2 písm. e/ O.s.p. a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcom 1 a 2 trovy konania v sume 132 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu ţalobcov JUDr. V. G. advokáta, v B. Učastníčke konania Ing. Z. B. náhradu trov konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave zamietol ţalobu ţalobcov 1 a 2, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č. KSÚ-OSP- 2 3 Sţo/252/2010 00143/09/Ve zo dňa 19.01.2009, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu Ing. B. T. a rozhodnutie stavebného úradu Obec B. M. č. j. S-337/2008-Dc zo dňa 25.09.2008 potvrdil. Rozsudok odôvodnil tým, ţe predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie ţalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu vydané v intenciách § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) o odstránení ţumpy, ktorá bola postavená ţalobcami na cudzom (obecnom) pozemku bez ohlásenia, teda v rozpore so stavebným zákonom. Za neopodstatnené povaţoval námietky ţalobcov o údajnom predbeţnom, či ústnom súhlase s výstavbou ţumpy a tieţ, ţe ţiadali o odkúpenie parcely, ktorej ţiadosti nebolo vyhovené. Pokiaľ ide o dodatočnú legalizáciu stavby, táto je len fakultatívna a stavebný úrad ju nemá povinnosť povoliť. Aj keď oznámenie o odstránení stavby bolo doručené len ţalobcovi v 1. rade, súd mal za to, ţe táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a čo sa týka námietky zaujatosti zamestnanca obecného úradu, starosta na ňu odpovedal listom zo dňa 18.09.2008, čo je v súlade s § 12 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a Ing. Z. B. zastúpenej advokátom, priznal náhradu vo výške 303,31 €. Proti rozsudku krajského súdu podali odvolanie ţalobcovia 1 a 2 a navrhli rozsudok Krajského súdu v Trnave zrušiť. V dôvodoch odvolania v podstate zopakovali, ţe postavili ţumpu bez stavebného povolenia aj to, ţe mali snahu o zámenu pozemkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva s pozemkami vo vlastníctve obce, pretoţe aţ dodatočne zistili, ţe rodinný dom je sčasti postavený aj na pozemku obce. Išlo o vzájomne výhodnú zámenu, ktorá sa aj v roku 2010 zrealizovala. Ďalej namietali pochybenie Obecného úradu B. M. pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia a celý postup starostu a úradníkov povaţujú za postup v rozpore s prvkami demokratického riadenia samosprávy, vyznačujúci sa prvkami klientelizmu, pretoţe všetky kroky sú v záujme majiteľa susedného pozemku. Poukázali na to, ţe ţumpu postavili v dobrej viere s tým, ţe sa jedná o ich pozemok a po zistení, ţe je obecný poţiadali o jeho odkúpenie, čo však obecné zastupiteľstvo neschválilo. Ţumpu potrebujú, ústny prísľub o dodatočnej legalizácii nebol splnený a do stavby ţumpy bez právnej legitimity sa dostali bez vlastného zavinenia, o čom vedel starosta obce. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcov nevyjadril. Účastníčka konania Ing. Z. B. v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať náhradu trov konania. Poukázala na svoje podrobné vyjadrenie k ţalobe, na ktorom zotrvala a zdôraznila, ţe ţalobcovia nehovoria pravdu a nikdy sa nemohli domnievať, ţe pozemok, na ktorom protiprávne postavili ţumpu im patrí. Ţalobcovia nemali ţiaden právny a ani iný nárok zriadiť stavbu ţumpy na časti parcely, ktorá má byť prevedená do jej vlastníctva, ani na jej odkúpenie resp. vysporiadanie. Obec postupovala v súlade so zákonom, ak nariadila odstránenie tejto stavby postavenej bez akéhokoľvek povolenia a písomného oznámenia stavebnému úradu a je namieste poloţiť si otázku, prečo ţalobcovia nepostavili ţumpu pred svojou parcelou č. X (išlo by síce o stavbu 3 3 Sţo/252/2010 na cudzom pozemku, ale nepoškodili by jej záujmy) s ohľadom na zamýšľané usporiadanie pozemku do budúcna. Záverom poukázala na to, ţe ţalobcovia neuvádzajú ţiadne konkrétne skutočnosti vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu, ani konkrétny rozpor napadnutého rozhodnutia s ustanoveniami hmotného, resp. procesného práva, teda v čom je rozpor so zákonom, a preto ani prvostupňový súd nemohol prihliadať na ich subjektívne a ničím nepodloţené konštatovania tvrdeného skutkového stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) a po tom, čo bolo oznámenie o vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke najvyššieho súdu www. supcourt.sk, www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) pomerom hlasov členov senátu 3:0.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Konanie v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá znamená, ţe súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a v rozsahu určenom ţalobcom. Základným predpokladom konania je tvrdenie žalobcu, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona, ktorý však musí konkretizovať, t.j., že správny orgán vydaním rozhodnutia porušil konkrétny zákon alebo iný právny predpis (súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu nad stranami tieto skutočnosti za ţalobcu nevyhľadáva, keďţe práve oni
2 O.s.p. majú tvoriť obsah ţaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom). Súd teda nemôţe z vlastnej iniciatívy nahradiť prejav ţalobcu a sám vyhľadávať moţné právne vady napadnutého rozhodnutia. Napokon v správnom súdnictve striktne platí koncentračná zásada, čo znamená, ţe dôvody ţaloby je moţné rozširovať len do konca lehoty na podanie ţaloby (§ 250h ods. 1 O.s.p., t.j. 2 mesiace) bez moţnosti poţadovať odpustenie zmeškania tejto lehoty. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, ţe listom zo dňa
1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres (veta druhá po bodkočiarku).
odseku 2 veta prvá citovaného zákonného ustanovenia, stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udrţiavacie práce ohlásené
odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky.
2 písm. b/ veta po bodkočiarku zákona č. 50/1976 Zb., ohlásenie stavebnému úradu postačí b/ pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie;
6 písm. b/ stavebného zákona, drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu), a ktoré nemôţu podstatne ovplyvniť ţivotné prostredie, a to b/ podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy. 5 3 Sţo/252/2010 Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo, že má k pozemku iné právo
1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu (§58 ods. 2 veta prvá stavebného zákona). Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie - stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu
2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona). V danom prípade je nesporné, ţe ţumpa bola postavená ţalobcami bez ohlásenia stavebnému úradu (pozri list ţalobcu zo dňa 04. júna 2008) a na pozemku, ktorý je vlastníctvom obce. Súd z obsahu spisového materiálu mal ďalej za preukázané, ţe stavba žumpy bola nielenţe postavená bez ohlásenia stavebnému úradu a na pozemku obce, ale dokonca bola umiestnená na pozemku, ku ktorému stavebník nemal ani iné právo a to na ploche (ktorá je stavebnou rezervou pod rodinný dom), k odkúpeniu ktorej dala na svojom zasadnutí dňa 05.06.2008 súhlas komisia pre územné plánovanie a výstavbu. Uvedená plocha inklinuje k pozemku č. X vo vlastníctve Ing. Z. B. a spolu s pozemkom parc. č. X je vyuţívaná ako jeden celok . Stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy (§117 ods. 1 stavebného zákona). Vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad (§ 118 stavebného zákona).
stavebného zákona, na konanie
tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak (s odkazom na zákon č. zákon č. 71/1967 Z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov).
1 správneho poriadku, zamestnanec je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§9) len čo sa o nich dozvie (§10 správneho poriadku).
2 správneho poriadku, proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania, nemoţno podať samostatné odvolanie. O vylúčení zamestnanca rozhoduje správny orgán rozhodnutím (§ 46 správneho poriadku), len ak dal naň podnet účastník konania, oznámením skutočností nasvedčujúcich 6 3 Sţo/252/2010 vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (pozri ustanovenie § 10 citovaného zákona), ktoré musí mať náležitosti v zmysle § 47 zákona o správnom konaní.
3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj konanie orgánu, ktoré predchádza vydaniu rozhodnutia. Ak zistí, ţe v postupe orgánu vzniklo procesné pochybenie, skúma či toto procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
50/1976 Zb. vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad. S poukazom na vyššie citované ustanovenia správneho poriadku a stavebného zákona sa najvyšší súd nemôţe stotoţniť s názorom súdu prvého stupňa v tom, ţe list starostu Obce B. M. zo dňa 18.09.2008 zodpovedá zákonu. Zákonná právna úprava jednoznačne definuje kritéria a postup pri vylúčení zamestnancov správneho orgánu, ktorým list starostu obce nezodpovedá keďţe nemá poţadované zákonné náleţitosti, ale najmä rozhodovanie o námietke zaujatosti zamestnanca obecného úradu do kompetencie starostu v stavebných veciach nepatrí. Pretoţe ani nadriadený správny orgán, ktorý mal o námietke zaujatosti rozhodnúť uvedený nedostatok neodstránil, senát najvyššieho súdu uvedené vyhodnotil ako vadu, ktorá môţe mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe rozhodnutie ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania najvyšší súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. tak, ţe úspešným ţalobcom 1, 2 priznal ich náhradu vyplývajúcu zo súdneho spisu v sume 132 € (súdny poplatok za ţalobu a odvolanie). Náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia súd ţalobcom nepriznal z dôvodu, ţe ich výška v lehote
nebola vyčíslená. Najvyšší súd náhradu trov konania nepriznal ani Ing. Z. B. z dôvodu, ţe
piatej časti O.s.p. (Správne súdnictvo), druhej hlavy („Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“) moţno priznať náhradu trov konania len úspešnému ţalobcovi (§ 250k O.s.p.). Menovaná ţalobkyňou v tomto súdnom konaní nie je. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. 7 3 Sţo/252/2010 V Bratislave dňa 02. júna 2011 JUDr. Jana Z e m k o v á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.