N a j v y š š í s ú d 6 Tost 25/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. D

§ 9ods.

2, § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 5 Tr. zákona, obvinený I. J. v bodoch 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 pokračovací trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 5 Tr. zákona, čiastočne spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona, čiastočne samostatne podľa § 9 ods. 1 Tr. zákona, obvinený P. F. v bodoch 2, 3, 4, 5, 8 pokračovací trestný čin

§ 9ods.

2, § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 5 Tr. zákona, obvinený P. T. 5 6 Tost 25/2011 v bode 1 trestný čin

§ 9ods.

2, § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 4, ods. 5 Tr. zákona. Krajský súd v Trnave

1. januára 2004 predmetnú vec postúpil Okresnému súdu Piešťany. Okresný súd Piešťany
2. februára 2004 podľa § 188 ods. 1 písm. a/ Tr. por. neuznal svoju príslušnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí
3. marca 2004 rozhodol, že vecne príslušným súdom na vykonanie konania v prvom stupni je Krajský súd v Trnave. Krajský súd v Trnave uznesením, sp. zn. 2T 2/2004, z
4. mája 2011 podľa § 188 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vrátil vec proti obžalovanému P. S. a spol. prokurátorovi na došetrenie. Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave o vrátení veci na došetrenie podal v zákonnej lehote sťažnosť krajský prokurátor v Trnave. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie po vyše siedmich rokoch nečinnosti Krajského súdu v Trnave s alibistickým, účelovým odôvodnením je mimoriadne hrubým porušením jednej zo základných zásad trestného konania vyjadrenej v ustanovení § 2 ods. 4 Tr. por. č. 141/1961 Zb. a je v rozpore s čl. 48 ods. 2 ústavy. Krajský súd po skončení dlhodobej nečinnosti podľa názoru prokurátora bol povinný primárne skúmať či v dôsledku uplynutia päťročnej premlčacej doby nedošlo k zániku trestnosti činu a či je ďalšie trestné stíhanie obžalovaného prípustné. Dôvody vrátenia veci na došetrenie sú rýdzo alibistické, účelové a očividne majú za cieľ iba prekryť dlhoročnú nečinnosť krajského súdu vo veci. K dôvodom vrátenia veci na došetrenie uviedol, že práva obvineného F. na obhajobu v prípravnom konaní porušené neboli, pretože v každom štádiu konania mal obhajcu či už ustanoveného alebo zvoleného, ktorí reálne mohli vykonávať príslušné obhajovacie práva. K vyšetrovaciemu spisu boli pripojené ako vecné dôkazy nosiče (magnetofónové kazety č. 1 až 10) so zvukovým záznamom z odpočutých telefonických rozhovorov a bol 6 6 Tost 25/2011 do neho založený aj doslovný prepis záznamu telekomunikačných činností, v ktorom sú uvedené údaje o mieste, čase a zákonnosti vykonania odpočúvania. Zvukové záznamy na magnetofónových páskach si môže súd prehrať a skonfrontovať s doslovným prepisom záznamu odpočutých telefonických rozhovorov. Súdom požadované kriminalistické skúmania ohľadne skutkov v bodoch 3, 8, 9 a 10 obžaloby sú po uplynutí doby viac ako 10 rokov od spáchania ostatného skutku bezpredmetné, pretože sú reálne nevykonateľné. Požiadavka súdu na opätovné vypočutie svedkov E. D. a J. K., ktorí sú blízkymi príbuznými obvineného P. S., je nezmyselná, pretože títo svedkovia môžu reálne využiť právo odoprieť výpoveď v zmysle § 100 ods. 2 Tr. por. Okrem toho nie je zrejmé, o akých, súdom uvádzaných podstatných okolnostiach niektorých prípadov, by mali byť títo svedkovia vypočutí. Rovnako nezmyselná je aj požiadavka súdu na doplnenie odborných vyjadrení ohľadne vyčíslenia jednotlivých škôd na veciach, ktoré boli odcudzené alebo poškodené pri páchaní trestnej činnosti, keďže všetky odborné vyjadrenia sú vypracované príslušným orgánom a o správnosti týchto odborných vyjadrení nie sú žiadne pochybnosti. V závere odvolania uviedol, že ak by sa malo zrealizovať došetrenie požadované súdom, viedlo by to k ďalšiemu neúmernému predĺženiu trestného konania, avšak bez potrebného efektu, v dôsledku čoho by sa ešte viac zoslabila účinnosť trestného postihu páchateľov tejto vysoko nebezpečnej organizovanej trestnej činnosti a negovala by sa tak mravenčia práca desiatok príslušníkov Policajného zboru vynaložená pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní jej páchateľov. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu v celom rozsahu zrušil a uložil súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná. 7 6 Tost 25/2011 V úvode je treba uviesť, že Krajský súd v Trnave svojou nečinnosťou spôsobil prieťahy v konaní a je potrebné súhlasiť s názorom prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave, že súd svojou nečinnosťou konal v rozpore so zásadou zakotvenou v § 2 ods. 13 právnej úpravy Trestného poriadku účinného do
5. decembra 2005 a v rozpore s čl. 50 ods. 3 ústavy. Z dôvodov, pre ktoré vráti prvostupňový súd vec prokurátorovi na došetrenie, ktoré Krajský súd v Trnave uviedol, v uznesení o vrátení veci na došetrenie je opodstatnený len jeden dôvod, že v konaní bolo porušené právo na obhajobu u obžalovaného P. F.. Ďalšie dôvody, ktoré sú uvedené v uznesení o vrátení veci na došetrenie, vzhľadom na uplynutie času od podania obžaloby do rozhodnutia súdu o vrátení veci na došetrenie sú neopodstatnené a najvyšší súd sa stotožňuje s tým, čo uviedol krajský prokurátor v podanej sťažnosti. Uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. Spr. 1/01-12, zo
6. januára 2001 bol obžalovanému P. F. ustanovený obhajca JUDr. T. S..
7. januára 2001 manželka obžalovaného P. F. v predmetnej veci zvolila obžalovanému obhajkyňu JUDr. Z. C..
8. apríla 2001 manželka obžalovaného zvolila manželovi obhajcu JUDr. M. T..
9. júna 2002 oznámil obžalovaný vyšetrovateľovi, že vypovedal plnú moc svojmu zvolenému obhajcovi JUDr. T., a prehlásil, že obhajcu v predmetnej trestnej veci si nevolí a nezvolí a súhlasí s tým, aby ho zastupoval ustanovený obhajca JUDr. T. S.. Uvedené skutočnosti dňa
10. júna 2002 vyšetrovateľ oznámil JUDr. S. a zároveň mu oznámil, že predpokladaný termín oboznámenia s výsledkami vyšetrovania je u poškodených naplánovaný na
11. júna 2002 a u obvinených na
12. júna 2002 v priebehu celého dňa. Dňa
13. mája 2003 vyšetrovateľ zaslal JUDr. S. oznámenie o vykonaní úkonu, že dňa
14. júna 2003 bude vykonaný úkon oboznámenie s výsledkami vyšetrovania a poučil ho, že uvedeného úkonu sa má právo zúčastniť, ale nie je to jeho povinnosť. JUDr. S. predvolanku prevzal
15. mája 2003, v ten istý deň ako obžalovaný. Obžalovaný sa zúčastnil oboznamovania s výsledkami vyšetrovania, spis študoval v čase od 13.00 hod. do 14.00 hod. Pred začatím oboznamovania s vyšetrovacím spisom vyhlásil, že oboznamovania sa zúčastní 8 6 Tost 25/2011 bez prítomnosti svojho obhajcu, prehlásil, že nežiada o jeho prítomnosť pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu a prehlásil, že nemá žiadne návrhy na doplnenie vyšetrovania.
16. marca 2010 súd vyzval obvineného P. F., aby si zvolil obhajcu.
17. apríla 2010 obvinený splnomocnil JUDr. N. W. B., aby ho zastupovala vo veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 2T 2/
19. apríla 2010 oznámila udelenie plnej moci JUDr. N. W. B. Krajskému súdu v Trnave a v prílohe zaslala plnomocenstvo krajskému súdu.
20. apríla 2010 JUDr. N. W. B. ako splnomocnená advokátka obžalovaného v IV. rade P. T. sa dostavila na krajský súd a študovala spis od 8.55 hod. do 11.00 hod. a požiadala krajský súd o vyhotovenie fotokópie zo súdneho spisu. Ustanovený obhajca JUDr. S.
21. júna 2002 zaslal na Krajský úrad vyšetrovania list, v ktorom uviedol, že je prekvapujúce, že Okresný súd Trnava doteraz nezrušil jeho ustanovenie v zmysle § 39 Tr. por. vzhľadom k tomu, že došlo k zvoleniu iného advokáta na plnú moc. Tým, že si obvinený P. F. zvolil iného obhajcu, je to prejav nedôvery voči nemu. Vzhľadom na túto situáciu požiadal vyšetrovateľa, aby bol od povinnosti obhajovať oslobodený a aby bol namiesto neho ustanovený iný obhajca. Dňa
22. júla 2002 zaslala sudkyňa pre prípravné konanie list vyšetrovateľovi, v ktorom uviedla, že doteraz nikto nepožiadal o zrušenie obhajcu JUDr. S. v konaní vedenom pod sp. zn. KÚV–105/OVVK-2000, a sám obvinený ustanoveného obhajcu nenamietal a z jeho posledného podania na Krajskom úrade vyšetrovania Policajného zboru Nitra zo dňa
23. júna 2002 vyplýva, že na jeho zastupovaní trvá. Nie sú splnené podmienky podľa § 40 Tr. por. oslobodiť od povinnosti obhajovania ustanoveného obhajcu. Samotnú skutočnosť, že bol na základe plnej moci manželky obvineného splnomocnený aj advokát JUDr. T., neoprávňuje súd rozhodnúť o zrušení ustanoveného obhajcu.
24. mája 2003 zaslal JUDr. T. S. prípis vyšetrovateľovi Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Nitre, v ktorom popísal, ako sa postupovalo vo veci obvineného P. F., v súvislosti s jeho obhajobou a upozornil ho na to, že jeho ustanovenie za obhajcu malo byť dávno zrušené v zmysle § 40 Tr. por. Vyslovil v podaní názor, že v zmysle Trestného poriadku a stanoviska zákonodarcu k tomuto ustanoveniu voľbou nového obhajcu zanikajú oprávnenia predchádzajúceho obhajcu, v danom prípade jeho oprávnenie advokáta zaniklo
25. januára 2001, keď si P. F. zvolil za obhajcu JUDr. T.. 9 6 Tost 25/2011
26. októbra 2003 JUDr. S. zaslal do spisu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 27T 2/03 podanie, v ktorom uviedol, že z Krajskej prokuratúry v Trnave dostal oznámenie, že v trestnej veci obvineného P. F. bola podaná obžaloba. Upozornil Krajský súd v Trnave, že on nie je obhajcom obvineného P. F. a vyslovil názor, že v rámci prípravného konania došlo k procesnému pochybeniu v tom smere, že v určitom štádiu trestného konania obvinený nemal advokáta, napriek tomu, že ho mal mať a že voľbou nového obhajcu zanikajú oprávnenia predchádzajúceho obhajcu. Vyšetrovateľa upozornil, že odvolaním plnej moci JUDr. T. zo strany P. F. nedošlo k obnoveniu jeho ustanovenia s tým, že jeho oprávnenie ustanoveného advokáta zaniklo dňom
27. januára 2001, keď si P. F. zvolil za obhajcu JUDr. T. na plnú moc. Z pohľadu toho či došlo k porušeniu práva na obhajobu, je potrebné zisťovať, či po formálnej stránke boli splnené všetky podmienky na výkon práva obhajoby a či aj došlo k reálnemu výkonu práva na obhajobu. Je potrebné konštatovať, že došlo k porušeniu práva na obhajobu po formálnej stránke zo strany vyšetrovateľa a zo strany obhajcu došlo k porušeniu práva výkonu obhajcu tým, že reálne práva nevykonával, aj keď ich vykonávať mal. Podľa § 39 ods. 1 Tr. por. obhajcu ustanoví a ak pominú dôvody nutnej obhajoby, ustanovenie zruší predseda senátu a v prípravnom konaní sudca. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vyšetrovateľ mal po tom, ako si obvinený, resp. jeho manželka zvolila obhajcu, požiadať súd o zrušenie ustanovenia obhajcu JUDr. S.. Obhajca mal podľa ustanovenia Trestného poriadku povinnosť vykonávať práva obhajcu až dovtedy, kým mu nebude doručené rozhodnutie o zrušení ustanovenia. Podstatné pre posúdenie celej veci je ale to, že v určitom štádiu trestného konania nedošlo k reálnemu výkonu práv obhajcu. Uznesením súdu jeho ustanovenie nebolo zrušené, preto mal reagovať na predvolania vyšetrovateľa, aby sa prišiel oboznámiť s výsledkami vyšetrovania. Nič na tejto skutočnosti nemení to, že obvinený vyhlásil, že netrvá na prítomnosti obhajcu pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania. Z prípisov obhajcu 10 6 Tost 25/2011 JUDr. T. S. adresovaných Krajskému úradu vyšetrovania, Krajskému súdu v Trnave vyplýva, že reálne obvineného nezastupoval, aj keď mu táto povinnosť zo zákona vyplýva. Z konštatovaného je zrejmé, že k porušeniu práva na obhajobu došlo. Právo na obhajobu je jedným zo základných práv, ktoré je zakotvené v ustanovení čl. 50 ods. 3 ústavy a v Trestnom poriadku, podľa ktorého sa v konaní postupuje v základných zásadách § 2 ods. 13 a ide o právo, ktoré garantujú aj rôzne medzinárodné dokumenty. Je potrebné ho rešpektovať v každom štádiu trestného konania. Jeho porušenie (nie ale každé) musí byť v konaní odstránené a napravené. V danom prípade došlo k porušeniu práva na obhajobu v konaní takým spôsobom, že nie je toto pochybenie možné napraviť iným spôsobom len tak, že keď nedošlo k reálnemu výkonu práva na obhajobu pri vykonávaní úkonov v predmetnej veci v prípravnom konaní, tieto úkony sa musia zopakovať za účasti obhajcu. V ďalšom konaní bude potrebné vykonať predovšetkým oboznámenie obvineného a jeho obhajkyňu s výsledkami vyšetrovania a podať novú obžalobu. Aj napriek prieťahom a nečinnosti zo strany Krajského súdu v Trnave nie je možné toto pochybenie napraviť iným spôsobom, len tak, že budú vykonané úkony tak, aby bolo zabezpečené právo obvineného na obhajobu. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
28. októbra 2011 JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r. predseda senátu Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová