Obsah (5)

§ 242§ 211§ 122§ 220§ 213

Najvyšší súd 4 Cdo 144/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu K. G., bývajúceho v Ţ., zastúpeného JUDr. T. P., advokátkou, v Ţ., proti ţal

názoru súdu prvého stupňa rozhodnutím, ktorým by súd uloţil ţalovanému zdrţať sa pouţívania osobných údajov a fotografie ţalobcu vo všeobecnosti, by zasiahol nezákonným spôsobom do právomoci orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko len tieto majú právomoc (ale aj povinnosť) posúdiť a následne rozhodnúť, vţdy

okolností tohto ktorého prípadu, či je nevyhnutné ţiadať na pouţitie osobných údajov a podobizne vopred súhlas dotknutej osoby, 2 4 Cdo 144/2010 alebo je moţné, konkrétny procesný úkon vykonať aj bez takéhoto súhlasu, a preto ţalobu v tejto časti zamietol. Zamietnutie ţaloby v časti uplatneného nároku nemajetkovej ujmy súd zdôvodnil ustanovením § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vykonaným dokazovaním, ktorým nebol preukázaný taký zásah do jeho práv, ktorý by v značenej miere (nielen v beţnej miere) zníţil jeho dôstojnosť alebo váţnosť v spoločnosti. Ţalobca v inkriminovanej dobe nebol zaradený do pracovného procesu a tak objektívne nemohlo dôjsť k zníţeniu dôstojnosti alebo váţnosti osoby ţalobcu v pracovnom prostredí a ani v inom (spoločenskom) prostredí, keďţe nebol spoločensky ani politicky angaţovaný. K zníţeniu váţnosti osoby ţalobcu nedošlo ani v rodinnom prostredí, keď z výsluchu svedkyne R. G. (manţelky ţalobcu) mal za preukázané, ţe ţalobca a svedkyňa sú naďalej manţelia, váţny rozpor alebo rozvrat v ich manţelstve nenastal a deti pochádzajúce z manţelstva o probléme neinformovali. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Na odvolanie ţalobcu proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola ţaloba o zaplatenie nemajetkovej ujmy zamietnutá Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 8. decembra 2009 sp. zn. 5 Co 220/2009 zmenil tak, ţe zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi z titulu nemajetkovej ujmy 5 000 Eur do 3 dní. Vo zvyšku ţalobný návrh zamietol. V odvolaním napadnutej časti ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania 2 616,50 Eur do 3 dní na účet jeho právnej zástupkyni. Takto rozhodol keď preskúmaním spisového materiálu, ako aj rozhodnutia súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe skutkový a právny záver súdu prvého stupňa nie je správny. Z uvedeného dôvodu opätovne vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov ako aj svedkyne R. G., a tak dospel k záveru, ţe u ţalobcu došlo k ujme na osobnostných právach. Dospel k záveru, ţe síce policajný zbor konal

svojich predpisov, avšak tieto

názoru odvolacieho súdu sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ďalej svoje rozhodnutie zdôvodnil citáciou čl. 157c ods. 1, čl. 19 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a § 11, § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd dospel k záveru, ţe ţaloba ţalobcu je dôvodná v časti o priznanie náhrady za nemajetkovú ujmu vo výške 5 000 Eur. Mal za preukázané, ţe zo strany ţalovaného došlo k zásahu objektívne spôsobilému vyvolať ujmu na právach chránených zákonom, pričom ujma spočíva v ohrození cti ţalobcu, jeho dôstojnosti a povesti. V dôsledku konania ţalovaného došlo k negatívnemu dopadu na osobu ţalobcu, čím došlo k ohrozeniu jeho váţnosti v občianskej sfére, ako aj v rodinnom ţivote. Ţalobca musel preukazovať 3 4 Cdo 144/2010 nepravdivosť tvrdení v rodinnom ţivote, pred manţelkou a sám sa musel vysporiadať so zásahom do jeho osobnostných práv. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1, § 149, § 151 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku (jeho vyhovujúcemu výroku) odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, keď prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a ako dovolací dôvod uvádzal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

jeho názoru v konaní nebola preukázaná protiprávnosť zásahu do osobnostných práv ţalobcu chránených ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď ţalovaný v prípade rekognície postupoval v súlade s príslušnými predpismi. Poukázal na to, ţe v konkrétnom prípade prevaţoval dôleţitý záujem štátu na objasnení trestných činov a spravodlivom potrestaní páchateľa, na objasnenie trestnej činnosti bol zo strany ţalovaného pouţitý v trestnom konaní jeden zo zákonných dôkazných prostriedkov a to rekognícia, tak ako to umoţňovalo ustanovenie § 89 ods. 2 Trestného poriadku. Keďţe v danej veci nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv ţalobcu, nemohla vzniknúť ani ujma na jeho právach. Navyše dokazovanie vykonané výsluchom svedkyne R. G. neodôvodňovalo zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ţalobca navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom ( 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu

§ 242ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť. Predmetom prieskumu dovolacím súdom bol zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo ţalobe čiastočne vyhovené; ţalovaný bol subjektívne oprávnený podať dovolanie proti výroku znejúcemu v jeho neprospech.

§ 211ods.

2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. 4 4 Cdo 144/2010

§ 122ods.

1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, ţe za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

§ 220

O.s.p., odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 ).

§ 213ods.

1 O.s.p., odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ

1. Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním zaloţených následných právnych záveroch je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Treba zdôrazniť, ţe úspech ţaloby na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka) závisí predovšetkým na tom, či bola v značnej miere zníţená dôstojnosť fyzickej osoby alebo váţnosť v spoločnosti, pričom prípadnú výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závaţnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Zodpovedanie uvedeného je moţné predovšetkým na základe v konaní produkovaných dôkazov, ktoré má povinnosť označiť ţalobca. Súd prvého stupňa vzhľadom na to, ţe odvolací súd vo svojom uznesení z
2. mája 2008 sp. zn. 5 Co 150/2007 vyslovil právny názor, ktorým v zmysle § 226 O.s.p. sa cítil byť viazaný, ţe došlo k zásahu do osobnostných práv ţalobcu a uloţil mu povinnosť vykonávať dokazovanie za účelom zistenia rozsahu zásahu do osobnostných práv ţalobcu a vyriešiť otázku primeraného zadosťučinenia 5 4 Cdo 144/2010 sa súd prvého stupňa zaoberal otázkou zistenia rozsahu zásahu do osobnostných práv ţalobcu. Z výsluchu ţalobcu nezistil také skutočnosti, z ktorých by bolo moţné usudzovať, ţe došlo k zníţeniu dôstojnosti alebo váţnosti osoby ţalobcu v spoločenskom prostredí a ani v jeho rodinnom prostredí. Zo svedeckej výpovede R. G. (manţelky ţalobcu) zistil, ţe menovanú celá situácia osobne ťaţila, avšak súd prvého stupňa nemal preukázaný váţny rozpor alebo rozvrat v ich manţelských vzťahoch. Uvedené viedlo súd prvého stupňa k zamietnutiu ţaloby v časti o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Na rozdiel od právneho názoru vysloveného súdom prvého stupňa odvolací súd zmenil jeho rozsudok a priznal ţalobcovi titulom nemajetkovej ujmy 5 000 Eur, keď dospel k odlišnému záveru o splnení zákonných podmienok právne významných z hľadiska ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, neţ z akých zistení vychádzal súd prvého stupňa. Aby súd mohol rozhodnúť o veci samej, musí najskôr zistiť skutkový stav, tento zistí predovšetkým prostredníctvom vykonávaných dôkazov (§ 153 ods. 1 O.s.p.) a následne cez ich hodnotenie

svojej úvahy, a to ako jednotlivo, tak aj v ich vzájomnej súvislosti (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota váţnosti (dôleţitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môţe oprieť svoje skutkové zistenie konania. V priebehu odvolacieho konania, na pojednávaní konanom 8. decembra 2009 sa právni zástupcovia účastníkov konania opakovane k veci vyjadrili (ţalobca sa len pripojil k prednesu svojej právnej zástupkyne) a odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne R. G., avšak toto dokazovanie

zásad vyššie uvedených nevyhodnotil a preto nemoţno za daného stavu uzavrieť z akých skutkových zistení pri zmene rozhodnutia súdu vychádzal. Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia iba konštatuje, ţe zo strany ţalovaného došlo k zásahu do osobnostných práv ţalobcu. Moţno len usudzovať, ţe odvolací súd (obdobne ako súd prvého stupňa) mal za to, ţe uvedená otázka bola vyriešená v jeho uznesení z

1. mája 2008 sp. zn. 5 Co 150/
2. Z dôvodov tohto rozhodnutia však vyplýva, ţe rozsudok súdu prvého stupňa (v poradí prvý) bol zrušený z dôvodu, ţe postupom súdu bola ţalobcovi odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) keď odvolací súd vyčítal súdu prvého stupňa pochybenie pri uplatňovaní ustanovenia § 129 ods. 1 O.s.p. (vykonávanie dôkazu listinou). I napriek uvedenému, bez ďalšieho, s poukazom na obsah spisu, listinné dôkazné prostriedky (sám však ţiadne dokazovanie nevykonal) mal za 6 4 Cdo 144/2010 to, ţe došlo k zásahu do osobnostných práv ţalobcu a to spôsobom aký ţalobca popísal v ţalobe. V preskúmavanej veci, odvolací súd bez tohto, aby sa vyjadril k splneniu zákonom predvídaných podmienok (§ 13 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka) pre priznanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, tieto ţalobcovi priznal vo výške 5 000 Eur, čo odôvodnil len tým, ţe ju povaţuje za primeranú. Z uvedeného vyplýva, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). K takejto vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť i keď nebola dovolateľom namietaná (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.). Pokiaľ dovolateľ ako dovolací dôvod uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok v dovolacom konaní nemohol podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom na uţ spomenutú vadu z dôvodu ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie dostatočným podkladom. Dovolací súd zrušil aj výrok odvolacieho súdu o náhrade trov konania ako výrok súvisiaci so zrušovaným rozhodnutím (§ 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
4. júna 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová