2, písm. a/, c/ O.s.p. z r u š u j e a v r a c i a vec ţalovanému na ďalšie konanie, vo zvyšku ţalobu z a m i e t a. Ţalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e I. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného (ďalej „Úrad“) č. 2008/DZ/R/2/113 zo dňa 19.12.2010, ktorým Rada protimonopolného úradu Slovenskej republiky na základe rozkladu ţalobcu čiastočne zmenila
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) rozhodnutie 3Sţh/3/2010 2 Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru zneuţívania dominantného postavenia č. 2008/DZ/2/1/052 zo dňa 30.06.2008 tak, ţe čiastočne upravila jednotlivé skutky zneuţívania dominantného postavenia pod bodmi 1) aţ 6), ktoré u ţalobcu zistila a výrokom pod bodom 8) zvýšila výšku uloženej pokuty tak, ţe za zneuţívanie dominantného postavenia uvedeného v bodoch 1,3,5 a 6 uloţila ţalobcovi
136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov pokutu 7 160 000,--Sk (oproti prvostupňovému rozhodnutiu, kde úrad uloţil pokutu 3 100 000,--Sk). Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, ţe je v súlade so zákonom a v celom rozsahu sa stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Správne orgány svoje rozhodnutia náleţite odôvodnili, vysporiadali sa so všetkými námietkami uvedenými v rozklade. Správne orgány správne aplikovali právne predpisy a druhostupňový správny orgán správne posúdil konanie ţalobcu. Pokuta bola uloţená na dolnej hranici zákonnej sadzby a v danom prípade tak náleţite spĺňa represívnu funkciu voči ţalobcovi ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. II. Odvolanie žalobcu Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie, v ktorom ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/38/09-141 zo dňa 10.02.2010 tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného č. 2008/DZ/R/2/113 zo dňa 19.12.2008 a vec mu vráti na ďalšie konanie. Ţalobca uviedol, ţe prvostupňový súd sa nezaoberal dostatočne s námietkami ţalobcu a ţe ich dostatočne neskúmal z hľadiska ich obsahovej podstaty a vzájomných súvislostí. Ţalobca sa nestotoţňuje s obsahovým výkladom súdu, ktorým odôvodňuje neexistenciu generálnej klauzuly. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd stručne uvádza, ţe s poukazom na ustanovenie § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z., kde je uvedené, ţe „zneuţitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä“ jednoznačne vyplýva, ţe ods. 2 uvedeného zákona nevymenováva všetky moţné skutkové podstaty zneuţitia dominantného postavenia na trhu, a ţe táto skutočnosť vyplýva aj zo všeobecného znenia § 8 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z.z. Ţalobca uţ v rozklade proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ako aj v samotnej ţalobe o preskúmanie správnosti napadnutého rozhodnutia súdom tvrdil, ţe napáda rozhodnutia ţalovaného z dôvodu, že vo výrokovej časti napadnutých rozhodnutí (prvostupňové i druhostupňové – body 1, 2, 3 ,4, 5, 6 výrokovej časti) žalovaný neuviedol podriadenie danej skutkovej podstaty ním zisteného zneužitia dominantného postavenia pod zákonom vymenované formy zneužitia dominantného postavenia (uvedené pod písmenami a) až e) odseku 2) ustanovenia § 8 zákona č. 136/2001 Z.z. a iba konštatoval porušenie
3Sţh/3/2010 3 § 8 odseku 2 uvedeného zákona, ako takého. Ţalobca síce súhlasí s názorom súdu, ţe zákon č. 136/2001 Z.z. zvolil demonštratívny výpočet niektorých typických skutkových podstát zneuţitia dominantného postavenia, avšak to nemení nič na tom, ţe v zákone č. 136/2001 Z.z. absentuje vymedzenie základných znakov skutkovej podstaty zneuţitia dominantného postavenia a nepostačuje poukázanie na § 8 odsek 2, kde je príkladný výpočet moţného zneuţitia. Preto mal ţalovaný povinnosť subsumovať ním zistenú protisúťaţnú praktiku pod konkrétnu, v zákone uvedenú skutkovú podstatu zneuţitia dominantného postavenia.
názoru ţalobcu je to nevyhnutné z toho dôvodu, ţe v zákone č. 136/2001 Z.z. a) absentuje tzv. zákonná generálna klauzula s vymedzením základných znakov konania, ktoré je
zákona považované za zneužitie dominantného postavenia. Napr. v českom zákone o ochrane hospodárskej súťaţe je to vyriešené v ustanovení § 11 odsek 1 zákona č. 143/2001 Sb., o ochraně hospodářské soutěţe v platnom znení platný v Českej republike,
ktorého zneuţitie dominantného postavenia na ujmu iných súťaţiteľov alebo spotrebiteľov je zakázané. Teda ak daná protisúťaţná praktika nemôţe byť podriadená pod konkrétnu, v zákone uvedenú skutkovú podstatu zneuţitia dominantného postavenia, moţno podnikateľa postihovať iba vtedy, ak jeho konanie naplní znaky generálnej klauzuly, t.j. ak ide o zneuţitie na ujmu iných súťaţiteľov alebo spotrebiteľov. A či je konanie na ujmu iných súťaţiteľov alebo spotrebiteľov musí byt' v rozhodnutí riadne odôvodnené. Ţalobca zotrváva na svojom pôvodnom tvrdení a zásadne odmieta tvrdenie ţalovaného i názor prvostupňového súdu, ţe generálna klauzula zneužitia dominantného postavenia je v zákone č. 136/2001 Z.z. explicitne vyjadrená, pretože ani z ustanovenia § 8 ods. 2 uvedeného zákona, ani z ustanovenia § 8 ods. 6 uvedeného zákona nevyplýva skutková podstata zneužitia dominantného postavenia vymedzená základnými znakmi. Naďalej ţalobca zotrváva na argumente, ţe správny delikt je správny orgán povinný podriadiť pod skutkovú podstatu, ktorá mu je svojím znením najbliţšia, lebo v zákone č. 136/2001 Z.z. absentujú základné znaky skutkovej podstaty zneuţitia dominantného postavenia. Je riziko, ţe pri súčasnej legislatívnej úprave zneuţitia dominantného postavenia v zákone č. 136/2001 Z.z., môţe správny orgán určiť za zneuţitie dominantného postavenia akékoľvek konanie subjektu, pretoţe chýba základný právny rámec, aké konanie (bez vymedzenia charakteristických znakov) povaţuje zákon za zneuţitie dominantného postavenia. Ţalobca naďalej zotrváva na argumente, ţe výroky predmetného rozhodnutia nie sú dostatočne jasné a určité, neobsahujú bližšiu špecifikáciu cenníkov, v ktorých sa nachádzali napadnuté poplatky žalobcu. Ţalobca zásadne odmieta argument ţalovaného, ţe cenníky sú presne špecifikované obdobím porušovania zákona. Cenník ako dokument má byť špecifikovaný aspoň dátumom vydania. Taktieţ ţalobca naďalej zotrváva na argumente, ţe ak odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, má tú časť rozhodnutia (výroku), ktorú nemenil potvrdiť. Túto skutočnosť potvrdzuje judikát C. K., v ktorom v dôsledku takejto procesnej vady došlo k zrušeniu rozhodnutia ţalovaného – Protimonopolného úradu Slovenskej republiky. Taktieţ nejasný a nezrozumiteľný je výrok č. 3 rozhodnutia, kde časové ohraničenie doby porušovania praktiky od 01.05.2001 3Sţh/3/2010 4 do súčasnosti napĺňa znaky neurčitosti, a teda nepreskúmateľnosti. S týmito argumentmi sa prvostupňový súd,
