← Slovensko

o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy

Najvyšší súd 4 Obdo 59/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: I., s. r. o., so sídlom: V., IČO: X., zast. advokátom Mgr. Š., so sídlom: Ţ., proti ţalovanému: U., so sídlom: K., IČO: X., zast. advokátom JUDr. L., so sídlom: K., o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26 Cb/90/2009, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 Cob/196/2011-435 z

  1. júla 2012, t a k t o r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 Cob/196/2011-435 z
  2. júla 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I ako súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 26 Cb/90/2009-327 zo dňa
  4. 2011 zamietol ţalobu ţalobcu o určenie, ţe odstúpenie ţalovaného uskutočnené listom zo dňa
  6. 2007 (ţalobcovi doručeným dňa
  8. 2008 ) od zmluvy o pristúpení k záväzku a zmluvy o spolupráci zo dňa
  10. 2006 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa
  12. 2006 a dodatku č. 2 zo dňa
  14. 2007 (ďalej len „zmluva“) je neplatné. Súčasne rozhodol o povinnosti ţalobcu zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania vo výške 1 319,63 eur, do rúk jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Prvostupňový súd poukázaním na ust. § 265, § 269 ods. 2, § 340, § 344, § 345, § 346, § 349, § 350 a § 351 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1, § 36, § 37 a § 533 Občianskeho 4 Obdo 59/2012 2 zákonníka v odôvodnení rozsudku skonštatoval, ţe účastníci konania si vo vyššie uvedených zmluvách jasne a zrozumiteľne upravili predmet zmluvy, ktorým bola činnosť ţalobcu ako sprostredkovateľa pre ţalovaného za odplatu zabezpečiť zahraničných študentov, ktorí majú záujem študovať na U.. Jednou z povinností vyplývajúcich zo zmluvy pre ţalobcu bolo uhrádzanie školských poplatkov ţalovanému. V článku VIII bod
  15. zmluvy (v znení dodatkov) sa účastníci dohodli, ţe na základe odsúhlasenej kalkulácie školských poplatkov ţalovaný vyhotoví účtovný doklad - faktúru za príslušný semester. Splatnosť školských poplatkov mala byť stanovená na vystavených faktúrach. Prípadné rozpory pri odsúhlasovaní kalkulácie školských poplatkov sa účastníci zaviazali riešiť vzájomným rokovaním. V zmluve síce boli uvedené jednotlivé poplatky zo strany študentov v menách USD a EUR, ale účastníci si v zmluve nedohodli, v akej mene sa má vystaviť účtovný doklad - faktúra. Na základe e-mailovej komunikácie medzi účastníkmi konania súd dospel k záveru, ţe najneskôr dňom vyhotovenia faktúry č. 3080000574 (dňom
  17. 2008 ) v mene SKK bol návrh kalkulácie školských poplatkov medzi účastníkmi konania odsúhlasený. Tento stav potvrdzuje aj skutočnosť, ţe ţalobca výšku vyčíslených školských poplatkov po doručení faktúry na slovenskú menu, ani po doručení faktúry na menu USD a ani do rozhodnutia súdu prvého stupňa, nereklamoval. Z e-mailu Ing. Z. zo dňa
  19. 2008 adresovaného pani M. súd zistil, ţe Ing. R. v ňom neţiadala o vystavenie faktúry na menu USD, len sa pýtala, či by nemala byť vystavená na menu USD, pretoţe ak by klesol kurz, mohla byť suma v slovenských korunách niţšia. Z uvedeného vyplynulo, ţe faktúra č. 3080000574 s dátumom vyhotovenia
  21. 2008, splatná
  23. 2008, vystavená na slovenskú menu, v ktorej bola uvedená aj výška plnenia v mene USD po prepočte zo slovenskej meny, bola vyhotovená v súlade so zmluvou uzavretou medzi účastníkmi (v znení dodatkov) a po splnení dohodnutých podmienok. Predmetná faktúra bola ţalobcovi doručená dňa
