 vyhlásil Súdny dvor Európskej Únie (Desiata komora) vo veci C-68/12 rozsudok v predmetnom prejudiciálnom konaní
čl. 267 ZFEÚ, začatom na návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súdny dvor Európskej Únie v rozsudku okrem iného uviedol: 16. Treba pripomenúť, ţe
článku 101 ods. 1 ZFEÚ sa všetky dohody medzi podnikateľmi, rozhodnutia zdruţení podnikateľov a zosúladené postupy, ktoré môţu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, 3 Sţh/4/2010 23 obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaţe v rámci vnútorného trhu, zakazujú ako nezlučiteľné s vnútorným trhom.
tohto článku 101, odpoveď Súdneho dvora je zaloţená na predpoklade, ţe táto skutočnosť sa konštatovala.
článku 101 ods. 3 ZFEÚ, lebo taká dohoda
nej chráni zdravé súťaţné prostredie a jej cieľom v širšom zmysle je prispieť k podpore hospodárskeho pokroku
tohto ustanovenia. 3 Sţh/4/2010 25
ktorej dohoda nesmie ukladať príslušným podnikateľom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov uvedených v prvej podmienke stanovenej v článku 101 ods. 3 ZFEÚ. Aj keby dôvod uvádzaný účastníkmi tohto kartelu spočíval v donútení spoločnosti A., a.s., dodrţiavať slovenské predpisy, títo účastníci mali napriek tomu podať v tejto súvislosti podnet na príslušný orgán, ako je uvedené v bode 20 tohto rozsudku, a nemali sami vylúčiť tento konkurenčný podnik z trhu. Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:
článku 101 ods. 1 ZFEÚ uplatniť len vtedy, ak podnik odvolávajúci sa na toto ustanovenie preukáže, že v ňom stanovené štyri kumulatívne podmienky sú splnené. IX. Ústava Slovenskej republiky zaručuje kaţdému právo na súdnu a inú právnu ochranu na nestrannom a nezávislom súde alebo inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon, ktorým je Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorý v piatej časti upravuje správne súdnictvo. Všeobecná právomoc 3 Sţh/4/2010 26 správneho súdnictva vyplýva z čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť, keďže správne súdnictvo je ovládané tzv. koncentračnou zásadou, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty uţ nie je moţné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti ţalobou napadnutému rozhodnutiu ani na pojednávaní. To znamená, ţe k ţalobným dôvodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie ţaloby súd v rámci správneho súdnictva uţ nemôţe prihliadnuť. Odvolací súd aplikujúc výklad úniového práva na základe rozsudku Súdneho dvora Európskej únie Desiatej komory zo dňa 07. februára 2013 sp. zn. C-68/12 konštatuje, že skutočnosť, či spoločnosť A., a.s., pôsobila v Slovenskej republike v súlade s právnymi predpismi alebo nie, nemá vplyv na hodnotenie konania účastníkov ako účastníkov zakázanej dohody. Uzavretie dohody obmedzujúcej súťaž je zakázané v každom prípade. ... obchodné tajomstvo ... Ţalobca
tvrdení uvedených v ţalobe podal oznámenie týkajúcej sa A., a.s., Národnej banke Slovenska dňa 29.04.2008 a oznámenie o trestnej činnosti dňa 16.05.2008. Z tohto dôvodu súd obranu ţalobcu spočívajúcu v tvrdení, ţe pokiaľ spoločnosť A., a.s., P. podnikala na území Slovenskej republiky v rozpore s právnymi predpismi, pretože nemala povolenie Národnej banky Slovenska, sa nemohla zúčastňovať hospodárskej súťaže na slovenskom devízovom trhu a následne zo strany žalobcu a ďalších podnikateľov, nemohlo dôjsť k jej obmedzovaniu, vyhodnotil aj vzhľadom na citované ustanovenie § 3 ods. 2 zákona 3 Sţh/4/2010 27 č. 136/2001 Z.z. a závery rozsudku SD EÚ C-68/12 ako irelevantnú. Súd poukazuje pri tom najmä na záver rozsudku SD EÚ obsiahnutý v odpovedi na prejudiciálnu otázku č. 1 skutočnosť, že podnik dotknutý kartelovou dohodou, ktorej cieľom je obmedziť hospodársku súťaž, údajne pôsobí na relevantnom trhu v čase uzatvorenia tejto kartelovej dohody nelegálne, nemá vplyv na otázku, či tento kartel predstavuje porušenie článku 101 ZFEÚ (bývalý článok 81 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva). Účastníkom dohody nič nebránilo zvoliť iné nástroje, ktorými mohli zabrániť činnosti spoločnosti A., a.s.,. Spáchanie správneho deliktu (uzavretie dohody obmedzujúcej súťaţ) nemôţe byť dodatočne ospravedlnené snahou zabrániť moţnej protiprávnej činnosti. Svojpomoc ako ochrana vlastných práv nie je v právnom štáte prípustná. Ţalobca sa prostredníctvom zakázanej dohody snaţil umelo získať prospech v podobe získavania zákazníkov spoločnosti A., a.s., ktoré by bez zakázanej doh
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.