názoru navrhovateľa, riadne nevysporiadal a ani ich v napadnutom rozsudku neodôvodnil. Ţalobca je naďalej toho názoru, ţe účastníkom konania malo byť aj mesto Bratislava, ktoré v tomto konaní bolo dotknuté na svojich právach s ohľadom na zverený majetok, ktorý mesto Bratislava zverilo do správy ţalobcu. Postup žalovaného, že v tej istej veci (predmet konania bol ten istý) viedol dve správne konania, pričom účastníci konaní sú navzájom dotknutí na svojich právach, považuje žalobca za nesprávny a nesúhlasí s tvrdením prvostupňového súdu, že na spojenie vecí neboli splnené podmienky. Ţalobca zotrváva na svojom právnom názore o nesprávnom vymedzení relevantného trhu a nemôţe súhlasiť s názorom ţalovaného, ţe vymedzenie relevantného trhu patrí do jeho výlučnej právomoci. Pri problematike vymedzenia relevantného trhu musí ţalovaný vychádzať jednak zo zákona č. 136/2001 Z.z. a jednak uţ z existujúcej judikatúry. Ţalobca opätovne poukázal na II. stupňové rozhodnutie ţalovaného č. 2007/DZ/R/2/025 (C. K.). Ţalobca nesúhlasí s právnym názorom prvostupňového súdu, vysloveným v odôvodnení napadnutého rozsudku, a to ohľadom vymedzenia relevantného trhu. Popri argumentoch ţalovaného, prvostupňový súd v napadnutom odôvodnení zdôrazňuje, ţe cintorínske a pohrebné sluţby sú činnosti, ktoré sú tak nadväzujúce a vzájomne neoddeliteľné, ţe sú podmienené a nerozlučne späté jedna s druhou. Na základe tohto úsudku, má prvostupňový súd za to, ţe ţalovaným vymedzený relevantný trh správne zahrňuje túto jednotu a neoddeliteľnosť z hľadiska poţiadavky trhu a špecifického charakteru tejto sluţby. Ţalobca sa s uvedeným názorom prvostupňového súdu a ţalovaného nestotoţňuje z dôvodu, ţe nevychádza zo zákonnej úpravy § 3 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z.z.
uvedeného ustanovenia je relevantný trh priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné. V tejto súvislosti ţalobca dal do pozornosti odvolacieho súdu, ţe prvostupňový súd na jednej strane pri vymedzení relevantného trhu zdôraznil jednotu a nedeliteľnosť cintorínskych a pohrebných služieb, na druhej strane na inom mieste konštatuje, ţe pre posúdenie opodstatnenosti schválenia poplatku za zapoţičanie obradnej siene, bolo podstatné vymedzenie cintorínskych a pohrebných sluţieb, a ţe sluţby nosiča, obradníka a zapoţičanie katafalku, ako služby pohrebné sú služby poskytované nezávisle od cintorínskych služieb. Ţalobca ako dôvody nesprávneho zadefinovania relevantného trhu uvádza: - body 1.) 2.) 3.) 4.) výroku napadnutého rozhodnutia – nesprávna aplikácia zákona č. 136/2001 Z.z. - rozpor s ustanovením § 3 ods. 3, 4, 5 zákona č. 136/2001 Z.z. – nesprávne vecné vymedzenie relevantného trhu, ktorý je determinovaný predmetom (z hľadiska ich fyzikálnych a technických charakteristík, ceny a účelu 3Sţh/3/2010 5 použitia musí isť o zhodné alebo substituovateľné tovary) - prevádzkovanie pohrebísk /krematória tzv. cintorínske sluţby zahŕňa aj činnosti (sluţby), ktoré nie sú napadnuté ţalovaným ako zneuţitie dominantného postavenia. Ustanovenie § 18 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve (ďalej len „zákon o pohrebníctve“) upravuje, čo patrí pod prevádzkovanie pohrebiska, najmä sluţby: výkopové práce súvisiace s pochovávaním alebo exhumáciou, samotné pochovávanie, vykonanie exhumácie, správa a údrţba pohrebiska (ak je na pohrebisku dom smútku, tak aj správa domu smútku), správa a údrţba zelene a komunikácii, vedenie evidencie súvisiacej s prevádzkovaním pohrebiska - je nesporné, ţe dopyt zo strany pohrebných sluţieb je po poskytovaní pohrebných sluţieb vlastnými obradníkmi, nosičmi a na pohrebiskách po pouţívaní vlastných katafalkov v domoch smútku a v obradnej sieni krematória a trhová ponuka je spojená s prenájmom domu smútku/krematória - vychádzajúc z definície relevantného trhu (§ 3 zákona č. 136/2001 Z.z.) nemôţe byť správne zadefinovanie relevantného trhu – trh prevádzkovania pohrebiska, krematória; účelom analýzy vecnej stránky relevantného trhu je vymedzenie okruhu výrobkov/sluţieb, ktoré sú vzájomne zastupiteľné a sú oddeliteľné od ostatných výrobkov/sluţieb, ktoré zastupiteľné nie sú (z rozsudku Vrchného súdu v Olomouci č.j. 2A6/96 – pri vymedzení relevantného vecného trhu sa vychádza z konkrétneho typu, ktorého relevantný trh treba určiť, okrem toho zahŕňa vecnú relevantný trh všetky výrobky/sluţby za splnenia podmienok, ţe s ohľadom na ich funkčné vlastnosti môţu nahrádzať daný výrobok.. napr. rohlíky od rôznych výrobcov. - v súlade s napadnutým cenníkom poloţka - činnosť obradník/organizátor predstavuje iba 17% z podielu na samotnom poplatku, ktorý rozhodnutím ţalovaný napáda, a pri činnosti nosičov ide 13,3% z podielu na samotnom poplatku, tieto skutočnosti ţalovaný ani prvostupňový súd, napriek námietkam ţalobcu, nebrali do úvahy a celú výšku poplatku povaţovali nesprávne za majetkový prospech ţalobcu -
názoru ţalobcu, ţalovaný nesprávne zadefinoval vecnú stránku relevantného trhu ako relevantný trh prevádzkovania pohrebísk (krematória) tzv. cintorínskych sluţieb, teda oveľa širšie ako mu ukladá zákon č. 136/2001 Z.z., (na tomto trhu sú aj činnosti, ktorých sa daná praktika nedotýka a danú činnosť nemôţe nahrádzať napr. výkopové práce), vecný relevantný sa mal vymedziť vo väzbe na poţadované pohrebné sluţby viaţuce sa na zapoţičiavanie domu smútku/krematória a na vylučovanie konkurenčných podnikateľov v prístupe na tento relevantný trh - nesprávne zadefinovanie relevantného trhu malo priamy dopad na výšku uloţenia pokuty, ţalovaný vychádzal pri stanovení pokuty z obratu za rok 2007 (alebo 2005) t.j. z celkového obratu cintorínskych sluţieb (kde sú zahrnuté, ako je uvedené vyššie, aj iné nesúvisiace sluţby), teda zo sumy 21.522.551,- Sk a z celkového obratu cintorínskych sluţieb za rok 2005 (čo ustanovila Rada úradu zo sumy 36.244.150,- Sk) - určenie relevantného trhu ţalovaným pre praktiku neopodstatnené účtovanie poplatkov za likvidáciu kvetinových darov po pohrebe (účtovaná vo faktúre 3Sţh/3/2010 6 za pohrebný obrad, teda nákladová poloţka v pohrebných sluţbách) a likvidácia hrobových pomníkov (vo faktúre za pohreb - nákladová poloţka v pohrebných sluţbách) vôbec nevychádza zo zákonom stanovenej definície relevantného trhu (nie je ţalovaným vecne odôvodnený relevantný trh ako súbeh ponuky a dopytu na relevantnom trhu a vzájomná zastupiteľnosť výrobkov pre spotrebiteľa) - poskytovanie sluţby prevádzkovania pohrebísk (iba jedna poloţka z výpočtu činností tvoriacich prevádzkovanie pohrebísk) tvorí správu a údrţbu pohrebísk; pričom ide o verejne prospešnú činnosť ţalobcu - sluţby spojené s likvidáciou kvetinových darov po 3-4 týţdňoch a likvidácia hrobového (urnového) pomníka sa síce viaţu na nákladovú poloţku likvidácia odpadu z pohrebísk, ale tie sú zahrnuté v nájme hrobového miesta. Táto nákladová poloţka patrí medzi verejnoprospešné činnosti uţívateľa (správa a údrţba pohrebísk), spotrebiteľ nemá moţnosť nahradiť ponúkanú sluţbu iným tovarom a sluţbou nachádzajúcou sa na existujúcom trhu. Ţalobca zotrval na svojej argumentácii ohľadom jeho špecifického postavenia v rámci zákona č. 136/2001 Z.z. hlavne, s ohľadom na § 2 ods. 2 uvedeného zákona o jeho činnosti vykonávanej vo verejnom záujme. Ţalovaný vo svojom odôvodnení tvrdí, ţe táto právna úprava vychádza iba z ústavnej judikatúry, a ţe v prípade ţalobcu nie sú splnené podmienky, pretoţe ţalobca pôsobí v konkurenčnom prostredí, ktoré je jasne definované a definovateľné príslušnými právnymi predpismi. Tu ţalobca poukazuje na skutočnosť, ţe aj iné zákony upravujú postavenie podnikateľov konajúcich vo verejnom záujme, kde je pôsobnosť zákona č. 136/2001 Z.z. obmedzená. Napr. zákonom č. 507/2001 Z.z. o poštových sluţbách v znení neskorších predpisov bolo zakotvené monopolné postavenie poskytovateľa poštových sluţieb a v danom prípade zákon predpokladal, ţe ide o poskytovanie sluţieb vo verejnom záujme a pôsobnosť zákona č. 136/2001 Z.z. je tu vylúčená. Analogicky, uvedeným prípadom argumentoval ţalobca i ohľadom svojho postavenia vo veci pochovávania, kde
zákona o pohrebníctve tento zákon zveruje túto činnosť výlučne do pôsobnosti obce alebo ním určeného prevádzkovateľa. Ţalobca v celom konaní argumentoval osobitosťou tejto právnej úpravy a zdôrazňoval, ţe na výkon tejto výhradnej činnosti stanovenej zákonom musí zabezpečiť reţim zodpovedajúci sluţbe poskytovanej vo verejnom záujme. Poukázal aj na nesúlad s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 13/1997 zo dňa 19.06.1998,
ktorého: „hospodársku súťaž chráni štát len tam a dovtedy, kde a dokiaľ nevzniknú dôvody pre jej obmedzenie alebo vylúčenia vo verejnom záujme“. Ţalobca počas celého správneho konania argumentoval tým, ţe jeho činnosť v oblasti pri poskytovaní cintorínskych a kremačných sluţieb je ovplyvňovaná práve tým, ţe sa musí správať ako riadny správca majetku, ktorý mu bol zverený do správy. Ide predovšetkým o pohrebiská vrátane domov smútku nachádzajúce sa na cintorínoch, ktoré spravuje a o obradnú sieň nachádzajúcu sa v krematóriu. Technické vybavenie týchto miestností stálo ţalobcu nemalé investičné prostriedky a nadväzne obsluha zariadení, ktoré sa v nich nachádzajú (hudobná aparatúra, chladiace boxy) je komplikovaná, vyţadujúca si zaškolenie 3Sţh/3/2010 7 obsluhujúceho personálu. Ţalovaný povaţuje za zneuţívanie dominantného postavenia ţalobcu tú skutočnosť, ţe účtuje poplatok za organizátora/obradníka, nosičov a katafalky spolu s nájmom (zapoţičaním) obradných siení. Tvrdí, ţe ţalobca tieto činnosti nemusí v dome smútku vykonávať, ţe tieto činnosti môţe vykonávať ktorýkoľvek poskytovateľ pohrebných sluţieb. Tu ţalobca poukazuje na skutočnosť, ţe s ohľadom na zákonom zverené povinnosti správcu majetku, musí ho udrţiavať v riadnom stave, vyuţívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo k jeho poškodeniu, strate, zneuţitiu alebo zmenšeniu. Ţalovaný v správnom konaní argumentoval, ţe správa a údrţba pohrebiska vrátane domu smútku nesúvisí s činnosťou organizátora/obradníka pri pohrebných obradoch a je vecou ţalobcu, aby činnosti súvisiace so správou obradnej miestnosti neviazal na výkon technických záleţitostí týkajúcich sa správy domu smútku. S týmito tvrdeniami ţalobca zásadne nesúhlasí, pretoţe z celkového reţimu vykonávania pohrebných obradov (často po celý deň v rozpätí striedania sa po l hodine, objednané aj inými pohrebníctvami) vyplýva, ţe ţalobca musí v záujme ochrany zvereného majetku ponechať v domoch smútku organizátora/obradníka, ktorého náplň práce je kumulovaná, a obsahuje okrem iného i zabezpečenie ochrany tohto majetku a z nej vyplývajúca zodpovednosť za vzniknutú škodu. Zodpovednosť za zverený majetok je uvedená priamo v jeho pracovnej náplní. Pri zavedení reţimu striedania zamestnancov iných pohrebníctiev v priestoroch domu smútku, ktorí by manipulovali s majetkom nachádzajúcim sa v priestoroch domu smútku, tak ako to poţaduje ţalovaný, by nemohol ţalobca dodrţať zásadu ochrany majetku, pretoţe tu nie je ţiadny časový priestor na preberanie a odovzdávanie protokolu o stave majetku, ţiadny priestor na inventarizáciu majetku. Bez podkladov o inventarizácii majetku by ţalobca nemal moţnosť uplatniť si ani náhradu škody v prípade straty alebo poškodenia majetku, tak ako to argumentuje ţalovaný. Z uvedeného vyplýva, ţe nie sú vytvorené právne ani technické predpoklady na striedanie pohrebníctiev pri zabezpečovaní obradu v priestoroch domov smútku (alebo obradnej sieni v krematóriu) a z osobitosti postavenia ţalobcu vyplýva, ţe nedokáţe splniť poţiadavku správneho úradu – ţalovaného, aby prenechal všetky činnosti v dome smútku konkurenčným pohrebníctvam. Z toho vyplýva, ţe praktika, ktorou si účtuje časť poplatku za organizátorov/obradníkov, nosičov, katafalky je vzhľadom na vyššie uvedené a platnú legislatívu oprávnená. Ţalobca zásadne odmieta argumenty ţalovaného, ţe je irelevantné poukazovať na dodrţiavanie dôstojnosti, etiky a kvality poskytovaných sluţieb pri pohrebnom obrade. Táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona o pohrebníctve. Ţalobca sa preto nestotoţňuje s názorom prvostupňového súdu vyslovenom v odôvodnení napadnutého rozsudku, ţe samotná príprava obradnej siene na vykonanie pietneho aktu patrí medzi sluţby pohrebné, ktoré súvisia s celým vybavením a priebehom pohrebného obradu, a ţe sa neposkytujú len mimo pohrebiska, ale zaraďujú sa medzi sluţby, ktoré sa vykonávajú v súvislosti s pohrebným obradom priamo na pohrebisku. Treba 3Sţh/3/2010 8 zdôrazniť, ţe vo funkcii obradníka sa kumuluje i funkcia organizátora, ktorý vykonáva prípravu obradnej siene a zodpovedá za ochranu majetku. Ţalobca nesúhlasí z tvrdením ţalovaného i prvostupňového súdu o neopodstatnenom účtovaní poplatku likvidácia kvetinových darov po 3-4 týţdňoch po pohrebe, resp. na ţelanie rodiny, ţe účtovanie tohto poplatku je zneuţívaním dominantného postavenia na relevantnom trhu poskytovania sluţby prevádzkovania pohrebísk. Ţalovaný namieta, ţe tento poplatok nemal ţalobca účtovať pozostalým automaticky vo faktúre po pohrebe, a ţe účtovanie tejto poloţky je neopodstatnené. Ţalobca sa domnieva, ţe ţalovaný nemá záujem pochopiť logický argument o tom, ţe nejde o duplicitné účtovanie tej istej nákladovej poloţky, lebo v napadnutej poloţke nie sú zahrnuté všetky náklady spojené s likvidáciou odpadu vyprodukovanom na danom hrobovom mieste, ale ide iba o pomernú časť týkajúcu sa samotnej likvidácie kvetinových darov po 3-4 týţdňoch. S týmto argumentom sa nevysporiadal ani prvostupňový súd. V tejto súvislosti ţalobca dáva do pozornosti skutočnosť, ţe zaviedol reţim, aby sa táto poloţka spravodlivo účtovala iba tým pozostalým, ktorí reálne vyprodukovali tento odpad, lebo napr. v prípade sociálnych pohrebov, kde je predpoklad. ţe kvetinové dary sú minimálne (ţiadne) sa táto poloţka neúčtuje. Ţalobca namieta, ţe aj keď je o hrobové miesto povinná sa starať predovšetkým oprávnená osoba t.j. nájomca hrobového miesta, správca cintorína má povinnosť súvisiacu s prevádzkou cintorína (správu a údrţbu vyplývajúcu zo zákona o pohrebníctve) a je teda oprávnený odstraňovať z hrobového miesta zvädnutú kvetinovú výzdobu narúšajúcu estetický vzhľad cintorína. Ţalovaný namieta, ţe poloţku účtuje automaticky hoci v čase pohrebu nie je zrejmé, ţe ju aj poskytne. Ţalobca argumentuje, ţe ide o nepochopenie problematiky, lebo nie je podstatné či kvetinové dary odstráni oprávnená osoba - nájomca hrobového miesta alebo prevádzkovateľ cintorína, aj tak naplní kontajnery umiestnené na cintoríne a odpad musí byt' odvezený a zlikvidovaný, za čo zodpovedá prevádzkovateľ cintorína, a teda má právo náklady na túto činnosť si rozúčtovať v poplatkoch (pre znázornenie uvedeného prikladá ţalobca grafy, ktoré boli predloţené aj prvostupňovému súdu na pojednávaní na nahliadnutie). Ţalobca ďalej nesúhlasí s argumentáciou prvostupňového súdu ohľadom neopodstatneného účtovania poplatku likvidácia hrobového urnového pomníka. Prvostupňový súd sa s ňou stotoţnil, napriek tomu, ţe je zaloţená na výklade právnych predpisov, ktoré nepatria do pôsobnosti ţalovaného. Ide predovšetkým o výklad všeobecne záväzného nariadenia č.1/1997, avšak žalobca tvrdí, že ani z ustanovení tohto nariadenia mu nevyplýva priamo povinnosť likvidácie pomníka a jeho príslušenstva na vlastné náklady. Ţalobca má za to, ţe nie je zo strany ţalovaného riadne odôvodnená neoprávnenosť účtovania tejto poloţky. Prvostupňový súd nebral do úvahy ani argument, ţe ide o slobodnú voľbu a nie o vynucovanie, tak ako v konaní argumentoval ţalobca. Žalobca nesúhlasí s výškou ani spôsobom výpočtu pokuty, hlavne s odôvodnením druhostupňového orgánu ţalovaného o pouţití obratu za cintorínske sluţby za rok 2005 ako posledný ucelený rok, v ktorom podnikateľ porušoval predmetným konaním zákon, (praktika 3Sţh/3/2010 9 podmieňovanie zapoţičiavania obradnej siene poskytnutím sluţby obradníka/organizátora, nosičova katafalku na cintorínoch, a obe praktiky spočívajúce v neoprávnenom účtovaní poplatku) a zastáva názor, ţe takéto odôvodnenie nemá oporu v zákone, a to s ohľadom na § 38 ods. 4 zákona č. 136/2001 Z.z. ako aj na § 38 odsek 10 zákona č. 136/2001 Z.z., čo má správny orgán pri ukladaní pokuty posudzovať – zákon hovorí o závaţnosti a dĺţke trvania porušovania tohto zákona. Ţalovaný pri posudzovaní závaţnosti porušenia zákona má brať do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh, a tam kde je to účelné i veľkosť trhu. Napriek konštatovaniu o menšej závaţnosti, pokiaľ ide o povahu a rozsah praktiky (výroky 1, 2, 3, 4), bola uloţená neprimerane vysoká pokuta, a to z toho dôvodu, ţe ţalovaný nesprávne vymedzil pojem relevantný trh a v tej súvislosti celkový obrat za cintorínske sluţby. Ţalovaný nevykonal ţiadne odôvodnenie o skutočnom dopade tohto konania na trh. Týmito závaţnými skutočnosťami sa nezaoberal v napadnutom rozhodnutí ani prvostupňový súd. Ţalobca má za to, ţe pri ukladaní pokuty má správny orgán vychádzať zo zásady rovnosti, ktorá je jednou zo základných zásad tak súdneho ako aj správneho konania a to, aby rovnaké prípady boli posudzované rovnako, za tieto rovnaké praktiky bola uloţená mestu Bratislava (od 01.08.2006 po súčasnosť - schválenie cenníkov) pokuta vo výške 150.000,- Sk a v prípade C. K. obdobné praktiky (posudzovanie neprimeranosti výšky poplatku) na rovnakom relevantnom trhu (lokálnom) pokuta 68.000,- Sk. Na tieto skutočnosti upozorňoval ţalobca v ţalobe, avšak prvostupňový súd tieto skutočnosti nevyhodnotil ani nijako neodôvodnil. Taktieţ nijako nevyhodnotil dôkaz predloţený ţalobcom o tom, ţe v skutkovo podobných prípadoch má správny orgán postupovať obdobne, nakoľko prvostupňový súd sa nezaoberal dôkazom o úplne inom postupe ţalovaného v prípade pohrebníckej sluţby I. P. – A. voči P-c. s., s.r.o. P. III. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) napadnutý rozsudok krajského súdu v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a podané odvolanie zamietol. Uviedol, ţe v zákone č. 136/2001 Z.z. je stanovená generálna klauzula zneuţitia dominantného postavenia. V ustanovení § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. je uvedený exemplifikatívny výpočet skutkových podstát zneuţitia dominantného postavenia. V ustanovení § 8 ods. 6 uvedeného zákona je stanovené, ţe: „Zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu je zakázané.“ Z uvedeného je zrejmé, že generálna klauzula je v zákone explicitne vyjadrená pričom je vyslovená aj vo výroku napadnutých rozhodnutí, teda Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad“) ju v týchto rozhodnutiach aj aplikoval. Pokiaľ ide jednotlivé praktiky zneuţitia dominantného postavenia je zrejme, ţe sú rozdelené na vykorisťovateľské a vylučovacie praktiky, pričom ich výpočet je zámerne neúplný. Nie je reálne moţné, aby Úrad zachytil v znení zákona všetky moţné praktiky zneuţívania dominantného postavenia, pretoţe ich výpočet v kaţdom prípade nie je konečný. Znamenalo by to tieţ neustále 3Sţh/3/2010 10 novelizácie znenia zákona, v prípade, ţe by dodatočne z praxe úradu vyplynula praktika, ktorá by nebola zachytená vo výpočte. Demonštratívny výpočet praktík, uvedených v zákone slúţi podnikateľom najmä k tomu, aby si vedeli urobiť predstavu o najčastejších alebo najzávaţnejších formách zneuţitia dominantného postavenia. V prípade, ţe sa vyskytne praktika, ktorá nie je uvedená v demonštratívnom výpočte v ustanovení § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z., Úrad vychádza z generálnej klauzuly uvedenej v zákone a postihuje aj takéto praktiky v zmysle zásady oficiality. Úrad nemôţe určité konanie, ktoré je správnym deliktom podradiť pod skutkovú podstatu, ktorá mu je svojím znením najbliţšia, pretoţe výpočet skutkových podstát v ustanovení § 8 ods. 2 zákona č. 136/20014 Z.z. je neúplný. Úrad je pri rozhodovacej činnosti povinný jasne, presne a úplne špecifikovať konanie ţalobcu z hľadiska spáchaného správneho deliktu a nie ho subsumovať pod približnú skutkovú podstatu praktiky, ktorá zjavne nespĺňa znaky konania žalobcu. Úrad dospel k záveru, ţe v predmetnom prípade nemoţno konanie ţalobcu subsumovať pod ţiadnu demonštratívne uvedenú skutkovú podstatu, a preto konanie ţalobcu postihol
generálnej klauzuly zákona. Úrad trvá na tom, ţe vo výroku rozhodnutia úradu je uvedený cenník presne špecifikovaný a to obdobím porušovania zákona. Je nepochybné, ţe ide práve o cenník, ktorý platil v tomto období, ktoré je vo výroku jasne vymedzené a preto nemôţe vzniknúť ani najmenšia pochybnosť o tom, o ktorý cenník ide. K námietke ţalobcu týkajúcej sa toho, ţe účastníkom konania malo byť aj mesto Bratislava, ţalovaný uviedol, ţe § 26 zákona č. 136/2001 Z.z. dáva Úradu moţnosť spojiť konanie.
názoru Úradu neboli splnené podmienky na spojenie vecí. Mesto Bratislava malo moţnosť hájiť a brániť svoje práva a povinnosti v samostatnom správnom konaní, pretoţe z pohľadu práva hospodárskej súťaţe ide o samostatného účastníka, bez ohľadu na majetkové prepojenie so ţalobcom. K námietke nesprávneho zadefinovania relevantného trhu ţalovaný poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sž/73/02, ako aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sţnč/3/2009, v ktorom sa jasne hovorí, ţe posúdenie konania podnikateľov v rámci hospodárskej súťaže patrí do právomoci úradu. Nepochybne v rámci posudzovania konania podnikateľov je Úrad nútený definovať tieţ relevantný trh, preto aj táto otázka ako aj všetky ďalšie súvisiace otázky patria do právomoci Úradu. Úrad pri vymedzení relevantného trhu cintorínskych sluţieb, kremačných sluţieb a pohrebných sluţieb nevychádzal len zo zákona o pohrebníctve a vyhlášky o postupe pri úmrtí a pohrebníctve, ale aj zo skutočností úradu známych z jeho predchádzajúcej činnosti v súlade s § 34 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), pričom bral do úvahy dlhoročnú prax v rámci pohrebných a cintorínskych sluţieb na území Slovenskej republiky a judikatúru súťaţných orgánov členských krajín Európskej únie Pri definovaní relevantných trhov je potrebné vnímať situáciu najmä z pohľadu spotrebiteľa. Dôleţité sú preferencie spotrebiteľov a ich spotrebné zvyklosti. Tradície, preferencie a ţelanie zosnulého, resp. 3Sţh/3/2010 11 pozostalého zohráva pri určení spôsobu pohrebu stále úlohu. Moţno tvrdiť, ţe pre zosnulého, resp. pozostalých nie sú tieto dva druhy pietnych aktov zastupiteľné. Úrad vzhľadom na vyššie uvedené zistil, ţe poskytovanie kremačných sluţieb nie je zastupiteľné s poskytovaním sluţieb prevádzkovania pohrebísk (cintorínskych sluţieb) nakoľko ide o odlišné sluţby. Úrad definoval relevantný trh ako trh poskytovania sluţieb prevádzkovania pohrebísk (cintorínskych sluţieb), keďţe tu dochádza k súbehu ponuky (zo strany poskytovateľa cintorínskych sluţieb) a dopytu (zo strany pozostalých) po cintorínskych sluţbách. Výber cintorína sa odvíja od subjektívnych kritérií obstarávateľa pohrebu. Na účely objektívneho posúdenia tohto prípadu nie je potrebné presne zadefinovať priestorový relevantný trh Bez ohľadu na to, či by Úrad zadefinoval priestorový relevantný trh poskytovania sluţieb prevádzkovania pohrebísk územím kaţdého cintorína samostatne, územím cintorínov v centrálnej časti mesta Bratislavy a územím cintorínov v okrajových častiach mesta Bratislavy alebo územím cintorínov v meste Bratislava, tieto skutočnosti nemajú vplyv na posúdenie postavenia ţalobcu na príslušnom relevantnom trhu alebo na štruktúru relevantného trhu poskytovania sluţieb prevádzkovania pohrebísk. Na základe uvedeného Úrad vymedzil priestorový relevantný trh poskytovania sluţieb prevádzkovania pohrebísk územím cintorínov v meste Bratislava okrem historických cintorínov. Rozhodnutie v prípade c. K., na ktoré sa odvoláva ţalobca, definovalo relevantný trh ako trh prístupu na pohrebisko za účelom vykonávania pohrebných sluţieb, keďţe tu išlo o neposkytovanie prístupu na predmetný cintorín konkurenčným pohrebným sluţbám. V prípade praktiky podmieňovania zapoţičania obradnej siene na cintorínoch poskytnutím určitých konkrétnych pohrebných sluţieb (bod 1 a 2 výroku) ide o iné konanie ţalobcu, ktoré sa prejavilo v súvislosti s konkrétnou cintorínskou sluţbou (zapoţičanie obradnej siene). V prípade praktík v bodoch 5 a 6 výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré boli posúdené ako čisto vykorisťovateľské, uţ vôbec nie je relevantný prístup na pohrebisko pre pohrebné sluţby. V tomto prípade išlo o neprimerané správanie ţalobcu pri výkone cintorínskych sluţieb voči spotrebiteľom. Špecifiká konkrétnych pohrebísk nemajú súvis s vymedzením relevantného trhu, z hľadiska nadväznosti na poskytovanie pohrebných sluţieb. Úrad špecifiká určitých konkrétnych cintorínov vzal do úvahy pri posudzovaní konania ţalobcu v prípade, ak boli pre posúdenie danej praktiky relevantné, resp. vymedzil, z akého dôvodu namietané špecifiká relevantné neboli. Obdobnými závermi, ako pri definovaní relevantného trhu cintorínskych sluţieb dospel Úrad aj pri zadefinovaní relevantného trhu kremačných sluţieb. Nakoľko v rámci blízkeho okolia existuje len jedno krematórium, nie je otázka špecifík jednotlivých krematórií vôbec relevantná. K námietke ţalobcu týkajúcej sa toho, ţe pre poskytovateľov pohrebných sluţieb je nevyhnutný prístup na pohrebisko, resp. krematórium a ţe pohrebné sluţby len nadväzujú na cintorínske, resp. kremačné sluţby, Úrad uviedol, ţe prejednávaný prípad sa netýkal prístupu na pohrebisko, resp. do krematória ako takého, ale týkal sa konania ţalobcu, ktoré súviselo s poskytovaním cintorínskych, resp. kremačných sluţieb. Nie je správne spájať 3Sţh/3/2010 12 skutočnosť, ţe pre vykonanie niektorých pohrebných sluţieb je potrebné mať prístup na pohrebisko, s tým, ako je zadefinovaný relevantný trh. Táto skutočnosť neznamená, ţe neexistuje samostatný trh poskytovania pohrebných sluţieb. Naopak, Úrad dostatočne preukázal, ţe existuje ponuka i dopyt po pohrebných sluţbách, pričom tieto sú jasne odlíšené od sluţieb cintorínskych, resp. kremačných, pričom časť z nich je poskytovaná na pohrebisku/v krematóriu. Z týchto dôvodov tento prípad nemá žiadnu súvislosť s vymedzením trhu v prípade C. K. (2006/DZ/2/1/123 zo dňa 21.11.2006 a 2007/DZ/R/2/025 zo dňa 27.4.2007). Ţalovaný ďalej uviedol, ţe zákon č. 136/2001 Z.z. obsahuje ustanovenie § 2 ods. 2, ktoré vylučuje uplatnenie pravidiel hospodárskej súťaţe na sluţby poskytované vo verejnom záujme, ale len za predpokladu, ţe uplatňovanie uvedeného zákona znemoţňuje fakticky alebo právne poskytovať takéto sluţby. Verejný záujem na obmedzení hospodárskej súťaţe nemoţno predpokladať, ale treba ho preukázať.(PL. ÚS 13/97). Na to, aby nastala situácia, keď sa nebudú aplikovať súťaţné pravidlá, je potrebné aby išlo o sluţby vo verejnom záujme, v zmysle podmienok vytvorených judikatúrou a zároveň tieto sluţby nemoţno vykonávať bez obmedzenia hospodárskej súťaţe. V prípade ţalobcu však tieto podmienky nie sú splnené, pretoţe ţalobca pôsobí v konkurenčnom prostredí, ktoré je jasne definované a definovateľné príslušnými právnymi predpismi. Činnosť ţalobcu nie je regulovaná v smere, ţe by mu právny predpis stanovoval výšku cien, ktoré na v súvislosti s poskytovaním svojich sluţieb účtoval. Pokiaľ ide o organizátora/obradníka, úrad aj na základe podkladov predloţených ţalobcom uviedol, v čom spočíva jeho činnosť, pričom z tohto popisu jednoznačne vyplýva, ţe ide o činnosti, ktoré môţe vykonať ktorákoľvek pohrebná sluţba. Ide najmä o činnosti ako vypracovanie scenára pohrebného obradu, identifikácia zosnulého, kontrola funkčnosti katafalku, rečníckeho pultu, dohoda s pozostalými o smútočnej reči, kontrola dekorácie, zabezpečenie hudby počas obradu, zabezpečenie upratania obradnej siene a podobne. Tieto činnosti pritom nesúvisia so zapoţičaním obradnej siene, čo je zrejmé napríklad aj zo skutočnosti, ţe v prípade, ak sa smútočný obrad vykoná na inom mieste - napr. v kultúrnom dome, funkciu organizátora/obradníka vykoná dojednaná pohrebná sluţba. Z popisu činnosti obradníka/organizátora tak, ako ho poskytol ţalobca,
názoru Úradu predovšetkým nevyplýva, ţe by jeho funkcia zahŕňala činnosti, ktoré je oprávnený vykonať len správca cintorína. Argumenty týkajúce sa dôstojnosti, etiky a kvality poskytovaných sluţieb nie sú
názoru ţalovaného opodstatnené. Ţalovanému nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal ţalobca zodpovednosť za kvalitný a etický priebeh obradu, pokiaľ ide kvalitu práce nosičov, prevziať na seba. Pohrebné sluţby ktoré záujem prejavili, pravdepodobne dokáţu uvedenú sluţbu zabezpečiť rovnako kvalitne, v opačnom prípade sa sami vystavujú riziku zlej reklamy. Skutočnosť, ţe osoby vykonávajúce pochovávanie, resp. dozorujúce uloţenie rakvy musia byť prítomné počas pohrebného obradu neznamená, ţe tieto osoby majú byť prítomné vo funkcii nosičov, keďţe predmetné všeobecne záväzné nariadenie hovorí len o vykonaní 3Sţh/3/2010 13 pochovania, resp. dozorovaní pochovania. V súvislosti s činnosťou nosičov, Úrad skonštatoval, ţe ju môţe vykonávať ktorékoľvek pohrebníctvo. Úrad pritom nespochybnil, ţe samotný akt pochovávania vykoná prevádzkovateľ pohrebiska.
názoru ţalovaného, účtovanie poplatku Likvidácia kvetinových darov po 3-4 týţdňoch po pohrebe, resp.
ţelania rodiny (v cene je zahrnutá fyzická likvidácia kvetinových darov z hrobu vrátane odvozu na skládku) je zneuţívaním dominantného postavenia na relevantnom trhu poskytovania sluţby prevádzkovania pohrebísk
2 a § 8 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z.z., a to od 29.03.2005 do 31.07.2006. Pokiaľ ide o odnesenie kvetinových darov z hrobového miesta po tom, čo zvädnú (stanovená doba 3-4 týţdne po pohrebe), o hrobové miesto je povinná starať sa predovšetkým oprávnená osoba, t.j. nájomca hrobového miesta. Správca cintorína zabezpečuje povinnosti súvisiace s prevádzkou cintorína. V kontexte plnenia týchto povinností je správca cintorína, ako uviedol ţalobca, oprávnený odstraňovať z hrobového miesta zvädnutú kvetinovú výzdobu narúšajúcu estetický vzhľad cintorína. Bolo však preukázané (list z 28.11.2007, spis. č. 77, bod 6), ţe ţalobca si automaticky účtuje poskytnutie tejto sluţby, hoci v čase pohrebu nie je zrejmé, či nastane situácia, kedy by ju skutočne aj poskytol. Ţalobca nepredloţil dôkaz, ţe by vracal zaplatený poplatok za likvidáciu kvetinových darov po pohrebe na cintoríne. Avšak aj za predpokladu, ţe by takto poplatok vracal, dialo by sa tak aţ na základe výslovnej ţiadosti pozostalého a po preukázaní, ţe mu takáto sluţba poskytnutá nebola, pričom nie je zrejmé, koľko pozostalých by faktúru skúmalo a o vrátenie poplatku ţiadalo. Inými slovami nie je dôvod na to, aby bol tento poplatok účtovaný automaticky, ako určitá „základná“ cintorínska sluţba, ktorá je neoddeliteľne spojená s pohrebom a ktorú automaticky poskytuje všetkým. Ţalovaný posúdil účtovanie poplatku za likvidáciu hrobového (urnového) pomníka, pričom v cene sú zahrnuté všetky úkony spojené s likvidáciou pomníka vrátane odvozu na skládku tuhého odpadu, v čase od 09.08.2004 do 31.07.2006 ako zneuţívanie dominantného postavenia
2 zákona č. 136/2001 Z.z. na vymedzenom relevantnom trhu poskytovania sluţieb prevádzkovania pohrebísk na území mesta Bratislavy. Ţalovaný uviedol, ţe v prípade likvidácie hrobového (urnového) pomníka staré hrobové miesto, u ktorého uplynula tlecia doba a boli splnené náleţitosti pre jeho zánik, vykoná ţalobca likvidáciu hrobového príslušenstva, t.j. aj hrobového miesta. Takto upravené hrobové miesto môţe ţalobca prenajať novému záujemcovi.
príslušných predpisov odstránenie hrobového pomníka vykoná predovšetkým pôvodný nájomca daného hrobového miesta, ak tak neurobí v ustanovených lehotách, odstráni a uskladní takýto pomník ţalobca na náklady pôvodného nájomcu hrobového miesta. Logicky by mal poplatok za likvidáciu hrobového pomníka zodpovedať týmto prípadom, t.j. ţalobca je oprávnený ho zaúčtovať pôvodnému nájomcovi hrobového miesta, len v tom prípade, ak sám ţalobca nevykoná likvidáciu hrobového (urnového) pomníka. Úrad však zistil, ţe ţalobca účtoval tento poplatok „novému“ nájomcovi hrobového miesta (resp. novej oprávnenej osobe), ktorá získala uţívacie právo na dané hrobové miesto po pôvodnom nájomcovi. Náklady na odstránenie pomníka z pôvodného hrobového miesta má znášať pôvodný nájomca, pričom 3Sţh/3/2010 14 ak ho niet, má byť pomník z pôvodného hrobového miesta odstránený na náklady správcu cintorína. Z tohto pohľadu nie je v ţiadnom smere opodstatnené, aby ţalobca tento náklad prenášal na „nového“ nájomcu hrobového miesta formou poplatku, ktorý musí pri prenájme tohto hrobového miesta znášať. Ţalobca takýmto správaním získaval neoprávnené príjmy na úkor pozostalých, ktoré Úrad za posudzované konanie i vyčíslil. Predmetné konanie ţalobcu má charakter vykorisťovateľského zneuţívania dominantného postavenia, ktorého charakteristickým znakom je získavanie neoprávneného prospechu z titulu svojho postavenia na trhu, na úkor ostatných účastníkov trhu, resp. na úkor spotrebiteľov, ako tomu bolo v tomto prípade. Ţalobca tak získaval tzv. monopolnú rentu na úkor spotrebiteľov, ktorú by v prípade konania v súlade so zákonom nezískal. K výške uloţenej pokuty ţalovaný uviedol, ţe ako hornú hranicu na jej uloţenie pouţil 10% z obratu ţalobcu, ktorý dosiahol
4 zákona č. 136/2001 Z.z. za posledné uzavreté účtovné obdobie predchádzajúce roku vydania rozhodnutia, t.j. celkový obrat podnikateľa za rok 2007. Pri ukladaní pokuty vychádzal z kritérií uvedených v § 38 ods. 10 zákona č. 136/2001 Z.z., pričom v prípade všetkých posudzovaných praktík boli jedinými kritériami závaţnosť a dĺţka trvania posudzovaného protiprávneho konania, nakoľko neboli zistené ďalšie okolnosti, ktoré by mali v zmysle § 38 ods. 10 zákona č. 136/2001 Z.z. vplyv na uloţenie pokuty. Zo záverov Úradu vyplýva, ţe je správne pri samotnom výpočte pokuty vychádzať nie z celkového obratu, ale z tej časti celkového obratu, ktorá vo vzťahu k jednotlivým praktikám a ich moţným dopadom najlepšie vystihuje a odráţa ekonomickú situáciu ţalobcu v období, kedy dochádzalo k porušovaniu. V súlade so zásadou spravodlivého trestania je ţiaduce, aby uloţená sankcia bola uloţená proporčne k ekonomickej situácii dominanta na predmetných relevantných trhoch v čase protiprávneho konania. Ţalobca namietal, ţe Úrad mal vychádzať len z trţieb, ktoré sa dosiahli striktne v súvislosti s poskytovaním tých sluţieb, ktoré boli predmetom tohto konania (teda zapoţičanie obradnej siene, likvidácia kvetinových darov a likvidácia hrobových pomníkov). Takýto postup je
názoru Úradu nesprávny. Trţby, ktoré navrhuje ţalobca zobrať do úvahy, predstavujú viac menej majetkový prospech, ktorý v dôsledku porušenia zákona získal. Kritérium majetkového prospechu sa pritom pri vyčíslení pokuty pouţíva v tom zmysle, ţe je potrebné zabezpečiť, aby uloţená pokuta presiahla nadobudnutý majetkový prospech V súťaţnom práve nie je moţné ukladať pokuty len určitým percentom zo získaného prospechu Takto uloţená pokuta by nezabezpečila dostatočný odstrašujúci efekt, nemotivuje podnikateľa k dodrţiavaniu zákona, keďţe prospech, ktorý nadobudol by bol stále vyšší ako uloţená pokuta. Pokiaľ ide o praktiku podmieňovania sluţby zapoţičania obradnej siene poskytnutím sluţby obradníka/organizátora, nosičov a katafalku na cintorínoch prevádzkovaných ţalobcom a praktiku podmieňovania poskytnutia sluţby zapoţičania obradnej siene poskytnutím sluţby obradníka/organizátora v krematóriu prevádzkovanom ţalobcom, 3Sţh/3/2010 15 relevantný obrat má odráţať ekonomickú situáciu podnikateľa v previazaní na danú praktiku na konkrétnom relevantnom trhu, prípadne trhoch, a to v období, ktoré zohľadňuje ekonomickú situáciu dominanta v čase, kedy dochádzalo k uplatňovaniu danej praktiky. K uvedeným praktikám dochádzalo na rozdielnych relevantných trhoch a tieţ dĺţka protiprávneho konania, ako aj jeho ukončenie boli v prípade uvedených praktík rozdielne. Prvá z praktík sa týkala relevantného trhu cintorínskych sluţieb a ţalovaný ju posudzoval v období do 31.07.2006. Relevantný obrat, ktorý najlepšie vystihuje ekonomickú situáciu dominanta na definovanom relevantnom trhu je preto
názoru ţalovaného obrat, ktorý podnikateľ dosiahol z predaja cintorínskych sluţieb za posledné uzavreté účtovné obdobie, v ktorom sa dopustil porušovania. Relevantným obratom je teda v tomto prípade obrat z predaja cintorínskych sluţieb dosiahnutý za rok 2005 ako posledný ucelený rok, v ktorom podnikateľ porušoval predmetným konaním zákon.
podkladov predloţených ţalobcom listom z 05.12.2008 predstavuje relevantný obrat za cintorínske sluţby za rok 2005 sumu 1.203.085,37 € (36.244.150,- Sk). Pokiaľ ide o závaţnosť tejto praktiky, ţalovaný pri hodnotení oboch vyššie uvedených praktík spoločne, ohodnotil závaţnosť percentuálnym koeficientom 1 % z relevantného obratu, ktoré povaţuje za primerané, avšak vychádzajúc z relevantného obratu dosiahnutého na trhu cintorínskych sluţieb, a to za rok
predloţených podkladov, relevantným obratom, dosiahnutým v roku 2007 z kremačných sluţieb je suma 846.705,- € (25.507.837,- Sk). Aj v tomto prípade ţalovaný stanovil závaţnosť tejto praktiky tak, ţe ide o menej závaţnú praktiku a prikláňa sa k stanoveniu koeficientu za závaţnosť vo výške 1 %, avšak z relevantného obratu za kremačné sluţby za rok
zmenil tak, ţe rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2008/02/R/113 zo dňa 19.12.2008 vo výroku pod bodom 8) o uloţení pokuty ţalobcovi vo výške 7.160.000,- Sk
2, písm. a/, e/ O.s.p. z r u š i l a v r á t i l vec ţalovanému na ďalšie konanie, vo zvyšku ţalobu zamietol. 3Sţh/3/2010 17 Najvyšší súd rozhodol o zmene rozsudku krajského súdu ako celku. Výrok, v ktorom najvyšší súd ţalobu vo zvyšku zamietol znamená, ţe napadnuté rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2008/02/R/113 zo dňa 19.12.2008 vo výrokoch pod bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, a postup ţalovaného správneho orgánu, predchádzajúci týmto výrokom, sú
zistení najvyššieho súdu v súlade so zákonom. Najvyšší súd neopovaţuje za potrebné, aby v rámci odvolacieho konania inými slovami vyjadroval to, čo uţ zrozumiteľne odôvodnil ţalovaný, a tým potvrdzoval správnosť rozhodnutia ţalovaného. Nie je povinnosťou súdu inými slovami zopakovať to čo uţ vecne správne vyjadril protimonopolný úrad. Súdny prieskum nie je zaloţený na zisťovaní nového skutkového stavu súdom , ale na prieskume zákonnosti v rámci ktorej súd zisťuje správnosť aplikácie zákona na daný skutkový stav a správnosť interpretácie zákonných pravidiel ţalobcom z jeho právnej argumentácie a z odôvodnenia rozhodnutia protimonopolného úradu.
136/2001 Z.z. dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Medzi účastníkmi bol sporný výklad pojmu zneuţitia dominantného postavenia na relevantnom trhu, vzhľadom na jeho demonštratívne vymedzenie v ust. § 8 ods.2 zák.č. 136/2001 Z.z.
2 zákona č. 136/2001 Z.z. zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä
obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy, alebo e) dočasné zneužívanie ekonomickej sily s cieľom vylúčiť súťaž. Žalovaný v rámci správnej úvahy identifikoval konanie žalobcu – 4 praktiky zneužitia dominantného postavenia založeného na generálnej klauzule. 3Sţh/3/2010 18 1) Podmieňovanie poskytovania služby zapožičanie obradnej siene (domu smútku na cintoríne) poskytnutím služieb obradníka/organizátora nosičov a zapožičania katafalku na cintorínoch, ktoré prevádzkuje je zneuţitím dominantného postavenia naplňujúce demonštratívne vymedzenie právnej normy uvedenej v § 8 ods.2 zák.č. 136/2001 Z.z.. Obdobne v ust. § 7 ods. 5 zák. č. 188/1994 Z.z.o ochrane hospodárskej súťaţe na skutky za účinnosti tejto právnej úpravy. 2) Podmieňovanie zapožičania obradnej siene poskytnutím služieb obradníka/organizátora, v krematóriu prevádzkovanom M. 3) Neopodstatnené účtovanie poplatku Likvidácia kvetinových darov po 3-4 týždňoch po pohrebe, resp.
želania rodiny (v cene je zahrnutá fyzická likvidácia kvetinových darov z hrobu vrátane odvozu na skládku) Paušál z cenníka prác a služieb pre cintorínske služby 4) Neopodstatnené účtovanie poplatku Likvidácia hrobového (urnového) pomníka (v cene sú zahrnuté všetky úkony spojené s likvidáciou pomníka vrátane odvozu na skládku tuhého odpadu) Paušál z cenníka prác a služieb pre cintorínske služby novým oprávneným osobám. Ak ţalovaný na základe správnej úvahy druhovo tieto praktiky priradil ako samostatné uţ k zákonom demonštratívne vymenovaným praktikám pod písmenami a) – e) v § 8 zák. č. 136/2001 Z.z. najvyšší súd nezistil v tejto úvahe ţiadne zjavné a logické rozpore. Správnu úvahu povaţuje za vykonanú vecne správne , zákonne a i proporcionálne. Tento záver obdobne platí k správnej úvahe
ust. § 7 ods. 5 zák. č. 188/1994 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe pre praktiky , ktoré nastali za účinnosti tohto zákona. Najvyšší súd poukazuje na to, ţe takéto identifikovanie (pomenovanie) praktík zneuţitia dominantného postavenia je moţné uskutočniť iba správnou úvahou príslušného orgánu, ktorá musí byť logická a racionálna. Ide o autoritatívne vyjadrenie úsudku kompetentnej osoby na skutkový stav . V právnom systéme musí existovať niekto, kto povie: „toto konanie podnikateľa je zneuţitím dominantného postavenia“ a prvýkrát ho autoritatívne zadefinuje rozhodnutím. Právomoc protimonopolného úradu na tento úsudok je daná zákonom v ust. § 22 ods.1, písm .b) zákona č. 136/2001 Z.z.
ktorého „úrad vydáva rozhodnutie o tom, že konanie alebo činnosť podnikateľa je zakázaná
tohto zákona alebo
ustanovení osobitného predpisu; rozhoduje o uložení povinnosti zdržať 3Sţh/3/2010 19 sa takéhoto konania a o povinnosti odstrániť protiprávny stav“.
pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Najvyšší súd preto konštatuje, že žalovaným identifikované praktiky, podrobne odôvodnené v bodoch 4.1, 4.2, 4.3, 4.4 na str. 13 až 25 napadnutého rozhodnutia sú zneužívaním dominantného postavenia žalobcu na relevantnom trhu tak ako vymedzil žalovaný. Ţalovaným uloţená povinnosť ţalobcovi vo výroku pod bodom 7) výroku zdrţať sa konania uvedeného v bode 3) rozhodnutia a odstrániť protiprávny stav do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia je v úplnom súlade so zákonom i so zmyslom právnej regulácie zákona. Najvyšší súd rozsudok rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2008/02/R/113 zo dňa 19.12.2008
z r u š i l vo výroku pod bodom 8) o uložení pokuty žalobcovi vo výške 7.160.000,- Sk ods. 2, a v r á t i l vec ţalovanému na ďalšie konanie. Zásadnou právnou otázkou pre sudcov bolo dodržanie základných princípov a zásad správneho trestania žalovaným, keď aplikoval skutkové podstaty zneužitia dominantného postavenia založené na generálnej klauzule (demonštratívnom vymedzení) zákona. Generálna klauzula zákona, zákon samotný v tomto prípade je všeobecný a okrem formulácie „najmä“, neobsahuje explicitný opis skutkovej podstaty správneho deliktu tak, aby ním sama o sebe bola naplnená poţiadavka čl. 49 Ústavy SR v spojení s čl. 152 ods.4 Ústavy SR, ţe „len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie“. Senáty najvyššieho súdu sú jednotné v tom, ţe tieto princípy sa v plnom rozsahu aplikujú i v správnom trestaní i s prihliadnutím na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.