p. Dovolací súd konštatoval, že súdy sa zákonnými ustanovenia §
p. riadili, konkrétne ust, § 75 ods. 8 O. s. p. súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol uznesením, ktoré doručil žalobcovi. Žalovaným ho nedoručoval v súlade s § 75 ods. 8 O. s. p. Ani odvolanie podané žalobcom nebolo doručované žalovaným, čo je v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Žalovaní bez vyzvania súdu, napriek tomu, že odvolanie žalobcu im nebolo doručené, zaslali súdu prvého stupňa vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobcu uznesením
p., pričom na nariadenie predbežného opatrenia a na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o predbežnom opatrení, súd prvého stupňa ani odvolací súd nemusí nariadiť pojednávanie.(§ 223 O. s. p.). Dovolací súd vychádza z názoru, že zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania (nie s konečnou platnosťou, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Dovolací súd poukazuje, že ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a predbežným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. 5úd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného 8 5 Obdo 33/2012 opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. Keďže odvolací súd pri úvahe o tom, či sú osvedčené skutočnosti rozhodné pre nariadenie predbežného opatrenia, postupoval v konaní v súlade s uvedenými závermi, nie je prípustnosť dovolania daná podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Dovolací súd poznamenáva/, že námietky dovolateľov, týkajúce sa: 1/ realizácie prevodu obchodných podielov za obvyklých trhových podmienok neukracujúcich veriteľov. 2/ nevyvsporiadanie sa s požiadavkou preukázania bezprostredne hroziacej ujmy a 3/ či nešlo o ekvivalentný právny úkon, ktorý odporovateľným nikdy nemôže byť, sa týkajú merita veci uplatnenej žalobcom v žalobe o odporovateľnosť právneho úkonu, ku ktorým je potrebné vykonať riadne dokazovanie, čo odporuje zmyslu predbežného opatrenia ako dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Preto k nim dovolací súd ako nedôvodným nemohol prihliadnuť. Dovolací súd sa zaoberal aj námietkou tzv. zmätočnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, ktoré podľa dovolateľov nie je riadne odôvodnené. Dovolací súd preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu za použitia ust § 76 ods. 4 O. s. p. a dospel k názoru, že napadnuté uznesenie vykazuje všetky náležitosti vyžadované Občianskym súdnym poriadkom. Keďže odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd toto skonštatoval v odôvodnení a ďalšie dôvody už nemusel uvádzať. Preto dovolací súd vyhodnotil námietku dovolateľov o zmätočnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu za nedôvodnú a nemohol k nej prihliadnuť. 9 5 Obdo 33/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako vyplýva z vyššie uvedeného, nezistil v predmetnej veci prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 O. s. p. a prípustnosť dovolania vzhľadom na ust. § 239 ods. 3 O. s. p. nie je daná ani podľa ust. § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., preto dovolanie žalovaných podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol, keďže dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. O trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 145 O. s. p.). Dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal toto uznesenie hlasovaním, a to pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 13. decembra 2012 JUDr. Darina Ličková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.