  25. 2008, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Ţalobca teda vedel kedy a akú sumu má na základe predmetnej faktúry ţalovanému uhradiť, a to aj s prihliadnutím na čiastočnú úhradu (na úhradu preddavku) vykonanú ţalobcom v máji 2008 vo výške 100 000,- USD. Vykonanie úhrady záväzku v predmetnej časti nebolo sporné medzi účastníkmi konania. 4 Obdo 59/2012 3 Súd prvého stupňa ďalej uviedol, ţe to, ţe ţalovaný faktúru č. 3080000574 prepracoval a vystavil ju opätovne na menu USD s tým istým dátumom vyhotovenia a splatnosti, nemá vplyv na povinnosť ţalobcu splniť svoj záväzok. Faktúru č. 3080000574 vystavenú na menu USD je moţné povaţovať za výzvu na splnenie záväzku zo strany ţalovaného ţalobcovi, pričom ţalobca bol povinný na základe nej plniť bez zbytočného odkladu po jej doručení. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ţe táto faktúra bola ţalobcovi doručená dňa
  28. Ţalobca súdu nepreukázal, ţe by predmetné faktúry reklamoval, alebo ţe by mal voči nim nejaké námietky. Súdu nebolo preukázané ani to, ţe by ţalobca ţiadal alebo vyzýval ţalovaného na vystavenie faktúry na menu USD. Súd poukázal na č
  29. VIII bod
  30. zmluvy, v zmysle ktorého účastníci dohodli, ţe v prípade omeškania platby študijných poplatkov zo strany ţalobcu na účet ţalovaného o viac ako 45 dní odo dňa stanoveného podľa č
  31. VIII bod 2a/, 2b/, ţalovaný má právo jednostranne odstúpiť od tejto zmluvy. V danom prípade ide o zmluvne dohodnuté právo medzi účastníkmi konania na odstúpenie od zmluvy po splnení stanovených podmienok. Nie je teda dôleţité, či sa jedná o podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, ktoré zakladá právo na odstúpenie od zmluvy. Súd v tejto súvislosti zdôraznil, ţe keď takéto právo na odstúpenie od zmluvy bolo v zmluve zakotvené, malo by byť pre účastníkov zrejmé, ţe v prípade nesplnenia povinnosti, na ktoré sa toto oprávnenie viaţe, nebude mať druhá strana záujem na splnení povinnosti. Súd prvého stupňa mal za nepochybné, ţe ţalobca faktúru č. 3080000574 vystavenú na slovenskú menu v lehote splatnosti neuhradil, a teda v čase odstúpenia od zmluvy bol v omeškaní s jej úhradou o viac ako 45 dní. Ţalobca v lehote splatnosti neuhradil ani faktúru č. 3080000574 vystavenú na menu USD, teda bez zbytočného odkladu po jej doručení, ale ani v lehote splatnosti 11 dní uvedenej vo faktúre v zmysle odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 Cob 128/2009-90 zo dňa
  33. 2009 (ktorým menovaný súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 26 Cb/90/2009-57 zo dňa
  35. 2009 o nariadení predbežného opatrenia tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol). 4 Obdo 59/2012 4 Keďţe ţalobca bol v omeškaní s platbami študijných poplatkov o viac ako 45 dní, ţalovaný od zmluvy v súlade s č
  36. VIII bod
  37. zmluvy odstúpil, a to listom zo dňa
  39. 2008, ţalobcovi doručeným dňa
  42. Ţalobca tvrdil, ţe listom zo dňa
  44. 2008, ţalovanému doručeným dňa
  46. 2008, jednostranne započítal svoje pohľadávky voči ţalovanému (84 700,- USD + 50 000,- eur) so záväzkami voči ţalovanému vo výške 223 200,- USD. Ţalobca však súdu existenciu svojich pohľadávok voči ţalovanému v čase predmetného zápočtu nepreukázal a nepreukázal ani ich výšku a splatnosť. Ţalovaný jednostranný zápočet neuznal a ţalobca svoje tvrdenie, ţe predmetným zápočtom došlo k zániku celého jeho dlhu voči ţalovanému, nepreukázal. Ţalobca predloţil súdu list ţalovaného zo dňa
  48. 2008 označený ako „Započítanie pohľadávok“, na základe ktorého ţalovaný ku dňu
  50. 2008 započítal svoju pohľadávku vo výške 223 200,- USD voči pohľadávke ţalobcu vo výške 79 000,- USD a 53 750,- eur. Zo zápočtu záväzkov z
  52. 2009 podpísaného oboma účastníkmi konania súd zistil, ţe na základe vzájomnej dohody si účastníci započítali vzájomné záväzky a pohľadávky, medzi ktorými bola aj pohľadávka ţalovaného voči ţalobcovi vo výške 223 200,- USD za školské poplatky za letný semester 2007/
  53. Keďţe ţalobca súdu nepreukázal, ţe by dňa
  55. 2008 mal pohľadávku voči ţalovanému v plnom rozsahu kryjúcu sa s pohľadávkou ţalovaného voči ţalobcovi (vo výške 223 200,- USD) a keďţe k započítaniu pohľadávky ţalovaného vo výške 223 200,- USD voči pohľadávkam ţalobcu došlo aţ dňa
  57. 2009 na základe dohody účastníkov, mal súd zato, ţe doručením jednostranného zápočtu zo dňa
  59. 2008 ţalovanému dňa
  61. 2008 (a nie
  63. 2008, ako to tvrdil ţalobca) nedošlo k zániku záväzku ţalobcu voči ţalovanému z titulu neuhradenia školských poplatkov za letný semester 2007/
  64. S poukazom na vyššie uvedené súd uzavrel, ţe v čase odstúpenia od predmetnej zmluvy ţalovaným, bol ţalobca v omeškaní s úhradou dlhu (študijných poplatkov) o viac ako 45 dní, a 4 Obdo 59/2012 5 preto ţalovaný mal právo od zmluvy odstúpiť listom zo dňa
  66. 2008, ţalobcovi doručeným dňa
  69. K tvrdeniu ţalobcu, ţe odstúpenie od zmluvy je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, súd prvého stupňa uviedol, ţe účastníci si právo na odstúpenie od zmluvy dohodli v predmetnej zmluve, pričom samotná dohoda nie je v rozpore s dobrými mravmi, ani so zásadou poctivého obchodného styku. Vyplývajúc zo zmluvy, ţalovaný nemal dobrú skúsenosť s dodrţiavaním zmluvných povinností zo strany spoločnosti I., Inc., k záväzku ktorej ţalobca pristúpil. Na základe uvedeného ţalobca musel byť uzrozumený s tým, ţe v prípade splnenia podmienok uvedených v č
  70. VIII bod
  71. zmluvy ţalovaný svoje právo vyuţije a od zmluvy odstúpi. Vykonaným dokazovaním súd zistil, ţe ţalobca neuhradil riadne a včas študijné poplatky ţalovanému za letný semester 2007/
  72. Uţ v máji 2008 ţalovaný zaslal ţalobcovi list o ukončení zmluvy, ktorý neskôr povaţoval za bezpredmetný. Aj vzhľadom na túto skutočnosť ţalobca musel vedieť, ţe ţalovaný bude trvať na dodrţiavaní zmluvných povinností. Samotné odstúpenie od zmluvy pri dodrţaní účastníkmi dohodnutých podmienok nemôţe byť v rozpore s dobrými mravmi ani zásadami poctivého obchodného styku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, ţe ţaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 145, § 151 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a ich náhradu v sume 1 319,63 eur priznal ţalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech. Na odvolanie ţalobcu proti prvostupňovému rozsudku vo veci samej a ţalovaného v časti výroku týkajúcej sa náhrady trov konania, odvolací súd rozsudkom č. k. 3 Cob/196/2011-435 zo dňa
  74. 2012, napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, ods. 2 ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd stotoţňujúc sa v celom rozsahu s odôvodnením prvostupňového rozsudku, na doplnenie dôvodov v ňom skonštatovaných uviedol, ţe ţalobca v odvolaní uviedol len tie skutočnosti, ktoré uvádzal v konaní na súde prvého stupňa a s ktorými sa v odôvodnení svojho 4 Obdo 59/2012 6 rozhodnutia prvostupňový súd riadne vysporiadal. Týka sa to tak nástupu nového vedenia ţalovaného, jeho správaním sa v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, reklamácie faktúry, započítania pohľadávky, ako aj ostatných namietaných skutočností. Súd uviedol, ţe písomnosti boli účastníkom, resp. ich právnym zástupcom doručované v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Ţalobca neuviedol ţiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť zistený skutkový stav alebo by mohli privodiť iný právny záver. Za správny odvolací súd vyhodnotil napadnutý rozsudok aj vo vzťahu k odvolaniu ţalovaného, keď skonštatoval, ţe výpočet odmeny právneho zástupcu ţalovaného zodpovedá ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov, t. j. pre výpočet odmeny je potrebné vychádzať z predpokladu, ţe hodnotu veci nie je moţné vyjadriť v peniazoch. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, ţe túto účastníkom konania nepriznal dôvodiac, ţe obidvaja mali v odvolacom konaní rovnako úspech aj neúspech. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa
  77. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie ţalobca (ďalej tiež ako „dovoláteľ“') argumentujúc, ţe napadnuté rozsudky vo veci konajúcich súdov sú v celom rozsahu nepreskúmateľné z dôvodu ich nedostatočného odôvodnenia, ktorá skutočnosť má za následok odňatie jeho moţnosti konať pred súdom. Súdu prvého stupňa vytkol, ţe neúplné zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal všetky navrhnuté dôkazy (návrhy zmlúv predloţené ţalobcom), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutia konajúcich súdov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k neexistencii reklamácie faktúry vystavenej ţalovaným na menu SKK do dňa podania ţaloby, dovolateľ súdom vytkol, ţe nedôveryhodné a nesprávne vyhodnotili skutkový stav a ustálili záver, ţe faktúra vystavená na menu SKK, nebola ku dňu podania ţaloby ţalobcom ţiadnym spôsobom reklamovaná. Za jednostranné a účelové vyhodnotil aj tvrdenie súdu, ţe faktúru za zimný semester 2007/2008 vystavenú na menu SKK ţalobca uhradil. Uviedol tieţ, ţe právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v konaní o predbeţnom opatrení vo vzťahu 4 Obdo 59/2012 7 k „údajnej“ neexistencii reklamácie faktúry vystavenej na menu SKK zo strany ţalobcu, nemôţe byť podkladom pre rozhodnutie vo veci samej uţ aj z toho dôvodu, ţe krajský súd v konaní o predbeţnom opatrení nedisponoval a vyplývajúc z povahy inštitútu predbeţného opatrenia ani nemohol disponovať a rozhodovať na základe komplexných skutkových okolností prípadu, ktoré sa ozrejmili aţ v priebehu samotného dokazovania v konaní vedenom na súde prvého stupňa. Zastal názor, ţe je neprípustné, ţe pokiaľ vo veci konajúce súdy uznali faktúru na menu SKK (napriek tomu, ţe ţalobca neuznáva, ţe platobnou menou má byť SKK) ako právny úkon smerujúci k zaplateniu pohľadávky, aby sa ďalej nezaoberali náleţitosťami tohto právneho úkonu v kontexte zmluvy a právnych vzťahov medzi zmluvnými stranami. Má za to, ţe nie je riadnym a včasným splnením povinnosti ţalovaného vo vzťahu k vystaveniu faktúry na menu SKK, ak ţalovaný takúto faktúru vystaví a doručí s nemoţnými dátumami plnenia, a teda v rozpore so zmluvou. Takýto úkon podľa názoru ţalobcu nemôţe byť platný právny úkon, na základe ktorého by ţalobcovi mohli platne a účinne vzniknúť povinnosti. Rozsudky vo veci konajúcich súdov povaţuje dovolateľ za zmätočné a arbitrárne aj preto, ţe vyššie menovanú vadu faktúry na menu SKK (nemoţné plnenia) svojvoľne vyhodnotili tak, ţe tá sa má povaţovať za výzvu na plnenie, hoci takýto postup nie je moţný, nakoľko v zmluve si strany jasne dohodli podmienky, za ktorých si majú svoje povinnosti vzájomne plniť (t. j. aţ po splnení povinnosti ţalovaného vystaviť a doručiť riadnu faktúru, má ţalobcovi vzniknúť povinnosť plniť sumu uvedenú na faktúre). Vo vzťahu k zásadám poctivého obchodného styku a šikanózneho správania ţalovaného voči ţalobcovi dovolateľ obidvom súdom - tak prvostupňovému ako aj odvolaciemu vytkol, ţe sa vôbec nezaoberali ţalobcom namietaným obdobím od nástupu nového vedenia ţalovaného aţ do
  79. 2008 (po doručenie druhého odstúpenia od zmluvy zo strany ţalovaného), ktoré je poznačené nepoctivým, účelovým a obštrukčným správaním sa ţalovaného. Súd vôbec nevyhodnotil, resp. neposudzoval „prvé“ odstúpenie od zmluvy, ktoré ţalovaný adresoval ţalobcovi a ktoré je vo svetle výpovede rektora ţalovaného v podstate definitívnym koncom seriózneho zmluvného vzťahu medzi zmluvnými stranami a nastolením právnej neistoty zo strany ţalovaného. Dovolateľ má za to, ţe hodnotenie zásad poctivého obchodného styku konajúcimi 4 Obdo 59/2012 8 súdmi je len zjednodušujúcim, z kontextu vytrhnutým, účelovým a striktne formalistickým prístupom hodnotenia týchto zásad, bez náleţitého odôvodnenia. Uviedol, ţe je v rozpore so zásadou hodnotenia dôkazov, ak konajúci súd vo vzťahu k zásade poctivého obchodného styku a konania ţalovaného vytrhne z kontextu obdobie, kedy ţalobca vôbec nebol zmluvným partnerom ţalovaného a dá ho do súvislosti s „druhým" odstúpením od zmluvy, ktoré bolo ţalobcovi doručené dňa
  81. 2008, odignorujúc obdobie správania sa ţalovaného k ţalobcovi v období od roku 2007 aţ do dňa
  84. Dovolateľ konajúcim súdom ďalej vytkol, ţe pri zisťovaní skutkového stavu veci vôbec nezohľadnili, ţe k záväzku vo výške viac ako 612 580,- USD ţalobca pristúpil dobrovoľne s tým, ţe túto nedobytnú pohľadávku sa zaviazal uhradiť v prospech ţalovaného, pričom jeho pohnútkou nebola spriaznenosť s predchádzajúcim sprostredkovateľom štúdia, ale snaha pomôcť ţalovanému zabezpečiť nedobytné finančné prostriedky na základe komerčne akceptovateľných predpokladov zapracovaných v zmluve, čoho obchodným protipólom bola exkluzivita na obdobie platnosti zmluvy. Súdy pri posudzovaní tohto právneho vzťahu nevzali do úvahy jeho synalagmatickosť a ani neodôvodnili, prečo tak neurobili. Dovolateľovi z uvedeného vyplynulo, ţe súdy poskytli právnu ochranu bez akéhokoľvek náleţitého odôvodnenia stavu, keď ţalobca podstatnú časť svojho zmluvného plnenia splnil, avšak ţalovaný si svoju povinnosť (t. j. ponechať zmluvu v platnosti a konať v súlade s ňou) splniť nemusel, stačilo mu nájsť nepodstatný dôvod k odstúpeniu od zmluvy a súdy takéto jeho konanie legitimizovali. Súdy sa v odôvodnení svojich rozsudkov vôbec nevysporiadali so skutočnosťou, ţe ţalobca počas celej doby trvania zmluvy so ţalovaným aktívne spolupracoval, svoje záväzky zo zmluvného vzťahu si riadne plnil a snaţil sa o zmierlivé riešenie sporu, kým jediným cieľom ţalovaného od nástupu nového vedenia bolo zrušenie zmluvy. Dovolateľ tieţ namietol záver súdu, v zmysle ktorého faktúru č. 3080000574 na menu SKK vystavenú ţalovaným nereklamoval. Opak je pravdou, v dôsledku ktorej skutočnosti ţalovaný vystavil novú faktúru na menu USD, avšak v rozpore so zákonom s neplatnými dátumami vystavenia, splatnosti a plnenia. Ţalobca má za to, ţe je neprípustné, aby konajúce súdy „prejudikovali“ dohodu strán o fakturačnej mene a bez odôvodnenia takéhoto postupu ustálili záver, ţe faktúra vystavená ţalovaným na menu USD je len výzvou na plnenie a nie je prejavom vôle strán, ktorá vznikla na základe ich vzájomnej dohody. 4 Obdo 59/2012 9 Odňatie moţnosti konať pred súdom vzhliadol ţalobca aj v otázke doručovania zásielok adresovaných právnemu zástupcovi ţalobcu dňa
  86. 2011, t. j. aţ po vyhlásení prvostupňového rozsudku. Predmetné zásielky, obsahujúce podanie ţalovaného vo veci samej, ako aj predvolania na pojednávania, boli doručované na nesprávnu adresu právneho zástupcu, v dôsledku ktorej skutočnosti sa ţalobca k podaniam nemohol dostatočne vyjadriť, resp. sa pripraviť na pojednávania. Poukázaním na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej, ako aj Českej republiky, dovolateľ argumentujúc vyššie uvedenými tvrdeniami vo veci konajúcim súdom vytkol, ţe odôvodnenia ich rozhodnutí sú zmätočné, rozporuplné a protirečivé. Na základe uvedeného dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súčasne navrhol ţalovaného zaviazať na náhradu trov konania ţalobcu. K dovolaniu ţalobcu sa písomne vyjadril ţalovaný, ktorý ho ako neprípustné navrhol odmietnuť. Vyslovil názor, ţe súd riadne zistil skutkový stav, keď vykonal všetky dôkazy, ktoré účastníci v konaní navrhli, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a obidva vo veci konajúce súdy svoje rozsudky aj riadne odôvodnili. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1, veta druhá O. s. p.), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je 4 Obdo 59/2012 10 prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru do volacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a ods. 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.). V predmetnej veci odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice I ako súdu prvého stupňa nezmenil, naopak potvrdil ho, pričom vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Rovnako vo výroku svojho rozsudku nevyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a ods. 4 O. s. p., vzhľadom na ktorú skutočnosť je nepochybné, ţe dovolanie ţalobcu v zmysle ustanovení § 238 ods. 1 aţ ods. 3 O. s. p. prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O. s. p., ukladajúce do volaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník konania namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania, smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiţ konanie postihnuté niektorou zvád v zmysle § 237 písm. a/ aţ písm. g/ O. s. p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené. Dovolateľ vo svojom dovolaní namietol vadu konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., v zmysle ktorého dovolanie je prípustné, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. 4 Obdo 59/2012 11 Pojem „odňatie moţnosti konať pred súdom“ zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom je preto potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi znemoţnila realizácia tých jeho procesných práv, ktoré sú mu Občianskym súdnym poriadkom priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. K odňatiu moţnosti ţalobcu konať pred súdom malo podľa jeho názoru dôjsť tým, ţe odvolací súd v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. Právo na odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citovaná norma sa v rovnakej miere uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O. s. p.). Právo na odôvodnenie bezpochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania, musí však spĺňať limity zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. a účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky vznesené účastníkmi v priebehu konania. Uvedený záver vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý zdôrazňuje, ţe sa nevyţaduje, aby na kaţdý argument účastníka, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (R. c. Š., G. c. G.). 4 Obdo 59/2012 12 Dovolateľ vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu namietol formálnosť a nepresvedčivosť jeho odôvodnenia, majúcu za následok jeho nepreskúmateľnosť. Túto vzhliadol vo vzťahu k svojej námietke týkajúcej sa reklamácie faktúry vystavenej ţalovaným na menu SKK do dňa podania ţaloby, ako aj v otázke konania, resp. nekonania ţalovaného v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Odvolaciemu súdu tieţ vytkol, ţe sa nevysporiadal s otázkou doručovania súdnych zásielok adresovaných právnemu zástupcovi ţalobcu. Z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetom konania je nárok ţalobcu uplatnený ţalobou zo dňa
  88. 2009, doručenou Okresnému súdu Košice I ako súdu prvého stupňa dňa
  90. 2009 (č. l. 1) o určenie neplatnosti odstúpenia ţalovaného uskutočneného listom zo dňa
  92. 2007, ţalobcovi doručeným dňa
  94. 2008 od Zmluvy o pristúpení k záväzku a zmluvy o spolupráci zo dňa
  96. 2006 v znení jej dodatkov č. 1 a 2, za neplatné. Okresný súd Košice I ţalobu ţalobcu zamietol, a to rozsudkom č. k. 26 Cb/90/2009-327 zo dňa
  98. 2011, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach ako súdu odvolacieho č. k. 3 Cob/l96/2011-435 zo dňa
  101. Po oboznámení sa s vo veci vydanými rozhodnutiami, ako aj konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo, je nutné súhlasiť s dovolateľom, ţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zákonnej poţiadavke riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia nezodpovedá. Dovolateľ súdu prvého stupňa vytkol, ţe z odôvodnenia jeho rozsudku nie je zrejmé, ktorú faktúru a v akej lehote mal uhradiť. Súd na jednom mieste povaţuje faktúru č. 3080000574 vystavenú na menu USD za výzvu na plnenie (str. 19,
  102. odsek), následne za účtovný doklad, na základe ktorého mal ţalobca plniť v lehote splatnosti. Lehota splatnosti na predmetnej faktúre je špecifikovaná dátumom
  104. 2008, avšak podľa tvrdenia dovolateľa ide o nemoţný dátum plnenia, nakoľko predmetnú faktúru prevzal aţ
  107. Rovnako dovolateľovi nie je známe, na základe čoho bola súdom prvého stupňa určená údajná lehota splatnosti 11 dní (str. 19,
  108. odsek), nakoľko táto lehota na faktúre č. 3080000574 vystavenej na menu USD uvedená nie je. Dovolateľ má za to, ţe z dôvodu, ţe ţalovaný svoju povinnosť 4 Obdo 59/2012 13 (vystaviť a doručiť riadnu faktúru ţalobcovi) nesplnil, nemohlo mu vzniknúť ani právo na plnenie. Vyplývajúc z obsahu prvostupňového rozsudku, spomínané námietky ţalobcu zostali v jeho odôvodnení nezodpovedané a tento nedostatok neodstránil ani súd odvolací v napadnutom rozsudku. Rovnako vo vzťahu k námietke týkajúcej sa reklamácie faktúry vystavenej ţalovaným na menu SKK do dňa podania ţaloby, z odôvodnenia súdu prvého stupňa vyplýva konštatovanie, ţe ţalobca výšku vyčíslených školských poplatkov po doručení faktúry na slovenskú menu, ani po doručení faktúry na menu USD a ani do rozhodnutia súdu prvého stupňa, nereklamoval (str. 18 rozsudku,
  109. odsek), resp. ţe nepreukázal súdu, ţe by predmetné faktúry reklamoval, alebo ţe by mal voči nim nejaké námietky, ani to, ţe by ţalobca ţiadal alebo vyzýval ţalovaného na vystavenie faktúry na menu USD (str. 19 rozsudku,
  110. odsek). Z odôvodnenia však nevyplýva, na základe akých úvah súd k uvedenému záveru dospel a relevantné odôvodnenie nie je zrejmé ani z rozhodnutia súdu odvolacieho. Vo vzťahu k otázke konania, resp. nekonania ţalovaného v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, zostala nevyhodnotenou námietka dovolateľa týkajúca sa správania ţalovaného k ţalobcovi, resp. námietka ich spolupráce v období od roku 2007, t. j. po nástupe nového vedenia ţalovaného, aţ do dňa
  113. Tak, ako sa súdy nevysporiadali s otázkami týkajúcimi sa merita veci, neodôvodnili ani námietku dovolateľa týkajúcu sa procesnoprávnej otázky doručovania súdnych zásielok adresovaných právnemu zástupcovi ţalobcu. Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa doručoval právnemu zástupcovi ţalobcu predvolania na termín pojednávania
  115. 2010 (úpravou na č. l. 97) a
  117. 2011 (úpravou na č. l. 260), kedy mu doručoval aj podanie ţalovaného zo dňa
  119. 2010 (č. l. 249 - 250), všetky listiny na adresu: K. s tým, ţe zásielky sa súdu vrátili ako neprevzaté s poznámkou „adresát neznámy“ (obálky založené v súdnom spise medzi č. l. 98 a 99 a 261 a 262). Ako vyplýva z č.
  120. 326, právny zástupca ţalobcu predmetné listiny prevzal osobne na prvostupňovom súde pri nazretí do súdneho spisu dňa
  123. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. (tzv. relatívny dovolací dôvod) dovolací súd uvádza, ţe síce naň prihliada z úradnej povinnosti, avšak samotná existencia tzv. inej vady konania na zaloţenie prípustnosti dovolania nepostačuje. Spôsobilým do 4 Obdo 59/2012 14 volacím dôvodom je len vtedy, ak sú splnené podmienky prípustnosti dovolania vymedzené v § 238 O. s. p. Pokiaľ ţalobca namieta, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, je potrebné uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) je síce prípustným dovolacím dôvodom, samo osebe však prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania (§ 238 O. s. p.), nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. V prejednávanej veci by uvedený dovolací dôvod bolo moţné úspešne pouţiť len vtedy, ak by prípustnosť dovolania vyplývala z § 238 ods. 3 O. s. p., v posudzovanom prípade však odvolací súd vo výroku svojho rozsudku prípustnosť dovolania nevyslovil. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, ţe odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí s dôvodmi odvolania ţalobcu podaného proti prvostupňovému rozsudku náleţité nevysporiadal, z dôvodu ktorého zaťaţil konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Uvedená procesná vada zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. S poukazom na uvedené preto dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 veta prvá O. s. p., § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou O. s. p., zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní, v ktorom je odvolací súd viazaný právnym názorom do volacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá O. s. p.), bude vecou odvolacieho súdu, aby o odvolaní ţalobcu opätovne rozhodol, svoje rozhodnutie náleţité odôvodnil v súlade s ustanovením § 1 5 7 ods. 2 O. s. p. a súčasne rozhodol aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O. s. p.). 4 Obdo 59/2012 15 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 . P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  124. apríla 2013 JUDr. Viera Pepelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.