Najvyšší súd 3 Sžo/208/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a sudcov JUDr.

§ 22ods.

1 písm. h/, k/ zákona o priestupkoch a podľa § 22 ods. 2 uvedeného zákona mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 12.000,- Sk a zákaz viesť motorové vozidlá na dobu 10 mesiacov. 3 Sžo/208/2010 5 Rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. KRP – 27/DI – SK – 2008 zo dňa 27.03.2008 bolo rozhodnutie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu a vyhodnotenia dôkazov. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Nové Zámky po doplnení dokazovania vydalo dňa 17.06.2009 rozhodnutie č. ORP-P-2/DI-B-2008, ktorým bol žalobca opätovne uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a

§ 22ods.

1 písm. h/ zákona o priestupkoch, a podľa § 22 ods. 2 uvedeného zákona mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 400,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 10 mesiacov. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRP-81/DI-SK-2009 zo dňa 13.08.2009 zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vo výrokovej časti tak, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a

§ 22ods.

1 písm. h/, k/ zákona o priestupkoch s tým, že v ostatných častiach zostáva rozhodnutie nezmenené. Rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na tom skutkovom základe, že žalobca ako vodič bol počas kontroly požiadaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu, ktorú odmietol a žiadal o odber krvi. Na základe tohto vyšetrenia bola u neho zistená prítomnosť alkoholu v krvi s výsledkom 1,22 promile. Žalobca teda porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a/, b/ a § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v platnom znení (ďalej len „zákon č. 315/1996 Z.z.“), dopustil sa priestupku proti bezpečnosti a

§ 22ods.

1 písm. h/, k/ zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 400,- € a súčasný zákaz viesť motorové vozidlá po dobu 10 mesiacov. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 315/1996 Z.z., účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis. Priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sú definované v ustanovení § 22 zákona o priestupkoch. Priestupku sa dopustí ten, kto - vedie vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholického nápoja alebo užitím inej návykovej látky (§ 22 ods. 1 písm. h/ zákona o priestupkoch v znení ku dňu 31.12.2007) - iným konaním, než ako je uvedené v písmenách a/ až h/, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (odkaz na zákon č. 315/1996 Z.z.), (§ 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch v znení ku dňu 31.12.2007). 3 Sžo/208/2010 6 Podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch (v znení účinnom ku dňu 31.12.2007), za priestupok podľa odseku 1 písm.

1. k)možno uložiť pokutu do 2 000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm.
2. c)a
3. d)možno uložiť pokutu do 5 000 Sk a zákaz činnosti do 6 mesiacov, za priestupok podľa odseku 1 písm. a),
4. b)a
5. l)možno uložiť pokutu do 7 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka, za priestupok podľa odseku 1 písm.
6. j)možno uložiť pokutu do 10 000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm.
7. g)a
8. i)možno uložiť pokutu do 10 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka, za priestupok podľa odseku 1 písm. e),
9. f)a
10. h)možno uložiť pokutu do 15 000 Sk a zákaz činnosti do dvoch rokov. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/, b/ zákona č. 315/1996 Z.z. vodič je povinný
11. a)použiť na jazdu len také vozidlo, ktoré vrátane nákladu spĺňa ustanovené podmienky,
12. b)mať pri sebe doklady na vedenie a premávku vozidla predpísané týmto zákonom alebo osobitnými predpismi. Podľa ods. 3 písm. b/ tohto zákonného ustanovenia, vodič nesmie viesť vozidlo bezprostredne po požití alkoholického nápoja alebo po užití inej návykovej látky, alebo v čase, keď by ešte mohol byť pod ich vplyvom. Podstatnou námietkou žalobcu v odvolaní bolo nesprávne vyhodnotenie dokazovania a nesprávne právne posúdenie veci, preto najvyšší súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, konanie mu predchádzajúce a napadnuté rozhodnutie žalovaného najmä z pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Zákon o priestupkoch v ustanovení § 51 zakotvuje, že „ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní“ (s odkazom na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). To znamená, že správne orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodržiavať najmä základné zásady správneho konania (§ 3), ustanovenie týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl.), ako aj ustanovenia zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t.j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl.). 3 Sžo/208/2010 7 Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, z obsahu ktorej vyplýva, že správny orgán (a platí to aj pre odvolací správny orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci. Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti), pri ktorej správny orgán určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre rozhodnutie a či o tieto môže oprieť svoje zistenia ohľadne skutku, ďalej hodnota zákonnosti, pri ktorej posudzuje, či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu alebo či z tohto hľadiska možno vyčítať aj určité chyby, t.j. či ide o dôkazy zabezpečené v súlade so zákonom alebo o dôkazy nezákonné a napokon hodnota ich pravdivosti. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti dochádza správny orgán k záveru, ktoré skutočnosti na základe dôkazov pre rozhodnutie významných a zákonných možno považovať za pravdivé, a ktoré pravdivé nie sú. Keďže v správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia, pre vyvodenie zodpovednosti za priestupok je nevyhnutné, aby bolo dostatočne preukázané, že priestupca svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. Na utvorenie poznatkov správneho orgánu o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie slúži procesný postup - dokazovanie, ktorý má fázu obstarania dôkazu, vykonania dôkazu a hodnotenia dôkazu. Najvyšší súd sa stotožnil s názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu v tom, že jednotlivé vyjadrenia žalobcu a vypočutých svedkov sú rozporné a vzbudzujú pochybnosť o udalostiach opísaných v napadnutom rozhodnutí. Výpovede sa líšia predovšetkým v tvrdeniach o tom, ako dlho bol žalobca mimo motorového vozidla pred tým než bol zastavený hliadkou hraničnej polície a komu zazvonil (vyjadrenie zo dňa 28.12.2007), v dodatku k vlastnému vyjadreniu (zo dňa 11.01.2008), a odvolanie (zo dňa 26.06.2009) proti rozhodnutiu o priestupku č. ORP-P-2/DI-B-2008. Konaním o priestupkoch (hodnotením dôkazov a dokazovaním) sa zaoberajú viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp.zn. 8 Sžo 57/2008, sp.zn. 2Sž-o-KS 126/2006 a tiež napr. R 61/2001, R 33/2004, rozsudok NS SR sp.zn. 3Sžo/256/2010 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 21/2011, sp.zn. 3Sžf 78/2008), zo strany ktorých bolo opakovane judikované, že v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán uloženie sankcie v určitej výške náležite odôvodnil a či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. V rámci voľnej úvahy má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, na jeho následky, dobu protiprávnosti a to, aby uložená sankcia spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho správania sa dotknutej osoby. 3 Sžo/208/2010 8 Najvyšší súd vyhodnotil rozsah a dôvody podaného odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Nitre po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, ktorého súčasťou je pripojený administratívny a priestupkový spis a dospel k záveru, že krajský súd rozhodol vecne správne o skutku uvedenom v preskúmavaných rozhodnutiach správnych orgánov aj o tom, že žalobca bol uznaný vinným, ale je potrebné zmeniť rozhodnutie žalovaného č.p.: KRP-81/DI-SK-2009 zo dňa 13. augusta 2009 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, Okresného riaditeľstva PZ Okresný dopravný inšpektorát Nové Zámky č.p.: ORP-P-2/DI-B-2008 zo dňa 17.06.2009 v časti výroku o uložených sankciách. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd o sankcionovaní za akékoľvek trestné obvinenie (za ktoré sa považuje aj sankcionovanie v ktorejkoľvek oblasti verejného práva), má súd konať v plnej jurisdikcii. S poukazom na ustanovenie § 250j ods. 5 O.s.p., ak súd na základe vykonaného dokazovania (na podklade administratívneho a súdneho spisu) dospel k záveru, že o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak ako rozhodol správny orgán, môže rozhodnúť o uložení sankcie sám. Uvedené ustanovenie zákona sa vzťahuje aj na odvolacie konanie (§ 246c, § 211 ods. 2 O.s.p.). Ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona (§ 250ja ods. 3 O.s.p.). V danom prípade odvolací súd považoval skutkový stav za dostatočne zistený pre záver, že v časti uplatneného základu (kvalifikácie skutku) krajský súd žalobu čiastočne dôvodne zamietol, pretože žalobca porušil právne povinnosti a dopustil sa priestupku tak, ako bol špecifikovaný v napadnutých rozhodnutiach t.j. žalobca nemal pri sebe počas kontroly vodičský preukaz a na jazdu použil vozidlo, ktoré nemalo platnú emisnú kontrolu. Podľa názoru odvolacieho senátu nebolo žalobcovi dostatočne preukázané, že vozidlo dňa 27.12.2007 viedol pod vplyvom alkoholu. Viacerí svedkovia, ako aj žalobca samotný uviedli, že požil alkohol až po odstavení motorového vozidla, v čase, keď čakal na opravára. Prihliadnuc na uvedené za vecne nesprávny a nezákonný považoval odvolací súd výrok o uloženej sankcii (ktorej cieľom je zjednať nápravu, aby spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel) v napadnutých rozhodnutiach žalovaného a prvostupňového orgánu, čo v rámci plnej jurisdikcie napravil sám (vlastným rozhodnutím), zmenou výroku rozhodnutia správneho orgánu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení z dôvodu, že nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu (závažnosť, dĺžka konania a následky), než ktorá vyplývala z rozhodnutí správnych orgánov. V tomto prípade dôvodom na zmenu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom pri uložení sankcie, bez 3 Sžo/208/2010 9 uloženia zákazu činnosti riadiť motorové vozidlo, boli aj individuálne skutkové okolnosti prípadu (kontrola príslušníkmi hraničnej polície, doplnenie dokazovania vykonané odvolacím súdom). Odvolací súd na námietku žalobcu týkajúcu sa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku neprihliadol, pretože v danej veci potreba zmeny prvostupňového správneho rozhodnutia v odvolacom konaní vyvstala z pochybenia prvostupňového orgánu, ktorý vo výroku svojho rozhodnutia neuviedol v správnom konaní, dôkazmi dostatočne preukázanú skutočnosť, že žalobca sa svojím konaním dopustil priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. h/, k/ zákona o priestupkoch. Je však pravdou, že druhostupňový správny orgán nesprávne vo výroku, v poslednom odseku svojho rozhodnutia uviedol: „V ostatných častiach zostáva predmetné rozhodnutie nezmenené“, keď podľa názoru senátu odvolacieho súdu mal v súlade s § 59 ods. 2 správneho poriadku zvyšnú časť prvostupňového rozhodnutia „potvrdiť a odvolanie zamietnuť“. Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd uvedené pochybenie v rozhodnutí žalovaného považuje za vadu, ktorá nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže skutočnosť, že žalobca porušil zákon, bola v konaní preukázaná. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s ustanovením § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S 27/2009-40 zo dňa 31.03.2010 tak, že zmenil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 17.06.2009 v časti výrokov o uložených sankciách tak, že uložil žalobcovi výlučne len sankciu – pokutu vo výške 400 €. Sankcia zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu desať mesiacov žalobcovi uložená odvolacím súdom nebola, keďže zistený skutkový stav veci vyhodnotil tak, že uveril tvrdeniam žalobcu, že k zastaveniu žalobcu a jeho kontrole policajnou hliadkou prišlo až potom, keď žalobca vozidlo odparkoval a navštívil otca opravára vozidiel. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu žalobcovi v konaní nepriznal (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p.), keďže jeho úspech vo veci bol len čiastočný a to v menšej časti, keď v prospech žalobcu bolo rozhodnuté len v tej časti, ktorá sa týkala uloženia výlučnej sankcie – pokuty 400 € a iná sankcia žalobcovi po zmene rozhodnutí uložená nebola. 3 Sžo/208/2010 10 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 07. júla 2011 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková