7 Cdo 60/2012 7 Cdo 61/2012 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Švecovej a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a

§ 224ods.

2 O.s.p.) a priznal mu náhradu trov konania pozostávajúcu zo súdneho poplatku za podané odvolanie a dovolanie a z trov právneho zastúpenia vyčíslených v súlade s vyhláškou č. 180/1991 Zb.

vyhláškou č. 240/01990 Zb. (za úkony právnej sluţby od

1. augusta 1994 do
2. októbra 2002), s vyhláškou č. 163/2002 Z.z. (za úkony právnej sluţby od
3. apríla 2002 do 31.12.2004) a s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. (za úkony právnej sluţby od 1.1.2005). Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie ţalobca. Aj rozhodnutie o trovách konania ako súčasť nesprávneho rozhodnutia vo veci samej povaţoval za nesprávne, nezákonné v celom rozsahu a za nevychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Zopakoval pritom dôvody dovolania, ktoré uviedol v dovolaní proti rozsudku krajského súdu vo veci samej. 9 7 Cdo 60/2012 7 Cdo 61/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné. Dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa výslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Nakoľko dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu proti tomuto rozhodnutiu nemoţno z ustanovenia § 239 O.s.p. vyvodiť. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník konania namietal alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či 10 7 Cdo 60/2012 7 Cdo 61/2012 dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Existencia niektorej v tomto ustanovení vymenovaných procesných vád, tak ako v dovolacom konaní vo veci samej, nebola dovolacím súdom zistená. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej postupoval v súlade s § 151 ods. 3 veta prvá O.s.p. K odňatiu moţnosti ţalobcu konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ako v dovolaní (bez bliţšej konkretizácie) namietal, nemohlo dôjsť právnymi závermi, na ktorých odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie o trovách konania. Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva totiţ odňatie moţnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s právnym posúdením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe súd neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). To isté sa týka aj tzv. inej vady konania. Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a vady konania (obdobne ako vo veci samej) neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu v súlade s § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal, nepriznal, pretoţe nepodal návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. októbra 2012 11 7 Cdo 60/2012 7 Cdo 61/2012 JUDr. Daniela Švecová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová