3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) konanie o ţalobe ţalobkyne, ktorou sa táto domáhala preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
OSP, konkrétne zrušenia Povolenia na dovoz súbeţného prípravku na ochranu rastlín C. P. 334 SL zo dňa 04. mája 2010, č. j. ORP/1281/2009 vydané ţalovaným a vrátenia vec ţalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch ţaloby namieta, ţe povinnosti jej uloţené v Povolení pre C. P. 334 SL sú v rozpore s ustanoveniami článkov 34, 35 a 36 konsolidovaného znenia zmluvy o fungovaní Európskej únie a uloţením oznamovacej povinnosti v lehote 10 dní odo dňa dovozu (mnoţstvo, miesto uskladnenia, zoznam odberateľov s uvedením ich adries) znevýhodňujú ţalobkyňu (ako aj ďalší okruh súťaţiteľov) v obchodovaní s tými istými prípravkami, ktorým takto komplikuje prístup na trh v Slovenskej republike, a to predovšetkým tým, ţe povinnosti ukladané konkurenčným subjektom obchodujúcim s referenčnými prípravkami (teda rovnakými prípravkami ako sú 5Sžp/4/2011 2 súbeţné prípravky, ktoré dováţa ţalobca) v rozsahu takom, ako ţalobcovi uloţené nebývajú a neboli. Krajský súd konanie o ţalobe
3 OSP zastavil s poukazom na ustanovenia § 103, § 244 ods. 2 a § 247 ods. 1, 2 OSP a § 2 písm. a/, § 3 ods. 1 písm. c/, § 10 ods. 3, § 11 ods. 20 a § 34 ods. 2 písm. b/ zákona č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 193/2005 Z. z.“), keď dospel k názoru, ţe takéto povolenie nemá náleţitosti rozhodnutia vydaného
zákona č. 193/2005 Z. z., ani
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), na ktorý síce zákon č. 193/2005 Z. z. odkazuje v ustanovení § 34 ods. 1, ale s dodatkom „ak tento zákon neustanovuje inak“. Krajský súd poukázal na to, ţe tieto výnimky zákon č. 193/2005 Z. z. taxatívne uvádza v § 34 ods. 2 a
písm. b/ tohto ustanovenia všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na povolenie uvádzať na trh a pouţívať súbeţný prípravok alebo pouţívať súbeţný prípravok na osobnú spotrebu
3. Zhodne s názorom ţalovaného i krajský súd poukázal na ustanovenie § 11 ods. 20 zákona č. 193/2005 Z. z., z ktorého vyplýva, ţe ţalovaný vydá rozhodnutie v súlade s § 46 -§ 47 správneho poriadku, iba pokiaľ ide o registráciu, ale nie o povolenie
3, pričom z tohto ustanovenia vyplýva aj to, ţe ţalovaný ako kontrolný ústav na úseku rastlinolekárskej starostlivosti môţe uloţiť drţiteľovi povolenia
3 povinnosti súvisiace s uvádzaním prípravku na trh so skladovaním a podobne, a toto oprávnenie mu vyplýva z jeho povinnosti vykonávať kontrolu pouţívania prípravkov na ochranu rastlín (§ 25 zákona). Vzhľadom na vyššie uvedené potom
názoru krajského súdu povolenie ţalovaného, ktoré ţiada ţalobca preskúmať, nemá náleţitosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu
1 OSP v spojení s § 247 ods. 2 OSP, teda ţe by išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Krajský súd vyslovil tieţ názor, ţe ak by mal ţalovaný v danom prípade vydať rozhodnutie na dovoz súbeţného prípravku na ochranu rastlín, musela by takáto povinnosť pre neho vyplývať priamo zo zákona a v prípade, ţe by ţiadateľ nebol spokojný s takýmto rozhodnutím, o opravnom prostriedku by
c/ zákona č. 193/2005 Z. z. muselo rozhodovať príslušné ministerstvo, ktoré riadi výkon štátnej správy v oblasti rastlinolekárskej starostlivosti
citovaného zákona, teda dvojstupňovitosť správneho konania by bola zachovaná a boli by splnené podmienky
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho 5Sžp/4/2011 3 poriadku na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu, ktorému zákonodarca zveril rozhodovanie o právach a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb
zákona č. 193/2005 Z. z. o rastlinnej starostlivosti. Záverom krajský súd skonštatoval, ţe tieto podmienky v preskúmavanej veci splnené neboli, lebo vydané povolenie, ktoré ţalobca povaţuje za rozhodnutie správneho orgánu, nespĺňa zákonom predpísané podmienky
O náhrade trov konania krajský súd vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá na ňu právo (§146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Proti tomuto uzneseniu podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie dôvodiac tým, ţe postupom krajského súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom a rozhodnutie krajského súdu navyše je aj zmätočné. S poukazom na ustanovenie § 248 OSP, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
§-u 250d ods. 3 OSP, a to z nasledovných dôvodov: - jedná sa o rozhodnutie vydané správnym orgánom, ktorým je ţalovaný ako štátny orgán na úseku rastlinolekárskej starostlivosti v zmysle ustanovenia §-u 23 zákona č. 193/2005 Z. z., - Povolenie zakladá práva a povinnosti pre ţalobcu tak, ako sa to vyţaduje v súlade s ustanovením §-u 244 ods. 2 OSP, - Povolenie je rozhodnutím orgánu štátnej správy, proti ktorému nie je moţné podať odvolanie, a preto je právoplatným, - ţalobkyňa bola uloţením povinností v napadnutom Povolení ukrátená na svojich právach tak, ako to vyţaduje ustanovenie §-u 247 ods. 1 OSP. Zároveň ţiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania. Ţalovaný na odvolanie ţalobkyne zaslal súdu písomné „stanovisko“ (správne vyjadrenie - § 114 ods. 2 v spojení s § 211 ods. 2, § 209a ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), v ktorom zastáva právny názor, ţe Krajský súd v Nitre sa riadne oboznámil s celým pripojeným spisovým materiálom ako aj námietkami ţalobcu a vyslovil správny 5Sžp/4/2011 4 právny záver. Podotkol, ţe krajský súd procesnoprávne nepochybil, a keďţe vychádzal zo správneho právneho názoru, rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výroku citovaného uznesenia. Záverom, vzhľadom na uvedené, ţiadal „Krajský súd v Nitre, aby „Odvolanie“ navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre pod č. j.: 11S/125/2010-42 ako právne nedôvodné odmietol“. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa nemoţno povaţovať za vecne správne.
čl. 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou Ústavy Slovenskej republiky, súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môţe sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
ustanovenia § 244 ods. 3 veta prvá OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.
1 OSP
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená 5Sžp/4/2011 5 rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Napokon
3 OSP predmetom preskúmania môţe byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
OSP súdy nepreskúmavajú:
tvrdení ţalobkyne tieto rozhodnutia porušujú jej základné práva. Prvou podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe ţaloby je v zmysle § 244 ods. 3 OSP, ktorý všeobecne ustanovuje, aké rozhodnutia môţu byť preskúmané v správnom súdnictve na základe ţalôb, ţe musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. 5Sžp/4/2011 6 Druhou podmienkou je, ţe musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, pretoţe v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Treťou podmienkou je, ţe musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu (§ 247 ods. 2 a 3 OSP). To znamená, ţe predpokladom postupu súdu
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je, aby pri rozhodnutí orgánu verejnej správy vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP), alebo rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré sa stalo právoplatným aj v dôsledku toho, ţe proti nemu príslušná procesná norma (obsiahnutá hoci v hmotnoprávnom predpise správneho práva) nepripúšťa opravný prostriedok, a preto právoplatnosť nastáva spravidla po doručení správneho rozhodnutia poslednému účastníkovi správneho konania, ak zákon neustanovuje inak (§ 247 ods. 3 OSP). Štvrtou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol súd v správnom súdnictve rozhodnutie správneho orgánu preskúmať, je to, ţe nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené
Okrem toho ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 OSP vyţaduje, aby súd v správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie orgánu verejnej správy (správneho orgánu), ktoré mu bolo príslušným spôsobom predloţené na preskúmanie jeho zákonnosti, sa svojím obsahom súčasne nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách.
nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky i rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môţu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náleţitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môţu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax doteraz ustálila, ţe rozhodnutím správneho orgánu je kaţdé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môţu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. 5Sžp/4/2011 7 Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle uvedených podmienok súdneho prieskumu a ustálenej súdnej praxe povaţujú aj povolenia (pozri k tomu napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 354/08) alebo aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 6 správneho poriadku. Aj keď sa na proces vydávania týchto aktom výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, v zmysle § 3 ods. 6 správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov na pôde Rady Európy), platí, ţe ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 aţ 5 sa primerane pouţijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. Takto potom pre rozhodnutie v danej veci bolo potrebné posúdiť, či ţalobou napadnuté Povolenie na dovoz súbeţného prípravku na ochranu rastlín C. P. 334 SL zo dňa 04. mája 2009, č. j. ORP/1281/2010 vydané ţalovaným (ako štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorej základnou úlohou je výkon štátnej odbornej kontroly a skúšobníctva v podmienkach rezortu poľnohospodárstva ako aj štátny odborný dozor nad kvalitou vstupov do poľnohospodárstva)
3 zákona č. 193/2005 Z.z., je iným rozhodnutím, ktoré
2 a ods. 3 veta prvá OSP podlieha preskúmaniu súdom. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, uvedených zásad ako aj ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (na ktorú poukazuje aj ţalobkyňa vo svojom odvolaní), záver krajského súdu vyslovený v napadnutom uznesení nemôţe obstáť. Treba vytknúť súdu prvého stupňa, ţe stotoţniac sa aj s tvrdením ţalovaného, predčasne uzavrel, ţe predmetné povolenie nie je rozhodnutím vydaným
správneho poriadku a nemá jeho náleţitosti, čím nejde o o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť, a preto nemôţe podliehať súdnemu prieskumu. Takéto právne posúdenie veci nie je dostatočné. Preto ak prvostupňový súd konanie zastavil z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, dopustil 5Sžp/4/2011 8 sa závaţného procesného pochybenia, a to tým, ţe ţalobkyni odňal moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. Krajský súd na zastavenie konania pouţil zákonný dôvod, na aplikáciu ktorého neboli splnené skutkové a zákonné predpoklady. Vyvodené závery krajského súdu vychádzajú z nedostatočného a tým aj nesprávneho právneho posúdenia veci. V takomto prípade sa zastavenie konania povaţuje za odmietnutie spravodlivosti a porušenie ústavného princípu základného práva na súdnu ochranu. Po zohľadnení vyššie uvedených skutočnosti a zákonných ustanovení Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol povaţovať rozhodnutie krajského súdu o zastavení konania za vecne správne, a preto ho
1 písm. f/ OSP s poukazom na § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd rozhodne o ţalobe zákonným spôsobom, včítane náhrady trov celého súdneho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c veta prvá OSP). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. mája 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.