4 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky – disciplinárneho senátu, č. k. 1 Ds 9/2012-84 z
1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. b/, písm. d/ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov tým, že vo veci, sp. zn. 1 Obdo 3/2012, uznesením z
1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, písm. g/ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 385/2000 Z. z.) a bolo mu uložené disciplinárne opatrenie
5 písm. c/ citovaného zákona, a to zníženie funkčného platu o 50 % na obdobie štyroch mesiacov a rozhodnutím disciplinárneho súdu z
1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ zákona o sudcoch a prísediacich, disciplinárny súd však upustil od uloženia disciplinárneho opatrenia i vzhľadom na zdravotný stav sudcu JUDr. Š. a s prihliadnutím na to, že skoršie disciplinárne opatrenie považoval za dostačujúce, pretože sudca sa disciplinárneho previnenia nedopustil. Prvostupňový disciplinárny senát v podstatnom odôvodnil svoje rozhodnutie takto: „Po vyhodnotení vykonaných dôkazov disciplinárny senát dospel k záveru, že na strane JUDr. Š. nemožno konštatovať, že by sa svojím konaním v predmetnej veci dopustil disciplinárneho previnenia. Disciplinárny senát vychádzal predovšetkým z obsahu pripojených spisov Okresného súdu Žilina, sp. zn. 22Cb/111/2010 a N., sp. zn. 1 Obdo 3/2012, z obsahu ktorých je spoľahlivo a jednoznačne preukázané, prečo a akým spôsobom došlo k doručeniu sporného rozhodnutia o odložení vykonateľnosti právnemu zástupcovi žalovaného, ako aj z výpovedí zástupcu navrhovateľa, sudcu JUDr. Š. Š. a svedkyne N. Zo zisteného skutkového stavu mal disciplinárny senát preukázané, že dňa
ktorého netreba vyhotovovať uznesenie, ktorým sa upravuje priebeh konania. Proti takémuto uzneseniu zároveň sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2 Tr. por.). V odôvodnení rozhodnutia disciplinárneho senátu z 25. januára 2013, sp. zn. 1 Ds 9/2012 je uvedené, že „Následne disciplinárny senát nepripustil počas ústneho pojednávania súbežné zastupovanie navrhovateľa dvoma osobami. Disciplinárny senát analogicky vychádzal z Trestného poriadku (§ 150 ods. 2 Zákona o sudcoch), v zmysle ktorého obžalobu podáva a pred súdom zastupuje zásadne jeden (dozorujúci) prokurátor (§ 230 a nasl. Tr. por.), zatiaľ čo obžalovaný má právo zvoliť si viacerých obhajcov (§ 39 ods. 4 Tr. por.)“. V ďalšej časti odôvodnenia je urobený pokus o zdôvodnenie uvedeného názoru a rozhodnutia konštatovaním, že citované ustanovenia Trestného poriadku sú lex specialis vo vzťahu k § 2 ods. 14 Tr. por. – vyúsťujúci do záveru, že vzhľadom na postavenie prokurátora a obhajcu v trestnom konaní a postavenie navrhovateľa a obhajcu v disciplinárnom konaní – „nemôže sa navrhovateľ úspešne domáhať možnosti splnomocniť namiesto seba na ústnom pojednávaní viacerých splnomocnencov súčasne, poukazovaním na možný výkon obhajoby viacerými obhajcami“. Pri najlepšej vôli s takýmito úvahami a záverom nemožno súhlasiť. Predovšetkým preto, že ustanovenie § 2 ods. 14 Tr. por. zaručuje stranám v konaní pred súdom rovnaké postavenie. Ide o jednu zo základných zásad, na ktorých je konštruovaný trestný proces, a o základný, nosný pilier kontradiktórnosti ústneho pojednávania. Ďalšie ustanovenia Trestného poriadku, aj keď „špeciálne“ upravujú konkrétny postup konania vo veci, nemôžu negovať žiadnu základnú zásadu. Naopak. Je nevyhnutné ich vykladať vždy v duchu a
základných zásad. Ak teda § 2 ods. 14 Tr. por. garantuje každej zo strán konania rovné (rovnaké) postavenie, nemôže ani disciplinárny senát uznesením túto základnú zásadu negovať. Na tom nič nemení skutočnosť, že niektorá zo strán určité právo nevyužije. Preto, ak zákon umožňuje, aby jednu zo sporiacich sa strán zastupovalo v tom istom konaní viac osôb – to isté, resp. také isté právo je súd povinný priznať aj druhej strane. Ak teda (v trestnom konaní)
ustanovení Trestného poriadku obžalovaného môžu zastupovať viacerí obhajcovia (§ 39 ods. 4, § 44 ods. 7, ods. 8 Tr. por.), také isté právo má aj druhá strana – žalobca, ktorého môžu na základe ním vydanej plnej moci zastupovať v tom istom konaní viacerí splnomocnenci (špecializujúci sa napr. na rôzne odvetvia práva). 6 1 Dso 4/2013 Neumožnenie uplatnenia práva niektorej zo strán – je porušením zákona v ustanovení § 2 ods. 14 Tr. por., čo poznačuje celé následné konanie nezákonnosťou. Ešte poznamenávam, že z ustanovení § 230 a nasl. Tr. por. také závery, k akým sa dopracoval senát v predmetnom rozhodnutí, vôbec nevyplývajú; už aj preto, že zákon legislatívne používa spravidla vyjadrovanie v jednotnom čísle, z čoho nemožno odvodiť, že obžalobu môže zastupovať v mene štátu na hlavnom pojednávaní iba jeden prokurátor. To bolo zrejme jasné aj senátu, keď v tejto spojitosti vyslovil, že „obžalobu podáva a pred súdom zastupuje zásadne jeden (dozorujúci) prokurátor. Z použitého slova „zásadne“ vyplýva, že síce zásadne jeden prokurátor, ale môžu aj viacerí ... . Na základe uvedených dôvodov navrhujem, aby odvolací disciplinárny senát odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu I. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (nakoľko z nezákonného konania nemôže vyplynúť zákonné rozhodnutie).“ Dňa 16. mája 2013 predložil k odvolaniu vyjadrenie sudca JUDr. Š. Š., proti ktorému je vedené disciplinárne konanie. Vo vyjadrení uvádza: „Po oboznámení s odvolaním predsedu najvyššieho súdu som opačne toho názoru, že rozhodnutie vzišlo zo zákonného konania a z neho vyplynulo aj zákonné rozhodnutie, ktoré je vecne správne, a s jeho závermi sa plne stotožňujem.
ustanovenia § 120 ods. 8 zákona č. 385/2000 Z. z., návrh disciplinárny návrh musí mimo iného .... opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, a označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera ... návrh musí obsahovať označenie príslušného ustanovenia zákona, ktorého znaky skutok napĺňa, dôkazy, ktoré svedčia o spáchaní priestupku. Samotný návrh, vrátane úpravy jeho zrejmých nesprávností a odôvodnenia návrhu, tieto zákonné požiadavky nespĺňal. Disciplinárne konanie je nepochybne o vine a treste, disciplinárny senát v konaní vinu nezistil, a tak niet ani trestu. Lenže tak ako v pôvodnom návrhu, ani v podanom odvolaní niet označenia alebo predloženia jediného dôkazu o fabulovaných záveroch, z ktorých odvolanie vychádza, a ktoré odvolanie vnucuje odvolaciemu senátu. Odvolateľ odvolaciemu senátu ako dôkaz nepredložil jediné rozhodnutie najvyššieho súdu o odklade vykonateľnosti tak, ako by
jeho názoru malo vyzerať. Za tejto procesnej situácie predkladám kópie dvoch uznesení z roku 2009 a 2013, právna úprava totiž zostala nezmenená (sp. zn. 1MObdoV/22/2008, sp. zn 4Obdo 23/2013). 7 1 Dso 4/2013 K akademickej polemike o zastúpení navrhovateľa sa nevyjadrujem, pretože nevidím žiaden vzťah k predmetu skutku, ktorého som sa mal dopustiť.“ Odvolací disciplinárny senát vykonal ústne pojednávanie po splnení zákonom stanovených podmienok v neprítomnosti sudcu JUDr. Š. Š. Na ústnom pojednávaní prítomný splnomocnený zástupca navrhovateľa navrhol odvolaciemu disciplinárnemu senátu zrušiť odvolaním napadnuté rozhodnutie a vrátiť vec prvostupňovému disciplinárnemu senátu na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací disciplinárny senát zistil, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou (orgánom, ktorý podal návrh na disciplinárne konanie) v lehote určenej § 131 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich na disciplinárne konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné. Osobitným predpisom je v tomto prípade Trestný poriadok.
4 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov ak odvolací disciplinárny senát odvolanie nezamietne, napadnuté rozhodnutie úplne alebo sčasti zruší a rozhodne spravidla sám vo veci alebo vec vráti na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací disciplinárny senát po preskúmaní zákonnosti, odôvodnenosti napadnutého výroku rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Napadnuté rozhodnutie je predčasné, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, o ktorom sú dôvodné pochybnosti, nevyčerpáva celý skutok, pre ktorý bol podaný návrh na disciplinárne konanie, a je tak do značnej miery nepreskúmateľné. Analýzou podaní navrhovateľa z 21. júna 2012 a 2. januára 2013 možno ustáliť, že navrhovateľ kvalifikuje konanie sudcu JUDr. Š. Š., popísané v skutkovej vete návrhu, ako disciplinárne previnenie, závažné disciplinárne previnenie a závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu. 8 1 Dso 4/2013 Podstata týchto disciplinárnych previnení
návrhu spočíva v tom, že „... predseda senátu JUDr. Š. Š. bol mimoprocesne v kontakte so žalovaným, resp. jeho právnym zástupcom, čo je v hrubom rozpore s Občianskym súdnym poriadkom.“
návrhu tento opodstatnený záver pramení z troch konaní sudcu JUDr. Š. Š.:
ktorého sa sudca disciplinárneho previnenia nedopustil. Nosnými dôvodmi pre tento záver bolo vylúčenie akejkoľvek iniciatívy JUDr. Š. Š. ohľadom spôsobu doručovania rozhodnutia svedkyňou M. N., ktorá zároveň vylúčila predpoklad, že z tohto dôvodu (rozumej spôsobu doručovania) bol JUDr. Š. Š. mimoprocesne v kontakte so žalovaným, resp. jeho právnym zástupcom. Prvostupňový disciplinárny senát považuje spôsob doručovania uznesenia dovolacieho súdu za súladný s ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací disciplinárny senát analýzou zápisnice o ústnom pojednávaní dospel k záveru, že prvostupňový disciplinárny senát nebol pri vykonávaní dôkazov dôsledný a táto skutočnosť ovplyvnila úplnosť zisteného skutkového stavu, ktorý bol podkladom pre jeho rozhodnutie. Primárne odvolací disciplinárny senát zdôrazňuje, že spôsob doručovania súdnych zásielok mimo pošty, t. j. osobným prevzatím adresáta v budove súdu, upravuje 9 1 Dso 4/2013 vo všeobecnosti ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ale samotné doručovanie upravuje § 140 a nasl. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, č. 543/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov a špeciálne pre N. predpis označený ako Registratúrny poriadok a registratúrny plán vydaný pod Spr. 464/2008 dňa
8 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov návrh musí obsahovať meno a priezvisko sudcu, proti ktorému návrh smeruje, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania a označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera, ako aj skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh na začatie disciplinárneho konania je podaný včas; ak ide o priestupok, návrh musí ďalej obsahovať označenie príslušného ustanovenia zákona, ktorého znaky skutok napĺňa, a dôkazy, ktoré svedčia o spáchaní priestupku. V návrhu z
údajov v obchodnom registri konali za účastníka dovolacieho konania na strane žalovanej, a právnych zástupcov, ktorí v dovolacom konaní tohto účastníka zastupovali. Nevyhnutným sa javí opakovaný výsluch svedkyne M. N. za účelom odstránenia rozporov v jej prvej výpovedi, pričom treba zisťovať dôvod, pre ktorý žiadala predsedu senátu o súhlas s doručením súdnej zásielky v budove súdu, keď
príslušných právnych predpisov takýto súhlas, resp. pokyn nie je dôvod od predsedu senátu žiadať, prečo nepostupovala
spôsobu doručovania súdnych zásielok v budove súdu tak, ako je upravený v príslušných právnych predpisoch (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, č. 543/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, Registratúrny poriadok a registratúrny plán N.) a prečo listiny (úradný záznam bez dátumu a splnomocnenie zo 6. marca 2012 na prevzatie uznesenia) neboli riadne a včas žurnalizované v spise okresného súdu. Súd vypočuje ďalších svedkov a vykoná iné dôkazy
prípadných návrhov strán konania, resp.
