2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sudca disciplinárneho senátu JUDr. J. K., predseda disciplinárneho senátu 4 Ds v zmysle „Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Disciplinárneho súdu Slovenskej republiky na rok 2010“, n i e j e v y l ú č e n ý z vykonávania úkonov v disciplinárnom konaní vedenom proti sudcovi JUDr. J. K. pod sp. zn. 4 Ds 2/2010. O d ô v o d n e n i e Na Najvyššom súde Slovenskej republiky – Disciplinárnom senáte je pod spisovou značkou 4 Ds 2/2010 vedené disciplinárne konanie proti JUDr. J. K. a JUDr. P. H., sudcom N. za závažné disciplinárne previnenie, proti JUDr. J. K.
a/, odsek 2 písm. b/ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a proti JUDr. P. H.
g/ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dňa
ktorého, ak disciplinárny senát vykonal úkony v disciplinárnom konaní začatom pred uplynutím svojho funkčného obdobia, disciplinárne konanie dokončí, aj keď jeho funkčné obdobie už uplynulo.
článku 48 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Súdna rada Slovenskej republiky na
ktorého veci, sp. zn. 4 Ds 2/2010 a 4 Ds/3/2010 dokončí pôvodný senát 3 Ds (pravdepodobne opisová chyba) v zložení predsedu senátu JUDr. J. K., členovia senátu: JUDr. M. O., JUDr. J. M. V danom prípade teda JUDr. J. K. je súčasne zaradený ako sudca disciplinárneho súdu na dvoch stupňoch, čím vzniká dôvod na pochybnosti o nezaujatosti JUDr. J. K., ktorý má súčasne rozhodovať v prvom stupni v jeho disciplinárnej veci a súčasne vytvára priestor na vznik pochybností o nezaujatosti celého odvolacieho senátu 2 Dso, ktorý v jeho disciplinárnej veci konal a rozhodol 31. októbra 2011. Zaradenie JUDr. J. K. ako predsedu prvostupňového senátu je v zrejmom rozpore s ustanovením § 119 odsek 13 zákona o sudcoch a úmyselne 3 Dn 8/2011 obchádza právnu úpravu. JUDr. J. K. totiž vôbec neskončilo funkčné obdobie, ale bol zvolený (zaradený rozvrhom práce) do odvolacieho disciplinárneho senátu. Začaté veci môže
zákona dokončiť iba a výlučne ten, koho funkčné obdobie už uplynulo. V danom prípade, pokiaľ sám JUDr. J. K. takýto postup nenamietal, vzbudil vážne pochybnosti, že má osobný záujem na rozhodovaní jeho veci, aj keď vie, že existujú pochybnosti, či je jeho zákonným sudcom. Nakoniec vzniká aj pochybnosť o nezaujatosti JUDr. J. K. z dôvodu možných averzií a konfliktov s jeho osobou na pracovisku. V písomnom vyjadrení k vznesenej námietke zaujatosti JUDr. J. K. uviedol, že námietku zaujatosti vznesenú pre pomer k jeho osobe nepovažuje za dôvodnú. Subjektívne sa cíti byť pri rozhodovaní v danej disciplinárnej veci nestranným a nezávislým. Dodatkom č. 1 k Rozvrhu práce Disciplinárneho súdu Slovenskej republiky na rok 2010 Súdna rada na svojom
ktorého veci sp. zn. 4 Ds 2/2010 a 4 Ds 3/2010 dokončí pôvodný senát „3 Ds“ (zrejme ide o pisársku chybu) v pôvodnom zložení. Citovaný postup nemožno považovať za porušenie práva na zákonného sudcu. Nasvedčuje tomu i znenie ustanovenia § 119 odsek 13 zákona č. 385/2000 Z. z. a čl. 2 bodu 1 ostatne uvedeného rozvrhu práce,
ktorých „ak disciplinárny senát vykonal úkony v disciplinárnom konaní začatom pred uplynutím svojho funkčného obdobia, disciplinárne konanie dokončí, aj keď jeho funkčné obdobie už uplynulo“. Analogické uplatnenie citovaného ustanovenia aj na situáciu, kedy došlo k zmene funkčného zaradenia sudcu z prvostupňového senátu do odvolacieho senátu má tak svoju logiku aj v jeho prípade. Obdobné fungovanie sudcu v dvoch rôznych stupňoch nie je ničím novým ani na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov nie je kolízia jeho dvoch funkcií nezákonná. Námietku JUDr. J. K. o jeho prípadnej zaujatosti vyplývajúcej 4 Dn 8/2011 z tohto dvojitého zaradenia považuje za hypotetickú a abstraktnú. Jeho vzťah k stíhanému sudcovi má len povahu štandardného vzťahu bez akejkoľvek animozity.
odsek 2 zákona o sudcoch a prísediacich pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti sudcu sa primerane použije prvá časť Trestného zákona a na disciplinárne konanie sa primerane požije Trestný poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, pri posudzovaní.
odsek 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci, alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom, alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
odseku 3 z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia
odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak. Súdna rada Slovenskej republiky na svojom
ktorého veci sp. zn. 4 Ds 2/2010, 4 Ds 3/2010 dokončí pôvodný senát 3 Ds (správne 4 Ds) v zložení predsedu senátu JUDr. J. K., členovia senátu JUDr. M. O., JUDr. J. M. 5 Dn 8/2011
čl. 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
čl. 48 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Výnimku z článku 48 odsek 1 Ústavy je možná len v prípade splnenia zákonných podmienok uvedených v § 31 odsek 1 Trestného poriadku a článku 6 odsek 1 Dohovoru. Účelom týchto ustanovení o vylúčení sudcu je upevniť dôveru účastníkov konania a verejnosti v nestrannosť postupu súdov a sudcov. Preto zákon vylučuje z vykonávania úkonov sudcov, u ktorých možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti z dôvodov taxatívne vymenovaných v citovaných ustanoveniach.
odsek 1 zákona o sudcoch a prísediacich disciplinárnu zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárny senát.
odseku 3 zákonným sudcom na účely disciplinárneho konania je predseda disciplinárneho senátu a člen disciplinárneho senátu vybraný do disciplinárneho senátu
tohto zákona.
385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich odsek 1 súdna rada volí na obdobie troch rokov 10 predsedov disciplinárnych senátov a 30 členov disciplinárnych senátov, ktorí sa na účely vytvárania disciplinárnych senátov zaraďujú do troch databáz:
odsek 1, c) databázy, ktorá má 15 členov senátov zvolených z kandidátov navrhnutých národnou radou, z ktorých je 8 sudcov
odsek 1.
385/2000 Z. z. z rozhodovania v odvolacom disciplinárnom senáte je vylúčený predseda disciplinárneho senátu a člen disciplinárneho senátu, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní prvostupňového disciplinárneho senátu a naopak.
odsek 1 funkcia predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu zanikne:
odsek 1 g) ak člen disciplinárneho senátu, ktorý nie je sudcom, prestane spĺňať 6 Dn 8/2011 podmienky
odsek 2 alebo h) vzdaním sa funkcie člena disciplinárneho senátu alebo predsedu disciplinárneho senátu. Sudca disciplinárneho senátu
rozvrhu práce na rok 2011 ako člen disciplinárneho odvolacieho senátu 2 Dso,
rozvrhu práce Disciplinárneho súdu na rok 2010, Dodatku č. 1 ako predseda disciplinárneho senátu 4 Ds JUDr. J. K. bol ustanovený do funkcie na podklade príslušných ustanovení zákona o sudcoch a prísediacich, odvolaný z nej môže byť len po splnení zákonných podmienok, preto ani spôsob kreovania disciplinárnych senátov nie je zákonným predpokladom pre záver o jeho zaujatosti voči sudcovi JUDr. J. K. Konanie disciplinárneho senátu v disciplinárnych previneniach sudcov Slovenskej republiky je špecifickým konaním, v ktorom sudcovia disciplinárnych senátov rozhodujú o disciplinárnych previneniach svojich kolegov. Ide o rozhodovaciu právomoc, ktorá má svoje špecifikum v tom, že sudcovia, ktorí dali súhlas na zvolenie do funkcie sudcov disciplinárnych senátov vedia, že práve oni sú zo zákona povinní prejednávať a rozhodovať tieto veci, napriek tomu, že disciplinárne stíhaných sudcov poznajú. Predpokladá sa u nich však taký stupeň profesionality, ktorá je i v takýchto prípadoch zárukou nestrannosti a nezaujatosti. Iba výnimočne (napr. blízky rodinný vzťah) môžu byť splnené zákonné podmienky na ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania disciplinárnych vecí v zmysle § 31 odsek 1 Trestného poriadku. Na podklade týchto úvah disciplinárny senát rozhodol o vznesenej námietke zaujatosti spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom disciplinárnom súde. V Bratislave 1. februára 2012 JUDr. Renáta J a n á k o v á predsedníčka disciplinárneho senátu Vypracovala: JUDr. Mária Képessyová Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Malinková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.