Najvyšší súd Slovenskej republiky 7Sžso/25/2012 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci ţalobcu JUDr. J. Š., bytom v N., P., zastúpený JUDr. Petrom Vačokom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Vazovova ul. č. 9/A, proti ţalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova ul. č. 2, o výsluhový dôchodok, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 15. februára 2012, č. k. 2S/2/2011-45, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15. februára 2012, č. k. 2S/2/2011-45, p o t v r d z u j e . Ţalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 15. februára 2012, č. k. 2S/2/2011-45, zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného z 5. novembra 2010, č. p. SLV-PS-PK-116/2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a potvrdené rozhodnutie odboru sociálneho zabezpečenia, sekcie riadenia ľudských zdrojov ţalovaného zo 7. júla 2010, č.p. SRLZ-SZ-VZ-00035193/2010 o zvýšení výsluhového dôchodku ţalobcu od 1. júla 2010 zo sumy 1.084,76 € na sumu 1.109,71 € mesačne podľa § 68 ods. 1 písm.
- a)2 7Sţso/25/2012 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“). Vo zvyšnej časti konanie zastavil a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe postup ţalovaného i vydané rozhodnutia boli v súlade so zákonom, a preto bolo potrebné ţalobu podľa 250j ods. 1 OSP zamietnuť. Uviedol, ţe napadnutým rozhodnutím nedošlo k ukráteniu ţalobcu na jeho právach, ktorých porušenie v ţalobe namietal, nakoľko valorizáciou výsluhového dôchodku na základe údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky nebolo dotknuté ani trvanie sluţobného pomeru ţalobcu ako príslušníka policajného zboru zistené na účely výpočtu výsluhovej dávky, ani iné vstupné údaje rozhodné pre priznanie výsluhového dôchodku, o ktorých sluţobné orgány v minulosti právoplatne rozhodli. Vo zvyšnej časti krajský súd konanie zastavil pre čiastočné späťvzatie ţaloby, ku ktorému došlo zo strany právneho zástupcu ţalobcu na pojednávaní konanom 15. februára 2012. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Namietal, ţe je potrebné preskúmať správnosť a zákonnosť rozhodnutia o valorizácii starobného dôchodku nielen čo do konkrétnej výšky valorizácie, ale aj výpočtového základu, na ktorý sa valorizácia vzťahuje, teda konkrétnej výšky starobného dôchodku ţalobcu. Povinnosťou súdu je posúdenie celej veci, teda posúdenie správnosti rozhodnutí, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzali a z ktorých vychádza. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, ţe v konaní vedenom u ţalovaného sa nerozhodovalo o priznaní výsluhového dôchodku, ktorý bol ţalobcovi priznaný rozhodnutím ţalovaného z 25. mája 2001, č. p.: SPC-35.193-2/6-2001, proti ktorému ţalobca nevyuţil moţnosť podania riadneho opravného prostriedku a nevyuţil ani moţnosť jeho súdneho prieskumu podaním ţaloby v súlade s piatou časťou OSP. V predmetnom súdnom konaní nie je moţné preskúmať všetky rozhodnutia, ktoré boli vydané, či uţ vo veci priznania výsluhového dôchodku, prípadne rozhodnutia vydané vo veci valorizácie priznanej výšky výsluhového dôchodku v jednotlivých rokoch. 3 7Sţso/25/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu odvolania bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno vyhovieť. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 OSP). Podľa § 68 ods. 1 písm.
- a)zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení účinnom do 31. decembra 2010 výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka u policajtov v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva; výsluhové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zisteného za predchádzajúci kalendárny rok. Predmetom preskúmania zákonnosti bolo rozhodnutie ţalovaného z 5. novembra 2010, č.p.: SLV-PS-PK-116/2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a potvrdené rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru sociálneho zabezpečenia sekcie riadenia ľudských zdrojov zo 7. júla 2010, č. p.: SRLZ-SZ-VZ-00035193/2010, ktorým bol ţalobcovi podľa § 68 ods. 1 písm.
- a)zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov zvýšený výsluhový dôchodok od 1. júla 2010 zo sumy 1.084,76 € mesačne na sumu 1.109,71 € mesačne. Ţalobca v podanej ţalobe ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu namietal nesprávnosť výpočtu samotného výsluhového dôchodku, priznaného rozhodnutím ţalovaného z 25. mája 2001, č. p.: SPC-35.193-2/6-2001, ktoré je však právoplatné, a teda výška výsluhového dôchodku ţalobcu bola nesporná a ţalovaný nemohol vychádzať z inej výšky 4 7Sţso/25/2012 výsluhového dôchodku, neţ výšky uvedenej v rozhodnutí z 25. mája 2001 spolu s následnými zákonnými zvýšeniami. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného o zvýšení výsluhového dôchodku ţalobcu sa súd nemôţe zaoberať vecnou správnosťou predchádzajúcich rozhodnutí o dôchodku, lebo predmetom súdneho konania je len to, čo bolo predmetom rozhodnutia, na preskúmanie ktorého bola podaná ţaloba. Predmetom rozhodnutia správnych orgánov bolo zvýšenie výsluhového dôchodku od 1. júla 2010, ktorý bol zvýšený o 2,30 %. Uvedené percento bolo vypočítané ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien v roku 2009 (teda jednej polovice z 1,60 %) a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2009 (teda jednej polovice z 3 %), v súlade s § 68 ods. 1 písm.
- a)zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení účinnom do 31. decembra 2010. Ţalobca ani v odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu neuviedol také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia o zvýšení (valorizácii) jeho výsluhového dôchodku. Najvyšší súd sa stotoţnil s právnym názorom krajského súdu, ktorý rozhodnutie ţalovaného potvrdil ako vecne správne a zodpovedajúce zákonu. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. Odvolací súd ešte poukazuje na znenie § 105 ods. 4 písm.
- a)aţ
- d)zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, podľa ktorého dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, ţe sa dávka priznala alebo sa vyplácala v niţšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, ţe sa dávka priznala v niţšej sume, ako patrí, vypláca v niţšej sume, ako patrí, neprávom odoprela alebo priznala od neskoršieho dátumu, neţ od ktorého patrí. 5 7Sţso/25/2012 Ak sa navrhovateľ domnieva, ţe dávka sa mu priznala v niţšej sume ako mu patrí, môţe na základe uvedeného ustanovenia poţiadať o jej nové priznanie. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi nepriznal ich náhradu, pretoţe v odvolacom konaní nebol úspešný a ţalovanému nárok na náhradu trov konania nevznikol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. mája 2013 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová