zák. a iné, na neverejnom zasadnutí konanom
1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e ohľadom obţalovaných M. B., A. B., M. B., F. K., F. L., M. J., I. K. a B. Ţ..
1 Tr. por. sa vec v r a c i a Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku boli obţalovaní M. B., A. B., M. B., F. K., J. P., F. L., M. J. a I. K. uznaní za vinných zo zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
B., M. B., J. P., F. L. a M. J. z obzvlášť závaţného zločinu vydieračského únosu
1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ a § 141 písm. a/ Trestného zákona, sčasti dokonaného, sčasti vo vzťahu k § 186 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona v štádiu pokusu 2 6 To 4/2012
1 Trestného zákona, obţalovaný Š. Z. zo zločinu vydieračského únosu
1 Trestného zákona formou účastníctva
1 písm. d/ Trestného zákona (bod 2/) obţalovaní A. B., M. B., J. P. a F. L. z obzvlášť závaţného zločinu hrubého nátlaku
1, ods. 3 písm. a/, ods. 5 písm. c/ Trestného zákona vo vzťahu k ods. 3 v štádiu pokusu
1 Trestného zákona a vo vzťahu k ods. 5 dokonaný s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona (bod 3/) obţalovaní M. B., A. B. a M. B. z obzvlášť závaţného zločinu hrubého nátlaku
1, ods. 5 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona v súbehu so zločinom poškodzovania cudzej veci
1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona (bod 4/) obţalovaný A. B. zo zločinu poškodzovania cudzej veci
1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. a/ a na § 141 písm. a/ Trestného zákona (bod 5/) obţalovaní A. B., M. B., F. K. a I. K. z pokračujúceho obzvlášť závaţného zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona, obţalovaný B. Ţ. zo zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva
B., M. B. a M. J. z obzvlášť závaţného zločinu ublíţenia na zdraví
1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. a/ a § 141 písm. a/ Trestného zákona v štádiu prípravy
1 Trestného zákona v súbehu so zločinom poškodzovania cudzej veci
1, ods. 2 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c/ a § 141 písm. a/ Trestného zákona (bod 7/) obţalovaný A. B. zo zločinu poškodzovania cudzej veci
1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona (bod 8/) 3 6 To 4/2012 obţalovaný F. K. z obzvlášť závaţného zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona (bod 9/) obţalovaný J. P. zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
2, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona (bod 10/) a zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona (bod 11/) obţalovaný M. B. z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţania a obchodovania s nimi
2 Trestného zákona (bod 13/) obţalovaný B. Ţ. z prečinu falšovania a pozmeňovania kontrolných technických opatrení na označenie tovaru
1 Trestného zákona (bod 14/) na tom skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti napadnutého I. stupňového rozsudku. Za to Špecializovaný trestný súd v Pezinku uloţil obţalovanému M. B.
5 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 7 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) rokov.
3 písm. b/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia.
1, § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uloţil ochranný dohľad na 3 (tri) roky. Obţalovaný A. B. bol odsúdený
4 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 7 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) rokov. 4 6 To 4/2012
3 písm. b/ Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia.
1, § 78 ods. 1 Trestného zákona mu bol uloţený ochranný dohľad na 3 (tri) roky. Obţalovaný M. B. bol
4 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 7 písm. h/ Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23 (dvadsaťtri) rokov a 4 (štyri) mesiace.
3 písm. b/ Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia.
2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uloţenom M. B. rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13. januára 2009, sp. zn. 3T 114/2004, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
5 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 7 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 43 Trestného zákona mu bol uloţený aj úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka a 8 (ôsmich) mesiacov.
3 písm. b/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia.
1, § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uloţil ochranný dohľad na 3 (tri) roky. Obţalovanému F. K. súd I. stupňa
4 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 7 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona uloţil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov.
3 písm. b/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia. 5 6 To 4/2012
1, § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uloţil ochranný dohľad na 3 (tri) roky. Obţalovaný F. L. bol
4 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j/, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23 (dvadsaťtri) rokov a 4 (štyri) mesiace.
3 písm. b/ Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia.
1, § 78 ods. 1 Trestného zákona mu bol uloţený ochranný dohľad na 3 (tri) roky. Obţalovaný M. J. bol
4 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 7 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23 (dvadsaťtri) rokov a 4 (štyri) mesiace.
3 písm. b/ Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia.
1, § 78 ods. 1 Trestného zákona mu bol uloţený ochranný dohľad na 3 (tri) roky. Obţalovanému I. K. bol
4 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona uloţený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov.
3 písm. b/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia.
1, § 78 ods. 1 Trestného zákona mu bol uloţený ochranný dohľad na 2 (dva) roky. 6 6 To 4/2012 Obţalovaný B. Ţ. bol
3 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 7 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.
2 písm. a/ Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia. Obţalovanému J. P. bol uloţený 8- ročný súhrnný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia, ako aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 4 roky, ako aj ochranný dohľad vo výmere 1 rok, obţalovanému Z. podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom a obmedzením - uvedení dvaja obţalovaní odvolanie nepodali a ohľadom nich ani prokurátor. Všetkým obţalovaným bol zároveň uloţený trest prepadnutia veci popr. vyslovené zhabanie veci. Naproti tomu bol obţalovaný Ţ.
b/ Trestného poriadku oslobodený spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/2 Gv 16/10, zo dňa 29. júna 2011 pre skutok obţalobou kvalifikovaný ako prečin falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín, nálepiek a poštových pečiatok
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, z časti dokonaný, z časti vo vzťahu k § 274 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v štádiu pokusu
1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku. Zároveň špecializovaný trestný súd rozhodol o uplatnených nárokoch na náhradu škody. Obţalovaný B. (konanie proti ušlému) – prostredníctvom obhajcu, obţalovaní A. B., M. B., F. K. a L., M. J., I. K. a B. Ţ., za obţalovaného L. jeho sestra A. M., za obţalovaného K. aj jeho manţelka, zástupca N. ako aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podali proti rozsudku včas odvolanie. 7 6 To 4/2012 Obţalovaný B. v písomných dôvodoch svojho odvolania poukázal najmä na tú skutočnosť, ţe ţiaden svedok popr. spoluobţalovaný nebol prítomný pri tom, ţe by bol niekým menovaný za hlavu zločineckej skupiny. Z dokazovania vyplýva, ţe šéfom skupiny mal byť „M.“, ktorý mal dávať pokyny, prijímať peniaze a ostatní s ním prejednávali spáchanie jednotlivých skutkov. Taktieţ z výpovedí svedkov vyplývalo, ţe skupina bola známa ako „M.“. B. sa nezúčastnil ani na jednom zo 16 skutkov kladených obţalovaným za vinu. V danom prípade by mohlo ísť iba o organizovanú, nie zločineckú skupinu. V závere navrhuje, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a obţalovaný oslobodený spod ţalovaných skutkov. Obţalovaný Ţ. uviedol, ţe bol vydieraný a tým vlastne donútený páchať trestnú činnosť, napriek tomu skutok uvedený pod bodom 14/ bojkotoval, navrhuje, aby bol spod neho oslobodený a aby mu bol uloţený trest len za zločin podvodu
1, ods. 3 Tr. zák. bez pouţitia asperačnej zásady. V dodatočnom podaní priznal podiel na falšovaní a odpredávaní diaľničných známok spoluobţalovanému K., k čomu bol donútený, pričom uvádza, ţe svedkovia, ktorí ho usvedčujú nie sú bezúhonní, navrhuje prekvalifikovanie skutku na miernejší. Obţalovaný K. namietol porušenie práva na obhajobu tým, ţe nemohli nazerať do spisu, odmietli jeho návrhy na doplnenie dokazovania, nebol oboznámený s celým spisovým materiálom, neboli mu doručované uznesenia o pribratí znalcov. Taktieţ poukázal na rozporné výpovede svedka, ktorým bol usvedčovaný. Taktieţ uloţený trest povaţuje za neprimeraný a preto navrhol, aby bol buď oslobodený spod skutkov, alebo aby bol rozsudok zrušený a vec vrátená špecializovanému trestnému súdu. Obţalovaný K. vo viacerých písomných podaniach uviedol, ţe bol iba spoločníkom obţalovaného B., nebol pre zločineckú skupinu činný, pokiaľ je usvedčovaný svedkami, títo klamú aj pokiaľ ide o skutok pod bodom 6/, naviac nie je zrejmé, kto je vo veci podvedenou osobou. Navrhol, aby bol buď oslobodený, alebo aby bola vec vrátená inému senátu. Taktieţ namietal porušenie jeho práva pri ustanovení znalca. V ďalšom podaní poukázal na svoju záverečnú reč, jeho vina bola ustálená len na základe výpovedí niekoľkých 8 6 To 4/2012 svedkov, pričom väčšina spoluobţalovaných ho neusvedčuje. Z ich výpovedí je iba zrejmé, ţe sa B. staral o kasíno. K skutku pod č. 6/ uviedol, ţe mal byť miernejšie kvalifikovaný, lebo ho nespáchal ako člen zločineckej skupiny, N. nemôţu byť poškodení, keď ani nevedeli, ţe im vznikla škoda. Svedka G. povaţuje za nedôveryhodného. Namietal aj tú skutočnosť, ţe nebol vypočutý ním navrhovaný svedok, neboli mu doručené uznesenia o pribratí znalcov. Nakoľko sa na neho hľadí ako na netrestaného, mala byť táto okolnosť zohľadnená pri ukladaní trestu a nesprávne bol aj zaradený do nápravno - výchovnej skupiny. Napokon napadol aj výrok o treste prepadnutia veci, nakoľko neboli pouţité na spáchanie skutku. Okrem uţ navrhovaného spôsobu, ako by mal odvolací súd rozhodnúť, navrhol aj zamietnuť odvolanie prokurátora. Jeho manţelka – J. K. v písomnom odvolaní uviedla, ţe jej manţel bol v ťaţkej situácii, keď na jednej strane na neho robili nátlak policajti, na druhej strane mu bolo vyhráţané, aby neusvedčoval spoluobţalovaných, vyhráţky boli umocnené aj tým, ţe pred začiatkom hlavného pojednávania im podpálili osobné motorové vozidlo. Odvolateľka je presvedčená, ţe jej manţel nebol činný pre ţiadnu skupinu. Poukázala aj na rodinné problémy, starostlivosť o maloleté deti. Obţalovaný L. poukázal na tú okolnosť, ţe v bode 1/ je usvedčovaný len jedným svedkom, vzorka DNA v bode 2/ mu bola odňatá nezákonne, pouţitie jeho sluţobného motorového vozidla nebolo preukázané a pokiaľ ide o skutok pod bodom 3/, bol pasívny. Súd taktieţ pochybil pri ukladaní trestu, keď mu dvakrát pripočítal jednu priťaţujúcu okolnosť a pouţil asperačnú zásadu. Navrhol, aby odvolací súd buď vo veci sám rozhodol, alebo vec vrátil na nové konanie. V samostatnom podaní uviedol, ţe väčšinu spoluobţalovaných pozná, avšak nevedel, ţe sú členmi nejakej skupiny, pokiaľ je usvedčovaný, ţe sa stýkal aj s B., tak svedok klame, pokiaľ boli na mieste činu nájdené ohorky s jeho DNA, tak tie sa tam zhodou okolností nachádzali z inej doby, okrem svedka G. teda klamú aj svedkovia B., Ď. aj spoluobţalovaný P. a naopak pravdu hovoria iba tí, ktorí ho neusvedčujú. Boli porušené jeho práva aj pri znaleckom dokazovaní bolo znalcovi zatajené predchádzajúce odsúdenie svedka G., navrhol vypočuť svedka Á. a rozhodnúť o jeho oslobodení. Sestra obţalovaného bliţšie odvolanie podané v prospech neho neodôvodnila. 9 6 To 4/2012 Taktieţ obţalovaný B. namietol porušenie jeho práva na obhajobu, nakoľko pri vyhlasovaní rozsudku bol prítomný iba náhradný obhajca, nebolo rozhodované o jeho námietkach zaujatosti, neboli akceptované návrhy na doplnenie dokazovania. Taktieţ namietol nedoručenie uznesení o pribratí znalcov aj tú skutočnosť, ţe znalec (Dr. O.) nemal k dispozícii celý spisový materiál. Svedkovia, ktorí ho usvedčujú nehovoria pravdu. Namietal aj tú okolnosť, ţe utajený svedok vypovedal bez zloţenia prísahy. Navrhol, aby bola vec po zrušení rozsudku vrátená do iného senátu. Obţalovaný J. uviedol, ţe bol iba ochrankár, nie člen zločineckej skupiny, k bodu 7/ uviedol, ţe nemal v úmysle nikomu spôsobiť váţnu ujmu na zdraví, skutok mal byť miernejšie kvalifikovaný a trest povaţuje za neprimeraný. Navrhol preto, aby bol rozsudok zrušený a odvolací súd vo veci sám rozhodol, poprípade vec vrátil na nové konanie. Obţalovaný B. taktieţ poukázal na porušenie jeho práv na obhajobu, okolnosť, ţe mu neboli doručované uznesenia o pribratí znalcov, vykonané dôkazy povaţuje za nezákonné, výpovede svedkov za rozporuplné, trest za neprimeraný. Navrhol, aby bol spod skutkov oslobodený, alebo aby bola vec vrátená prvostupňovému súdu. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal odvolanie v neprospech obţalovaných B., B., B., K., L., J. a K. do výroku o treste a u obţalovaného Ţ. aj do výroku o vine. Súd I. stupňa,
neho, pouţil nesprávny výpočet trestnej sadzby, čím ukladal miernejšie tresty, u obţalovaného K. mal pouţiť aj ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. Obţalovaného Ţ. mal uznať za vinného aj zo skutku pod bodom 1/. Navrhol preto, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil a vo veci sám rozhodol, pričom navrhol obţalovaným B., B., B., L. a J. uloţil tresty odňatia slobody vo výmere 25 rokov, K. 19, K. 18 a Ţ. 17 rokov. Taktieţ navrhol všetky odvolania obţalovaných a ich príbuzných zamietnuť ako nedôvodné. 10 6 To 4/2012 N. v postavení poškodeného namietali v odvolaní, ţe bolo porušené ich právo na záverečnú reč, ktorú im nebolo umoţnené predniesť. Na podklade podaných odvolaní, Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. po zistení, ţe niet dôvodu na zamietnutie odvolaní
1 ani na zrušenie rozsudku
3 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli, ţe na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, moţno prihliadať len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por. pričom zistil, ţe odvolania sú čiastočne dôvodné. Po splnení prieskumnej povinnosti najvyšší súd zistil, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je chybný pre chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, ţe boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby (§ 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), pretoţe vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy (§ 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por.). Najvyšší súd v súlade s § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. por. rozhodol o podaných odvolaniach na neverejnom zasadnutí, pretoţe postupoval
1 Tr. por. a napadnutý rozsudok trpí takými chybami, ktoré na verejnom zasadnutí nebolo moţné odstrániť. K niektorým odvolacím dôvodom je však úvodom potrebné uviesť, ţe o námietkach odvolateľa (obţalovaný B.) ohľadom absencie jedného z jeho advokátov uţ tunajší súd zaujal stanovisko vo svojich rozhodnutiach ohľadom väzby, na ktoré odvolací súd poukazuje. Poškodená strana – N. bola informovaná o programe hlavného pojednávania (č. l. 7 489c), nezúčastnila sa pojednávania, na ktorom jej zástupca mohol záverečnú reč predniesť, čím sa sama o toto právo dobrovoľne ukrátila. K ďalším odvolacím námietkam - obhajoba obţalovaných, ktorí vyuţili právo podať odvolanie sa domnieva, ţe mali byť pribratí do konania dvaja znalci na skúmanie duševného 11 6 To 4/2012 stavu svedka R. G. a vzorky DNA im boli odňaté protizákonne, je potrebné uviesť nasledujúce. U svedka G. bolo vykonané iba psychologické vyšetrenie na zistenie prípadných porúch s konfabuláciami, za účelom preskúmania validity svedeckej výpovede, teda nešlo o skúmanie duševného stavu, ktoré vyţaduje dvoch znalcov z odboru psychiatrie, ako to je potrebné pri skúmaní duševného stavu obvineného (§ 148 ods. 1 Tr. por.). Vzhľadom na tú okolnosť, ţe nejde ani o objasnenie skutočnosti obzvlášť zloţitej a rozsiahle odborné zisťovanie, postačilo pribratie jedného znalca. A pokiaľ ide o odber vzoriek na účel analýzy deoxyribonukleovej kyseliny, sa
spisového materiálu postupovalo v súlade s ustanovením § 155 Tr. por. a § 3 ods. 1 zákona 417/2002 Z. z. Pokiaľ však ide o ďalšie námietky odvolateľov a ich právnych zástupcov v tom smere, ţe bolo porušené ich právo na obhajobu najmä tým, ţe pri priberaní znalcov, či uţ v prípravnom konaní, ale aj počas konania pred súdom, im neboli uznesenia doručené, je nutné uviesť nasledovné -
3 Tr. por. o pribratí znalca sa rozhodne uznesením. Proti uzneseniu moţno podať sťaţnosť pre vecné dôvody alebo pre osobu znalca.
1 Tr. por. uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením rovnopisu uznesenia. Ustanovenie § 145 ods. 1 Tr. por. ukladá orgánu činnému v trestnom konaní, ktorý znalca pribral povinnosť poskytnúť znalcovi potrebné vysvetlenie zo spisu. Ak je to potrebné pre podanie znaleckého posudku, dovolí znalcovi nazrieť do spisu, prípadne mu spisy poţičia. Môţe mu dovoliť aj to, aby bol prítomný pri vypočúvaní obvineného a svedkov a aby im kládol otázky vzťahujúce sa na predmet znaleckého dokazovania. Znalec je tieţ 12 6 To 4/2012 oprávnený navrhnúť, aby boli inými dôkazmi najprv objasnené okolnosti potrebné pre podanie posudku. Z toho vyplýva, ţe znalec môţe podať posudok spravidla aţ po zadováţení všetkých dôkazov, ktoré sú potrebné pre náleţité zistenie skutkového stavu, z ktorého má znalec vo svojom posudku vychádzať. Ak je znalec vypočúvaný na hlavnom pojednávaní, vypočuje sa zásadne aţ po vykonaní všetkých ostatných dôkazov, z ktorých musí znalec pri svojom posudku vychádzať. Pritom znalec nesmie hodnotiť vykonané dôkazy; ak je podanie posudku závislé od určitého hodnotenia dôkazov, znalec vyslovuje svoje uzávery podmienečne, prípadne alternatívne
toho, ako súd zhodnotí ostatné vykonané dôkazy, od ktorých sú závislé závery znalca. Odvolateľmi bola, v tejto súvislosti, namietaná aj tá okolnosť, ţe znalec PhDr. O. nemal vedomosť a ani listinné dôkazy svedčiace o odsúdení svedka v súvislosti s jeho inou svedeckou výpoveďou (rozsudok Okresného súdu Šaľa, sp. zn. 7T 96/02, ktorý je súčasťou spisového materiálu). Z predloţeného spisového materiálu je zrejmé, ţe odvolatelia – obţalovaní a ich obhajcovia namietali porušenie svojich práv pri pribratí znalcov, ale aj dávali podnet, (navrhovali) vykonať znalecké dokazovanie ohľadom svedka G., či uţ písomne alebo do zápisnice súdu v rámci hlavného pojednávania, v súlade s ustanovením § 2 ods. 10, ods. 11 Tr. por. ako aj s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. por. Prvostupňový súd napokon, na základe týchto podnetov, vydal uznesenie o pribratí znalca PhDr. O., pričom uznesenie okrem znalcovi a svedkovi doručil aj prokurátorovi, avšak nie obţalovaným a obhajcom, čo nekorešponduje s ustanovením § 2 ods. 14 Tr. zák.,
ktorého sú si strany v konaní pred súdom rovné. Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcim „rovnosť zbraní“ medzi obţalovaným na jednej strane a prokurátorom ako ţalobcom v trestnom konaní na strane druhej. 13 6 To 4/2012 Táto základná zásada trestného konania je v Trestnom poriadku upravená v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por. a vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Garantovaná je v takých významných‚ právnych dokumentoch, akými sú Listina základných práv a slobôd a Dohovor.
čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a moţnosť na prípravu obhajoby. Pri posudzovaní, či bolo zásadným spôsobom porušené právo obţalovaných na obhajobu, sú dôleţité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvinených tak, aby boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v ich prospech. Zásada práva na obhajobu vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 9 Trestného poriadku je zásadou ústavnou (č. l. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky) ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd [č. l. 6 ods. 3 písm. b/ a písm. c/] a vzťahuje sa na celé trestné konanie. Jej zabezpečenie je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní ako aj súdu, keďţe právo na obhajobu je dôleţitým predpokladom zistenia skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, ako aj predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Dôkazy s podstatnými procesnými nedostatkami sú neúčinné. Neoznámenie uznesenia obţalovanému, resp. jeho obhajcovi ako osobám oprávneným v zmysle § 186 ods. 1 Trestného poriadku podať proti rozhodnutiu (uzneseniu) o pribratí znalca sťaţnosť (142 ods. 3) je porušením ústavného práva na obhajobu obţalovaného, aj práva na spravodlivý proces vrátane dvojinštančnosti trestného konania. Za zákonný spôsob získania dôkazu z dôkazných prostriedkov v zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku treba povaţovať jednak splnenie formálnych, t.j. procesných podmienok vyţadovaných Trestným poriadkom alebo iným osobitným zákonom na vykonanie konkrétneho dôkazu a jednak splnenie obsahových (materiálnych) podmienok, t.j. aby úkon – pouţitý dôkazný prostriedok na vykonanie resp. získanie dôkazu – bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a pouţitý môţe byť. 14 6 To 4/2012 Prirodzene uvedené závery odvolacieho súdu sa budú týkať len tých uznesení o pribratí znalcov, ktoré boli vydané aţ potom, čo bolo vznesené obvinenie jednotlivým osobám a tie znalecké posudky, na ktoré sa prihliadalo pri rozhodovaní o vine obţalovaných. Neodstránenie tohto nedostatku ani odvolacím súdom by v prípade tých obţalovaných, ktorí vyuţili riadny opravný prostriedok, mohlo viesť k úspešným podaniam dovolania v danej veci. V prípade tých obţalovaných, ktorí boli právoplatne odsúdení, ktorí nepopreli spáchanie skutkov a rozhodnutie o ich vine nebolo zaloţené priamo na dôvode, na ktorého základe rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, nezrušoval rozsudok aj ohľadne týchto obţalovaných, nakoľko ustanovenie § 324 Tr. por. sa na nich nevzťahuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky má teda za to, ţe z dôvodov vyššie uvedených je napadnutý rozsudok predčasný, a preto je nevyhnutné, aby súd prvého stupňa predmetnú vec opätovne, v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol, riadiac sa pritom ust. § 327 ods. 1 Tr. por. Nič mu pritom nebráni v tom, aby prípadne vykonal i ďalšie dôkazy, ktorých potreba vykonania sa ukáţe v doplnenom konaní - dokazovaní na hlavnom pojednávaní. Aţ po odstránení vyššie uvedených nedostatkov a vyhodnotení dôkazov v zmysle hľadísk uvedených v § 2 ods. 12 Tr. por. bude moţné znova rozhodnúť. Z hore uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolania odvolateľov povaţoval za čiastočne dôvodné a s poukazom na konštatované pochybenia v trestnom konaní v súlade s ustanovením § 321 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. a § 322 ods. 1 Tr. por. zrušil napadnuté rozhodnutie a prikázal súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 15 6 To 4/2012 V súčasnom štádiu konania zostávajú dôvody väzby, od ostatného rozhodovania o väzbe jednotlivých obţalovaných nezmenené, preto súd o nej nerozhodol. K zúţeniu väzobných dôvodov by malo dôjsť aţ po vykonaní naznačených nevyhnutných dôkazov. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave 15. novembra 2012 JUDr. Peter H a t a l a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.