2 písm. a) OSP zrušil rozhodnutie žalovanej zo
miesta bydliska do ôsmich dní od vzniku, resp. zániku účasti na nemocesnkom poistení a na dôchodkovom zabezpečení. Krajský súd považoval za preukázané, že žalovaná určila dlžné poistné žalobkyne na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení za obdobie január 1995 až jún 1995, ktoré s poukazom na § 21 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení k 31. decembru 1995 pre SZČO bolo splatné do 8. dňa po uplynutí tohto mesiaca, teda do 8. februára 1995.
názoru krajského súdu žalobkyňa ku dňu
274/1994 Z. z. až 24. januára 1995, teda oneskorene. Krajský súd dôvodnosť námietky premlčania vznesenej žalobkyňou akceptoval, nestotožnil sa s právnym názorom žalovanej, že pohľadávka sa nepremlčuje a rozhodnutia vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci správnymi orgánmi prvého a druhého stupňa zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobkyni náhradu trov konania krajský súd
1 a 2 OSP nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnila a ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslila. V odvolaní proti rozsudku krajského súdu žalovaná navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že splnenie oznamovacej povinnosti
274/1994 Z.z. je treba chápať splnenie povinnosti spôsobom a v lehote ustanovenej týmto zákonom. Uviedla, že krajský súd vyššie uvedené nepopiera, no uvádza, že posudzovať splnenie oznamovacej povinnosti je potrebné až od dátumu splatnosti poistného za mesiac január
. Skúmanie splnenia oznamovacej povinnosti až v čase splatnosti poistného,
názoru žalovanej nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona č. 274/1994 Z. z. 3 7Sžso/21/2012 Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.
1 písm. b/ zák. č. 274/1994 Z. z. oznamovacou povinnosťou na účely tohoto zákona sa rozumie prihlásenie a odhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby a spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnou osobou v príslušnej pobočke.
4 zák. č. 274/1994 Z. z. samostatne zárobkovo činná osoba zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení
osobitného predpisu je povinná prihlásiť sa v pobočke príslušnej
miesta svojho trvalého pobytu najneskôr do ôsmich dní od vzniku účasti na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení a odhlásiť sa v rovnakej lehote od zániku účasti na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení.
1 zák. č. 274/1994 Z. z. právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti.
4 zák. č. 274/1994 Z. z. právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa nepremlčuje, ak nebola splnená oznamovacia povinnosť
. Z obsahu spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobkyňa získala
jej názoru žalovaná nesprávne aplikovala ust. § 24 ods. 3 zákona č. 274/1994 Z. z. s ust. § 14 ods. 1 písm. b) a d), kedy oneskorené splnenie oznamovacej povinnosti spojila s premlčaním práva na poistné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so zisteniami a závermi krajského súdu.
274/1994 Z. z. sa oznamovacou povinnosťou rozumie prihlásenie a odhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorej je samostatne zárobkovo činná osoba zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení povinná splniť v zákonom stanovenej lehote. Dostatočne bolo preukázané, že žalobkyňa, ako SZČO zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení
4 zákona č. 274/1994 Z. z. bola povinná prihlásiť sa v pobočke príslušnej
miesta svojho trvalého pobytu, najneskôr do ôsmich dní od vzniku účasti na poistení. Svoju prihlasovaciu povinnosť žalobkyňa splnila 24. januára 1995, teda oneskorene, a jej konanie preto nemôže odporkyňa ponechať bez právnych dôsledkov a neprihliadať naň. V mesiaci január 1995 navrhovateľka svoju oznamovaciu povinnosť splnila. Aj odvolací súd zastáva názor, že zmeškanie, resp. nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na oznámenie rozhodných skutočností nie je totožné s nesplnením oznamovacej povinnosti. Svoju oznamovaciu povinnosť žalobkyňa, aj keď oneskorene, splnila a v období od januára 1995 až jún 1995 počas splatnosti poistného za jednotlivé mesiace oznamovacia povinnosť navrhocvateľky zostala zachovaná. Odporkyňa preto nemohla postupovať
4 zákona č. 274/1994 Z. z., lebo toto ustanovenie sa na navrhovateľku nevzťahuje. Odvolací súd sa preto stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu v tom, že pokiaľ si v čase splatnosti dlžného poistného žalobkyňa ako SZČO už oznamovaciu povinnosť splnila, i keď si ju mala splniť skôr, právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí v lehote 10 rokov odo dňa jeho splatnosti. Ak v dôasleku tejto skutočnosti správne orgány predpísali dlžné poistné za obdobie január 1995 až jún 1995 až v roku 2011, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku žalobkyňou, nebolo možné zohľadniť tvrdenie žalovanej, že jej nárok nie je premlčaný. Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov, vychádzajúce z nesprávneho právneho názoru zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 5 7Sžso/21/2012 Odvolací súd preto rozsudok krajského súdu v súlade s § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil ako vecne správny. Úspešnej žalobkyni odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo jej v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. mája 2013 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.