Obsah (6)

§ 22§ 57§ 246c§ 250d§ 157§ 224

Najvyšší súd 6Sži/9/2012 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: EURA, občianske združenie, so sídlom Tupého 25/A, Bratislava, v zastúpení JUDr

§ 22ods.

1 uvedeného zákona a včasnosť podania ţaloby proti fiktívnemu rozhodnutiu ţalovaného zo dňa 24. septembra 2009 v intenciách § 250b ods. 1 O.s.p.

§ 57ods.

2 O.s.p. a s § 250d ods. 3 O.s.p.. Konštatoval, ţe prvostupňový správny orgán Úrad na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je organizačnou zloţkou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, je jeho útvarom, ktorého riaditeľ je priamo podriadený ministrovi vnútra, s poukazom na organizačný poriadok Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 117/2010 o podriadenosti útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Krajský súd po preskúmaní fiktívneho rozhodnutia ţalovaného zo dňa

1. septembra 2009 dospel k záveru, ţe ţalobca podal ţalobu na preskúmanie tohto rozhodnutia po uplynutí dvojmesačnej lehote ustanovenej v § 250b ods. 1 O.s.p., teda oneskorene, a preto v súlade s § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil. Uviedol, ţe lehota na vydanie druhostupňového rozhodnutia určená § 19 ods. 3 ZSI začala ţalovanému plynúť odo dňa doručenia rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu (č. KM-935/7/SI-2009 zo dňa
2. augusta 2009), ktorý bol podľa obsahu spisu ţalovanému doručený dňa
3. septembra 2009, s poukazom na to, ţe zákonná 15 dňová lehota na vydanie rozhodnutia o rozklade márne uplynula dňom
4. september 2009, keďţe ţalovaný v tejto lehote rozhodnutie o rozklade nevydal, majúc za to, ţe podľa citovaného ustanovenia § 19 ods. 3 ZSI sa predpokladám, ţe ţalovaný vydal 3 6Sži/9/2012 rozhodnutie, ktorým rozklad zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, pričom za deň doručenia tohto rozhodnutia ţalobcovi sa povaţuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia, teda
5. septembra 2009 a keďţe ţalobca podal ţalobu na súd osobne aţ
6. novembra 2009 je zrejmé, ţe nedodrţal dvojmesačnú lehotu podľa § 250b ods. 1 O.s.p. na podanie ţaloby. Podľa názoru krajského súdu pokiaľ išlo o rozhodnutie ţalovaného č. SLV- 464/OLVS-2009 zo dňa
7. septembra 2009, toto vzhľadom na existenciu fiktívneho rozhodnutia uţ nemoţno povaţovať za vydané podľa práva, pretoţe ide o rozhodnutie nadbytočné a duplicitné, z ktorých dôvodov na uvedené rozhodnutie nemoţno hľadieť ako na individuálny správny akt, ktorým bolo rozhodnuté vo veci ţiadosti ţalobcu o sprístupnenie predmetnej informácie, keďţe v tejto veci ţalovaný rozhodol právoplatným fiktívnym rozhodnutím zo dňa
8. septembra
9. Krajský súd dospel k záveru, ţe vzhľadom tomu, ţe toto rozhodnutie bolo vydané a ţalobcovi doručené a z dôvodu zachovania právnej istoty, bolo potrebné a vhodné takéto zmätočné rozhodnutie zrušiť, pretoţe vychádza z nesprávneho právneho posúdenia dôsledkov plynutia zákonnej lehoty stanovenej v zákone o slobodnom prístupe k informáciám pre rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa. Krajský súd dal do pozornosti, ţe po zrušení napadnutého rozhodnutia zo dňa
10. septembra 2009 a vrátení veci ţalovanému ( § 250j ods. 2 O.s.p.), však prichádza do úvahy len vec odloţiť, nakoľko konanie vo veci ţiadosti ţalobcu o sprístupnenie predmetnej informácie bolo právoplatne skončené vydaním fiktívneho rozhodnutia, ktorým bol zamietnutý rozklad ţalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o nesprístupnení poţadovanej informácie (§ 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku). Krajský súd rozhodnutie o náhrade trov odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi právo na náhradu trov nepriznal, pretoţe jeho úspech v konaní bol len čiastočný a súčasne prihliadol na to, ţe k zrušeniu rozhodnutia uvedeného vo výroku rozsudku došlo z iných dôvodov ako namietal ţalobca v ţalobe s poukazom na to, ţe ţalovaný náhradu trov konania neţiadal a v konaní mu ani ţiadne trovy nevznikli. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu v časti, ktorou súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v napadnutej časti zmenil a priznal mu náhradu trov celého konania v zmysle predloţeného vyčíslenia. Ţalobca v dôvodoch odvolania vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie jeho úspechu v konaní, keď jeho úspech v konaní posúdil ako čiastočný. 4 6Sži/9/2012 Uviedol, ţe ţalobou napádal dve rozhodnutia, pričom de iure išlo o dva samostatné ţalobné návrhy spísané na jednej listine a keďţe s jedným ţalobným návrhom v celom rozsahu uspel, mala mu za tento ţalobný návrh byť priznaná plná náhrada trov konania. Dôvodil, ţe pokiaľ prvostupňový súd uviedol, ţe dôvodom zrušenia rozhodnutia zo dňa
11. septembra 2009 č. SLV-464/OLVS-2009 bola jeho nezákonnosť a nadbytočnosť, pretoţe bolo vydané po právoplatnom skončení konania, tak práve tento dôvod ţalobca vo svojej ţalobe výslovne uviedol. Povaţoval za pochybenie, keď súd prvého stupňa tvrdil, ţe rozhodnutie zrušil pre vadu, ktorú ţalobca nenamietal, pričom prvostupňový súd súčasne uvedenú domnelú skutočnosť absencie úspešne namietanej vady vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p., aj keď v odôvodnení to výslovne neuviedol, vysloviac názor, ţe takéto posúdenie veci je v rozpore so zákonom a tieţ v rozpore s ústavou. V danej súvislosti ţalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
12. decembra 2009 č. II. ÚS 351/09 - 33 a zo dňa
13. septembra 2011 č. II. ÚS 181/11 – 35, ktorých právne vety citoval. Poukázal na to, ţe účelom náhrady trov konania je kompenzovať účastníkovi konania výdavky, ktoré musel vynaloţiť v dôsledku protiprávneho konania, proti ktorému sa musel brániť súdnou cestou, resp. kompenzovať mu výdavky, ktoré musel vynaloţiť v dôsledku neoprávneného podania návrhu. Dôvodil, ţe úprava náhrady trov konania je podľa Občianskeho súdneho poriadku zaloţená na zásade úspechu v konaní a nie na zásade zásluhovosti. S poukazom na to, ţe úspešným je vo veci ten účastník konania, ktorého meritórnemu návrhu bolo vyhovené, pričom meritórnym návrhom je to, čoho sa účastník domáhal a nie argumenty a dôvody, o ktoré svoj návrh opieral, vyslovil názor, ţe v konaní mal ţalobca úspech, keď v danom prípade sa ţalobou domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného a súd prvého stupňa rozhodol v súlade s návrhom a rozhodnutie ţalovaného zrušil, pričom na jeho úspechu v konaní, by nič nemenilo ani to, ak by prvostupňový súd rozhodnutie zrušil z iného dôvodu, neţ aký by ţalobca uviedol v ţalobe. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril, odvolací návrh nepodal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p