vlastnej úvahy. Prvostupňový disciplinárny senát riadne odôvodní svoj názor o totožnosti skutkov, ktoré sú uvedené v návrhoch z
zápisnice o pojednávaní) a bolo vyhlásené uznesenie (zo zápisnice o ústnom pojednávaní nevyplýva, kto ho vyhlásil),
ktorého „Disciplinárny senát nepripúšťa súbežné zastúpenie navrhovateľa dvomi osobami“. Na tomto mieste odvolací disciplinárny senát poznamenáva, že zápisnica o ústnom pojednávaní neobsahuje zápisnicu o hlasovaní napriek tomu, že ústne pojednávanie bolo prerušené za účelom porady senátu a v tomto prípade po porade senátu nebolo vyhlásené len jednoduché uznesenie, na ktorom sa senát uzniesol jednohlasne a ktorému by predchádzala porada len v pojednávacej miestnosti bez prerušenia pojednávania (§ 54 ods. 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov). Tým, že zápisnica o ústnom pojednávaní neobsahuje zápisnicu o hlasovaní z porady senátu, ktorá prebehla počas prerušenia ústneho pojednávania, postupoval prvostupňový senát v rozpore s ustanovením § 54 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie popísaného procesného postupu prvostupňového disciplinárneho senátu, v rámci ktorého poukazuje a argumentuje ustanoveniami Trestného poriadku so záverom,
ktorého „...obžalobu podáva a pred súdom zastupuje zásadne jeden (dozorujúci) prokurátor...“, neobstojí. V prvom rade odvolací disciplinárny senát poukazuje na to, že pojem „prokurátor“ v Trestnom poriadku označuje stranu v konaní pred súdom (§ 10 ods. 11, veta druhá Tr. por.) a nie je vyjadrením počtu prokurátorov konajúcich pred súdom. Žiaden všeobecne záväzný právny predpis ani iný právny predpis nižšej právnej sily, vrátane interných predpisov v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, neurčuje počet prokurátorov, ktorí môžu v tej-ktorej veci vykonávať procesné úkony v konaní pred súdom.
názoru odvolacieho disciplinárneho senátu v konaní pred súdom môže konať viac ako jeden prokurátor, podstatným ale je, aby každý z nich mal vecnú a miestnu príslušnosť na konanie pred konkrétnym súdom. Odvolací disciplinárny senát uzatvára, že prvostupňový disciplinárny senát nepostupoval správne, keď neumožnil zastúpenie navrhovateľa dvomi splnomocnenými zástupcami na ústnom pojednávaní, ale zároveň tento nesprávny procesný postup sám o sebe 13 1 Dso 4/2013 nebol spôsobilý pre záver o odňatí možnosti navrhovateľa konať pred súdom a nebol samostatným dôvodom pre zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia.
1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho senátu vyslovený v otázkach procesného aj hmotného práva. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 20. mája 2013 JUDr. Pavol P o l k a , v. r. predseda odvolacieho disciplinárneho senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Malinková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.