Najvyšší súd 3 Sţp/10/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a členov senátu
§ 3písm.
b/ a c/ vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 100/2005 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami, o náleţitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami (ďalej len vyhláška), bez prevádzkového poriadku pre zaobchádzanie s NBL, ktorý by oboznamoval zamestnancov s podmienkami určenými na zaobchádzanie s NBL z hľadiska ochrany vôd, nakoľko dňa 02.04.2009 nebol na čerpacej stanici prevádzkový poriadok pre skladovanie a manipuláciu s NBL. Pri kontrole dňa 02.04.2009 bol predloţený prevádzkový poriadok pre prácu s chemickými faktormi na čerpacej stanici J. P. zo dňa 02.07.2004, ktorý sa však nezaoberal podmienkami zaobchádzania s NBL vhodnými z hľadiska ochrany vôd. Po dodatočnom predloţení prevádzkového poriadku pre zaobchádzanie s NBL dňa 22.04.2009 bolo zistené, ţe vypracovaný prevádzkový poriadok neoboznamoval obsluhu so signalizáciou medziplášťového priestoru skladovacích nádrţí a potrubných rozvodov, neinformoval obsluhu o spôsobe a frekvencii kontroly signalizácie skladovacích nádrţí a o spôsobe a frekvencii kontroly výšky hladiny v havarijnej nádrţi, - zaobchádzal s NBL v rozpore s § 39 ods. 2 písm. e/ vodného
§ 3písm.
b/ a c/ vyhlášky, nakoľko riadne neprevádzkoval účinný kontrolný systém na včasné zisťovanie úniku NBL zo skladovacích nádrţí, keďţe pri kontrole dňa 22.05.2009 bolo zistené, ţe priehľadítko na nádrţi na motorovú naftu bolo z časti zatreté ţltou farbou a neumoţňovalo objektívne vykonať kontrolu prítomnosti kvapaliny v medziplášti, kontrola tesnosti medziplášťa natlakovaním pomocou ventilu v strojovni nádrţí sa podľa vyjadrenia obsluhy nevykonávala, doklad o vykonávaní predloţený nebol. V čase kontroly dňa 02.04.2009 a 22.05.2009 nebol na čerpacej stanici dokument o popise nádrţí a signalizácie, prípadne spôsobe kontroly funkčnosti signalizácií od skladovacích nádrţí, - zaobchádzal s NBL v rozpore s ustanoveniami § 39 ods. 3 písm. a/ vodného
§ 5
vyhlášky, nakoľko v kontrolovanom období od 01.01.2008 do 06.04.2009 neprerokoval a nepredloţil plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku NBL do ţivotného prostredia a na postup v prípade ich úniku (Havarijný plán) na schválenie orgánu štátnej vodnej správy. Kontrolovaný subjekt predloţil havarijný plán na schválenie dňa 06.04.2009 doručením na Slovenskú inšpekciu ţivotného prostredia, Inšpektorát ţivotného prostredia Ţilina, odbor inšpekcie ochrany vôd (ďalej len inšpekcia). Konanie vo veci schvaľovanie havarijného plánu bolo zastavené rozhodnutím inšpekcie č. 5965-24 795/72/2009/Kap zo dňa 23.07.
- Opätovne bol havarijný plán predloţený na schválenie dňa 17.08.2009, schválený bol rozhodnutím inšpekcie č. 9079-33 553/72/2009/Kap zo dňa 19.10.2009, 3 Sţp/10/2011 6 - zaobchádzal s NBL v rozpore s § 39 ods. 2 písm. a/ a b/ vodného zákona a § 2 ods. 1 písm. a/, b/ a f/ vyhlášky, nakoľko zaobchádzal s NBL (ropné látky) na manipulačnej ploche stáčacej a výdajnej bez dostatočného havarijného zabezpečenia v prípade úniku NBL, keďţe pri kontrole dňa 02.04.2009 a 22.05.2009 bolo zistené, ţe havarijná nádrţ bola naplnená aţ po horný okraj z čoho vyplýva, ţe organizácia dňa 25.03.2009, 06.04.2009 a 18.05.2009 stáčala pohonné hmoty z autocisterny do skladovacích nádrţí na ploche, ktorá nebola dostatočne havarijné zabezpečená, pretoţe bola bez dostatočného voľného akumulačného objemu na zachytenie prípadných únikov. Posledný dokladovaný vývoz obsahu havarijnej nádrţe bol 15.03.2007 v mnoţstve 1 tona. Počas kontroly manipulačná plocha stáčacia a výdajná nebola zabezpečená proti úniku NBL do pôdy a podzemných vôd, nakoľko bola tvorená z betónových panelov, bola bez izolácie odolnej voči ropným látkam a povrch plochy bol silne narušený, mala neprimeraný oder, v miestach výdajných stojanov bol povrch znečistený ropnými látkami. Pri rozhodovaní o výške pokuty správny orgán prihliadol na mnoţstvo skladovaných NBL, na ročný obrat NBL, na spôsob zaobchádzania s NBL v kontrolovanej organizačnej jednotke i na skutočnosť, ţe nevyhovujúcu čerpaciu stanicu prevádzkuje ţalobca uţ od roku 2004 a ţe k príprave jej rekonštrukcie pristúpil aţ v po zistení nedostatkov. Ţalobca v odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/310/2010-36 zo dňa 09.03.2011 namietal výšku uloţenej pokuty, to ţe porušil povinností ustanovené v § 39 zákona č. 364/2004 Z.z. pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami a tým naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i/ zákona č. 50/1976 Zb. nepopieral. Najvyšší súd sa preto zaoberal len tou časťou napadnutého rozsudku ako aj rozhodnutia správneho orgánu, ktorou bola uloţená pokuta. Podľa § 75 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z.z. pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. f/ aţ i/ moţno uloţiť do výšky 6 638,78 eura. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 aţ 7 a 9 sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako sa právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov. Podľa § 250j ods. 5 O.s.p. vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môţe súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňaţnom plnení alebo o peňaţnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe o spore, o inej právnej veci alebo o uloţení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom. 3 Sţp/10/2011 7 Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a na zdôraznenie uvádza: Krajský súd správne uviedol, ţe výška uloţenej sankcie je vecou voľnej úvahy správneho orgánu a súd by sa výškou uloţenej sankcie zaoberal len v prípade, ak by voľná úvaha, ktorou sa správny orgán riadil pri rozhodovaní o výške sankcie, nezodpovedala obsahu spisu, alebo by sa priečila zásadám logického myslenia. Takéto pochybenie v konaní a rozhodnutiach ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu neboli ani odvolacím súdom zistené. Ţalobca namietal výšku uloţenej pokuty, ktorú povaţoval za neprimeranú a to preto, ţe nebola zohľadnená miera negatívnych dôsledkov. Uviedol, ţe vzhľadom na spôsob fungovania čerpacej stanice nie je moţné, aby došlo k poškodeniu ţivotného prostredia, pretoţe mechanizmy, ktoré boli pouţité na čerpacej stanici dostatočne zabezpečovali ochranu. K tejto námietke najvyšší súd uvádza, ţe rozhodujúcou skutočnosťou v tejto veci je, ţe v správnom konaní neboli preukázané škodlivé následky porušenia povinností ţalobcom, čo sa premietlo vo výške uloţenej pokuty, a to tak, ţe bola uloţená v dolnej hranici zákonného rozpätia. Účelom zákona č. 364/2004 Z.z. je najmä ochrana vôd, pričom ţalovaný správne zdôraznil, ţe v prvom rade ide o preventívne opatrenia na zabránenie vzniku škôd na ţivotnom prostredí. Zákon č. 364/2004 Z.z. chápe prevenciu ako jeden z prostriedkov predchádzania škôd, preto je moţné uloţiť pokutu za porušenie povinností aj v prípade, ak nedošlo k škodlivým následkom, a práve pokuta uloţená za takýto správny delikt plní najmä preventívnu funkciu. Preto nie je správny názor ţalobcu, ţe uloţená pokuta má len represívnu funkciu. Senát najvyššieho súdu dospel k záveru, ţe pokuta vo výške 2000 € je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná tak z hľadiska represívneho, ako aj preventívneho, keďţe ţalobcovi bola uloţená pokuta za porušenie viacerých povinností podľa zákona č. 364/2004 Z.z., prihliadol aj na skutočnosť, ţe predmetnú čerpaciu stanicu pohonných hmôt ţalobca prevádzkoval uţ od roku 2004 a porušenie povinností bolo zistené aj na iných ţalobcom prevádzkovaných čerpacích staniciach pohonných hmôt. Poukazujúc na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/310/2010-36 zo dňa 09.03.2011 podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. 3 Sţp/10/2011 8 O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak ţe ţalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
- júna 2011 JUDr. Jana Z e m k o v á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková