← Slovensko

spor o príslušnosť

Obsah (5)§ 185a§ 22§ 171a§ 244§ 16

N a j v y š š í s ú d 6 Ndt 20/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Da

§ 185aods.

1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do

  1. januára 2006 (ďalej už len „Tr. zák.“) a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
  2. januára 2013 v Bratislave spor o príslušnosť medzi Okresným súdom Trenčín a Špecializovaným trestným súdom v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica a

§ 22ods.

2 Tr. por. takto r o z h o d o l : Príslušným na vykonanie konania v prvom stupni v trestnej veci obvineného Q. T. B. a spol. je Okresný súd Trenčín. O d ô v o d n e n i e Dňa 20. augusta 2009 podala prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na Špecializovaný trestný súd v Pezinku obžalobu na obvinených Q. T. B. (1/), V. T. H. (2/), T. L. N. (3/), H. V. D. (4/), N. L. C. (5/), M. H. (6/), V. V. (7/) a A. P. (8/) pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny

§ 185aods.

1 Tr. zák. a trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva

§ 171aods.

1 písm. a/, ods. 4 písm. b/, ods. 5 Tr. zák., a to na skutkovom základe tam bližšie uvedenom. Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica uznesením z 21. apríla 2010, sp. zn. BB-3T 16/2009,

§ 244ods.

1 písm. a/ Tr. por. s poukazom na § 16 ods. 1 písm. b/ Tr. por. postúpil uvedenú trestnú vec na prejednanie a rozhodnutie 2 6 Ndt 20/2012 Okresnému súdu Trenčín ako vecne a miestne príslušnému (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6. októbra 2010). Okresný súd Trenčín uznesením z 3. septembra 2012, sp. zn. 2T 114/2010,

§ 244ods.

1 písm. a/ Tr. por. per analogiam vyslovil svoju nepríslušnosť a v zmysle § 22 ods. 2 Tr. por. trestnú vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie sporu o príslušnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený obom súdom (§ 22 ods. 2 Tr. por.) prejednal predmetný spor o príslušnosť a dospel k záveru, že príslušným súdom na vykonanie konania v prvom stupni v trestnej veci obvineného Q. T. B. a spol. je Okresný súd Trenčín.

§ 22ods.

1 Tr. por. spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd im najbližšie spoločne nadriadený.

§ 22ods.

2 Tr. por. najbližšie spoločne nadriadený súd okresného súdu alebo krajského súdu na jednej strane a Špecializovaného trestného súdu na druhej strane je najvyšší súd.

§ 16ods.

1 písm. b/ Tr. por. okresný súd v sídle krajského súdu vykonáva v prvom stupni konanie, ak bol skutok spáchaný organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou.

§ 244ods.

1 písm. a/ Tr. por. pri predbežnom prejednaní obžaloby súd postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný. Špecializovaný trestný súd svoje rozhodnutie o postúpení veci odôvodnil v podstate tým, že hoci v danom prípade prokurátorka založila jeho pôsobnosť na páchaní trestnej činnosti zločineckou skupinou, nikde v obžalobe niet ani len zmienky o dôkazoch, usvedčujúcich obvinených z konania, ktoré by bolo možné podradiť pod trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. To, že v žalovanom konaní nemohlo ísť o zločineckú skupinu je pritom zrejmé už i zo samotnej konštrukcie skutkov uvedených v obžalobnom návrhu. Z tej je úplne jednoznačné, že tu išlo len o vzájomnú dohodu 3 6 Ndt 20/2012 a spoluprácu páchateľov, pri jednom skutku dokonca došlo k nezhode medzi organizátormi a nedošlo k preprave skupiny do Č. a v inom skutku sa zasa so svedkom dohodli na prevoze migrantov.

jeho názoru už v čase rozhodovania o predbežnom prejednaní obžaloby je možné s určitosťou tvrdiť, že v dokazovaní na hlavnom pojednávaní, v miere rozumnej istoty už nemožno očakávať také zvraty, ktoré by súd viedli k záveru, že k založeniu zločineckej skupiny došlo a žalovaný skutok (nedovoleného prekročenie štátnej hranice a prevádzačstvo) bol spáchaný jej členmi. Ďalej senát Špecializovaného trestného súdu pomerne podrobne rozobral, aké konkrétne znaky sú potrebné pre naplnenie pojmu zločinecká skupina a tiež aj to, čím sa táto odlišuje od skupiny organizovanej (§ 89 ods. 26, ods. 27 Tr. zák. platného v čase spáchania žalovanej trestnej činnosti). A čo sa týka samotného postúpenia veci Okresnému súdu Trenčín (ako okresnému súdu v sídle kraja, nakoľko je dôvodný predpoklad, že žalovaná trestná činnosť v súvislosti s prevádzačstvom bola spáchaná organizovanou skupinou), tak toto má byť opodstatnené tým, že práve v obvode daného súdu mala byť spáchaná rozhodujúca časť trestnej činnosti obvinených, resp. malo tu dôjsť k spáchaniu najväčšieho počtu čiastkových útokov, tvoriacich základ trestného činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva. Okresný súd Trenčín v odôvodnení svojho rozhodnutia o neuznaní príslušnosti naopak poukazuje na to, že už z obsahu výpovede obvinenej M. H. vyplýva, že riadiacim členom skupiny bol N. Q. A. (zvaný tiež „P.“), pričom táto skutočnosť je

jeho názoru natoľko podstatná, že ju nemožno prehliadnuť a nemožno tento dôkaz o existencii zločineckej skupiny iba vzhľadom na rozsah vyšetrovacieho spisu posúdiť ako „nepodstatný“. Dôkazy nazhromaždené v prípravnom konaní pritom tiež ďalej napovedajú o tom, že skupina páchateľov v stíhaných skutkoch sa vyznačovala deľbou práce, skupina ako taká a jej činnosť bola pre členov neprehľadná, títo často menili telefónne čísla, správali sa ostražito, avšak vždy niektorý z nich bol tým, kto mal konkrétny skutok zorganizovať a naplánovať, pričom jeho realizáciou boli poverení aj (už iba) ostatní spoluobvinení. V konečnom dôsledku je potom možné z takejto konštrukcie vyvodiť aj záver o vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Čo sa týka predpokladu koordinovanosti a plánovitosti, tak tieto odvíja predovšetkým od tej skutočnosti, že väčšina obvinených v danej trestnej veci sú resp. boli v minulosti príslušníci iného štátu. A napokon okresný súd upozornil na to, že práve dokazovanie súdu na hlavnom pojednávaní môže priniesť celý rad priamych či nepriamych dôkazov, či už získaných prostredníctvom výpovedí samotných obvinených alebo svedkov 4 6 Ndt 20/2012 ich trestnej činnosti, a z toho dôvodu preto nie je možné v tomto štádiu konania bez vykonania akýchkoľvek dôkazov prezumovať opak. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal predložený spisový materiál v rozsahu vzťahujúcom sa k predmetného sporu a dospel k takému názoru (nejde tu pritom o žiadne prejudikovanie viny), že v danom prípade nie je opodstatnená pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu, a teda na prejednanie veci v prvom stupni je príslušný Okresný súd Trenčín. V tejto súvislosti treba upozorniť najmä na opis konania páchateľov v zmysle skutkovej vety obžaloby, ktorý sa skutočne nepodobá fungovaniu zločineckej skupiny ako najvyššej formy organizovanej skupiny páchateľov, a tiež i dôkaznú núdzu (absencia dôkazov) v prípade skutku I. obžaloby kvalifikovaného ako trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny

§ 185aods.

1 Tr. zák. Pokiaľ ide potom o podrobnejšie odôvodnenie, tak tu odkazuje na rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu, ktoré považuje v celom rozsahu za správne a plne sa s ním stotožňuje. A napokon nedá najvyššiemu súdu nepoukázať na skutočnosť, že prokurátor nepodal voči rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu o postúpení trestnej veci na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trenčín sťažnosť, čo vlastne svedčí o tom, že si bol zrejme vedomý, že ním navrhovaná právna kvalifikácia v konaní pred súdom neobstojí. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 24. januára 2013 JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.