§ 246c

ods.1) preskúmal rozhodnutie krajského súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.1) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust.

§ 214 ods. 2 O.s.p.

ust. § 246c ods. 1 a dospel 5 6Sži/9/2012 k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti nie je moţné potvrdiť a ani zmeniť. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania, ktorým súd prvého stupňa zastavil konanie o ţalobe, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu zo dňa

1. septembra 2009 a súčasne jeho zrušenia a vrátenia veci mu na ďalšie konanie. Súčasne prvostupňový súd zrušil ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa
2. septembra 2009, ktorým ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorými bola zamietnutá ţiadosť o sprístupnenie informácie. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, ţe účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal so ţalobným návrhom ţalobcu a s jeho ţalobnými námietkami a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil úspešnosť ţalobcu v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí ţalovaného. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorými rozhodnutiami ţalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o zamietnutí ţiadosti ţalobcu o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250k ods. 1, 2 O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo 6 6Sži/9/2012 rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Ak po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré sa k novej žalobe opäť zrušilo preto, že sa správny orgán odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom rozsudku súdu bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu, uloží súd správnemu orgánu, aby žalobcovi nahradil všetky trovy súdneho konania. Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo súd pri preskúmavaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu nielen so zreteľom na hmotné právo, ale posudzuje zákonnosť rozhodnutia a postupu aj vzhľadom k tomu, či správny orgán postupoval v konaní 7 6Sži/9/2012 v súlade s procesnými predpismi a v rámci súdneho prieskumu prihliada k tým procesným vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Posudzuje splnenie zákonných podmienok pre súdny prieskum v zmysle § 248 O.s.p.

§ 250dods.

2, 3 O.s.p.. Výsledkom súdneho prieskumu v merite veci je rozhodnutie súdu rozsudkom tak, ţe ţalobu zamietne alebo rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie ( § 250j ods. 1, 2, 3 O.s.p.). V rozhodnutí vo veci samej spravidla súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov konania postupom podľa § 250k ods. 1, 2 O.s.p. Povinnosťou súdu je rozsudok odôvodniť v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p.

§ 157ods.

2, tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, stručne, jasne a výstiţne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v ţalobe a zodpovedal na najdôleţitejšie namietané otázky, ako aj vysporiadal sa s námietkami, ktorými ţalobca v ţalobe namietal hmotnoprávne alebo procesné pochybenia správneho orgánu. Takéto odôvodnenie sa týka všetkých výrokov rozhodnutia súdu. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa náleţite nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, keď z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu týkajúceho sa náhrady trov konania nevyplýva, v akom rozsahu súd prvého stupňa posudzoval úspešnosť ţalobcu v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí ţalovaného správneho orgánu a postup im predchádzajúci, keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol bez ďalšieho zdôvodnenia, ţe úspech ţalobcu bol v konaní len čiastočný a súčasne, ţe prihliadol na to, ţe k zrušeniu rozhodnutia uvedeného vo výroku rozsudku došlo z iných dôvodov ako namietal ţalobca v ţalobe. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa náhrady trov konania náleţite nevyhodnotil, z akých dôvodov povaţoval úspech ţalobcu v preskúmavacom konaní za čiastočný a súčasne pre posúdenie úspešnosti ţalobcu jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyhodnotil námietky ţalobcu uvedené v ţalobe. Ţalobca v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa časti týkajúcej sa náhrady trov konania namietal nesprávne právne posúdenie prvostupňovým súdom jeho úspech v preskúmavacom konaní. 8 6Sži/9/2012 Senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, ţe Ústavný súd Slovenskej republiky otázkam týkajúcim sa nutnosti náleţitého odôvodnenia rozhodnutia ( a to všetkých jeho výrokov) uţ venoval značnú pozornosť vo svojej rozsiahlej judikatúre. ( napr. sp. zn. I. ÚS 243/07, sp. zn. I. ÚS 114/08, sp. zn. III. ÚS 36/2010, sp. zn. IV. ÚS 1/02, sp. zn. II. ÚS 174/04, sp. zn. III. ÚS 117/07, sp. zn. III. ÚS 332/09 ) Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jedným z týchto princípov, predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07), spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia totiţ musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, pritom súd starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre súčasne konštatuje, ţe súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís, dospel boli pre širšiu právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Súd musí súčasne vychádzať z toho, ţe je povinný poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonností tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.). Taktieţ Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozsiahlej judikatúre venoval veľkú pozornosť problematike náleţitostí odôvodnenia rozhodnutí, v ktorej zdôrazňoval, 9 6Sži/9/2012 ţe z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi strán (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30). Povinnosť súdu náleţite odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva aj z rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keďţe z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, týkajúceho sa náhrady trov konania, nevyplýva ako súd posudzoval úspešnosť ţalobcu vzhľadom k rozsahu a dôvodom ţaloby, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí a postupu ţalovaného správneho orgánu, keď v odôvodnení rozsudku vo veci samej nedal jednoznačnú odpoveď na zásadné otázky týkajúce sa úspešnosti ţalobcu. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu tak v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania je nezrozumiteľné, nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Uvedené skutočnosti viedli odvolací súd k rozhodnutiu, ktorým rozsudok krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3, veta druhá O.s.p.

§ 246cods.

1 a s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu a vo veci náhrady trov konania opäť rozhodnúť. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v novom rozhodnutí podľa § 246c ods. 1 O.s.p.

§ 224ods.

3 rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, ţe pri opise rozsudku došlo k zrejmej chybe v písaní, keď v rozhodnutí je uvedený dátum: dňa

1. februára 2010, pričom k vyhláseniu uvedeného rozhodnutia došlo dňa
2. februára
3. 10 6Sži/9/2012 Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
4. mája 2013 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ing. Dagmar Lojová