← Slovensko

o 3 425,19 € s príslušenstvom

Obsah (16)§ 142§ 205§ 243b§ 241§ 237§ 238§ 153§ 1§ 45§ 15§ 47§ 50§ 95§ 102§ 115§ 234b

Najvyšší súd 7 Cdo 132/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P., nar. X., bývajúceho P.V., proti ţalovanému P., nar. X., bývajúcemu P.V.,

§ 142ods.

1 O.s.p. ţalobcovi trovy konania 556,92 € na účet jeho právnej zástupkyne, všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku. Mal za to, ţe nárok ţalobcu je opodstatnený a ţalovaný hoci návrh prevzal, nepredloţil ţiadne dôkazy, ktoré by ho spochybňovali. Na pojednávanie

  1. augusta 2010 sa ţalovaný nedostavil, na adrese P., P., oznámenej 2 7 Cdo 132/2012 Obvodnému oddeleniu Policajného zboru P., ako adresu na doručovanie, si predvolanie nevyzdvihol a súdnemu doručovateľovi na adrese, kde sa zdrţiaval, odmietol predvolanie prevziať. Preto prvostupňový súd prejednal vec v jeho neprítomnosti a na pojednávaní pripustil aj zmenu ţaloby na sumu 3 425,19 €. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalovaného rozsudkom z
  2. apríla 2011 sp. zn. 19 C 371/2010 ako vecne správny potvrdil rozsudok prvostupňového súdu a ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (ţalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, si ich náhradu neuplatnil). Z obsahu odvolania mal za to, ţe ţalovaný vytýka prvostupňovému súdu to, ţe mu jeho postupom bola odňatá moţnosť konať pred súdom (odvolací dôvod

§ 205ods.

2 písm. a/ O.s.p.). Ďalej mal za to, ţe prvostupňový súd konal a rozhodol vo veci v neprítomnosti ţalovaného rozsudkom na pojednávaní

  1. augusta 2010, potom čo predvolanie na pojednávanie na adrese P.P., v odbernej lehote neprebral. Pokiaľ ţalovaný v odvolaní namietal, ţe prvostupňovému súdu neuviedol ako adresu na doručovanie predmetný P. O. BOX, poukázal odvolací súd na oznámenie Obvodného riaditeľstva Policajného zboru P., č. ORP – PD – DZ – 410/2010 zo dňa 06.04.2010 (č. l. 72 spisu), v ktorom okresnému súdu oznámilo, ţe ţalovaný na adrese P., Koncová 4 býva, no neotvára hoci je doma a naposledy
  2. januára 2010 odmietol zásielku prvostupňového súdu prevziať s odôvodnením, ţe má predmetný P. O. BOX, ktorý má nahlásený aj na prvostupňovom súde a kde zásielky majú chodiť, avšak nechodia s tým, ţe uţ hliadke neotvorí ani nič nebude preberať. Ďalej mal odvolací súd za to, ţe prvostupňový súd ţalovanému opakovane doručoval predvolanie aj prostredníctvom súdneho doručovateľa, ktoré odmietol prevziať, o čom svedčí aj jeho telefonát (úradný záznam z č. l. 94 spisu). Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd za to, ţe prvostupňový súd správne vyhodnotil splnenie podmienok na prejednanie veci v neprítomnosti odporcu, ktorý postup v odôvodnení rozhodnutia aj dôsledne odôvodnil. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorý navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

§ 243bods.

2 a 3 O.s.p. zrušil rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil dovolacím dôvodom

§ 241ods.

2 písm. a/ O.s.p., lebo v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. a

§ 241ods.

2 písm. b/ O.s.p., lebo konanie je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Mal za to, ţe prípustnosť dovolania

§ 237písm.

f/ O.s.p. vyplýva z toho, 3 7 Cdo 132/2012 ţe prvostupňový súd pojednávanie

  1. augusta 2010 vykonal a vo veci rozhodol bez toho, aby ho naň riadne a včas predvolal a pripustil na ňom zmenu návrhu, ku ktorej sa nemal moţnosť vyjadriť. Poukázal na to, ţe muţ, ktorý mu mal
  2. augusta 2010 pred jeho domom doručovať zásielku súdu, ktorej obsahom malo byť predvolanie na toto pojednávanie, nebol po tom, čo ho o to poţiadal, spôsobilý preukázať svoju totoţnosť a výkon funkcie súdneho doručovateľa, neoznámil mu v ktorom konkrétnom súdnom konaní mu doručuje zásielku, keďţe je účastníkom viacerých a nepoučil ho o následkoch odmietnutia prevzatia zásielky, keď on zásielku prevziať neodmietol. V dôsledku uvedeného mal za to, ţe pojednávanie nariadil a vykonal prvostupňový súd v rozpore s § 115 ods. 2 O.s.p., pretoţe ak by mu aj doručil predvolanie na pojednávanie dňa
  3. augusta 2010, bolo by to menej ako 5 dní pred dňom pojednávania a súd by ho mohol vykonať len s jeho súhlasom. Ďalej mal za to, ţe na pojednávaní
  4. augusta 2010 predniesla právna zástupkyňa ţalobcu zmenu ţaloby, ktorá mu nebola doručená, nemohol sa k nej vyjadriť, a prvostupňový súd napriek tomu túto zmenu pripustil a následne rozhodol. Takéto konanie prvostupňového súdu nebolo ţiadnym spôsobom korigované a napravené ani pred odvolacím súdom, ktorý v jeho postupe nevidel ţiadne pochybenia. Ďalej mal za to, ţe ak prvostupňový súd uznesením vyhláseným na pojednávaní
  5. augusta 2010 rozhodol, ţe pripúšťa rozšírenie návrhu na sumu 3 425,19 €, mal konať o takto zmenenom návrhu, avšak rozsudkom vyhláseným na tomto pojednávaní rozhodol aj o práve ţalobcu na náhradu úrokov z omeškania, čím došlo k inej vade, spočívajúcej v tom, ţe konal a rozhodol nad rámec podaného návrhu, ktorým bol po pripustení zmeny návrhu viazaný. Ţalobca povaţoval rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu za vecne správne. Poukázal na to, ţe ţalovaný od začiatku konania nepredloţil ţiadne návrhy ani dôkazy a účelovo sa nezúčastňoval súdnych pojednávaní, na ktorých sa mohol vyjadriť a vykonávať svoje práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť takýmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). 4 7 Cdo 132/2012 V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu.

§ 238ods.

1 O.s.p. dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

§ 238ods.

2 O.s.p. dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

§ 238ods.

3 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4 O.s.p. Ţalovaný dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky niektorého z rozsudkov uvedených v citovaných ustanoveniach. So zreteľom na to je zrejmé, ţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. Dovolanie ţalovaného vzhľadom na uvedené zistenie by bolo procesne prípustné, len ak by v konaní súdov niţších stupňov došlo k vade konania

§ 237O.s.p.

Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z takýchto vád, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

§ 238

O.s.p., ale zaoberal sa (aj so zreteľom na obsah dovolania) otázkou či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy ak za a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p., sú právne významné len procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád

§ 237O.s.p.

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, 5 7 Cdo 132/2012 ale jednoznačne (všetky pochybnosti vylučujúce) zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Dovolateľ existenciu procesných vád

§ 237písm.

a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolateľ namieta, ţe konanie pred odvolacím súdom je zaťaţené procesnou vadou

§ 237písm.

f/ O.s.p. Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/ O.s.p. je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, ktorý znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich procesných práv a oprávnených záujmov. Vady, zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla účastníkovi konania odnímajú moţnosť konať pred súdom, pretoţe mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenia alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je vţdy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom, zakladá porušenie práva na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé konanie

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj napr. III. ÚS 56/06, III. ÚS 331/04, II. ÚS 174/04). Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky tieţ vyplýva, ţe ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom aj na inom orgáne Slovenskej republiky.

čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. 6 7 Cdo 132/2012

§ 1

Občianskeho súdneho poriadku tento poriadok upravuje postup súdov a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a úctu k právam iných osôb.

§ 45ods.

1 O.s.p. súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môţe doručiť písomnosť aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

§ 15ods.

3 vyhl. č. 543/2005 Zb. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, súdny doručovateľ je zamestnanec súdu určený rozvrhom práce, ktorý obstaráva úkony súdu súvisiace s doručovaním súdnych písomností.

§ 47ods.

2 O.s.p., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţuje, doručovateľ vhodným spôsobom upovedomí, ţe mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, vloţí doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloţenia nevyzdvihne, povaţuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

§ 50O.s.p.

ak adresát bezdôvodne odoprie písomnosť prijať, je písomnosť doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť adresát poučený doručovateľom.

§ 95ods.

1 O.s.p. navrhovateľ môţe za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

§ 102ods.

2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého 7 7 Cdo 132/2012 dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

§ 115ods.

1 O.s.p., ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

§ 115ods.

2 O.s.p. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Z obsahu spisu vyplýva, ţe

  1. augusta 2010, kedy súdny doručovateľ doručoval ţalovanému písomnosť Okresného súdu P., t.j. predvolanie na pojednávanie
  2. augusta 2010, sa tento v mieste doručenia na adrese, K.P. zdrţiaval. Ďalej z obsahu spisu, a to úradného záznamu o doručovaní predmetného predvolania súdnym doručovateľom (č. l. 94 spisu) a obálky s doručenkou, v ktorej sa predvolanie doručovalo (č. l. 93 spisu) nevyplýva, ţe by ţalovaný bol poučený o následkoch bezdôvodného odopretia písomnosť prijať. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovaný Okresnému súdu P. neoznámil ďalšiu adresu na doručovanie P.P., keď uvedené malo byť oznámené len Obvodnému oddeleniu Policajného zboru P. (č. l. 72 spisu), aj to zrejme v inom konaní (č. l. 104 spisu). Vzhľadom na uvedené, ak prvostupňový súd nepoučil ţalovaného pri doručovaní predvolania
  3. augusta 2010 na pojednávanie
  4. augusta 2010 o následkoch bezdôvodného odopretia písomnosť prijať, nenastala fikcia doručenia

§ 50O.s.p.

a ani

§ 47ods.

2 O.s.p., keďţe náhradné doručenie do P. O. Boxu je neprípustné, pretoţe P. O. BOX nie je miesto, kde sa niekto zdrţuje, a preto ţalovaný nebol na pojednávanie riadne predvolaný. V dôsledku uvedeného nemohol prvostupňový súd vec prejednať na pojednávaní 24. augusta 2010 v neprítomnosti ţalovaného (prihliadnúc aj na nedodrţanie lehoty na prípravu 5 dní pred pojednávaním, ak by došlo k riadnemu predvolaniu) a ani pripustiť na tomto pojednávaní v jeho neprítomnosti rozšírenie návrhu na sumu 3 425,19 €. Ak prvostupňový súd vo veci takto postupoval a ak odvolací súd nevidel v takomto postupe prvostupňového súdu pochybenie a povaţoval ho za správny, odňali súdy niţších stupňov týmto postupom ţalovanému moţnosť konať pred súdom a zaťaţili konanie vadou

§ 237písm.

f/ O.s.p., ktorá zakladá jednak prípustnosť dovolania a je tieţ dôvodom, pre ktorý musel dovolací súd rozhodnutie odvolacieho a prvostupňového súdu zrušiť, pretoţe rozhodnutia vydané v konaní postihnutom 8 7 Cdo 132/2012 tak závaţnými procesnými vadami nemôţu byť vecne správne. Dovolací súd má ďalej za to, ţe ak prvostupňový súd pripustil rozšírenie návrhu na sumu 3 425,19 € a následne rozhodol o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi aj úroky z omeškania od splatnosti jednotlivých miezd tvoriacich ţalovanú sumu, zaťaţil tak konanie aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto z uvedených dôvodov rozsudok odvolacieho i prvostupňového súdu

§ 234bods.

2 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:

  1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  2. júna 2013 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.