1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby J. K. s a z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Prešove uznesením z 23. apríla 2013, sp. zn. 1Ntc 17/2013, rozhodol o tom, že
1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon o EZR“) berie vyžiadanú osobu J. K., nar. X. v J., Č., občana Českej republiky, trvale bytom L., N. X., okr. S., Č., na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom Semily, Česká republika 26. februára 2013 pod sp. zn. 4T 206/2012, na účely jeho vydania na trestné stíhanie na územie Českej republiky pre trestný čin krádeže
1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák. Českej republiky, do vydávacej väzby. Proti tomuto uzneseniu podal vyžiadaný J. K. prostredníctvom svojho obhajcu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť (č. l. 53 spisu). V jej písomnom odôvodnení pritom poukázal na to, že nesúhlasí s vydaním do Českej republiky, chce žiť na Slovensku a príp. tu aj vykonať trest. Pokiaľ sa na hlavné pojednávanie nedostavil, nebolo tak s úmyslom vyhýbať sa trestnému stíhaniu. Ak by mu bolo doručené predvolanie na súd s upozornením na možnosť vydania zatykača resp. iné následky, pojednávania by sa zúčastnil. Keďže ale o takejto možnosti poučený nebol, nie sú splnené 2 6 Tost 16/2013 podmienky na jeho vzatie do vydávacej väzby. Rozhodnutie krajského súdu považuje z toho dôvodu za nesprávne a nezákonné a navrhuje preto, aby ho odvolací súd v celom rozsahu zmenil a rozhodol vo veci tak, že európsky zatýkací rozkaz vydaný za účelom jeho vydania na trestné stíhanie do Českej republiky sa nevykoná. Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a zistil, že podaná sťažnosť nie je dôvodná. Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že 26. februára 2013 bol pod sp. zn. 4T 206/2012, Okresným súdom Semily, Česká republika vydaný európsky zatýkací rozkaz na J. K., štátneho občana Českej republiky, a to za účelom jeho vydania na trestné stíhanie pre zločin krádeže
1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák. Českej republiky, za ktorý mu hrozí v štáte pôvodu trest odňatia slobody až na 3 roky. Uznesením Krajského súdu v Prešove z 08. apríla 2013, sp. zn. 1Ntc 17/2013, bol vyžiadaný J. K. na základe návrhu prokurátora
2 zákona o EZR vzatý do predbežnej väzby s tým, že lehota trvania väzby mu začala plynúť
6 zákona o EZR ak je počas trvania predbežnej väzby doručený originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje, prokurátor vykonávajúci predbežné vyšetrovanie predloží sudcovi krajského súdu návrh na vzatie vyžiadanej osoby do vydávacej väzby.
1 zákona o EZR ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme ju sudca krajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné 3 6 Tost 16/2013 vyšetrovanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že všetky podmienky pre vzatie vyžiadaného J. K. do vydávacej väzby boli v predmetnom prípade splnené, a rozhodnutie sudcu krajského súdu teda považuje za správne a v súlade so zákonom. Pokiaľ ide potom o jeho písomné odôvodnenie, tu bola konštatovaná obojstranná trestnosť skutku, pre ktorý sa žiada vydanie vyššie menovaného do Českej republiky (
právneho poriadku Slovenskej republiky tento má napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu krádeže
2 písm. a/, písm. f/ Tr. zák.), hroziaci trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť mesiacov
právneho poriadku štátu pôvodu ako i predbežne zatiaľ nezistený žiaden dôvod na odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu v zmysle § 23 zákona o EZR. Čo sa týka dĺžky trvania predbežnej väzby u vyžiadaného, správne bolo upozornené na ust. § 15 ods. 5 zákona o EZR („predbežná väzba nesmie trvať viac ako 40 dní odo dňa zadržania osoby...“), ktoré bolo v predmetnom prípade dodržané. Najmä však ale treba v tejto súvislosti odkázať na tú časť napadnutého rozhodnutia, kde sa krajský súd pomerne podrobne vyjadril k dôvodom, pre ktoré považuje držanie vyžiadaného vo väzbe v danom prípade za nevyhnutné. Vedomosť o trestnom stíhaní v Českej republike, nedostavenie sa na hlavné pojednávanie napriek riadne a včasne doručenému predvolaniu, nezdržiavanie sa a nepreberanie zásielok na oznámenej adrese na doručovanie písomností, neoznámenie zmeny svojho pobytu súdu ani orgánom činným v trestnom konaní, to všetko sú skutočnosti, ktoré aj
názoru najvyššieho súdu dostatočným spôsobom odôvodňujú hrozbu zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze v prípade, že by bol vyžiadaný ponechaný na slobode. Sťažnostné námietky vyžiadaného je potom treba hodnotiť z pohľadu skôr uvedeného ako neopodstatnené, nemajúce význam z hľadiska predmetného rozhodovania. Najmä treba upozorniť na to, že najvyšší súd tu nerozhoduje o vykonaní, resp. nevykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, ale o tom, či boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky na rozhodnutie o jeho vzatí do vydávacej väzby. 4 6 Tost 16/2013 A nakoľko v tomto smere bolo rozhodnuté kladne, Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť vyžiadaného ako nedôvodnú zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť. V Bratislave 16. mája 2013 JUDr. Peter H a t a l a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.