jvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej B., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou A., so sídlom v B., v mene a
účet ktorej koná advokát a konateľ Mgr. J. B., proti povinnej E. K., bývajúcej v T., pre vymoženie 1 659,70 € s príslušenstvom, vedenej
Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4 Er 976/2011, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 29. februára 2012 sp. zn. 7 CoE 13/2012, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Oprávnená podala dňa 15.11.2011 súdnej exekútorke návrh
vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 1 659,70 € s príslušenstvom,
základe exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku z
vykonanie exekúcie. Okresný súd Topoľčany uznesením zo 7. decembra 2011 č.k. 4 Er 976/2011-13 zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. J. S. o udelenie poverenia
vykonanie exekúcie. 7 Cdo 79/2012 2 Mal za nesporné, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok z 19. augusta 2011 sp. zn. B., vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri R. so sídlom v B.. Poukázal (okrem iného)
ustanovenia Smernice Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
1, 2,
2 Exekučného poriadku,
,
a
sl. Občianskeho zákonníka a tiež
judikatúru Európskeho súdneho dvora. Konštatoval, že predmetnou rozhodcovskou doložkou dochádza reálne k
rušeniu uvedenou smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Oprávnená (dodávateľ) v rozhodcovskej doložke uviedla dokonca konkrétny súd, ktorý by prípadne spor rozhodol, pričom jeho sídlo je značne vzdialené od trvalého bydliska spotrebiteľa, čo mu môže značne sťažiť účasť
rozhodcovskom konaní. Keďže miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti, aj takáto podmienka patrí podľa smernice do kategórie neprijateľných zmluvných podmienok. Rozhodcovská doložka nebola
vyše dojednaná individuálne, čo vyplýva z jej zaradenia do obchodných podmienok pre úver ako súčasti formulárovej (typovej) zmluvy o úvere. Takáto neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom (spotrebiteľ mohol zmluvu buď len odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam úveru) a ako
neprijateľnú treba aplikovať § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok potom nemohol byť podkladom pre vykonanie exekúcie,
základe čoho bolo dôvodné aplikovať § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia
vykonanie exekúcie. Krajský súd v Nitre
odvolanie oprávnenej uznesením z 29. februára 2012 sp. zn. 7 CoE 13/2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Zhodne so súdom prvého stupňa mal za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer
akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného – dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považoval odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Súdna exekútorka žiadala vykonať exekúciu
podklade exekučného titulu, 7 Cdo 79/2012 3 ktorý vzhľadom
neplatnú rozhodcovskú doložku ani nemal byť vydaný, pretože rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená.
vrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že poverí súdnu exekútorku vykonaním exekúcie a prizná mu trovy konania. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm. d/, e/ a f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Uviedla, že skutočnosť, že podmienky v spotrebiteľskej zmluve neboli individuálne dojednané sama osebe nezakladá ich neprijateľnosť. To, že rozhodcovské konanie iniciovala titulom neplnenia si (riadne a včas) povinností povinnou nemôže mať za následok neplatnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka je v súlade so zákonom. Predložením návrhu
uzavretie rozhodcovskej doložky si len plnila povinnosť, ktorá jej vyplývala zo zákona o bankách. Z uvedeného vyplýva, že súdy vec nesprávne právne posúdili (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a konanie zaťažili vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje pre exekučný súd prekážku rei iudicatae (§ 237 písm. d/ O.s.p.), tzn. že rozhodcovský rozsudok je nezmeniteľný a záväzný. Okresný a krajský súd rozhodli o neprijateľnosti zmluvného dojednania ex offo
priek tomu, že exekučnému súdu zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva oprávnenie rozhodovať o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z úradnej povinnosti. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Podotkol, že vzhľadom
prekážku rei iudicatae ako aj
nedostatok právomoci, exekučný súd nie je oprávnený skúmať rozhodcovskú doložku. Súd nemá
hrádzať pasivitu spotrebiteľa. Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
vykonanie exekúcie sa jej odoprelo právo
výkon vykonateľného rozhodnutia (denegatio iustitiae). Povinná sa k dovolaniu nevyjadrila.
jvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) bez
riadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal
jskôr 7 Cdo 79/2012 4 to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno
padnúť dovolaním. Dovolaním možno
padnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak
zaujatie stanoviska. Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
zastavenie výkonu rozhodnutia
podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.).
padnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení, preto dovolanie oprávnenej podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nie je prípustné. Vzhľadom
obsah dovolania ako aj
zákonnú povinnosť skúmať, či
padnutý rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
miesto samosudcu rozhodoval 7 Cdo 79/2012 5 senát. Dovolateľka vady v zmysle § 237 písm. b/, c/, g/ O.s.p. nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že oprávnená
mietala vadu podľa § 237 písm. a/ O.s.p. Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v občianskom súdnom konaní súdy (okrem iného) preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon (§ 7 ods. 3 O.s.p.). Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorá má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán. V danom prípade dovolateľka právomoc súdov v exekučnom konaní nepopiera. Vyčíta im, že v rozpore so zákonom preskúmali rozhodcovský rozsudok po vecnej stránke,
čo nemali právomoc. Dovolateľka tak
mieta, že rozhodnutia súdov spočívajú
nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Ide tak o námietku, ktorú dovolateľka uvádza vo vzťahu
otázku zákonnosti a vecnej správnosti záverov súdov oboch stupňov (ich právneho posúdenia veci),
ktorých záveroch založili svoje rozhodnutia (pozri uznesenie
jvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2012 sp. zn. 4 Cdo 11/2012). V prejednávanej veci je nepochybné, že súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci. Dovolateľka ďalej prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 237 písm. d/ O.s.p., keď 7 Cdo 79/2012 6 poukázala
prekážku rei iudicatae. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka
stáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j., ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. Z obsahu spisu vyplýva, že konaniu vo veci exekúcie oprávnenej B., so sídlom v B., proti povinnej E. K., bývajúcej v T., pre vymoženie 1 659,70 € s príslušenstvom,
základe rozhodcovského rozsudku z 19. augusta 2011 sp. zn. B. ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri R., vedenej
Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4 Er 976/2011 nepredchádzalo žiadne iné konanie
súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom
uvedené dovolateľkou vytýkaná vyššie uvedená vada konanie nezaťažila. 7 Cdo 79/2012 7 Podľa názoru oprávnenej je konanie súdov postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. e/ O.s.p., ktorej sa mali, ako to vyplýva z obsahu dovolania, dopustiť zrejme tým, že skúmali podmienky vydania rozhodcovského rozsudku, hoci povinná nevyvinula žiadnu aktivitu
takýto prieskum. Oprávnená však túto vadu
mietala neopodstatnene. Ustanovenie § 237 písm. e/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu
začatie konania; ak konanie prebieha
priek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môže konať aj bez návrhu, je treba konanie zastaviť. Exekučný súd však v danej veci začal konať
základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
vykonanie exekúcie. V tomto prípade z určujúceho – obsahového – hľadiska (§ 41 ods. 2 O.s.p.) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu
začatie konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. e/ O.s.p., ale o námietku inú, ktorú oprávnená uvádza taktiež vo väzbe
otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci),
ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutia. Oprávnená vo svojom dovolaní
mietala vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorú videla v tom, že súdy oboch stupňov jej odopreli vykonateľnosť právoplatného a vykonateľného exekučného titulu vydaného v súlade so zákonom. Uviedla, že súdy nemôžu preskúmavať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh
vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh
vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) 7 Cdo 79/2012 8 o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p. Vzhľadom
to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, je exekučný súd povinný
kladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo
základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo
základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora
vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu
vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou
jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. V
dväznosti
uvedené je treba poukázať aj
ustálenú judikatúru
jvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 sp. zn. 3 Cdo 164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť
riadená len
základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj
priek tomu nesprávne
riadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. Pokiaľ oprávnený/á v návrhu
vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (pozri uznesenie
jvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011). 7 Cdo 79/2012 9 Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (pozri uznesenie
jvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). V danej veci súdy konali v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali, ich úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo o prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
vykonanie exekúcie v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. Oprávnená v dovolaní ďalej tvrdila, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Iná vada konania je procesná vada, ktorá
rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné; o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde. Záverom dovolací súd pre úplnosť k námietkam dovolateľky ohľadne právneho posúdenia veci dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania 7 Cdo 79/2012 10 nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Vzhľadom
uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p.
jvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie oprávnenej odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. Dovolací súd úspešnej povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát
jvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.